Dolný Kubín: Srdce Oravy s bohatou históriou a pulzujúcou kultúrou

Dolný Kubín, malebné mestečko ležiace na juhozápade regiónu Orava, je metropolou tohto najsevernejšieho slovenského regiónu. Rozprestiera sa v nadmorskej výške 468 metrov nad morom v údolí rieky Oravy, obklopený majestátnymi končiarmi Oravskej Magury, Malej Fatry, Šípskej Fatry a Chočských vrchov. S hrdosťou sa považuje za vstupnú bránu na Oravu a jeho bohatá história je pretkaná osobnosťami, ktoré zanechali nezmazateľnú stopu v slovenskej kultúre a vzdelanosti. Mesto dodnes veľmi intenzívne žije svojou minulosťou, ktorá je nesmierne bohatá a fascinujúca.

Počiatky osídlenia a prvé písomné zmienky

O pravekom osídlení územia dnešného Dolného Kubína svedčia archeologické nálezy z blízkeho okolia. Za najstaršie sa považuje osídlenie ľudom lužickej kultúry v strednej a mladšej bronzovej dobe (9. - 7. storočie pred Kr.). Hmotná kultúra halštatského ľudu oravského typu (7. - 4. stor. pred Kr.) je v Dolnom Kubíne zastúpená nálezmi na ulici Medzihradskej, ktoré dokazujú existenciu roľnícko-pastierskej osady. Z obdobia prelomu letopočtu do 4. storočia sa na Medzihradskej ulici našli zlomky rímskej keramiky. Laténska kultúra je zastúpená aj na Trninách, Ostrej a Tupej skale. V predveľkomoravskom období existovali na Trninách a Ostrej skale opevnené hradiská. Tadiaľto viedla významná obchodná cesta spájajúca Jadran s Baltom, o čom svedčí nález keltských mincí, kupeckých potrieb i tovarov na Trninách.

Prvá nepriama písomná zmienka o Dolnom Kubíne pochádza z roku 1325, kedy turčiansky konvent potvrdil zmenu majetkov a získanie osady Vyšný Kubín zemepánom z Liptovskej Revúcej. Z toho vyplýva, že v tomto období musel existovať aj Dolný Kubín. Presnejšia zmienka o Dolnom Kubíne je z roku 1381, keď medzi vyšnokubínskymi a dolnokubínskymi obyvateľmi, patriacimi k Oravskému hradu, vypukol spor o medze. V listine magistra Donča z 6. januára 1314 sa spomína "terra Kublen", čo je prvá písomná zmienka o osídlení. V roku 1325 magister Donč daroval revúckym zemanom majetok Vyšný Kubín, čím sa začali písať dejiny rodov Kubínyovcov a Meškovcov.

V 14. storočí boli založené obce, ktoré dnes tvoria prímestské časti Dolného Kubína: Záskalie, Veľký Bysterec, Malý Bysterec, Beňova Lehota, Medzihradné, Srňacie, Mokraď a Kňažia. Veľký Bysterec bol mestečkom o 220 rokov skôr ako Dolný Kubín. V ďalšom období však stratil svoje mestské práva a výsady, klesol na úroveň ostatných poddanských dedín, lebo v roku 1599 sa spomína ako dedina. Malý Bysterec sa od roku 1355 vyvíjal ako zemianska osada. V roku 1380 sa pre tieto obce stal Dolný Kubín duchovným strediskom. Založili tu rímskokatolícku farnosť a postavili kostol zasvätený svätej Kataríne Alexandrijskej.

Povýšenie na mestečko a získanie mestských práv

Dolný Kubín sa od počiatku vyvíjal ako remeselnícko-roľnícka osada. Rozvoj remesiel a trhov umožnila vynikajúca poloha na obchodnej ceste, ktorá spájala slovenské banské mestá s poľskými trhovými strediskami. Najdlhšie živilo Dolnokubínčanov kamenárske remeslo. Na začiatku 14. storočia sa spomína baňa na kameň pre výrobu mlecích prostriedkov, žarnovov.

