Svet mladého človeka je plný chaosu, radosti a sklamaní z vecí, ktoré v budúcnosti budeme považovať za úplne banálne drobnosti. My mladí žijeme každý deň pre dnešok. Ráno vstaneme, otvorí sa nám brána do pôžitkárskeho sveta bez zodpovednosti a my hľadíme len pred seba. Nemusíme sa otáčať a myslieť na tisíce dôležitých vecí. Ba ani nemusíme sledovať vlastné kroky, aby sme na niečo nezabudli. Rozhodneme sa a bežíme do krásneho nového neznáma.
Podľa môjho názoru sme viac emotívni ako starší ľudia. Všetko prežívame intenzívnejšie. A dokonca i ten náš zdanlivo jednoduchý svet vie byť krutý. Zatiahne nás do víru udalostí sveta starších a my, plní neistoty, sa ocitáme v inom neznámom svete. Náš hodnotový rebríček sa stále kolíše. Chvíľu je na vrchole škola, ktorú, keď zafúka pre nás nepriaznivý vetrík, vystrieda diskotéka. Ak nás i tá omrzí, tak úplne hore sedí krásny princ alebo princezná na bielom koni. Jednoducho my mladí sa môžeme plne oddávať každej chvíli, každému okamihu bez akéhokoľvek obmedzenia. Naša hlava nie je ešte zaťažená vrecom povinností. Musíme chodiť len do školy a poznávať pre nás zatiaľ nepoznané. Sme odvážni, takými i zostaňme, lebo za chvíľu príde čas, keď prejdeme z jedného brehu rieky na druhý a už nebudeme mať možnosť vrátiť sa späť. Tak si užívajme „krásu jednoduchosti“, ten ľahký a bezstarostný život. Lebo taký je svet mladých. Nesnažme sa starším dokázať, akí sme dobrí, pretože mladí ľudia vždy boli a vždy budú staršími nepochopení. Svet mladého človeka je plný otázok, neistoty a nádeje. Svet mladých je krehký a ľahko rozbiteľný ako porcelánová váza. Tak si ho chráňme, ten svet krásne nezmyselný.
Ekonomický tieň osamostatnenia
Mladí Slováci patria medzi najmenej zaťažených nákladmi na bývanie v Európe, no najmä preto, že väčšina z nich stále žije s rodičmi. Mladí ľudia na Slovensku síce patria medzi tých, ktorí sú v Európe najmenej zaťažení nákladmi na bývanie, no len preto, že väčšina z nich sa z rodičovského domu neponáhľa odísť. Podľa analýzy Mariána Kočiša, analytika Slovenskej sporiteľne, až 7,1 percenta mladých Slovákov vo veku 15 až 29 rokov žije v domácnostiach, ktoré míňajú na bývanie viac ako 40 percent čistého príjmu. To je síce menej než európsky priemer 9,7 percenta, no dôvod je jednoduchý. Mladí Slováci si bývanie vo vlastnom len málokedy môžu dovoliť, a preto ostávajú doma.
V krajinách ako Slovensko či Chorvátsko sú vysoké náklady maskované spoločným bývaním s rodičmi, ktorí už hypotéky splatili alebo majú nižšie mesačné výdavky. „Na prvý pohľad to vyzerá ako výhoda, no v skutočnosti ide o znak zraniteľnosti. Mladí sa odkladajú s osamostatnením, čo má následne sociálne aj demografické dôsledky,“ upozorňuje Kočiš. V kontraste s tým stoja krajiny severnej Európy, ako Dánsko, Holandsko či Švédsko, kde sa mladí ľudia osamostatňujú oveľa skôr, aj napriek tomu, že za bývanie platia výrazne viac. Napríklad v Dánsku až 28,9 percenta mladých domácností prekračuje hranicu 40-percentného zaťaženia príjmu na bývanie. „Tieto krajiny majú kultúrne zakorenený dôraz na nezávislosť a samostatnosť, aj keď to znamená vyššie finančné riziko,“ uvádza analytik.
Neskorý odchod od rodičov však má svoj ekonomický tieň. Odkladá sa vstup do manželstva, rodičovstvo aj vytváranie nových domácností. To prehlbuje demografické problémy, ako je nízka pôrodnosť. „Demografická zmena bude v nasledujúcich desaťročiach výrazne formovať ekonomický vývoj v Európe,“ konštatuje Kočiš. Riešením podľa neho nie je len zvyšovanie miezd, ale aj vytvorenie stabilného a dostupného systému nájomného bývania, ktorý by mladým ponúkol istotu a predvídateľnosť.
