Sloboda je koncept, ktorý rezonuje v ľudskej spoločnosti od nepamäti. Často si ju predstavujeme ako súbor vonkajších práv a možností - slobodu prejavu, volebné právo, možnosť cestovať kamkoľvek chceme. No hlbšia podstata slobody siaha oveľa ďalej, do samotného vnútra človeka. Je to neustály proces úsilia, uvedomenia si vlastnej zodpovednosti a vnútornej sily, ktorá nám umožňuje žiť autentický život. Sloboda, ak sa raz zakorení v našej bytosti, je ako rastlina, ktorá prekvitá a prináša ovocie v podobe naplneného a zmysluplného života.
Vnútorná sloboda: Kľúč k nezávislosti
Základný kameň skutočnej slobody spočíva v uvedomení si, že nikto mimo nás neovláda naše vnútro. Naše myšlienky, pocity a postoje sú výlučne našou zodpovednosťou. Ak si toto základné pravidlo osvojíme, staneme sa slobodnými v tom najhlbšom zmysle slova. Všetko skutočne skvelé a inšpirujúce, čo vidíme vo svete, je vytvorené človekom, ktorý má slobodu tvoriť a pracovať bez vonkajších obmedzení.
Poznám len jednu slobodu a tou je sloboda mysle. Táto vnútorná sloboda sa prejavuje v schopnosti nič nežiadať, nič neočakávať a na ničom nebyť závislí. Sloboda je vôľa byť zodpovedný k sebe samým. Najvyššou známkou vnútornej slobody je, keď sa prestaneme snažiť zmeniť prítomný okamih a prijmeme ho taký, aký je.
Sloboda a vonkajšie obmedzenia
Nezáleží na tom, či ste bankár na vrchole rebríčka na Wall Street. Ak vám niekto hovorí, kedy máte byť v práci, čo si máte obliecť, ako sa správať, nie ste slobodným človekom. Tieto vonkajšie obmedzenia, aj keď sú často súčasťou spoločenského usporiadania, môžu potláčať našu vnútornú slobodu. Sloboda je kyslíkom pre dušu, nevyhnutným pre jej zdravý rozvoj a naplnenie. Je lepšie zomrieť v boji za slobodu ako byť otrokom celý svoj život.
Slobodu nemôžete len tak niekomu udeliť. Musíte si ju zaslúžiť a vybojovať. Ako povedal Benjamin Franklin, človeku môžete vziať všetko, ale nie poslednú ľudskú slobodu - možnosť vybrať si, ako sa postavíme k veciam v danej situácii a možnosť vybrať si vlastnú cestu. Čo je potom sloboda? Je to moc žiť tak, ako si želáte.
Cena slobody a zodpovednosť
Tí, ktorí by sa chceli vzdať základných slobôd za dočasnú bezpečnosť, si nezaslúžia ani slobodu, ani bezpečnosť. Sloboda totiž nikdy nie je zadarmo. Vyžaduje si riskovanie a odvahu. Nie je to absencia záväzkov, ale možnosť slobodne si vybrať, ku ktorým cieľom a hodnotám sa chceme zaviazať. Nemusíte byť agresívny a vykrikovať, aby ste bojovali za slobodu. Stačí, že budete inteligentnou ľudskou bytosťou. Najväčšou cnosťou človeka je učiť sa, aby pochopil, pretože chápať znamená byť slobodný.
Sloboda nie je ničím iným ako právom žiť tak, ako chceme. Spoločnosť, ktorá stavia rovnosť pred slobodou, nedosiahne ani jedno. Naopak, spoločnosť, ktorá kladie slobodu pred rovnosťou, získa vysokú mieru oboch. Ako absurdné sa ľudia správajú - nikdy nevyužívajú slobody, ktoré majú, a požadujú slobody, ktoré nemajú. Načo hovoriť o slobode, keď mysle ľudí sú v okovách?
