Pojem "atelier" v kontexte architektúry a dizajnu presahuje jednoduchú definíciu pracovného priestoru. Je to miesto, kde sa rodia nápady, kde sa formujú koncepty a kde sa pretavuje vízia do hmatateľnej reality. V širšom zmysle slova sa atelier chápe ako centrum kreatívnej činnosti, ktoré môže zahŕňať nielen architektonické navrhovanie, ale aj dizajn interiérov, produktový dizajn, umenie a ďalšie tvorivé disciplíny. Pre architektonický ateliér, ako je ten, ktorý založili Andrej Olah a Filip Marčák, je atelier nielen fyzickým priestorom, ale aj symbolom ich prístupu k tvorbe, ich filozofie a ich rastu v profesionálnom svete.
Od malého detailu k veľkým ambíciám: Príbeh Atelieru Slávica
Prelomovým dielom architektonického ateliéru bol obchod s lokálnym dizajnom Slávica. Tento projekt, realizovaný v roku 2016, získal pozornosť nielen verejnosti, ale aj odbornej komunity, čo architektonickému tímu vtedy ako začínajúcim profesionálom prinieslo prestížne ocenenie CE. ZA. AR. Tento úspech nepochybne ovplyvnil ich ďalšie smerovanie. "Slávica stála určite na začiatku našej cesty, pracovali sme na obchode vtedy ešte spolu s Katarínou Labáthovou. Bol to náš prvý, vtedy najznámejší interiér. Možno nás to trošku „onálepkovalo“ ako interiérových architektov," spomína Andrej Olah.
Hoci bol úspech v oblasti interiérového dizajnu významný, architekti nechceli byť obmedzení len na túto oblasť. "Ste skôr vnímaní ako architekti, ktorí sa primárne venujú menšej mierke ako väčšej. Dovolím si však tvrdiť opak. Vo vašej tvorbe nájdeme presahy do oblasti bytových domov či občianskych stavieb. Môžeme to chápať ako snahu o preklopenie sa do väčšej architektúry?" táto otázka naznačuje všeobecné vnímanie ich práce a zároveň otvára diskusiu o ich ambíciách.
Andrej Olah odpovedá: "Áno je to tak, sme viditeľní možno skôr cez malú mierku, v poslednom čase nás však bavia aj zadania väčšieho rozsahu. Nejde ale ani tak o preklopenie, ale skôr rozšírenie záberu." Táto odpoveď odráža prirodzený vývoj a rast ateliéru, ktorý postupne rozširuje svoje portfólio a skúsenosti. "Prirodzene sa učíme na menších mierkach a pomaly zväčšujeme záber," dodáva.
Napriek rastúcim ambíciám si ateliér zachováva svoju identitu a filozofiu. "Nemáme urputnú snahu robiť veci veľkých formátov, vyhovuje nám skôr zlatá stredná cesta. Zadania v mierke, ktorú vieme obsiahnuť kvalitne aj s dôrazom na detail. Nemáme ambíciu ísť do veľkých bytových komplexov, kde sa práve ten architektonický detail už stráca." Tento postoj zdôrazňuje ich záväzok ku kvalite a detailu, ktorý je často obetovaný pri rozsiahlych developerských projektoch.
Filozofia detailu a funkčnosti: Od rodinného domu k bytovým komplexom
Interiérová tvorba im poskytla cenné lekcie. "Interiér nás naučil dbať na detail, ukázal nám jeho podstatu," hovorí Andrej Olah. Táto skúsenosť je kľúčová pri prenose princípov kvalitného dizajnu do väčších architektonických celkov. "To isté sa dá aplikovať pri tvorbe kvalitného bytového domu. Byty musia byť funkčné, logické, musia mať opodstatnené využitie každého štvorcového metra. Ten, kto vie urobiť dobrý rodinný dom či byt, by mal vedieť správne navrhnúť aj bytový dom." Táto myšlienka poukazuje na prepojenie medzi rôznymi mierkami architektonického návrhu a na dôležitosť univerzálnych princípov dobrej architektúry.
Matej Kurajda dopĺňa túto myšlienku: "Dalo by sa tvrdiť, že architekti, ktorí si odkreslili mnohé interiéry bytov, vedia navrhnúť výborne aj spomínaný bytový dom. Opačne to je v súčasnosti, prevláda skôr šablónovité tabuľkové navrhovanie, ale, samozrejme, sú aj svetlé výnimky." Toto porovnanie poukazuje na rozdiel medzi remeselným prístupom a povrchným, opakujúcim sa dizajnom, ktorý žiaľ na trhu stále dominuje.
