Problematika dostupnosti bývania pre mladých ľudí na Slovensku a v Českej republike je dlhodobo pálčivou témou. Kým Veronika z Pezinka, 25-ročná pracujúca slečna, stále býva u rodičov, pretože je to "lacnejšie a bez starostí", mnohí jej rovesníci sa márne pokúšajú o vlastné bývanie. Slovensko a Česko sa totiž pravidelne umiestňujú na popredných priečkach európskych rebríčkov najdrahšieho bývania v pomere k priemerným mzdám.
Nedostupnosť bývania: Štatistiky, ktoré nepotešia
Podľa údajov z minulého roka bola Česká republika dokonca na prvom mieste v Európe z hľadiska nedostupnosti bývania. Tesne za ňou nasledovalo Maďarsko a len o málo dostupnejšie je bývanie aj v Poľsku a na Slovensku, kde na kúpu jedného bytu potrebujete približne 13 ročných platov. Pre porovnanie, v Rakúsku to bolo v tom istom čase len 10 a v Španielsku 8 ročných platov.
Tento problém sa netýka len celkovej dostupnosti, ale aj cien v jednotlivých mestách. Praha sa podľa rebríčka Deloitte Property Index radí medzi tri najdrahšie mestá v Európe, hneď za Amsterdamom a Aténami. Nasleduje ju druhé najväčšie slovenské mesto Košice s 14,2 ročnými platmi za byt, moravské Brno s 14 platmi, prekvapivo Banská Bystrica s 12,8 platmi a Bratislava s 12,3 platmi. Predstava mladého človeka, že zo svojho priemerného platu musí odložiť polovicu alebo viac na bývanie a splácať ho desiatky rokov, je skľučujúca.
Napriek týmto skutočnostiam si približne 30 percent slovenských domácností žije na hypotéku. Pôžičky na bývanie sú bežné aj pre menej zarábajúcich, avšak oproti minulosti, keď úrokové sadzby boli pod jedným percentom, je to pre nich zložitejšie. Musia hypotéku zaručiť aj iným majetkom. Dáta Národnej banky Slovenska (NBS) ukazujú, že slabšie zarábajúci si berú menšie úvery a investujú viac vlastných prostriedkov, často ide o dedičstvo alebo pomoc od rodičov.
Na druhej strane, približne polovica hypoték si tento rok zobrali ľudia s nadpriemernými príjmami. Výrazne sa zvýšil aj podiel kupujúcich do 35 rokov, čo naznačuje, že lepšie zarábajúci mladí ľudia neváhajú investovať do vlastnej nehnuteľnosti. Údaje NBS tiež prezrádzajú, že približne dve tretiny dobre zarábajúcich nad 35 rokov, ktorí si na Slovensku berú hypotéku, už jednu predtým splatili. Pravdepodobne si teda kúpili investičný byt ako zabezpečenie na dôchodok alebo pre svoje deti.
Rast cien nehnuteľností a realitní investori
Ceny nehnuteľností na Slovensku v treťom štvrťroku vzrástli medziročne o vyše 12 percent. Najrýchlejší rast nebol zaznamenaný v Bratislave, ale na východe Slovenska - v Prešovskom a Košickom kraji, kde ceny stúpli o približne 15 percent. Najlacnejší je stále Nitriansky kraj s priemerom 1 522 eur za štvorcový meter, tesne nad ním je Banskobystrický región. Developeri si pochvaľujú rastúci záujem o novostavby a vládne "optimistická nálada".
Podobný trend rastu cien zaznamenala aj Česká republika. Podľa Indexu bývania ČSOB ceny bytov v roku 2025 rástli medziročne o 13,8 percenta. Ceny v Prahe zostali najvyššie, pohybovali sa nad 140-tisíc českých korún (5 600 eur) za meter štvorcový. Ceny v Plzenskom či Juhočeskom kraji boli približne polovičné oproti Prahe. Odborníci pripisujú rast cien oživeniu dopytu a stále nedostatočnej ponuke nových projektov. Trh rýchlo zareagoval na pokles úrokových sadzieb hypoték, ktoré by sa na Slovensku mali čoskoro opäť dostať pod 3 percentá.
Realitní investori predstavujú pre mladých ľudí, ktorí si chcú zaobstarať prvé alebo lepšie bývanie, najväčších súperov. Majú voľné zdroje, prehľad o trhu a dokážu rýchlo využiť výhodné ponuky. Pritom nejde len o fondy alebo väčšie firmy; jeden až dva byty navyše často vlastnia aj lepšie zarábajúce rodiny zo strednej vrstvy. K situácii prispieva aj veľmi nízka daň z nehnuteľností v oboch krajinách. Hoci v Česku sa od minulého roka takmer zdvojnásobila a obce ju môžu ešte navýšiť, výraznejšie vyššia daň sa bude platiť až za druhú a ďalšiu nehnuteľnosť. V budúcnosti by to mohlo viesť k tomu, že sa ľudia radšej zbavia nadbytočných nehnuteľností, zvýši sa ponuka na trhu a ceny by mohli klesnúť, čo by mladým uľahčilo prístup k vlastnému bývaniu alebo aspoň k výhodnejšiemu podnájmu.
