Európska únia si v posledných desaťročiach stanovila ambiciózne ciele v oblasti energetiky a ochrany životného prostredia. V súvislosti s rozvojom energetickej infraštruktúry, ktorý je kľúčový pre modernizáciu a prepojenie európskych energetických sietí, je nevyhnutné zohľadňovať aj environmentálne aspekty. Nariadenie (EÚ) č. 347/2013 o transeurópskych energetických sieťach (TEN-E) definuje rámec pre plánovanie a realizáciu energetickej infraštruktúry, pričom zdôrazňuje potrebu plného súladu s environmentálnou politikou Únie, vrátane smerníc o ochrane biotopov a vtáctva. Tento dokument poskytuje usmernenie, ako tieto zámery realizovať v praxi, s osobitným zameraním na povoľovacie konanie podľa článku 6 smernice o ochrane biotopov.
Politický rámec pre energetickú infraštruktúru a ochranu prírody
Európska komisia v novembri 2010 zverejnila oznámenie „Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky - Koncepcia integrovanej európskej energetickej siete“. Toto oznámenie predznamenalo prijatie nariadenia o TEN-E, ktoré stanovuje celoúnijný rámec pre plánovanie a realizáciu energetickej infraštruktúry. Cieľom je vytvoriť modernú, prepojenú a udržateľnú energetickú sieť naprieč celou Európou. Modernizácia zariadení na prenos a uskladňovanie energie je kľúčová pre splnenie cieľov EÚ do roku 2030 v oblasti klímy a energetiky, vrátane zníženia emisií skleníkových plynov, zvýšenia podielu energie z obnoviteľných zdrojov a zlepšenia energetickej účinnosti.
Zastaraná a nedostatočne prepojená infraštruktúra predstavuje významné obmedzenie pre európske hospodárstvo. Napríklad, rozvoj výroby elektrickej energie z vetra v regiónoch Severného mora a Baltského mora je limitovaný nedostatočným sieťovým prepojením na mori aj na pevnine. Európska stratégia plne integrovaných energetických infraštruktúr, založená na inteligentných a nízkouhlíkových technológiách, by mala znížiť náklady na prechod k nízkouhlíkovému hospodárstvu, zvýšiť bezpečnosť dodávok a stabilizovať spotrebiteľské ceny.
Elektrizačné sústavy musia byť modernizované, aby dokázali uspokojiť rastúci dopyt, ktorý je spôsobený zmenami v energetickom hodnotovom reťazci a energetickom mixe, ako aj nárastom počtu aplikácií využívajúcich elektrickú energiu. Významná časť výrobných kapacít sa bude sústreďovať v oblastiach vzdialených od centier spotreby, vrátane zariadení na mori, solárnych a veterných parkov na pevnine v južnej Európe, alebo zariadení na spaľovanie biomasy v strednej a východnej Európe. Siete sa zároveň musia stať inteligentnejšími, pričom informačné a komunikačné technológie zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov.
Zemný plyn bude aj naďalej zohrávať kľúčovú úlohu v energetickom mixe EÚ, ako aj záložné palivo pre nestabilné systémy výroby elektrickej energie. Očakáva sa, že ropa si do roku 2030 udrží 30 % podiel na primárnej energii, pričom významná časť dopravných palív bude naďalej na báze ropy. Bezpečnosť dodávok závisí od integrity celého dodávateľského reťazca. Technológie na zachytávanie, dopravu a ukladanie CO2, ktoré môžu znížiť emisie, sú stále v počiatočnej fáze vývoja, s očakávaným komerčným využitím po roku 2020.
Vplyvy energetickej infraštruktúry na životné prostredie a lokality Natura 2000
Energetická prenosová a prepravná infraštruktúra, ako sú plynovody, ropovody, vysokonapäťové a strednonapäťové elektrické prenosové káble a distribučné zariadenia, môže mať potenciálne vplyvy na typy biotopov a druhy chránené na základe smerníc EÚ o ochrane prírody. Tieto vplyvy sa musia posudzovať v súlade s článkom 6 smernice o ochrane biotopov, ktorý vyžaduje primeraný odhad vplyvu každého plánu a projektu na lokality sústavy Natura 2000 pred vydaním povolenia.
Lokality sústavy Natura 2000 nie sú oblasťami so zakázaným prístupom a nový rozvoj nie je vylúčený. Rozvoj sa však musí vykonávať tak, aby boli chránené vzácne a ohrozené druhy a typy biotopov, pre ktoré bola lokalita označená za chránenú. Tento dokument poskytuje usmernenia pre navrhovateľov projektov, prevádzkovateľov sietí a povoľujúce orgány, ako aj pre konzultantov, správcov lokalít Natura 2000 a mimovládne organizácie.
Včelárik zlatý a jeho biotop
Včelárik zlatý (Merops apiaster) je jedným z najfarebnejších vtákov Európy, obývajúci prevažne teplé a suché oblasti. Na Slovensku hniezdi odhadom 700 až 1300 párov, pričom severná hranica jeho rozšírenia sa posúva na sever. Tento druh je sťahovavý, prilieta koncom apríla až začiatkom mája a odlieta v septembri do južnej Afriky. Na Slovensku sa vyskytuje najmä na južnom Slovensku, kde vytvára kolónie.
