História železníc je neoddeliteľne spojená s rozvojom priemyslu, obchodu a mobility. V roku 2018 si pripomíname okrúhle výročie jednej z takýchto dôležitých tratí - trate Lužianky - Hlohovec - Leopoldov, ktorá oslávila úctyhodných 120 rokov existencie. Táto trať, pôvodne súčasť ambiciózneho projektu Uhorskej severozápadnej miestnej železnice, prešla počas svojej existencie mnohými zmenami, modernizáciami a výzvami, ktoré formovali jej dnešnú podobu a význam.
Počiatky a výstavba: Srdce Uhorskej severozápadnej miestnej železnice
Výstavba trate Lužianky - Hlohovec - Leopoldov nebola izolovaným projektom, ale integrálnou súčasťou širšej vízie prepojenia regiónov Uhorska. Trať Lužianky - Leopoldov tvorila kľúčovú časť Uhorskej severozápadnej miestnej železnice, ktorej cieľom bolo spojiť Nitru s rakúskou hranicou pri Břeclavi. V tom čase už existovali dôležité železničné spojenia, ako trať Palárikovo - Šurany - Topoľčany - Prievidza (dokončená do roku 1896) a Považská železnica Bratislava - Trnava - Trenčín - Žilina (dokončená do roku 1883). Napriek stáročiami overenej obchodnej trase medzi južnou Moravou a Nitrou, priame železničné spojenie v tejto trase sa dlho nerealizovalo.
Myšlienka priameho železničného spojenia Nitry s Moravou sa napokon zhmotnila koncom deväťdesiatych rokov 19. storočia. Koncesiu na výstavbu získala spoločnosť Uhorskej severozápadnej miestnej železnice (Magyár Északnyuagti NÉ h. é. v.) nariadením Uhorského kráľovského ministerstva obchodu č. 15016/97.III.6 zo dňa 6. marca 1897, pre Ing. Júliusa Auspitza a spol. z Budapešti. Táto koncesia zahŕňala výstavbu tratí Lužianky - Hlohovec - Leopoldov a Trnava - Jablonica - Kúty - krajinská hranica (smer Břeclav). Dôležitým aspektom bolo aj povolenie peážnej dopravy, čo znamenalo, že vozidlá miestnej železnice mohli jazdiť po tratiach Uhorských kráľovských železníc (MÁV) v úsekoch Nitra - Lužianky a Leopoldov - Trnava.
Samotná stavba železnice bola rozdelená do viacerých etáp. Prvý úsek zahŕňal prestavbu trate Nitra - Lužianky na parametre trate prvej triedy, čo bolo financované štátom vzhľadom na strategický význam spojenia Nitry s hlavnou traťou Galanta/Bratislava - Leopoldov - Trenčín - Žilina. Nový úsek Lužianky - Leopoldov bol tiež budovaný ako trať prvej triedy. Trať začínala v stanici Lužianky a viedla mierne zvlnenou krajinou až k obci Kľačany, kde dosiahla rozvodie Nitry a Váhu. Následne klesala až po Leopoldov. Najvýznamnejšou stavbou na tomto úseku bol oceľový most cez rieku Váh medzi Hlohovcom a Leopoldovom. Úsek Leopoldov - Trnava už existoval ako hlavná železnica a nevyžadoval prestavbu. Stanice Leopoldov a Trnava sa postupne rozširovali v súvislosti s rastúcou intenzitou prepravy. Trať Trnava - Kúty bola postavená podľa predpisov pre miestne železnice.
Prvý úsek, Lužianky - Hlohovec, bol odovzdaný do prevádzky 18. decembra 1897. Úsek Hlohovec - Leopoldov bol sprevádzkovaný 31. marca 1898, po dokončení mosta cez Váh. V rovnakom období boli odovzdané do užívania aj úseky Trnava - Smolenice a Jablonica - Kúty (14. decembra 1897). Po dokončení tunela cez Malé Karpaty bol 11. júna 1898 sprevádzkovaný úsek Smolenice - Jablonica. Posledný úsek Uhorskej severozápadnej miestnej železnice z Kútov do Břeclavi bol otvorený 8. septembra 1900.
