Prvá svetová vojna, ktorá sa začala 28. júla 1914, bola globálnym konfliktom, ktorý zanechal nezmazateľnú stopu v histórii ľudstva. Hoci sa jej najznámejšie a najkrvavejšie bitky odohrali na západnom fronte, ani územie dnešného Slovenska neobišli vojnové hrôzy. Viac ako štyri roky trvajúci konflikt, ktorý pôvodne európski panovníci sľubovali ako krátku a úspešnú "Veľkú vojnu", sa pretiahol do zákopových bojov, ktoré si vyžiadali milióny životov a priniesli nesmierne utrpenie.
Korene konfliktu: Od napätia k atentátu
Prvá svetová vojna nebola výsledkom jedinej udalosti, ale skôr vyvrcholením dlhodobého rastu politického napätia medzi európskymi veľmocami. Zbrojenie, imperialistické ambície a snaha o sféry vplyvu vytvorili v Európe výbušnú atmosféru. Nemecký militarizmus a expanzionistické tendencie, spolu s rivalitou medzi mocnosťami, viedli k vytváraniu protichodných aliancií. Na jednej strane stál Trojspolok (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Taliansko), na druhej strane Dohoda (Francúzsko, Rusko, Veľká Británia).
Formálnou zámienkou na rozpútanie vojny sa stal atentát na následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda d'Este v Sarajeve 28. júna 1914. Tento čin, spáchaný srbským nacionalistom, poslúžil Rakúsko-Uhorsku a predovšetkým Nemecku ako zámienka na rozpútanie vojny, na ktorú sa podľa historika Petra Chorváta "v zbrojení pred ostatnými krajinami malo náskok". Nemecký cisár Wilhelm II. dokonca vojakom sľuboval, že "kým opadne lístie zo stromov, budete doma", čím naznačoval očakávanú krátkosť konfliktu.
Svet v plameňoch: Štáty Dohody a Ústredné mocnosti
Vojna postavila proti sebe dva hlavné bloky: štáty Dohody a Ústredné mocnosti. K štátom Dohody patrili pôvodne Rusko, Francúzsko a Veľká Británia, ku ktorým sa neskôr pridali Spojené štáty americké (v roku 1917), Taliansko (ktoré vymenilo svoje členstvo v Trojspolku za prísľub územia na úkor Rakúsko-Uhorska v roku 1915) a ďalší spojenci. Ústredné mocnosti tvorili predovšetkým Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Bulharsko a Osmanská ríša.
Slovensko na frontoch: Zákopy v Karpatoch
Hoci sa o Slovensku v kontexte prvej svetovej vojny často hovorí v súvislosti s československými légiami, ktoré bojovali za vznik nového štátu, bojové operácie sa nevyhli ani jeho územiom. Najmä na severovýchodnom Slovensku prebiehali od novembra 1914 do mája 1915 operácie porovnateľné s tými na západnom fronte. Línia frontu vtedy prechádzala cez okresy Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Humenné a Sninu.
Strategický význam tohto úseku karpatského frontu dramaticky stúpol na začiatku roka 1915, keď ruské velenie uskutočnilo dve generálne ofenzívy s cieľom preniknúť cez Karpaty do vnútrozemia Rakúsko-Uhorska. V dôsledku týchto bojov sa územie dnešného Prešovského kraja stalo dejiskom "krvavých bojov, ktoré počtom nasadených vojsk a množstvom obetí boli plne porovnateľné so svetovo známejšími bojiskami na západnom fronte," uvádza historik Martin Drobňák z Klubu vojenskej histórie Beskydy. V týchto bojoch padlo približne 45-tisíc vojakov rakúsko-uhorskej, ruskej a nemeckej armády, pričom ďalších približne 250-tisíc vojakov bolo na našom území ranených alebo zajatých.
Spomienkou na tieto krvavé boje sú početné vojnové cintoríny. Na severovýchodnom Slovensku sa ich nachádza približne dvesto. Medzi najvýznamnejšie patrí vojnový cintorín vo Veľkropci (okres Stropkov), kde je pochovaných viac ako 8600 vojakov a ktorý bol v roku 2018 obnovený dobrovoľníkmi.
Po stopách bojov - Prvá svetová vojna v Karpatoch
Mobilizácia a obete: Slováci vo Veľkej vojne
Z územia dnešného Slovenska bolo v rokoch 1914 až 1918 zmobilizovaných približne 400-tisíc vojakov. Tragickou bilanciou je, že takmer 70-tisíc z nich padlo v boji, zomrelo v dôsledku zranení, zahynulo v zajatí alebo ostalo trvalo nezvestných. Približne rovnaký počet vojakov si z vojny odniesol trvalé zmrzačenie. "Rozsah mobilizácie ľudských zdrojov a počet strát na životoch počas 1. svetovej vojny značne prevyšoval rovnaké ukazovatele za obdobie 2. svetovej vojny," dodáva Martin Drobňák.