Včeláriky patria medzi druhy, ktoré si na hniezdenie vyhľadávajú kolmé steny. Pôvodne hniezdili v prirodzených zosuvoch a kolmých riečnych brehoch, dnes však čoraz častejšie využívajú človekom vytvorené prostredia, ako sú materiálové jamy, pieskovne a iné odkryvy. Vyhrabávajú si hniezdne diery, ktoré môžu dosahovať dĺžku 90 až 200 cm. Živia sa výhradne hmyzom, ktorý lovia počas letu, predovšetkým blanokrídlovcami, vážkami, chrobákmi, motýľmi, dvojkrídlovcami a rovnokrídlovcami.
Zlato Dějiny jedné posedlosti I
Ohrozenia a ochrana včelárika zlatého
Včeláriky zlaté sú ohrozené najmä zarastaním a zosypávaním hniezdnych stien. Hoci podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov patrí včelárik zlatý medzi najmenej ohrozené druhy s celkovou stabilnou populáciou, v Európe bol zaznamenaný nejasný trend. Poklesy populácie boli zaznamenané v oblastiach s úbytkom potravy, najmä po plošnej aplikácii pesticídov, alebo v oblastiach so zničením hniezdnych príležitostí (kanalizácia riek, intenzifikácia poľnohospodárstva, monokultúry). Negatívnym faktorom je aj odstrel zo športových dôvodov alebo vnímanie druhu ako škodcu.
V posledných rokoch sa však realizujú opatrenia na zlepšenie biotopu včelárika zlatého. Napríklad v obci Opatovská Nová Ves bol na základe iniciatívy Správy CHKO Štiavnické vrchy zrealizovaný regulačný zásah na ochranu a obnovenie biotopu tohto druhu na pieskovej stene. Na záchrane biotopu sa podieľalo aj občianske združenie SOS/BirdLife Slovensko, ktoré vylepšilo hniezdne podmienky.
Včelárik zlatý je zákonom chránený, s hodnotou 1000 €. Jeho ekosozologický status sa v priebehu rokov menil od zraniteľného po menej dotknutý. Európsky ochranársky status je SPEC3, čo znamená, že globálne populácie nie sú koncentrované v Európe a majú tam nevhodný ochranársky status.
Potenciálne vplyvy energetickej infraštruktúry na biotopy a druhy
Kapitola 3 usmerňovacieho dokumentu poskytuje všeobecný prehľad rôznych druhov potenciálnych vplyvov, ktoré by energetická prenosová a prepravná infraštruktúra mohla mať na typy biotopov a druhy chránené smernicami EÚ o ochrane prírody. Kapitoly 4 a 5 sa zameriavajú na infraštruktúru elektrických sietí a určovanie zmierňujúcich opatrení. Kapitola 6 zdôrazňuje výhody strategickejšieho a integrovaného prístupu k plánovaniu energetickej infraštruktúry, ktorý umožňuje predchádzať alebo minimalizovať konflikty s požiadavkami právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany prírody. Kapitola 8 analyzuje dosah energetickej infraštruktúry na morské prostredie, vrátane vplyvov na morské lokality sústavy Natura 2000 a chránené druhy.
Príklady osvedčených postupov sú uvedené v celom dokumente, aby ukázali, ako je možné uviesť zariadenia na prenos a prepravu energie do súladu s právnymi predpismi EÚ v oblasti ochrany prírody. Cieľom dokumentu je vysvetliť ustanovenia smernice o ochrane biotopov a smernice o ochrane vtáctva a uviesť ich do súvislosti s rozvojom a prevádzkou prenosu a prepravy energií.
Povoľovacie konanie a projekty spoločného záujmu
Kapitola 7 opisuje povoľovacie konanie podľa článku 6 smernice o ochrane biotopov. V prípade projektov spoločného záujmu, ktoré sú zaradené do zoznamu EÚ, sa uplatňuje efektívnejšie plánovanie a povoľovacie konanie. To zahŕňa určenie jedného príslušného vnútroštátneho orgánu ako jednotného kontaktného miesta a záväzný časový limit tri a pol roka na povolenie projektu. Cieľom je urýchliť postupy a zabezpečiť rýchle povolenie projektov, ktoré sú nevyhnutné pre energetickú bezpečnosť a plnenie cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky, pri súčasnom dodržiavaní najprísnejších environmentálnych noriem a zvýšení transparentnosti a účasti verejnosti.
Európska komisia vypracovala platformu transparentnosti, ktorá umožňuje vyhľadávať a preskúmať projekty spoločného záujmu. Je však dôležité poznamenať, že zaradenie projektu do zoznamu Únie neznamená, že sú dotknuté výsledky príslušných posúdení vplyvu na životné prostredie a povoľovacích konaní.
Usmerňovací dokument obsahuje šesť základných odporúčaní na zefektívnenie postupov pri povoľovaní energetickej infraštruktúry s ohľadom na ochranu prírody. Tieto odporúčania sa zameriavajú na včasné začlenenie environmentálnych aspektov do plánovania, minimalizáciu zásahov do citlivých lokalít a druhov, kompenzačné opatrenia a monitorovanie.
Záver
Plánovanie a realizácia energetickej infraštruktúry v Európskej únii si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zohľadňuje nielen energetické potreby, ale aj ochranu životného prostredia a biodiverzity. Smernice EÚ o ochrane prírody a nariadenie o TEN-E poskytujú rámec na dosiahnutie tejto rovnováhy. Prostredníctvom efektívneho povoľovacieho konania, strategického plánovania a uplatňovania osvedčených postupov je možné zabezpečiť rozvoj modernej energetickej infraštruktúry pri súčasnom zachovaní prírodných hodnôt, vrátane biotopov druhov ako je včelárik zlatý.
tags: #byt #pri #vcelarikoch