Odpor a nevedomosť ako hrozby slobody
História nás učí, že vojna zotročuje, mier dáva slobodu. Vojna znamená vôľu tyrana, mier je výrazom kráľovského zmýšľania. Slobodu utláčateľ nikdy nedá sám od seba. Musí byť vybojovaná utláčanými. Tajomstvom šťastia je sloboda, a tajomstvom slobody je odvaha. Sloboda prichádza so silou a sebestačnosťou. História slobody je históriou odporu.
Tajomstvo slobody spočíva vo vzdelávaní ľudí, zatiaľ čo tajomstvo tyranie spočíva v udržiavaní ich v nevedomosti. Najväčšou hrozbou slobody je absencia kritiky. Moja definícia slobodnej spoločnosti je spoločnosť, kde je bezpečné byť neobľúbeným. Hrdina je niekto, kto rozumie zodpovednosti, ktorá prichádza s jeho slobodou. Väčšina ľudí v skutočnosti nechce slobodu, pretože to zahŕňa zodpovednosť, a väčšina ľudí sa zodpovednosti bojí.
Získanie slobody: Aktívny proces
Nikto vám nedá slobodu. Nikto vám nedá rovnosť, spravodlivosť ani nič také. Ak ste chlapom, tak si ich jednoducho vezmete. Sloboda je v tom, ako zareagujeme na to, čo nám niekto urobil. Preferujem slobodu s nebezpečenstvami ako mier s otroctvom.
Aby sme mohli byť slobodní, sme často otrokmi zákonov a spoločenských noriem. Ak predpokladáte, že nádej neexistuje, zaručujete, že nádej nebude. Ak predpokladáte, že existuje inštinkt slobody a že existujú príležitosti zmeniť veci, potom existuje možnosť, že môžete prispieť k vytvoreniu lepšieho sveta. Ak sa pozorne zahľadíte na svoje kotníky, zistíte, že tam nie sú žiadne reťaze - ste slobodní a so svojím životom môžete robiť čokoľvek.
Ak si majú ľudia rozumieť, je nevyhnutné, aby si každý zachoval svoju slobodu. Ak slovo sloboda niečo znamená, potom je to právo hovoriť ľuďom to, čo nechcú počuť. Ako človek som úplne slobodný vďaka veľkému objavu, že sloboda je poznaná nutnosť. Apatia je najväčším nepriateľom šance a tým aj slobody. Beda tomu, kto zostáva nestranný pred krvácajúcimi ranami slobody.
Bez rozumnej slobody nemá život lahody. Bez slobody ide život pospiatky. Bez slobody myslenia nemôže existovať žiadna múdrosť a bez slobody slova nemôže existovať žiadna sloboda. Bieda mení slobodu na otroctvo. Boh nemá nič proti slobode každého z nás zvoliť si akúkoľvek cestu - preto nemá ani zodpovednosť za to, kde dôjdeme. Boh, ktorý nám dáva život, nám dal aj slobodu; násilie môže zničiť jedno i druhé, nikdy ich však nedokáže oddeliť.
Budúcnosť je ako priestor možností, priestor pre našu slobodu. Celé primitívne národy vyhynuli preto, že im obmedzili slobodu pohybu. Civilizácia sa začína s poriadkom, narastá so slobodou a zomiera s chaosom. Človek bez slobody je ako ryba bez vody. Človek je nutne slobodný i proti svojej vôli. Človek je slobodný iba vtedy, ak žije v pravde, ale pravdu mu odhalí iba rozum. Človek je slobodný, ak môže postupovať otvorene a nemusí používať úskoky. Človek je vnútorne vždy slobodný, keď chce. Človek môže byť zničený, ale nikdy porazený. Sloboda môže byť dočasne zničená, ale nikdy, nikdy nebude porazená.