Bariéry na ceste k vlastnému domovu
Na Slovensku žije až 93 percent ľudí vo vlastnej nehnuteľnosti, z toho asi dve tretiny sú nezaťažené hypotékou. Veľkosť trhu s nájomným bývaním je tak výrazne menšia než v iných západných krajinách. Vysoké zastúpenie vlastníckeho bývania pozorujeme najmä v postkomunistických krajinách, čo môžeme pripísať pozostatku minulého režimu, kedy sa byty dostávali či mohli byť výhodne odkúpené.
Jak vznikla SLOVENŠTINA? (Proč se z ní nestal dialekt ČEŠTINY?)
Iba necelé štyri percentá mladých Slovákov nechcú bývať vo vlastnom. Kúpa vlastného bývania však pre väčšinu z nich predstavuje veľkú výzvu. Mladí Slováci, podobne ako aj ich rodičia, nechcú bývať v podnájmoch. Vlastné bývanie neplánuje iba 3,8 % mladých vo veku od 16 do 29 rokov. Iba 16,2 % z nich už svoju nehnuteľnosť má, ostatní ju plánujú v budúcnosti kúpiť. Za jednoduchú úlohu to však považuje iba 1,3 % opýtaných.
Podľa dát Eurostatu až 93,1 % Slovákov býva vo vlastnom, čo je druhý najvyšší podiel v EÚ hneď za Rumunskom s 94,3 %. Vysoká preferencia vlastného bývania sa prejavuje i v popularite takzvaného „mama hotela“. Mladí Slováci totiž patria medzi tých, ktorí v EÚ žijú najdlhšie so svojimi rodičmi, prípadne im tí na bývanie prispievajú. V kategórii 25- až 34-ročných totiž mama hotel stále využíva 57,5 % Slovákov, no iba 22,8 % Čechov, priemer EÚ je 29,7 %. Osamostatnenie sa od rodičov je tak na Slovensku výrazne pomalšie, horší v tomto ukazovateli sú iba Chorváti.
Bývanie ako finančná výzva
Bývanie patrí na Slovensku, ale aj v Česku medzi najdrahšie v Európe. Podľa analýzy Deloitte Property Index je v top sedmičke miest, kde je kúpa vlastného bývania najdrahšia, až pätica českých alebo slovenských miest - Praha, Košice, Brno, Banská Bystrica a Bratislava. Práve v týchto mestách je potrebných najviac hrubých ročných platov na kúpu štandardného bývania.
Napríklad v Bratislave je potrebných na kúpu priemerného trojizbového bytu až 15,8 čistých ročných miezd. Ide pritom o bratislavské platy, ktoré sú na celom Slovensku s prehľadom najvyššie. Nie je preto prekvapením, že je mama hotel na Slovensku taký populárny, keďže našetriť si na vlastný byt trvá roky aj pri využití hypotéky. Aj preto takmer 60 % mladých na Slovensku považuje kúpu vlastného bývania za veľkú výzvu. Kým tínedžeri vo veku 16 až 19 rokov sú ešte pomerne optimisti a kúpu vlastného bývania považuje za veľkú výzvu iba 40 % z nich, v kategórii 20- až 23-ročných je to už 69,7 % opýtaných.
Bez pomoci rodičov sa však mladému človeku nemusí podariť opustiť rodné hniezdo ani po tridsiatke. Napríklad, priemerný dvojizbový byt v Bratislave vyjde na približne 200-tisíc eur, z toho je na hypotéku potrebné našetriť 40-tisíc. Pri odkladaní si hotovosti po dobu desiatich rokov je nutné mesačne ušetriť 333,33 eura len na to, aby si človek vôbec mohol požičať. Počítať treba aj s tým, že ceny nehnuteľností rastú. Preto je lepšie peniaze na bývanie začať šetriť skôr a pri ich zhodnocovaní zvážiť investovanie.
Vzdelávanie a príprava na život
Mladý človek je zvláštny tvor. Vie sa nadchnúť, pohoršiť i obetavo pomôcť. Správanie mladej generácie závisí predovšetkým od výchovy v rodine a od pochopenia dospelých. Mladí ľudia nechcú, aby ich dospelí stále len poučovali. Vzorom pre nich by mal byť ich dobrý príklad. Okrem toho si myslím, že nestačí vo výchove iba hmotné zabezpečenie, ale aj rodinné zázemie, porozumenie a láska, pretože výchova je ako brúsenie diamantu.