Cesta od úspešného interiérového dizajnu k realizácii bytového domu však nie je jednoduchá. Často sa architekti stretávajú s prekážkami pri získavaní takýchto projektov. "Ak sa aj architektonický ateliér dostane do takejto súťaže a je oslovený developerom, zvyčajne to na 99 % dopadne tak, že projekt nezíska, pretože bytový dom ešte nerobil. A kým má na konte 0 bytových domov, hýbe sa v začarovanom kruhu. Je to tak?" táto otázka vystihuje realitu, ktorej čelia mnohí architekti. "Áno, to je pravda, stalo sa to aj nám. Developeri nás asi viac vnímajú cez interiér a oslovujú nás skôr na také typy zadaní," potvrdzuje Andrej Olah.
Udržateľnosť a redukcia priestoru: Filozofia ateliéru
V kontexte súčasných výziev súvisiace s životným prostredím a zdrojmi sa čoraz viac do popredia dostáva téma udržateľnosti. V ateliéri Andreja Olaha a Filipa Marčáka je trvalá udržateľnosť chápaná nielen ako ekologický aspekt, ale aj ako zodpovedný prístup k využívaniu priestoru. "Trvalú udržateľnosť chápeme v ateliéri napríklad aj ako cestu vysvetliť klientom, že toho priestoru nepotrebujú až toľko, koľko ho požadujú," vysvetľuje Matej Kurajda.
Tento prístup vychádza z kritického pohľadu na súčasné trendy v bývaní, kde sa často nafukuje potreba priestoru. "Rozhodli sa postaviť si vysnený rodinný dom, kde si ale kompenzovali priestory, ktoré neboli samozrejmosťou v byte, a tým sa dostali k dvojnásobnej veľkosti plochy, ako žili predtým. Otázka je, či priestor navyše naozaj potrebovali alebo tým motívom bola len jeho doterajšia absencia. Našou filozofiou je priestor skôr redukovať. Redukciu však nechápeme tak, že vytvárame všetko čo najmenšie. Snažíme sa vytvoriť kvalitné, veľmi funkčné priestory, kde klient má všetko, čo potrebuje."
Snaha o optimalizáciu priestoru a jeho využitia je v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. "Snaha je, aby sme jeho predstavy minimalizovali v pozitívnom a trvalo udržateľnom zmysle. Ak si dnes dá niekto postaviť tri detské izby, hosťovskú a dve pracovne, čo bude s týmito priestormi o pár rokov? Budú prázdne? S najväčšou pravdepodobnosťou áno." Táto predvídavosť a snaha o nadčasové riešenia sú znakom zodpovedného prístupu k architektúre.
Inteligentné vs. efektívne: Paradoxy udržateľnej výstavby
Diskusia o udržateľnosti často zahŕňa aj tému pasívnych či inteligentných domov. Hoci znižovanie energetickej náročnosti budov je nespochybniteľne dôležité, architekti poukazujú na istý paradox. "Znižovanie energetickej náročnosti budov je veľmi dôležité, paradoxne sú však často domy bez použitia množstva inteligentnej technológie udržateľnejšie, efektívnejšie. Dnes je trendom mať pri stavbách rôzne certifikáty, ale pozrime sa na to, aké technologicky náročné giganty sa aj vďaka nim stavajú a aká náročná je ich údržba a prevádzka." Tento pohľad nabáda k hlbšiemu zamysleniu sa nad skutočnou udržateľnosťou, ktorá by mala zahŕňať nielen počiatočné náklady a prevádzku, ale aj dlhodobú udržateľnosť technológií a ich vplyv na životné prostredie. "Predpokladám, že podobne uvažujete aj pri návrhu bytového domu," konštatuje sa v článku, čím sa vracia k téme bytovej výstavby.
Urbanizmus a kompaktnosť: Vízia pre Bratislavu
V kontexte rozvoja mesta je dôležité vnímať aj širšie urbanistické súvislosti. Pri pohľade na konkrétne lokality ako zóna Chalupkova a Nové Nivy v Bratislave, architekti vyjadrujú svoje názory. "K tejto lokalite mám skôr neutrálny názor. Bratislava ako taká potrebuje väčšiu hustotu a kompaktnosť. Ak sa mesto rozširuje priveľmi do šírky, nie je to dobré. Potrebuje kvalitnú infraštruktúru a správny mix funkcií," uvádza Andrej Olah. Tento názor zdôrazňuje potrebu premysleného mestského plánovania, ktoré uprednostňuje kompaktnosť a funkčnosť pred nekontrolovaným rozširovaním. Praha je v tomto kontexte vnímaná ako pozitívny príklad: "Výborným príkladom periférnych centier mesta je Praha. Tam má takmer každá štvrť všetko, čo potrebuje."
Ateliér sa nebráni ani zložitejším projektom. "Bavia nás nadstavby, prestavby, komplikované zadania. Vyhovuje nám, keď sa projekty striedajú, majú iný charakter aj mierku." Táto otvorenosť voči rôznorodým výzvam odráža ich flexibilitu a schopnosť adaptácie.