V rokoch 1564 - 1578 mal Dolný Kubín len 10 - 11 usadlostí. Pri zápise domov pre kráľovskú daň v roku 1598 sa tu napočítalo 34 domov. Obyvateľstvo bolo trvale viazané na pôdu, bez práva slobodného sťahovania. Reformáciu na Oravu priniesli Turzovci. V roku 1558 sa stali majiteľmi oravského panstva a dolnokubínsky kostol sv. Kataríny patril evanjelikom v rokoch 1559 - 1672. Pôsobila tu latinská škola, ktorú navštevovali iba chlapci. Palatín Juraj Turzo podporoval rozvoj Dolného Kubína.

Medzníkom v dejinách Dolného Kubína je rok 1632, kedy riaditeľ Oravského komposesorátu Gašpar Illešházy za ročný poplatok 10 zlatých oslobodil jeho obyvateľov od vykonávania robotných povinností a povýšil ich na mešťanov. V závere privilégia sa hovorí o jarmokoch a trhoch, ktoré sa mohli podľa starších zvyklostí konať v nedeľu, ale len po skončení bohoslužieb. Gašpar Illešházy zároveň žiadal kráľovskú kanceláriu o rozšírenie vtedajších jarmočných privilégií, ktoré mali mestečku priniesť ďalšie príjmy. Roku 1633 panovník Ferdinand II. uznal aj týždenné trhy, konané každú nedeľu. Dňa 14. decembra 1633 dostal Dolný Kubín mestské privilégium od panovníka Ferdinanda II., ktorý povolil ďalšie dva jarmoky. Mestské výsady poskytli Dolnému Kubínu hospodársky a kultúrny rast.

Neľahké časy a obnova

Veľmi nepokojné časy doľahli na Dolný Kubín v druhej polovici 17. storočia. V roku 1604 spustošili Dolný Kubín Bočkajovi hajdúsi, ktorí bojovali proti palatínovi Jurajovi Turzovi. Podpálili obec, ostalo len sedem domov, z toho štyri boli poškodené. Obyvatelia sa pred hajdúchmi ukryli v lesoch, aby si zachránili život. Povstanie uhorskej šľachty a pustošenie poľsko-litovských vojsk tu zanechalo značné škody. V roku 1683 vyplienili mestečko litovskí vojaci. Po vypálení Veličnej Litovcami v roku 1683 sa sídlom Oravskej župy stal Dolný Kubín do roku 1922. Po litovskom pustošení bolo mestečko spustošené a v dezolátnom stave.

Posledné privilégium vydal mestečku panovník Karol III. roku 1712. Potvrdzovalo Dolnému Kubínu všetky predošlé privilégiá bez zmeny a povoľovalo mu vydržiavať ešte jeden jarmok v nedeľu. V 18. storočí nastalo pokojnejšie mierové obdobie, ale prišli hladomor a morové epidémie. Roky 1715 - 1716 sú na Orave známe ako zamrznuté roky. Ešte v júni mrzlo a nová zima prišla v septembri, nastal hladomor. V roku 1719 mal Dolný Kubín 85 domov a 350 obyvateľov. V priebehu 18. storočia Dolný Kubín výrazne zmenil svoju tvár. Dokončil sa mestský dom nazývaný ratúš, v roku 1726 postavili novú nemocnicu, mestský pivovar na mieste dnešného evanjelického kostola, v rokoch 1757 - 1758 župný dom, byt župného lekára, lekáreň, kasárne, prvý drevený most cez rieku Oravu, tržnicu, mangel, faru, evanjelickú školu. Na ochranu pred požiarmi bolo od roku 1730 zakázané používať otvorený oheň v kozuboch. V roku 1776 sa Dolný Kubín stal sídlom slúžnovského úradu.

Po požiari v roku 1834 sa prikročilo k postupnej prestavbe celého Dolného Kubína. Dolný Kubín nadobudol postupne mestský vzhľad. V roku 1813 sa prehnala mestom strašná povodeň, začalo sa s budovaním vodnej nádrže na Orave. V rokoch 1893 - 1895 postihli námestie dva veľké požiare. Znovu postavili župný dom, židovskú synagógu a evanjelický kostol. Vzhľad námestia dotvorila budova štátnych škôl (dnešné gymnázium), baroková budova Čaplovičovej knižnice.

