Narodenie dieťaťa je zlomový okamih, ktorý navždy zmení svet rodičov. Zatiaľ čo u matky sú mnohé reakcie inštinktívne, prichádzajúce s biologickou pripravenosťou na materstvo, mužská rola je často výsledkom vedomého rozhodnutia, ktoré však nemusí byť vždy jednoduché. Je žena od prírody nastavená na materstvo, jej telo sa pripravovalo deväť mesiacov, hormóny pracovali a dieťa rástlo priamo v jej lone. Okrem toho ju príroda vybavila jemnejším sluchom a ľahšou reakciou na plač. Muž však túto „výbavu“ nemá. Neznamená to však, že je menej schopný byť dobrým rodičom. Znamená to, že musí len chcieť.
Vôľa ako spúšťač hormonálnych zmien
Práve vôľa zapojiť sa, prebúdzať sa v noci, kúpať, prebaliť, čítať rozprávky či objímať, spúšťa u otcov hormonálne zmeny, ktoré nie sú až také vzdialené tým materinským. Výskumy dokazujú, že aktívni otcovia majú vyššiu hladinu kombinovaných hormónov pripútanosti, teda oxytocínu a prolaktínu. Tieto hormóny hrajú kľúčovú úlohu vo vytváraní silného puta medzi rodičom a dieťaťom. Dieťa, ktoré vyrastá s milujúcim a prítomným otcom, má väčšiu šancu na emocionálnu stabilitu, lepšiu sebadôveru a zdravé vzťahy v dospelosti. A čo otec? Ten, ktorý sa aktívne zapája do starostlivosti o dieťa, zažíva hlbšie prepojenie so svojím potomkom. Zaujímavé je, že výskumy preukázali, že takýto otec má nižšiu pravdepodobnosť vyhorenia v iných oblastiach života, čo naznačuje pozitívny vplyv otcovstva na celkovú psychickú pohodu muža.
Otcovstvo: Viac než len biologická funkcia
„Stať sa otcom je jednoduché. Otec nemusí vedieť všetko. Nemusí upokojiť plač dieťaťa na prvý pokus, nevie možno správne zapnúť košieľku, ani si spomenúť na všetky termíny očkovaní.“ Táto úvaha, aj keď pôvodne formulovaná ako osobná reflexia, poukazuje na to, že od otca sa neočakáva dokonalosť v každom aspekte starostlivosti o dieťa. Skôr ide o ochotu učiť sa, zapájať sa a byť prítomný. Práve táto ochota a snaha sú tým, čo robí muža dobrým otcom. Bol to zmes napätia, strachu, obrovskej bolesti a radosti, ktoré sprevádzali pôrod, ale aj najkrajšie zážitky v živote. Vedomie, že bol partner pri pôrode, bolo pre manželku neoceniteľnou podporou, aj keď v porovnaní s tým, čo prežívala ona, bola jeho prítomnosť len malou pomocou. Obdiv a vďačnosť patrili jej za to, čo si musela vytrpieť.
Rôzne scenáre, jedno posolstvo
Realita pôrodu však nie je vždy rovnaká. Niekedy žena nechce mať pri sebe žiadneho muža, inokedy na pôrod nechce ísť chlap, a niekedy pôrod prebieha cez operačnú sálu. Všetky tieto situácie sú platné a odzrkadľujú individuálne potreby a okolnosti. Dôležité je, aby každý muž, ktorý sa na počatí dieťaťa podieľal, bol aj pri jeho konci - pri jeho príchode na svet. Ženy by sa nemali báť mať pri sebe niekoho, kto im pomôže - či už je to manžel, priateľ, sestra alebo najlepšia kamarátka. Táto podpora môže byť neoceniteľná.