Filip Marčák vníma zónu Chalupkova ako "hniezdo výškoviek", čo samo o sebe môže byť považované za formu kompaktného riešenia územia. Avšak, zdôrazňuje dôležitosť strategických plánov: "No mať strategické plány na vývoj akejkoľvek podobnej oblasti je veľmi dôležité."
Jednou z výčitiek voči danej lokalite je podľa Andreja Olaha "absentujúci živý parter. Od podvečera je lokalita zvyčajne prázdna. Ľudí nič nedrží zostať tu, radšej idú do centra." Tento nedostatok aktívneho verejného priestoru, ktorý by prilákal ľudí aj po pracovnej dobe, je častým problémom moderných mestských zón. Ideálom sú miesta, kde ľudia radi trávia čas a kde pulzuje život.
Diskusia o otvorených dvoroch a vnútroblokoch naznačuje rozdiel v mentalite a prístupe k verejnému priestoru. "Otvorené dvory a vnútrobloky vo svete fungujú bežne, sú oddelené len nízkymi plotmi, ktoré vytvárajú pomyselnú bariéru oddeľujúcu verejný priestor od poloverejného, a ľudia to akceptujú. Je to istá mentálna vyspelosť. Tu možno zohral svoju úlohu aj komunitný život. Nie každý sa chce združovať."
Komunita a prirodzenosť: Budovanie vzťahov v mestskom prostredí
Vzťah k budovaniu komunity v mestskom prostredí je citlivou témou. Andrej Olah zdôrazňuje prirodzenosť tohto procesu: "Sme naň pripravení, ale musí byť prirodzený. Komunitu nemôžeme nadiktovať, komunita má vzniknúť. Vytvárať ju umelo len preto, že dnes je taký trend, je zbytočné." Tento postoj rešpektuje individuálne potreby a preferencie obyvateľov, pričom zároveň poukazuje na dôležitosť vytvárania podmienok, ktoré prirodzený komunitný život podporujú.
Čo by teda mali nové mestské zástavby a štvrte obsahovať? Andrej Olah uvádza kľúčové faktory: "Dôležitým faktorom je, aby mestská štvrť mala kompaktnú zástavbu s vhodnou výškou budov. To umožňuje vytvoriť normálne ulice s chodníkmi a parterom, čo prispieva k priaznivému mestskému prostrediu. Štvrť by mala byť bezpečná pre obyvateľov, ale zároveň aj otvorená pre verejnosť, umožňujúc využívanie vnútroblokov a verejných priestorov." Tieto princípy vytvárajú predpoklady pre harmonické a funkčné mestské prostredie.
Brownfieldy a 15-minútové mesto: Inovatívne prístupy k rozvoju
Zaujímavým príkladom inovatívneho prístupu k rozvoju územia je projekt v Palme, ktorý Filip Marčák označuje za "najsympatickejšie riešený brownfield". Tento projekt má ambíciu vytvoriť "15-minútové mesto", kde by všetko potrebné bolo v dosahu do pätnástich minút chôdze alebo bicyklom. Cieľom je vytvoriť lokálne centrum, ktoré by bolo sebestačné a zároveň by slúžilo širšiemu okoliu. "Vidno ambíciu vytvoriť skutočne trvalo udržateľnú zónu so spoločenskou zodpovednosťou, nie len najvyšším ziskom." Tento prístup zdôrazňuje komplexné vnímanie rozvoja, ktoré zohľadňuje nielen ekonomické, ale aj sociálne a environmentálne aspekty.
Legislatíva a byrokracia: Prekážky v stavebnom procese
Súčasný stav legislatívy a povoľovacích procesov predstavuje významnú výzvu pre architektonickú a stavebnú prax. Andrej Olah poukazuje na problém dlhých a komplikovaných procesov: "Áno, to je celkový problém aj v rámci legislatívy. Tak ako sú nastavené normy, regulatívy, územné plány, povoľovacie procesy trvajú veľmi dlho." Porovnáva situáciu s Českou republikou, kde je proces zjednodušený pre rodinné domy do určitej veľkosti. "Netvrdím, že aj u nás to tak musí byť, avšak povoľovacie procesy by sa mali zrýchliť. Už len fakt, že v digitálnej dobe musíme tlačiť celú projektovú dokumentáciu sedem- až osemkrát, je nezmyselné. V dobe, v ktorej platíme pomocou mobilov a hodiniek, si tieto procesy stále nevieme zjednodušiť."
Matej Kurajda dodáva ďalší problém: "A ďalší problém tkvie aj v tom, že „čo okienko, to iné pravidlá“. Niečo iné platí na jednom stavebnom úrade, iné na druhom. Niekedy sa dokonca nezhodne ani mestská časť s magistrátom." Táto nejednotnosť a nepredvídateľnosť právnych predpisov a ich interpretácií komplikuje celý proces.