Vývoj a zmeny: Od prvej triedy k regionálnej trati
Po sprevádzkovaní sa úseky Lužianky - Leopoldov a Trnava - Kúty - Břeclav vyvíjali odlišne. Prevádzka, zabezpečovaná MÁV, sa prispôsobovala miestnym podmienkam a prepravným prúdom. Úsek Lužianky - Leopoldov sa sústredil na diaľkovú prepravu ako spojenie Ponitria a Považia, zatiaľ čo trať z Trnavy na Kúty fungovala skôr ako miestna železnica s možnosťou prepravy nákladných vozňov. Tieto nové trate priniesli zlepšenie pre rozvoj miestneho priemyslu a vzdialenejších oblastí, napríklad pre handlovské bane, ktoré získali nové možnosti odbytu uhlia.
Sľubný rozvoj však spomalila prvá svetová vojna. Po jej skončení a rozpade monarchie nastalo obdobie neistoty a nejasných vzťahov s Maďarskom, čo výrazne ovplyvnilo prevádzku železnice v rokoch 1918 až 1919. Sídlo spoločnosti Uhorskej severozápadnej miestnej železnice bolo presunuté do Bratislavy a názov bol zmenený na Slovenská západná miestna železnica (Svz.).
Významným zásahom do prevádzky na trati Lužianky - Leopoldov bola výstavba novej trate Lužianky - Zlaté Moravce, ktorá bola sprevádzkovaná 15. mája 1938. Táto trať vznikla ako snaha o vybudovanie hlavnej trate, ktorá by sa vyhýbala pohraničným oblastiam, a po odstúpení južných oblastí Maďarsku sa stala jedinou južnou spojnicou Bratislavy so stredným Slovenskom. Vznik Slovenského štátu a vypuknutie druhej svetovej vojny priniesli ďalšie zmeny. Spoločnosť Svz. získala nového vládneho komisára a jej zakladací kapitál bol prepočítaný.
Prvá zaťažkávacia skúška trate Lužianky - Leopoldov v dôsledku druhej svetovej vojny nastala v septembri 1939. Slovenské železnice viedli k vypracovaniu projektovej dokumentácie a príprave rekonštrukcie trate s cieľom zvýšiť maximálnu rýchlosť, dovolené nápravové zaťaženie a umožniť križovanie dlhších vlakov. Postavili sa výhybne Kľačany a Dvor Oder, ktoré slúžili na križovanie vlakov, najmä vojenských transportov. Počas rekonštrukcie sa údajne zvýšil nápravový tlak až na 20 t. Smerové úpravy niektorých oblúkov a stavba kratších preložiek umožnili zvýšiť rýchlosť na trati. Medzi Lužiankami a Alekšincami bola postavená prakticky nová trať.
Vojnové udalosti spomalili aj ďalšie aktivity na prestavbe trate a výstavbe novej trate Zbehy - Jelšovce. Prechod frontu spôsobil snahu ustupujúcej nemeckej armády zničiť železničnú trať a jej zariadenia. Po provizórnej obnove trate z Lužianok po Hlohovec prišiel 27. apríla 1945 prvý vlak. Postupne sa obnovila osobná doprava. Až v decembri 1945 sa začal reálne používať cestovný poriadok a prevádzkové pomery sa stabilizovali.
V roku 1948 bola dokončená a sprevádzkovaná jednokoľajná trať Jelšovce - Zbehy, ktorá vytvorila priame spojenie medzi Leopoldovom a Topoľčanmi bez nutnosti úvrate v stanici Lužianky, čo bolo výhodné najmä pre nákladné vlaky. V tomto období došlo aj k premenovaniu niektorých dopravní. Po dokončení prestavby trate a stavieb preložiek a trate Zbehy - Jelšovce, ako aj po postavení novej konštrukcie mosta cez Váh pri Hlohovci (1948), sa už žiadne rozsiahle stavebné práce na trati Lužianky - Leopoldov neuskutočnili. Modernizovalo sa predovšetkým dorozumievacie a zabezpečovacie zariadenie.