Kultúrne centrum Oravy a osobnosť P. O. Hviezdoslava

V 19. storočí sa Dolný Kubín dostával stále výraznejšie do povedomia Slovákov. Okrem toho, že sa spája s rôznymi významnými osobnosťami, ktoré boli súčasťou slovenskej kultúry a vzdelanosti, bol aj kultúrnym centrom Oravy. V meste sa usporadúvali ochotnícke predstavenia a účinkoval tu spevokol. Toto postavenie si mesto uchovávalo aj po roku 1918. V roku 1919 bol založený kultúrno-vzdelávací spolok Hviezdoslavova beseda, ktorej čestným členom bol aj Hviezdoslav. Poriadala koncerty, literárne večierky, bábkové divadielka. V roku 1936 sa zaslúžila o postavenie sochy P. O. Hviezdoslava pred budovou Čaplovičovej knižnice (jej autorom je sochár Fraňo Štefunko).

Dolný Kubín je jedinečné mesto v mnohých oblastiach. Z hľadiska architektúry je zaujímavý kolonádový most, z pohľadu kultúry Čaplovičova knižnica, Florinov dom, či Oravská galéria v bývalom župnom dome. Charakteristickými podujatiami je nielen celoslovenská súťaž v prednese poézie a prózy Hviezdoslavov Kubín, ale aj medzinárodný hudobný festival Kubínska hudobná jeseň, a udeľovanie športových cien Fair-play MUDr.

Medzi významné osobnosti spojené s Dolným Kubínom patria:

• Andrej Ľudovít Radlinský (1817 - 1879), rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, spisovateľ, autor učebníc, vydavateľ Katolíckych novín, zakladateľ Spolku svätého Vojtecha.
• Janko Matúška (1821 - 1877), básnik, spisovateľ, autor textu slovenskej hymny.
• Pavol Orzságh Hviezdoslav (1849 - 1921), najväčší slovenský básnik, dramatik, advokát, poslanec parlamentu prvej ČSR. Pamätný dom P.O. Hviezdoslava sa nachádza oproti Múzeu P.O. H. - básnik tu žil, pracoval a v roku 1921 aj zomrel. Na jeho fasáde je umiestnená i pamätná tabuľa.
• Andrej Halaša (1852 - 1913), divadelný organizátor, prekladateľ, redaktor, etnograf.
• Juraj Janoška (1856 - 1930), evanjelický kňaz a biskup.
• Ladislav Nádaši-Jégé (1866 - 1940), popredný slovenský prozaik.
• Andrej Kavuljak (1885 - 1952), historik a lesný inžinier.
• Ivan Chodák (1914 - 1994), lekár a športovec.
• Ján Johanides (1934 - 2008), prozaik a esejista.

Architektonické a kultúrne dominanty

Dolný Kubín sa pýši radom architektonických a kultúrnych pamiatok, ktoré svedčia o jeho bohatej histórii a kultúrnom význame.

• Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej: Postavený v 80-tych rokoch 19. storočia na základoch prvého dolnokubínskeho kostola zo 14. storočia. V jeho interiéri zaujme neskorogotický oltár zo začiatku 16. storočia a renesančný epitaf rodiny Zmeškalovcov z roku 1622. Jeho dominantou je veža zo 14. storočia, ktorá spolu s gotickým múrom bola prestavaná v neogotickom štýle v rokoch 1885 - 1886. Kostol je najstaršou kultúrnou a historickou pamiatkou mesta.
• Hviezdoslavovo námestie: Je základnou stredovekou urbanistickou pamiatkou mesta. Po jeho obvode sa nachádza viacero renesančných a barokových meštianskych domov. Námestie malo až do 17. storočia po svojom obvode iba drevenú zástavbu. Najväčší vplyv na zmeny mal prechod sídla Oravskej župy z Veličnej do Dolného Kubína v roku 1684. Z tohto obdobia sa tu zachovalo niekoľko kamenných domov, ktoré v prestavanej podobe môžeme obdivovať dodnes. Na námestí sa nachádza aj Pamätník oslobodenia v podobe pootvorenej knihy.
• Župný dom (dnes Oravská galéria): Pochádza z poslednej tretiny 17. storočia s vnútorným arkádovým dvorom. Jeho fasáda bola zmenená v neobarokovom slohu, nachádza sa na nej župný erb z 18. storočia. V súčasnosti je v nej umiestnená Oravská galéria so svojimi stálymi expozíciami, čo z nej robí druhú najnavštevovanejšiu galériu na Slovensku.
• Evanjelický kostol: Postavený v rokoch 1893 - 94 na mieste pôvodného, požiarom zničeného tolerančného chrámu. Autorom projektu je architekt Blažej Bulla.
• Kostol Povýšenia sv. Kríža: Moderný kostol na námestí Jána Vojtaššáka na sídlisku Brezovec.
• Dom T.H. Florina: Pôvodne farbiarsky dom publicistu a kultúrneho dejateľa T.H. Florina, dnes slúži aj ako výstavná sieň Oravského múzea.
• Hviezdoslavovo múzeum (najstaršie literárne múzeum na Slovensku): Jeho budova bola postavená začiatkom 20. storočia ako knižnica V. Čaploviča, ktorého knižné zbierky sú tu umiestnené dodnes. Okrem nich tu sídli aj Literárne múzeum P.O. Hviezdoslava.
• Bývalá židovská synagóga (dnes Kino Choč): Zaujímavá svojou architektúrou. Jej poslanie pripomína pamätná tabuľa umiestnená na jej fasáde, ktorú slávnostne odkryl v roku 1990 vtedajší prezident Václav Havel.
• Pamätná tabuľa J. Matúšku: Pripomína miesto, na ktorom stál rodný dom tohto významného básnika, spisovateľa a publicistu, autora slovenskej hymny.
• Mestský úrad (kedysi Radnica): Postavený bol v roku 1888 ako budova peňažného ústavu. V prvej polovici 20. storočia v nej sídlili rôzne inštitúcie, od konca 20. storočia slúži ako radničný dom.
• Gymnázium P.O. Hviezdoslava: Funguje na území mesta od roku 1919.
• Kolonádový most: Patrí medzi vyhľadávané atraktivity moderného mesta. Spája sídlisko Bysterec a staré mesto. Je postavený z dreva s výnimkou podpier.
• Zvonica na Bysterci: Kúsok histórie uprostred moderných panelákov.

Židovská komunita a cintorín

Pred druhou svetovou vojnou žilo v Dolnom Kubíne 300 osôb, ktorí sa hlásili k židovstvu. Počas vojny boli odtransportovaní do koncentračných táborov alebo sa odsťahovali do cudziny. Židia v Dolnom Kubíne mali svojho rabína, synagógu, cintorín a vyučovali svoje deti. Židovská komunita žila s ostatnými v zhode a ich zvyky sa podobali ostatným. Cintorín sa nachádza pri ceste smerom na Kuzmínovo. Po odchode Židov postupne pustol, pomníky sa ničili. Od roku 1992 sa začalo s jeho opravou, financovanou SOS - záchrana židovských pamiatok.

Rekreačná oblasť a okolie

Rekreačná oblasť Gäceľ: Zemianska osada, ktorá sa prvýkrát spomína v roku 1415. V roku 1848 tu vyhlásili oravskí národovci „Gäceľské žiadosti“. Zachovalý park s dendrologicky zaujímavými drevinami bol v roku 1974 vyhlásený za chránený prírodný výtvor. V Gäceli sa nachádza Tília kemp a v bývalom kaštieli reštaurácia Pod Lipami.

Kubínska hoľa: Lyžiarske a turistické stredisko s nádhernými výhľadmi na okolitú krajinu. Susedným vrcholom Minčol kraľuje Oravskej Magure. Vrchol strediska je ideálny aj na paragliding. Počas leta ponúka viacero značených turistických chodníkov.

Dolný Kubín dnes

Po skončení druhej svetovej vojny sa Dolný Kubín zmenil na významné priemyselné centrum celej Oravy. V rokoch 1960 - 1996 bol Dolný Kubín správnym centrom celej Oravy. Dnes je okresným mestom a najväčším mestom na Orave s približne 18 000 obyvateľmi. Mesto si aj napriek modernizácii uchováva svoj historický charakter a je centrom kultúrneho a spoločenského života regiónu.

tags: #byt #dolny #kubin