Filip Marčák zdôrazňuje potrebu funkčného stavebného zákona: "Je nevyhnutné mať funkčný stavebný zákon, aktualizovaný na aktuálne potreby mesta a jeho rozvoja. To pomôže zabezpečiť predvídateľnosť a plynulosť stavebných procesov. Nemali by byť príliš detailné a striktné, aby mohli organicky rásť a meniť sa." Rovnováha medzi jasnými pravidlami a flexibilitou je kľúčová pre vytvorenie harmonického a funkčného urbanistického prostredia.
Územné plánovanie a holandský model: Príklady dobrej praxe
V kontexte územného plánovania Andrej Olah uvádza príklad Holandska: "Holandsko často rieši územné plánovanie tak, že pozemky, ktoré patria mestu a sú určené pre ďalší rozvoj, nie sú ihneď predané developerom. Výhodou tohto prístupu je jednak že investor presne vie, čo na danom pozemku môže postaviť, a tým pádom je aj povoľovací proces rýchlejší a predvídateľnejší, zároveň vzniká rozmanitá štruktúra, ktorá má však jasne definované rôzne parametre, ako napríklad architektonický výraz, funkciu, podlažnosť tak, aby vytvárali funkčné mesto." Tento prístup umožňuje mestu lepšie kontrolovať rozvoj a zabezpečiť jeho súlad s dlhodobou víziou.
Definícia pojmov: Apartmán vs. Ateliér v slovenskom právnom poriadku
V súvislosti s výstavbou a užívaním nehnuteľností často vzniká nejasnosť pri definícii pojmov ako "apartmán" a "ateliér". V slovenskom právnom poriadku tieto pojmy nemajú presnú legálnu definíciu, čo spôsobuje chaos v praxi. "Pojmy apartmán a ateliér nemajú v súčasnosti v slovenskom právnom poriadku legálnu definíciu," konštatuje sa v právnom rozbore.
Historicky bola definícia apartmánu upravená vo vyhláške pre ubytovacie zariadenia, táto však stratila platnosť. V súčasnosti sa apartmány často označujú ako priestory určené na bývanie a zapisujú sa do katastra ako byty, napriek tomu, že v územnom pláne mohli byť pôvodne definované ako nebytové priestory. Dôvodov môže byť viacero, napríklad potreba zachovať pomer bytov a nebytových priestorov v danej zóne, alebo nespĺňanie technických noriem pre bytové jednotky (napr. rozmery miestností, množstvo denného svetla).
Katastrálny bulletin z roku 2007 uvádza, že kataster nehnuteľností eviduje byty a nebytové priestory. Keďže pojem "apartmán" katastrálny zákon nepozná, apartmán je zapísaný ako byt, aj keď ide o sezónne bývanie. To umožňuje aj prihlásenie trvalého pobytu.
"Ateliér na rozdiel od apartmánu býva označený za nebytový priestor z dôvodu nesplnenia podmienok na bytovú jednotku, a to kvôli nedosiahnutiu limitu denného svetla, hygienických podmienok či prípadne hlukových noriem." V takom prípade je ateliér na liste vlastníctva označený ako nebytový priestor.
V praxi sa čoraz častejšie stretávame s budovami, ktoré obsahujú viac nebytových priestorov, apartmánov či ateliérov ako bytov, alebo dokonca len nebytové priestory. Apartmánové domy sú typické pre rekreačné oblasti.
Správa budov a legislatívny rámec
V súvislosti so správou budov, v ktorých sa nachádzajú apartmány a ateliéry, vznikajú ďalšie otázky týkajúce sa povinnosti mať správcu a jeho kvalifikácie. Podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (BytZ), správu domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov alebo správca. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, ak spĺňajú určité kritériá (napr. najmenej jedna tretina podlahovej plochy určená na bývanie a najmenej štyri byty).
V prípade budov, ktoré nemajú charakter bytového domu a kde je menej ako jedna tretina plochy určená na bývanie, alebo kde nie sú najmenej štyri byty (napr. budovy s výlučne nebytovými priestormi), sa neuplatňujú špecifické požiadavky na správcu podľa zákona o správcoch bytových domov.
Architektonický ateliér Andreja Olaha a Filipa Marčáka, prostredníctvom svojej práce a diskusií, prispieva k hlbšiemu pochopeniu pojmu "atelier" a k formovaniu zodpovednejšieho a premyslenejšieho prístupu k architektúre a urbanizmu. Ich snaha o detail, funkčnosť, udržateľnosť a prirodzený rozvoj mestského prostredia predstavuje inšpiratívny model pre súčasnú architektonickú scénu.
tags: #byt #definovany #ako #atelier