Modernizácia a súčasnosť: Výzvy a perspektívy
Začiatkom 70. rokov bol železničný zvršok zosilnený pre umožnenie prechodu ťažkých motorových rušňov, ktoré začali zabezpečovať nákladnú prepravu. Nárast prepráv viedol k rozhodnutiu vybudovať tzv. tretí hlavný ťah naprieč Slovenskom a k rekonštrukcii trate Kozárovce - Zlaté Moravce - Lužianky - Leopoldov s cieľom jej zdvojkoľajnenia a elektrifikácie.
Objem prepráv a počet cestujúcich rástol až do roku 1989. Následne nastal pokles, najmä v dôsledku rušenia veľkých tovární a straty odbytu. Cenová dostupnosť automobilov a flexibilita kamiónovej dopravy sa stali vážnou konkurenciou. Bol obmedzený aj pár rýchlikov Tekov, ktorý zabezpečoval denné spojenie Bratislavy s Košicami cez Hlohovec a Zvolen.
Po výraznom prepade v osobnej doprave sa situácia postupne stabilizovala a začala mierne narastať, keďže pracovné príležitosti sa začali vytvárať najmä v krajských mestách Trnava a Nitra a v Bratislave. Dôraz sa začal klásť na prievidzské rýchliky, ktoré boli posilňované. Zavedenie taktovej dopravy od 9. decembra 2012 zlepšilo spojenie aj v úseku Leopoldov - Nitra.
Príchod súkromných nákladných dopravcov sa prejavil aj na trati Lužianky - Leopoldov, najmä v úseku Zbehy - Leopoldov. Rôzne firmy zabezpečovali dopravu uhlia, štrku a chemických produktov. Spojenie v osobnej doprave cez Zlaté Moravce bolo postupne obmedzované a po zrušení posledného rýchlika Tekov došlo od 2. februára 2003 k úplnému zrušeniu osobných vlakov na trati Lužianky - Zlaté Moravce - Kozárovce.
Problémy medzi Lužiankami a Zlatými Moravcami spôsobovali aj zosuvy pôdy. Po rozhodnutí vybudovať automobilku Jaguar Land Rover pri Nitre došlo v roku 2015 k zrušeniu úseku Lužianky - Dražovce s okamžitou demontážou koľají.
Železničná trať Lužianky - Hlohovec - Leopoldov dnes tvorí dôležitú spojnicu Ponitria s Považím a krajského mesta Nitra s rýchlikovou traťou Bratislava - Žilina. Jej význam z pohľadu osobnej dopravy je aj v nadväznosti na hlavné mesto Bratislavu. Pri príležitosti 120. výročia trate bol renovovaný pamätná tabuľa pripomínajúca 100. výročie príchodu prvého parného vlaku do Hlohovca.
V posledných rokoch prebiehajú na trati modernizačné práce. Výluka na úseku Hlohovec - Alekšince, ktorá prebehla do decembra 2025, mala za cieľ modernizáciu trate s predpokladom zvýšenia traťovej rýchlosti na 100 km/h. Napriek modernizácii a snahám o zlepšenie, odborníci poukazujú na potrebu ďalších investícií, ako je zdvojkoľajnenie a elektrifikácia 35-kilometrového úseku medzi Leopoldovom a Nitrou, aby bola trať pre cestujúcich atraktívnejšia.
Most nad riekou Váh v Hlohovci, postavený po druhej svetovej vojne, slúži železničnej doprave dodnes. Jeho budúcnosť v kontexte pripravovanej elektrifikácie trate Leopoldov - Nitra ukáže čas.
Vzostup Chiltern Railways: Kompletná história
Železničná stanica Hlohovec je napojená na jednokoľajnú neelektrifikovanú trať a disponuje vlečkami pre priemyselné podniky. Modernizácia zabezpečovacieho zariadenia a postupná rekonštrukcia úsekov signalizujú snahu o zlepšenie prevádzky. Súčasný stav trate, napriek mnohým výzvam a obmedzeniam, naďalej potvrdzuje jej nezastupiteľnú úlohu v dopravnom systéme regiónu.
tags: #byt #na #zeleznicnej #hlohovec