Komentáre k pôrodným zážitkom len potvrdzujú túto skutočnosť:
- „Ilja najkrajší žurnál písaný od srdca. Tvoja manželka môže byť na Tebe pyšná ako aj Ty na ňu!!!“
- „…krásne, statočný ocko :)“
- „Ja vždy tvrdím, že keby muži mali rodiť, tak ľudstvo vymrie! :-))) Krásny žurnál…“
- „juuj, nemá každý chlap tolko odvahy v sebe!!! já jak sem videla mojeho, jak sa mu klepú kolena a neví kam by sa strčil, rači sem ho nechala jít :)))“
- „toto je najkrajsi zurnal aky som tu zatial citala:)“
- „Som dojataaaaa, krasne slova… Ja som napríklad musela isť na cisárky ,ale bola som šťastná keď som videla svojho manžela pred operačkou .. a mám pocit , že to prežíval viac ako ja :D :D“
- „Krásny žurnál!! Ale je to skvelé mať pri sebe muža, je to veľká podpora. Ani jeden z nás neľutujeme, že bol so mnou. Za to mu ďakujem. ale je to úžasné, ak niekto pohladí ruku…niekoho blízkeho!“
- „chlapi si myslia, že keď prinesú domov prachy je to vybavené. Netvrdím, že nič nerobia, lebo zabezpečiť rodinu s jedným príjmom je náročné. Ale tvrdiť, že ved ty si doma staraj sa je trošku mimo. Veru :) a neviem či by pochopili … možno áno. Česť výnimkám :)“
- „ten môj pri tom nebol, nie preto, že som 2 razy rodila cisárskym, preto, lebo som to ja nechcela. od samého prvopočiatku - no a myslím, že on bol viac než spokojný, že tam nebude. ale vlastne bol, hneď za dverami, no a okrem tých 10 min. po pôrode, ktoré museli moje deti stráviť na vyhrievanej deke a ktoré som sa na ne nemohla vynadívať, bol s našimi deťmi stále on, až kým ma nepriviedli z operačky. on ich mohol kúpať, obliekať - čo mu teda asi preventívne ale nedovolili :-), on sa s nimi fotil, on im otláčal nožičky a ručičky na pamiatku na papier… bolo to v zahraničí a myslím, že toto pre novopečeného tatuška je neskutočné nakopnutie, to vedomie, že nie mama, ale že on… áno, je to slobodná voľba, to ako, no a ja som spokojná, že to bolo takto :-)))“
- „a ilja26 - nič krajšie písané chlapom na túto tému som ešte nečítala… klobúk dolu a preveliký lajk !!! :-)“
- „Pekne napísané. Aj môj manžel bol pri mojom pôrode a bola som rada. Zamerala som sa na neho nakoľko je to moc citlivý človek a úplne som zabudla na bolesti. Mám z toho dňa aj úsmevné príhody. Možno napíšem. Ja osobne som bola rada že tam bol .“
- „ja hovorím, rozhodne BYŤ. Tá podpora je úžasná.“
- „Ďakujem za komenty, je zaujímavé čítať názory žien… pocit sa nedá napísať … treba zažiť :-D“
- „pekný žurnál:)“
- „kľudne ma ukrižujte, ale ja si myslím, že chlap pri pôrode byť nemá… samozrejme je to slobodná voľba každého jedného muž, či tam pôjde a každej jednej ženy, či ho tam chce mať, ale mne to príde jednoducho neprirodzené… Neverím tomu, že len preto, že muž uvidí svoju manželku trpieť, si ju bude viac vážiť, úcta k nej by tam mala byť už predtým a aj potom, bez ohľadu na to, či sa pôrodu zúčastní, alebo nie. Skôr mi to niekedy príde ako nejaká módna vlna, ťahať chlapov k pôrodu. Ubezpečujem vás (mám tú smolu, že sa pohybujem v prudko väčšinovom mužskom prostredí a to šťastie, že 3/4 mojich kamarátov sú chlapi…), že tých, ktorí sa toho chcú zúčastniť dobrovoľne a z vlastného presvedčenia, je podstatne menej, ako tých, ktorí sa toho aj skutočne zúčastnia. Veľké percento je tých, ktorých tam vmanipulujú ich polovičky presne za účelom "aby si ma viac vážil" a ďalší sú z kategórie "kamaráti boli, tak by som bol za poseru, keby som nešiel…" Hlboko sa skláňam pred mužmi ako si ty ilja, ktorí tam idú z vlastného presvedčenia, z vlastnej vôle a prežívajú to takto, ale myslím, že ste v menšine… prepáč :)) mne jednoducho príde pôrod ako výsostne intímna ženská záležitosť a patrí k veciam, ktoré patria do toho ženského sveta venušanského… môj prvý gynekológ bol muž. vymenila som ho vo chvíli, keď som prišla so zapáleným vaječníkom a on sa ma opýtal: "A ako vás to bolí?" Nevedela som, ako mám vysvetliť ako bolí vaječník mužovi, ktorý ho nemá… Môže to chápať, môže to vidieť, ale jednoducho to nemôže precítiť (tú bolesť, za ktorú si nás majú vážiť…) pretože nemá čím… A môžete ma začať lynčovať… :)))“
- „kacenka, alias - moja reč, tiež som o tom presvedčená ! ono aj pri tých mojich cisárskych bola tá možnosť, aby bol pri mne, oba boli totiž plánované, ale to som hneď zatrhla… a doteraz som presvedčená, že to bolo správne a jedinú sekundu som nepochybovala :-)“