Popri rodine zvlášť významnú úlohu spĺňajú učitelia a vychovávatelia. Od nich vo veľkej miere závisí, či mladí ľudia budú vychovaní k pravej slobode. A či dokážu formovať v sebe postoj úcty a služby každej osobe. V období dospievania si začína mladý človek klásť množstvo otázok, ktoré sa snaží vyriešiť vlastným spoznávaním prostredia, v ktorom žije a sveta, ktorý ho obklopuje. Na všetky otázky hľadá usilovne odpoveď, aké je jeho miesto vo svete.
Dnešná mládež má aj dobré stránky. Veľakrát sa zapája do rôznych akcií, ktoré prispievajú k ochrane životného prostredia. Študenti sa zúčastňujú vzdelávacích projektov, napríklad „Svet okolo nás“, ktorý sa sústredí nielen na geografické, historické a geologické aspekty určitého územia, ale aj na charakteristiku domáceho obyvateľstva, jeho zvyky a bežný život. Projekt zohľadňuje medzipredmetové vzťahy, ktoré študentom pomáhajú lepšie pochopiť celé okruhy zemepisných, prírodopisných, chemických a fyzikálnych javov a spoznať ich vzájomné súvislosti.
Kariérny rast a baristické umenie
Na Slovensku máme množstvo kvalitných mladých talentov. To, že na Slovensku máme množstvo kvalitných mladých baristov, svedčí aj úspech v súťažiach ako „SLOVAK BARISTA CUP“. Súťaž je určená pre študentov Stredných odborných škôl a Hotelových akadémií z celého Slovenska. Podporu mladým talentom prišli vyjadriť aj vzácni hostia zo zahraničia.
Realizáciou aktivít projektov sa dosiahne posilnenie systému odborného vzdelávania a prípravy a zvýšenie jeho atraktívnosti v kontexte celoživotného vzdelávania. Zlepšia sa podmienky pre uplatnenie absolventov odborného vzdelávania a prípravy pre potreby trhu práce. Zlepší sa materiálno-technické vybavenie odborných učební. Vytvoria sa technické podmienky pre inkluzívne vzdelávanie a podmienky na zvýšenie počtu žiakov zúčastňujúcich sa praktického vyučovania priamo u zamestnávateľa.
Hľadanie cesty k stabilite
Hypotéka je jeden z najvážnejších záväzkov pre mladých ľudí. Podmienky na jej získanie sú každý rok prísnejšie a náročnejšie. Otázka bývania je jedna z najvážnejších v živote každého človeka. Situácia mladých manželov nie je jednoduchá. V západných krajinách by bolo jednoznačné riešenie pre ich situáciu regulované nájomné bývanie. Problém je, že na Slovensku trh s bytmi tohto typu prakticky neexistuje. Väčšina súkromných prenajímateľov využíva svoje nehnuteľnosti ako investíciu, ktorá často spláca ich vlastné úvery.
Rakúska metropola je známa tým, že až 78 percent obyvateľov žije v nájomných bytoch. Cenovo dostupné bývanie vo Viedni sa z veľkej časti financuje daňami. Len v roku 2017 investovalo 577 miliónov eur. Aktuálne má mesto vo vlastníctve 220-tisíc bytov a ďalších 200-tisíc patrí stavebným firmám, ktoré na stavbu bytov dostávajú od mesta výhodné pôžičky. Za to poskytujú ľuďom výhodný nájom a mesto tak dokáže regulovať ceny bývania.
Vo viacerých mestách na Slovensku ako Bratislava, Nitra či Martin, môžeme pozorovať nové projekty nájomného bývania. Sú to však skôr „prvé lastovičky“, ako dlhodobý trend. Keď teda nie je dosť štátnych či obecných nájomných bytov, stále si môžeš prenajať byt od súkromníka. To znamená, že prenájom, ako alternatíva ku kúpe bytu, je dnes cenovo výhodnejšia, ako tomu bolo pred piatimi rokmi.