Slováci, podobne ako iné slovanské národy, neboli z vojny nadšení. Ich odpor voči konfliktu, najmä voči boju proti Rusku a Srbsku, sa prejavoval už pri mobilizácii, neskôr dezerciami, prebiehaním do ruského zajatia či vzburami vo vojsku. "Prevládal prirodzený ľudský odpor k vojne," vysvetľuje historik Radoslav Turik.
Technologický pokrok a ľudské utrpenie
Prvá svetová vojna priniesla nielen obrovské ľudské straty, ale aj urýchlenie vývoja vojenskej techniky. Zákopová vojna, charakteristická najmä pre západný front, si vyžiadala nové metódy boja a prostriedky na prelomenie nepriateľských obranných línií. Postupne sa na frontoch objavili oceľové prilby, ktoré v roku 1914 ešte vo výstroji vojakov chýbali, a šable, ktoré sa ukázali ako nepraktické. Vojna akcelerovala vývoj vojenského letectva, ktoré dovtedy plnilo najmä prieskumné úlohy.
Na mori zohrali kľúčovú úlohu ponorky. Na západnom fronte sa objavili prvé tanky a masové použitie zaznamenali guľomety a plameňomety. Negatívne dopady vojny sa však neobišli ani bez civilného obyvateľstva. Nedostatok pracovných síl po povolaní mužov na bojiská, hlad, rekvirácie, drancovanie, vážne choroby a nasadenie žien a detí na ťažké práce vo fabrikách boli bežnou realitou.
Paradoxne, vojna priniesla aj emancipáciu žien. Keďže muži odišli na front, ženy prevzali ich úlohy v domácnostiach aj v továrňach. Zarábanie peňazí im prinieslo finančnú nezávislosť a zvýšilo ich sebavedomie.
Rekvirácie a vyčerpanie: Vojnová ekonomika
Dlhotrvajúci konflikt vyčerpal ekonomiky bojujúcich krajín. Rakúsko-Uhorsko, podobne ako iné mocnosti, siahlo k rekviráciám majetku. Už v roku 1915 boli nariadené rekvirácie kovov, dokonca aj zvonov z kostolov. Okrem toho sa rekvirovali aj predmety dennej potreby, ako napríklad formy na pečenie či staré vane.
Vyčerpanie hospodárstva sa prejavilo aj na fronte. V roku 1918 sa v rakúsko-uhorskej armáde bežne konzumovalo konské mäso. Vojaci trpeli hladom, zimou a vojenským stresom, pričom ich fyzické a psychické sily boli vystavené nepredstaviteľnému opotrebovaniu. Priemerná váha vojakov v rakúsko-uhorskej armáde na konci vojny klesla na 45 až 50 kilogramov.
Koniec vojny a nové usporiadanie sveta
Prvá svetová vojna sa skončila 11. novembra 1918 podpisom prímeria medzi krajinami Dohody a Nemeckom v reštauračnom vozni francúzskeho generálneho štábu v lesíku Compiègne. Koniec konfliktu znamenal zánik veľkých ríší ako Rakúsko-Uhorsko, Nemecké cisárstvo, Osmanská ríša a cárske Rusko. Na ich troskách vznikli nové štáty, vrátane Československa. O novom usporiadaní sveta rozhodla Parížska mierová konferencia v roku 1919.
Straty na oboch stranách boli ohromujúce: približne desať miliónov mŕtvych, asi 21 miliónov zranených a 7,7 milióna nezvestných. Na bojiskách prvej svetovej vojny zahynulo približne 70 000 Slovákov.
Mýty a realita: "Stratená generácia" a návrat domov
Po skončení vojny sa mnohí vojaci, ktorí prežili, stretli s ťažkosťami pri návrate do bežného života. Pojem "stratená generácia" sa často spája s psychickými a fyzickými traumami, ktoré si vojaci priniesli domov. Množstvo z nich trpelo posttraumatickou stresovou poruchou, začalo nadmerne piť, alebo sa nedokázalo zaradiť do spoločnosti. Niektorí sa vrátili po rokoch a zistili, že ich rodiny ich vyhlásili za mŕtvych a ich ženy si našli nových partnerov. Tieto skúsenosti neraz viedli k samovraždám.
Navyše, nedostatok písomných záznamov a skartovanie kmeňových listov vojakov z obdobia prvej svetovej vojny v 80. rokoch v Prahe predstavuje nenahraditeľnú stratu pre históriu. "Je to nenahraditeľná strata. Počin tohto hlupáka vymazal z našich archívov dvanásť ročníkov mužov," hovorí Radoslav Turik.
Napriek tomu sa dnes, sto rokov po skončení vojny, zvyšuje povedomie o jej dopadoch a dôležitosti pripomínania si obetí. Inštitúcie a historické spolky sa snažia mapovať osudy vojakov, digitalizovať záznamy a obnovovať vojnové cintoríny, aby sa nezabudlo na túto tragickú kapitolu našej histórie.