- „Ja som pri pôrode bol a môžem povedať, že som bol veľmi dojatý a najmä šťastný, lebo ak by som tam nebol ja a nezalarmoval sestričku a lekára, ktorí boli mimo….. tak žena porodí sama. A uvidel som prvý moju nádhernú dcérku, preto sa asi máme najradšej:-)“
- „som za NEBYT - suhlas kocky co napisali tento nazor! Pri dvoch bol :* a treti NASTASTIE nestihol (nic v zlom) - krasne sme si to s malou vychutnali - nestrachovala som sa, ci pri tom vsetkom draha polovicka neodpadne - venovala som sa IBA sebe a dietatu - vychutnala intimitu!“
- „ja som mojho partnera pri porode mala a vobec si neviem predstavit, ze by to slo bez neho. ani by ma nenapadlo, volat ho, aby si ma viac vazil kvoli bolesti. bol tam, aby mi pomahal, aby mi bol oporou. pre mna bol porod strasny zazitok a bez partaka by to bolo este horsie. mame spolocnu skusenost a mozeme to nase zdravotnictvo aspon spolocne ohovarat a nadavat na neho. no, samozrejme, akonahle bola mala vonku, svet bol opat ruzovy :) obdivujem kazdeho chlapa, co sa na to da a drzim kazdemu palce aby bol dobrou oporou svojej partnerke! a pri citani tohto zurnalu som aj slzicku vyronila“
- „Ďakujem vám……. Dámy a Pán, tak ako som napísal…je to každej ženy a aj muža slobodné rozhodnutie tam ísť. Je normálne, že veľa žien tam nechce mať chlapa. Nikoho v žiadnom prípade nebudem presviedčať, že tam má ísť…:-))). Babaki, ako píšeš, včera mi moja manželka povedala to isté….že si vôbec nevie predstaviť, že by som tam nebol…..Ja som tam išiel nie kvôli tomu, aby som si viac vážil svoju manželku. Ja si ju tak, či tak veľmi vážim. Ja som tam šiel kvoli tomu, že ju milujem a že jej chcem pomôcť a byť jej psychickou podporou. A ono to aj tak bolo. Veď v tie krásne dni sa nám narodili deti. A ja som bol osobne pri tom…:-)`“
- „kacenka, alias - aj si to myslim - ja som pri manzela pri porode nechcela mat, len v tej prvej faze - aby mi podal vodu a rozpraval sa so mnou, lebo to boli hodiny cakania. V druhej faze, ked babatko prichadza na svet, som ho tam uz nechcela mat, prislo mi to zbytocne - aby ma videl trpiet a aby videl taku dost intimnu vec (ja sama by som sa na to nechcela pozerat). Az neskor mi hovoril, ze bol zdeseny uz aj po tom, co ho zavolali spat, aby chytil babatko - ze bol z tej krvi naokolo dost sokovany. Takze ma mrzi, ze sa mi tomu pohladu na mna nakoniec nepodarilo zabranit. Ale urcite ocenujem pristup ilju, ze to bral tak statocne a ze to rozhodnutie byt pri tom hodnoti pozitivne.“
- „Prekrásny žurnál Ilja!!!!!! Môj mangel síce pri mne nebol, mal možnosť, ale nezvládol by pohľad na krv, čo už, tolerujem, nútiť nemôžeš :-) Ale je úžasný otec a manžel a nemal problém s výmenou plienok a iných aktivít okolo deťušiek :-) A to, že sa s nimi vždy vedel úžasne blázniť a hrať, to ani nemusím hovoriť!!!!! a ten moj pri mne bol a som mu za to vdacna!“
- „krasny zurnal, krasny a otvoreny…nezvyknu tu ludia moc o cistoch…a chlap…nuz VDAKA :) hoc…ja mam tri decka, ale ak si predstavim svojho manzela pri mne…neviem ci by som nemala skor starost o to aby som ho kriesila alebo ci o to aby som priviedla potomka na svet:) a hoc je to skvely clovek, urcite by bol hrdinom dna:) Otec HRDINA:))) ..samozrejme zartujem.“
- „krásne, ocinkovi aj mamine želám so synáčikmi len samú radosť :-)))“
- „veľmi pekne… mne ten môj ani moc nestihol pomáhať, všetko sa zbehlo dosť rýchlo, ale som veľmi rada, že bol pri samotnom narodení, pre nás oboch to bol krásny zážitok… každá žena si musí zvážiť či chlapa alebo alebo nie…. ja som sa napr. vôbec nebála, že by tam odpadol a pod. takže je to na každom páre, ako sa k tomu postaví, nekategorizovala by som to…“
- „ja si myslím, že je to čisto individuálna záležitosť… nielen či to chce žena, ale či tam chce byť aj muž…“
Intímna záležitosť s potenciálom pre hlbšie puto
Pôvodne bol pôrod výsostne ženská záležitosť. Muži mali za úlohu tradičné úlohy, ako zohrievanie vody či zháňanie pôrodnej babice. Predpokladalo sa, že žene bude väčšou oporou iná žena, ideálne taká, ktorá už neraz rodila. Keď sa na to pozrieme z hľadiska intimity a prežívania sexuality, ktorej je pôrod prirodzenou súčasťou, bolo to v našej kultúre logické. S príchodom emancipácie a zmenou spoločenských rolí sa otec pri pôrode pomaly stával témou. Predpokladalo sa, že spoločný zážitok pôrodu stmelí partnerstvo, posilní väzbu otca na dieťatko a bude pôsobiť na redukciu rozvodov. Neprekvapivo - nestalo sa to automaticky.