Človek sa cíti zaviazaný iba vtedy, keď je slobodný, a každý záväzok sám o sebe predpokladá slobodu. Človek sa narodil ako slobodný, ale všade je v okovách. Ten, kto sa považuje za pána ostatných, stáva sa väčším otrokom než oni sami. Človek si nikdy nemá brať svoje najlepšie nohavice, keď ide do boja za slobodu a pravdu. Človek, ktorý miluje, letí, beží, raduje sa, je slobodný a ničím nie je spútaný. Človeka bez slobody si nemožno predstaviť ináč, ako človeka bez života.
Čo je liberté? Sloboda. Aká sloboda? Rovnaká sloboda pre všetkých robiť všetko, čo sa im páči v medziach zákona. Kedy možno robiť všetko, čo sa človeku páči? Keď máš milión. Ale dáva sloboda každému po milióne? Človek bez milióna nie je ten, kto robí všetko to, čo sa mu páči, ale ten, s ktorým (druhí) robia všetko to, čo sa im páči. A čo z toho vyplýva? Vyplýva to, že okrem slobody existuje rovnosť, a síce rovnosť pred zákonom.
Dejiny pripomínajú iba to, že kapitalizmus je nevyhnutná podmienka pre politickú slobodu. Je jasné, že to nie je dostačujúca podmienka. Dejiny sveta, to je pokrok vo vedomí slobody. Despoti všetkých čias sa obávajú myšlienok o slobode väčšmi, než bajonetov.
Disciplína nie je na to, aby spútavala slobodu, ale aby jej dávala vznik. Dluh je pre slobodného človeka trpkým otroctvom. Dokážem milovať boha preto, že mi dáva slobodu ho poprieť. Droga by bola pochodom k slobode, keby nebola tangom k otroctvu. Duch nevzíde zo slobody, ale len z ducha. Duch pravdy a duch slobody sú piliermi spoločnosti. Hlavným problémom slobody je problém človeka, ktorý nechápe svoju úlohu v dejinách. Hroby slobody sú kolískami budúcnosti.
Chcel by som vás upozorniť na to, že extrémizmus pri obrane slobody nie je neresťou, a dovoľte mi pripomenúť, že ani umiernenosť pri službe spravodlivosti nie je cnosť. Chráňte svoju slobodu, ale ctíte si cudziu. Chudobe v demokracii treba obyčajne dať prednosť pred tým, čo sa nazýva blahobytom pod vládou despotov, práve tak ako slobode pred otroctvom. Iba polepšenie srdca vedie k pravej slobode. Iba ten si zaslúži slobodu a lásku, kto si ju vie udržať. Jazykom slobody je humor, aj keby to bol iba šibeničný humor, pretože tento jazyk predpokladá prevahu aj tam, kde človek, ktorý ním hovorí, je premožený.
Je ľahšie zostať sto rokov slobodný ako byť mesiac vdovec. Je nevyhnutné mať úctu k slobode človeka, s ktorým žijeme. Je rovnosť niečo iné ako popretie slobody, všetkého vyššieho, ba dokonca aj prírody? Rovnosť znamená otroctvo. Je to divná sloboda, keď sa v nej človek necíti bezpečne. Je úlohou ženy, aby sa vydala čo najskôr, a vecou muža, aby zostal slobodný tak dlho, ako len môže.
Jediná sloboda, o ktorú mi ide, je spojená s poriadkom, nie však len sloboda existujúca s poriadkom a cnosťou, ale sloboda, ktorá nemôže existovať bez nej. Jediným učiteľom hodným toho mena je ten, kto prebúdza ducha slobodného myslenia a rozvíja pocit osobnej zodpovednosti. Jeho sloboda je vždy slobodou v určitej situácii a vo veľmi ťažkých podmienkach nie je ničím, než vedomím nutnosti.
Každá bezuzdná sloboda vedie k anarchii, ktorá sťažuje život. Každá krajina stratí svoju slobodu, len čo si ju nevyvýši nadovšetko, ale stratí aj blahobyt a peniaze, ak im dala prednosť pred slobodou. Každá udelená úľava je porušením zákona a každé privilégium je útokom na slobodu. Každý môj čin je slobodný, to však neznačí, že môže byť akýkoľvek, ba ani to, že je nepredvídaný. Kde je najmenej slobody, je vášnivá túžba po moci najpálčivejšia a najsvedomitejšia.