Geografické a demografické faktory
Pri výbere vlastného bývania sa mladí ľudia rozhodujú podľa viacerých faktorov. Jedným zo zásadných je lokalita. Na čo sa pri jej výbere zamerať? Kam to mladé rodiny najviac ťahá? Na aké formy pomoci majú aktuálne nárok? Podľa štatistík najmä mladé rodiny vyhľadávajú skôr život na vidieku alebo v ústraní od veľkých miest. Až polovica prisťahovaných do zázemia Bratislavy v posledných dekádach je práve vo veku 25 až 34 rokov. Snívajú svoj sen o vlastnom domčeku a pozemku, ktorý si tu môžu dovoliť, hoci ani zázemie už nie je lacné.
Na ten naozajstný vidiek ďaleko od mesta s cieľom úplne sa odtrhnúť od mestského spôsobu života a dochádzania do mesta sa podľa demografov sťahuje iba minimum ľudí. Niet pochýb, že mnohé obce na Slovensku budú pustnúť demograficky i fyzicky. Očakávam zánik niektorých v takpovediac vymierajúcich oblastiach. Všetky okresy budú demograficky starnúť. To bude mať vplyv na trh bývania na národnej, regionálnej i lokálnej úrovni. To, ako sa dostať k vlastnému bývaniu, zostáva nateraz pre mnohých rébusom. Aj keď niektoré regióny zaznamenávajú určité zlepšenie dostupnosti, situácia ostáva komplikovaná najmä pre mladých ľudí.
V minulosti bol veľmi rozšírený model družstevných bytov. Podstata ich financovania spočívala v prihlásení sa za člena bytového družstva, v zložení členského podielu a v následnom získaní užívacieho práva na postavený a skolaudovaný byt. Táto koncepcia nie je v okolitých štátoch ani v súčasnosti výnimočná, známa je napríklad v Rakúsku. Na Slovensku sa neudržala a nevyužíva sa.
Finančná gramotnosť a budúcnosť
Index investičnej gramotnosti nám prezrádza, že vedomosti Slovákov o investovaní sú pomerne slabé. Navyše ľudia, ktorí sami seba považujú za skúsených investorov, majú často horšie výsledky než tí, ktorých sebavedomie je nízke. Tým vzniká veľký priestor na chyby. Pretože platí: kto si viac verí, ten sa menej radí s odborníkmi. A ak sú vedomosti daného človeka slabé, často neprimerane riskuje.
Preto nie je dobré dlhoročne odkladané peniaze na tak dôležitú vec, akou je kúpa vlastného bývania, riskovať. Napríklad špekulovaním na forexe, prípadne vložiť svoje úspory výlučne do kryptomien, i keď tým sa aktuálne darí. Rovnako nie je vhodné staviť všetko na jednu kartu a investovať do akcií jedinej spoločnosti len preto, že je za ostatné roky v kurze. A už vôbec nie skúšať to s využitím veľkej finančnej páky. Investovanie by malo byť behom na dlhú trať, nie hraním rulety s vidinou obrovského a rýchleho zisku.
Štatistiky ukazujú, že počet hypoték pre mladých na Slovensku zaznamenal v roku 2024 v porovnaní s rokom 2022 nárast. Pri hypotekárnom úvere treba myslieť na jeho výšku, úrokové sadzby a na rezervu, ktorá by mala byť minimálne 30 percent z kúpnej ceny. Ďalším faktorom, ktorý rozhoduje, je nízka likvidita. Fixácia pri hypotéke je o istote výšky splátky, nie o špekuláciách o vývoji úrokových sadzieb a tým minimalizovaní mesačných nákladov. Do problémov môže mladých ľudí priviesť krátka fixácia, po ktorej sa výrazne zvýši splátka. V danom momente nepomôže konštatovanie, že o pár rokov sa splátka zase zníži. Mladí ľudia na Slovensku majú niekoľko možností, ako získať podporu na vlastné bývanie ešte v roku 2024. Jednou z nich je daňový bonus pri hypotéke pre mladých. Daňový bonus môžu získať až do výšky 1 200 eur ročne na zaplatené úroky.
„Nuž časy sa menia a my v nich.“ Tak končí jedno latinské príslovie. Zostáva nám len želať si a robiť všetko preto, aby to bolo obojstranne k dobrému. Aby sa mládež nebála zdravého rizika, ale aby sa bála zlého svedomia. Svet mladého človeka je plný otázok, neistoty a nádeje, ale práve v tejto krehkosti sa skrýva potenciál pre budúcnosť, ktorá si vyžaduje nielen odvahu, ale aj zodpovedné rozhodnutia každého z nás.