Potreba matiek mať pri pôrode blízku osobu bola často motivovaná túžbou nezostať v anonymnej nemocničnej inštitúcii osamotená. Partner pri pôrode - to je pripomienka, že inak som stále ženou, s vlastným príbehom, osudom, citmi a myšlienkami. Menej blízke je presvedčenie, že „on musí vedieť, ako ja trpím, aby si ma vážil“. Brrr, aj vám to škrípe?
Byť či nebyť otcom pri pôrode totiž nie je rovnica, ktorá má len jedno správne riešenie. Každý rodičovský pár je individuálny, má vlastné hranice intimity a spolunažívania nastavené tak, aby im navzájom vyhovoval.
Kľúčové otázky pre rozhodovanie
Ak práve riešite túto dilemu, skúste si úprimne z hĺbky duše odpovedať:
- Chce tam otec naozaj byť? Je to jeho slobodná voľba, alebo podľahol tlaku okolia či partnerky?
- Chce ho tam mať matka? Cíti sa s ním bezpečnejšie a silnejšie, alebo by jej jeho prítomnosť mohla skôr prekážať?
Hlavným cieľom pôrodu nie je mať nezabudnuteľný zážitok (ten sa tak či tak dostaví), ale priviesť na svet dieťa. A pôrodu najviac praje:
- Pokoj
- Pocit bezpečia a dôvery
- Podpora a rešpekt
- Pocit intimity
- Istota, že môžem robiť čokoľvek, čo mi pomáha uľaviť a pomôcť pôrodu v postupe
- Spojenie so svojím bábätkom
- Dôvera v svoje telo
- Rešpekt k samej sebe
Ak je váš muž bezpečným prístavom a nehanbíte sa pred ním ani pri tých najintímnejších momentoch, môžete sa ho skúsiť opýtať na jeho názor. Prešli ste si spolu takmer všetko a pri pôrode to bude asi rovnako. Len sa o tom dopredu porozprávajte.
Konkrétne kroky a očakávania
- Čo od neho konkrétne potrebujete? Ktoré slová pri pôrode chcete a naopak nechcete počuť? Čo má a čo nemá robiť?
- Na čo má za vás dať pozor? Môže to byť napríklad sledovanie vášho stavu, komunikácia s personálom, alebo zabezpečenie vášho pohodlia.
- Ako sa dohodnete, ak ho tam v priebehu pôrodu nebudete potrebovať? Je dôležité mať dohodnutý spôsob, ako mu dať najavo, že potrebujete priestor.
- Ako to spravíte, ak by si on potreboval ísť vydýchnuť? Aj on má svoje limity a potreby.
"Nechcem, aby ma takto videl"
Ak už teraz viete, že budete pri pôrode viac dbať na jeho pohodlie, na to, aby vás nevidel „nejako“, ako by ste to nechceli, radšej si k pôrodu dohodnite ženu. V podstate sú len dve možnosti - rodím, alebo sa starám o druhých. Ak chcete rodiť, potrebujete vedľa seba osobu, ktorá vás nebude zaplavovať svojim strachom, ktorá vám bude dôverovať, že viete porodiť, ktorá vám bude dodávať odvahu, podporovať, povzbudzovať. Keď to budete riešiť, nezostane vám na pôrod dostatok síl. Nemôžete robiť dve veci naraz - aj riešiť otca aj rodiť.
V takom prípade ho vezmite na predpôrodný kurz, tam si o vašom utrpení vypočuje dosť, aby bol v obraze. Následne mu zabezpečte papierik na volant a dajte sa odviesť do pôrodnice. Nechajte ho sedieť pred dverami a nabrífujte ho správnymi zákonmi, smernicami, BFHI a inými technickými podkladmi na zabezpečenie bondingu. Nech ide dnu až po narodení bábätka, nech je s vami prvé hodiny po pôrode a nech vás stráži. To je úloha pre chlapa jasná, pochopiteľná a vykonateľná. Otcovstvo je cesta, ktorá začína ešte pred narodením dieťaťa, rozhodnutím byť pri tom, a pokračuje celým životom.