Keby bola nejaká ľudská bytosť slobodnejšia ako som ja, potom sa ja nevyhnutne stanem jej otrokom. Ak ja som slobodnejší ako hocikto iný, potom sa stane mojím otrokom on, preto je rovnosť absolútne nevyhnutnou podmienkou slobody. Keď máš niečo rád, pusti to na slobodu a keď sa ti to do troch mesiacov nevráti, choď na poľovačku a zastreľ to. Keď sa naozajstne postíme, staneme sa uvoľnenými, staneme sa slobodnými, dostaneme nové oči pre zázrak, ktorý nás obklopuje. Keď sa vráti sloboda, vrátim sa aj ja.
Keď slobodná krajina nedokáže pomôcť tým, ktorí sú chudobní, nemôže zachrániť tú hŕstku bohatých. Kedysi ľudia bojovali na barikádach za slobodu, dnes to robia za voľný čas. Koľko ciest na tomto svete je cestami sĺz a utrpenia? Koľko morí na tomto svete sú morami smútku? Koľko matiek už dlho žije opustených, čakajú a čakajú ešte dnes? Koľko ľudí ešte nemá slobodu a toľko po nej túži? Koľko detí ide večer spať a pre hlad nemôžu zaspať? Koľko snov sa za nocí úpenlivo pýta: kedy tomu bude pre nás koniec? Môžeš to zmeniť?
Kto bráni slobodu a pritom myslí len na seba, začína ju už zrádzať. Kto je taký, že by chcel iným ľuďom prenechať slobodnú vôľu zabiť ho?
Slovenská inteligencia a otázka národnej slobody
V slovenskom kontexte sa otázka slobody často prelína s otázkou národnej identity. „Neporozumenie, chladná zdržanlivosť, ba až nepriateľský vzťah slovenskej inteligencie k domácemu poprevratovému revolučnému hnutiu sme si zvykli vysvetľovať jej nacionálnou obmedzenosťou. Bola a určite tu aj je vo vyššej miere, než v českom prostredí. Komunisti zapaľovali myšlienku svetovej proletárskej revolúcie a stará inteligencia sa pýtala, či v nej nezhorí sotva zrodená, ešte neduživá myšlienka slovenskej národnej slobody,“ píše Ladislav Novomeský. Komunisti hovorili o internacionálnom bratstve národov, ale starej inteligencii znelo ešte v užších tvrdeniach, že Slováci národ nie sú.
Milióny ľudí prežívajú dodnes vo svojich malých či väčších klietkach. Niektoré sú honosné, nadmieru veľké, ale rovnako stiesnené pre ich duše ako pre tých, ktorí sú vtesnaní do malých priestorov. Nezáleží pritom, ako svoju klietku nazvú alebo aký má tvar či funkciu, podstatné je, že sú v nej zavretí, plní hnevu, vzdoru, nespokojnosti, bolesti, hlúposti a často dusiaci sa v beznádeji. Každý z nich si potrebuje najprv uvedomiť, že je v klietke. Až potom môže vstúpiť do ich života niekto, kto ich vyslobodí a uzdraví im doráňané telo i dušu. Až potom budú schopní vidieť správnu cestu, ktorá im prinavráti skutočnú slobodu.
Do štátnej mašiny možno biť, búšiť a trepať, až sa hory a priľahlé cudziny ozývajú, no nedá sa vykoľajiť, aj keď zmeníme mašinfírerov, osudový pohyb štátneho stroja sa dá na chvíľu zastaviť iba krvavou revolúciou.