Vlastníctvo bývania v EÚ: Slovensko si drží vysoký podiel
Celkovo podiel vlastného bývania v EÚ v roku 2024 mierne klesol na 68 percent. Najvyšší podiel domácností s vlastným bývaním je však zaznamenaný v Rumunsku (94 %), na Slovensku (93 %) a v Maďarsku (92 %). Nad 90 percent sa dostalo aj Chorvátsko (91 %). Eurostat upozorňuje aj na rastúci počet ľudí žijúcich v prenajatých bytoch, ktorý v roku 2024 predstavoval 32 percent.
Vlastníctvo domu bolo bežnejšie vo všetkých členských krajinách EÚ ako nájom, s výnimkou Nemecka (47,2 % vlastníkov, 52,8 % nájomníkov) a Rakúska (54,5 % vlastníkov, 45,5 % nájomníkov). Na opačnom konci rebríčka sa umiestnilo aj Dánsko (60,9 % vlastníkov), Francúzsko (61,2 % vlastníkov) a Luxembursko (63,5 % vlastníkov). Mimo krajín EÚ je situácia s vlastníctvom bývania horšia vo Švajčiarsku, kde len 42 % obyvateľov sú majiteľmi bytov či domov. Európska komisia sa aktívne zaoberá otázkami dostupnosti bývania na úrovni celej EÚ.
Ilustračné fotografie versus realita: Klamanie zákazníka a nekalé praktiky
Problematika "ilustračných fotografií" sa netýka len realitného trhu, ale aj online predaja. Mnoho e-shopov používa pri produktoch iba ilustračné fotografie s odôvodnením, že to majú ošetrené v obchodných podmienkach. Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) však má na to iný názor.
Predajca je povinný pred uzavretím zmluvy spotrebiteľa informovať pravdivo a zrozumiteľne o hlavných vlastnostiach výrobku. Uvedenie ilustračnej fotografie, ktorá nezodpovedá skutočnosti, sa považuje za nepravdivé informovanie. Vlastnosti tovaru, ktorý zákazník dostane, nemusia byť totožné s tými na obrázku. Za takéto konanie udeľuje SOI nemalé pokuty.
Uvádzanie ilustračných fotografií je podľa SOI nekalá obchodná praktika. Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu. Údaje o hlavných vlastnostiach výrobku, vrátane jeho vyobrazenia, musia byť pravdivé.
Aj keď sú obchodné podmienky súčasťou zmluvy, nemôžu obchádzať ani porušovať zákon. Ustanovenie v obchodných podmienkach, že obrázky sú len ilustračné, nezbavuje predajcu zodpovednosti. Aby sa predajca vyhol pokute od SOI, musí zákazníka informovať pravdivo, čo zahŕňa aj pravdivé zobrazenie ponúkaného výrobku.
4 mýty o právach spotrebiteľa
Sociálne siete a súkromie detí: Ilustračné fotografie s rizikom
Na sociálnych sieťach sa stretávame s podobnou problematikou, no v kontexte zdieľania osobných informácií, najmä o deťoch. Mnohí rodičia dokumentujú život svojich detí a zverejňujú fotografie z pôrodnice, materskej či základnej školy. Hoci zdieľanie fotografií z kontrolovaného prostredia nemusí spôsobovať zásadný problém, nadmerné zverejňovanie informácií môže viesť k rizikám.
Je dôležité uvedomiť si, čo všetko môžu cudzinci z fotografie vyčítať. Publikovanie fotky dieťaťa s menovkou na tričku alebo s budovou školy v pozadí môže poskytnúť cenné informácie pre internetových predátorov. Rovnako tak je potrebné dbať na bezpečnosť kamarátov a spolužiakov dieťaťa. Zvlášť rizikové je publikovanie nahých fotografií detí.
Niektoré platformy môžu tiež zverejňovať metadata fotografií, ktoré odhalia presný čas a miesto vzniku záberu. Preto je dôležité overiť si nastavenia súkromia používaných platforiem. Na druhej strane, niektorí rodičia chcú motivovať iných zdieľaním záberov poukazujúcich na správanie ich detí. V každom prípade, ak sa rozhodnete zdieľať súkromie, mali by ste si overiť, či máte súkromný alebo verejný účet.
Pri nákupe na internete preferujú zákazníci jednoznačne inzeráty s reálnymi fotografiami produktov. Videnie veci v reálnom zobrazení, bez prikrášľovania, aj keď fotografia nemusí byť v 100% kvalite, je pre mnohých smerodajnejšie. Ilustračné fotografie, pri ktorých môžu byť farby skreslené, často vedú k sklamaniu a nespokojnosti kupujúcich, ako dokazuje aj príklad so sakom rôznej farby a veľkosti. Predajcovia, ktorí majú svoje produkty reálne doma a venujú čas ich odfoteniu, pôsobia serióznejšie a budujú dôveru u svojich zákazníkov. Rovnako tak je neprípustné používať cudzie fotografie produktov, ako sa stalo v prípade predaja použitých vecí, kde predávajúca použila fotografie pôvodnej majiteľky.
tags: #byt #ilustracne #foto