Sloboda a kultúra
Niet slobody bez kultúry medziľudských vzťahov, niet kultúry vzťahov - vrátane politickej kultúry - bez trváceho všeobecného kultúrneho povedomia. Ak slobodný trh v oblasti kultúry má potláčať estetické, mysliteľské a mravné hodnoty, ak sa trhovo správa ten, kto za drahé devízy kupuje antikultúrne, nemorálne a ohlupujúce svinstvo, ak porno vlezí do každej škáry, ak sa hrdina meria svojou fyzickou silou a schopnosťou masovo zabíjať, ak sa gýč objavuje v tisícich podobách a bráni nám v normálnom ľudskom videní, potom som proti tomu, aby sa slovenská kultúra stala predmetom trhu.
Sloboda v rôznych kontextoch
Potrebujem slobodu ako profesionál a aj ako profesionál si ju nadovšetko vážim. Ale občan, ten celkom obyčajný, používa slobodu iba pri voľbách, v krátkom okamihu, v ktorom ju dáva do zálohu svojim poslancom.
„Vezmi, Pane, a prijmi celú moju slobodu, moju pamäť, môj rozum a celú moju vôľu, všetko, čo mám a čo nazývam svojím. Všetko si mi dal Ty. Tebe, Pane, to vraciam. Všetko je tvoje, rob si s tým, čo chceš.“ Aby sa človek mohol stať slobodný, musí najskôr nájsť vieru v seba samého. Ak je ich vzájomná láska ušľachtilá a slobodná, môže nájsť hrdinské vyjadrenie v tom, že sa obaja dobrovoľne stanú otrokmi. Aktívny slobodný človek je ako nádoba, ktorá sa zväčšuje, ako ju napĺňame, a nikdy sa nenaplní. Bez slobody nie je pravé priateľstvo.
Boh nemá nič proti slobode každého z nás zvoliť si akúkoľvek cestu - preto nemá ani zodpovednosť za to, kde dôjdeme. Boh nemá radosť zo skutkov, ktoré konáme z donútenia alebo pre vlastné uspokojenie; preto všetko konajme z lásky a slobodne alebo radšej nekonajme nič. Budúcnosť ako priestor pre možnosti je priestorom pre našu slobodu. Človek, ktorý miluje, letí, beží, raduje sa, je slobodný a ničím nie je spútaný. Človek bez slobody je ako ryba bez vody. Človek je celkom a vždy vnútorne slobodný, keď chce. Človek sa rodí slobodný, ale všade je v okovách.
Dokážem milovať Boha preto, že mi dáva slobodu ho poprieť. Dokiaľ sa budeme držať karikatúry slobody, totiž slobody vnútorne a duševne sa zničiť, budú nezmeneným spôsobom pokračovať aj vonkajšie účinky takto skreslenej slobody. Druhou najobvyklejšou predstavou o láske je tá, že závislosť je láska. Psychiatri sa s ňou stretávajú denne. V najkrikľavejšej podobe ju vídame u osôb, ktoré sa po rozchode s partnerom pokúsia o samovraždu, prípadne sa tým vyhrážajú, alebo sa ocitnú v ohromujúcej depresii. To, čo popisujete, je parazitizmus, nie láska. Ak potrebujete k svojmu prežitiu inú osobu, potom na tejto osobe parazitujete. Váš vzťah potom nie je otázkou voľby, nie je v ňom žiadna sloboda. Je to skôr nutnosť než láska. K láske patrí možnosť slobodne si vybrať.
História nás presviedča, že kapitalizmus je nutnou podmienkou pre politickú slobodu. Hlúposť od myslenia neoslobodzuje. Iba človek, ktorý riskuje, je slobodný. Iba ten národ je slobodný, ktorý neberie slobodu iným národom. Je možné mať ekonomickú slobodu bez politickej slobody, ale nemožno mať politickú slobodu bez ekonomickej slobody. Jediným učiteľom hodným toho mena je ten, ktorý vzbudzuje ducha slobodného premýšľania a rozvíja cit osobnej zodpovednosti. Jednota a pokoj. Pre oboje je jedinou podmienkou dobrá vôľa. Aj táto dobrá vôľa je dielom Božej milosti, ale prejaví sa slobodne vykonanými skutkami človeka. K čomu je dobrá posteľ, ak stratíme s ňou slobodu? Kto má pravú Božiu slobodu, nestráca radosť a pokoj srdca. Smútok vniká tam, kde je naviazanosť na svetské veci. Kto nechce prijať slobodu so všetkou vážnosťou, nech o nej mlčí.
Láska je to najslobodnejšie zo všetkého, čo existuje. Láska medzi mužom a ženou, je slobodná a bez strachu. Má na nej rovnakú účasť telo i duch. Nepreháňa v idealizme, lebo sa zveruje aj telu. Ale ani telo ju veľmi nesputáva, lebo svojho sa domáha aj idealizmus. Ľudská sloboda je slobodou vôle, ktorou ovládame svoje vlastné konanie. Ľudský skutok je slobodný skutok. Máte veľkú šancu dosiahnuť slobodu a plnosť života, a to nemožno sebeckým hľadaním vlastných výhod, ale len otvorením sa láske. Povolanie k láske je vaším základným povolaním. Ježiš vás volá k tejto ceste. Odpovedzte mu áno. Lež v cieli Kristovej lásky, prekročíte ponižujúce hranice sebectva, stanete sa budovateľmi Európy a nového sveta. Milujte krásu, vzlet, vysoké mysle, slobodu ducha, činy neodvislé.
Moja sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda druhého. Nedávaj na ľudský ohľad, ale vnútorne buď tak slobodný, aby si mohol vždy urobiť aj opak. Nestačí dať ľuďom vonkajšiu slobodu. Je potrebné, aby bol človek vnútorne slobodný. Nikto nie je bohatší, nikto mocnejší, nikto slobodnejší, než ten, kto vie seba a všetko ostatné opustiť a pokladať sa za najmenšieho. Osloboďte si občas svoje srdce od ľudí, aby ste mohli pokojne hovoriť s Bohom o veciach svojej duše. Pád z výšky istôt, ktoré boli aj tak klamné, stáva sa schopnosťou vznášať sa - to, čo sa zdalo priepasťou, stáva sa priestorom slobody a zdanlivá ničota sa premieňa na to, z čoho sa nám prihovára autentické bytie. Peniaze nám pomáhajú rozvíjať našu vnútornú slobodu. Peniaze sú razená sloboda. Priateľovi a múdremu človeku môžeme slobodne povedať čokoľvek. Problém slobody a otroctva, bohatstva a chudoby. Stačí jediný chýbajúci zmysel a ste otrokom.
Sloboda, ktorá dovoľuje človeku blúdiť od cieľa k cieľu alebo sa rozplynúť v abstraktnej ničote, nie je slobodou, ktorou disponuje človek, ale slobodou, ktorá disponuje človekom. Sloboda je poznaná nutnosť. Sloboda nie je odmena, ani vyznamenanie, ktoré oslavujeme pri šampanskom. Nie je to ani darček, kazeta s maškrtami, po ktorých sa len zalizujeme. Ach, práve naopak, je to hrdovisko, diaľkový beh… úmorný, a v plnej osamelosti. Sloboda sa nezískava splnením túžby, ale odstránením túžby. Sloboda znamená zodpovednosť - preto sa jej väčšina ľudí bojí. Slobodné a bezvýhradné darovanie vášho života Kristovi a blížnym je asi tým najnaliehavejším svedectvom pre spoločnosť, v ktorej sa zisk stal idolom. Slobodný je iba ten, kto nemusí pred nikým nič skrývať. Slobodu môžeme vymeniť za čokoľvek, ale nikdy to nebude dobrý obchod. Sluha? Ale dušu má azda slobodnú. Sluha? Teda takú má chybu? Ukáž mi takého človeka, čo by nebol sluha.
Som dosť veľký umelec na to, aby som kreslil slobodne podľa svojej predstavivosti. Predstavivosť je dôležitejšia ako vzdelanie… Vzdelanie je obmedzené, predstavivosť obklopuje svet. Strom slobody musí byť čas od času osviežený krvou vlastencov a tyranov. Je to jeho prirodzené hnojivo. Tvoje "áno" nemá žiadnu hodnotu, pokiaľ nemôžeš slobodne povedať aj "nie". Dôsledky tejto zásady sú ohromujúce. Usilujme sa o takú slobodu ducha, že keď nás niekto vyruší v pobožnosti, vieme pobožnosť prerušiť s veselou tvárou. Kto takúto slobodu nemá, ukazuje, že ho to mrzí a ponosuje sa. V Turecku boľševizmus nebude, pretože prvým cieľom tureckej vlády je dať ľudu slobodu a šťastie. Váž si slobodu, lebo ju stratíš, učí nás história. „Neotravuj nás s politikou“, hovoria tí, čo sa nechcú poučiť. Vo všetkých veciach si zachovaj slobodu ducha a sleduj, kam ťa duch vedie.
Vstúpiť do manželstva neznamená vzdať sa slobody, ale vymeniť osobnú slobodu za spoločnú. Všetky veľké veci sú jednoduché a mnohé možno vyjadriť jediným slovom: sloboda, spravodlivosť, česť, povinnosť, milosrdenstvo, nádej. Vzdať sa slobody znamená vzdať sa ľudskosti. Zachovaj si vo všetkých veciach slobodu ducha. V ničom nedbaj na ľudské ohľady, ale zachovaj si ducha vnútorne slobodného, aby si stále mohol robiť aj opak toho, čo druhí. Nenechaj sa zastaviť nijakou prekážkou, aby si si ustrážil slobodu ducha. Základom demokratického štátu je sloboda. Zatiaľ čo svet spí, India sa prebúdza k životu a slobode.
Zrodila sa v deň, keď bol človek povolaný, aby vo svojom dočasnom pozemskom živote uskutočňoval ľudskú dôstojnosť v osobnej slobode, v rešpektovaní práv druhého človeka a v praktizovaní bratskej lásky ku všetkým. Nikdy pred Kristom neboli vyslovené podobné myšlienky. Demokracia je zviazaná s kresťanstvom v myslení i v čase. Zrodila sa s ním len postupne, po dlhom tápaní, niekedy za cenu opätovného upadnutia do barbarstva.
„Pán Lipšic, ste klamár a pravidelne klamete a zavádzate verejnosť. Ale ste iba majstrom v pretvárke. Nevážite si ľudský život. Okrem iného nemáte úctu k miliónom obetiam holokaustu. Mám tu jeden dôkaz od rodákov žijúcich v Izraeli. Žiadajú vás, aby ste pre svoje politické zviditeľnenie už nikdy nepošpinili pamiatku obetí holokaustu, keď dáte slobodu bláznom, ktorí dokážu tieto obete spochybniť. Minule ste v jednej relácii uviedli, že vaša rodina je pre vás svätá, keď sa niekto dotkol vašej manželky. Nuž odkaz Izraela. Ak je vám vaša rodina naozaj posvätná, zistite si niečo o svojom pôvode a buďte na neho hrdý. Čo sa hanbíte za svojich predkov a ich vierovyznanie? Vy mne v návrhu píšete, že vami evidentne vyrobený (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) je pre dôveryhodnosť Slovenska zničujúci. Ale verte mi, vaše politikárčenie na úkor obetí holokaustu je hyenizmus. A to je skutočne medzinárodná hanba pre Slovenskú republiku.“
„Dnes sa bojuje hlavne o moc a blahobyt, nie za ideály. Sekularizovaný človek, ktorý sa cíti tak dospelým, zrelým a slobodným je zároveň človekom, ktorý uteká pred svojou slobodou, človekom, ktorý trpí samotou, je ohrozovaný rôznymi vrtochmi svojej duše, usiluje sa oddialiť smrť a žije v strachu, lebo stratil nádej.“
Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodností, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svojej spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr. Vybral si cestu tŕnistú, lebo si uvedomuje svoju povinnosť voči spoločnosti, voči dejinám. Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu "utisnutých a odhodených" ľudových vrstiev i národov. Za ich slobodu a lepší život formujú štúrovci prvý dobe zodpovedajúci politický a národný program Slovákov, stmeľujú a zjednocujú uvedomelé sily v národe, organizujú politický i ozbrojený zápas za revolučné požiadavky ľudu a národa, vyvolávajú prvý krát v našich dejinách uvedomelý masový revolučný pohyb. Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva.
Mnoho súdov bolo vyslovené o týchto udalostiach, od súčasníkov i v neskorších rokoch, z pozícií jednotlivých národov i zo širších hľadísk európskej revolúcie. Niektoré novinárske poznámky Marxa a Engelsa, písané v priebehu udalostí bez možnosti bližšieho poznania a analyzovania špecifických podmienok a situácie revolúcie v Rakúsku a Uhorsku, boli neskôr kanonizované ako posledný súd histórie.
V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná. Objektivizovali a predstavovali potreby a požiadavky ľudových más, bojovali za ne. Tvoria základný článok vývinovej reťaze našej novodobej histórie. Čítajte dejiny nášho národa. Nie tie vymyslené pre dokórum jedného režimu, ktorý si ako parvenu zakupoval lepšiu minulosť, ale tie hybné sily, ktoré národ udržali, uvedomili, politicky formovali. V máloktorom národe sú jeho politické dejiny tak históriou jeho kultúrneho vývoja, kultúrnych osobností ako u nás. Štúrova skupina, ktorá prvá politicky viedla náš národ, dávala mu sociálny i hospodársky program, ba dokonca do zbrane ho mobilizovala, neboli to sami básnici, spisovatelia, novinári, kultúrni činitelia? Kuzmány, Janko Kráľ, Vajanský a všetci ostatní, stĺpy našej našej národnej kultúry, boli nositeľmi politického zápasu u nás.
Táto symbióza skutočnej kultúry s progresívnou politikou zostala v nás do dnešného dňa. Nedívajte sa na voľby a na manifestácie, ale na myšlienky, ktoré obstáli v posledných 28. rokoch. Bola to koncepcia Hlinku a Tuku alebo Hodžu a Dérera a ich početných ampliónov, na ktorú by mohol národ dnes nadväzovať? Alebo to bola tá podľa Štúra, pohybujúca a zapaľujúca iskra ducha ľudského, ktorú nachádzame v dielach Novomeského, Smreka, Jilemnického, Kráľa, Jesenského, v článkoch Clementisa v kultúrnom a umeleckom podaní toľkých avantgardných činiteľov a v politickom formulovaní socialistického hnutia u nás? Komunistické hnutie a kultúra bili sa za to isté, i keď dakedy na rozličných frontoch: za slobodu človeka, za pravdu a krásu v ľudskom spoločenstve.
„Naša vina tkvie v našej vďačnosti a vernosti voči Nemcom, ktorí nielenže uznávali a schvaľovali existenciu nášho národa a jeho prirodzené právo na nezávislosť a národnú slobodu, ale pomáhali mu aj proti Čechom a Židom, nepriateľom nášho národa. Sme si však celkom istí, že táto „vina“ je v očiach katolíkov našou najväčšou cťou.“
„S veľkým záujmom som si prečítal Ústavu Sovietskeho zväzu. Našiel som v nej mnoho podobných vecí ako v našej vlastnej: "slobodu zhromažďovania", "slobodu prejavu", a ďalšie. Samozrejme, že sa nedodržiavajú, aj keď sú zakotvené v ústave. Potom som sa začal zaujímať aj o iné ústavy - každý štát má nejakú - a hľadať, prečo sa kladie taký veľký dôraz na našu. Nakoniec som na to prišiel a odpoveď bola veľmi jednoduchá. Všetky ostatné ústavy hovoria: "My, vláda, dávame ľuďom tieto práva".“
Hľadať slobodu, to je jediná hnacia sila, ktorú poznám. Slobodu odletieť tam do tej nekonečnosti.