Téma prihlasovania trvalého pobytu v priestoroch, označovaných ako apartmány, je v súčasnosti veľmi diskutovaná. Existujú dva hlavné názorové prúdy: jeden zastáva názor, že trvalý pobyt nie je možné v apartmáne prihlásiť, nakoľko sa nejedná o byt, ale o nebytový priestor, zatiaľ čo druhý vidí možnosť jeho prihlásenia za určitých podmienok. Analýza tohto problému si vyžaduje dôkladné vymedzenie základných pojmov a pochopenie súvisiacich právnych predpisov.
Základné pojmy: Byt, nebytový priestor a ohlasovanie pobytov
Ohlasovanie pobytu občanov na Slovensku upravuje zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len ako „zákon o hlásení pobytu občanov“). Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 tohto zákona, "Trvalý pobyt má občan len v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie, alebo na individuálnu rekreáciu, ak tento zákon neustanovuje inak." Toto ustanovenie jednoznačne stanovuje, že trvalý pobyt je možné ohlásiť len v budove so súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom, ktorá je zároveň určená na bývanie, ubytovanie alebo individuálnu rekreáciu.
V tejto súvislosti je kľúčové vymedziť pojmy „budova“ a „byt“. Odpoveď na túto otázku podáva zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len ako „stavebný zákon“). Podľa ustanovenia § 43a ods. 1 a 2 stavebného zákona, "Stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby. Pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. (1) Bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie."
Definícia bytu podľa stavebného zákona však nie je jedinou definíciou v slovenskom právnom poriadku. Byt definuje aj zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len ako „bytový zákon“), a to konkrétne v ustanovení § 2 ods. Obe definície sú na prvý pohľad takmer totožné, avšak je potrebné si všimnúť niekoľko podstatných skutočností. Podľa definície bytu v stavebnom zákone, za byt môže byť považovaná len miestnosť alebo súbor miestností určená na trvalé bývanie, pričom obytnou miestnosťou je miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie. Tieto stavebnotechnické podmienky upravujú rôzne normy z oblasti stavebníctva, ako napríklad aj Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z. Podľa definície v bytovom zákone, je bytom miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
Kolaudačné rozhodnutie a jeho vplyv na určenie charakteru priestoru
Stavebný úrad vydáva pri realizácii stavby viacero rozhodnutí, od stavebného povolenia až po kolaudačné rozhodnutie. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 stavebného zákona, "Dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia." Podľa § 81 ods. 1 stavebného zákona, "V kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení."
Analýzou vyššie uvedených ustanovení je možné dospieť k záveru, že byt musí spĺňať stavebnotechnické podmienky, najmä na úseku ochrany zdravia osôb, ako napríklad dostatočné osvetlenie miestnosti, izoláciu, vykurovanie a pod. Tieto podmienky sú základom pre to, aby mohol stavebný úrad vydať kolaudačné rozhodnutie, ktoré potvrdzuje, že priestor je spôsobilý na užívanie na určený účel.
Pojem "apartmán" v slovenskom právnom poriadku a jeho nejednoznačnosť
Pojem „apartmán“ nemá v slovenskej právnej úprave svoju legálnu definíciu. Pri apartmánoch, ktoré sú určené na trvalé bývanie, vznikajú pochybnosti, či sa jedná o byty alebo nebytové priestory. Jednoznačnú odpoveď na túto otázku nie je možné z aktuálnej právnej úpravy vyvodiť. Ako bolo uvedené vyššie, na to, ako chápať apartmán z právneho hľadiska, existuje viacero odlišných názorov.
Pôvod problematiky apartmánov je potrebné hľadať v územno-plánovacej činnosti miest a obcí. Mestá a obce schvaľujú územné plány, v ktorých, okrem iného, určia aj aký bude pomer bytov a nebytových priestorov na danom území. Obcou takto stanovený pomer musia stavebníci, resp. developeri dodržať. Pri stavbe budovy môžu vzniknúť aj také priestory, ktoré nie je možné označiť za „plnohodnotný byt“, nakoľko sa buď prekročí limit bytov uvedený v územnom pláne, alebo tento priestor nespĺňa stavebnotechnické predpisy, najmä svetlotechnické normy. Ak tieto priestory nechce developer predať či prenajať ako nebytové priestory, ale naopak chce aj tieto miestnosti využiť na zhotovenie priestoru na trvalé bývanie, označí ich ako apartmány.
Podľa vyjadrení odbornej verejnosti, apartmány sú práve miestnosťami v budovách, ktoré sa na prvý pohľad javia ako klasické byty, no nespĺňajú stavebnotechnické normy, majú menšiu výmeru, nemajú dostatok denného svetla, alebo sú orientované na severnú svetovú stranu a pod. Na to, aby mohla byť určitá budova a priestory v nej užívané, musí najskôr stavebný úrad posúdiť, či boli dodržané podmienky uvedené v stavebnom povolení, ako aj všetky technické normy na úseku realizácie stavieb a ochrany zdravia. Inak tomu nie je ani pri bytoch. Byt je súborom miestností určených na trvalé bývanie. Výkladom vyššie uvedených zákonných ustanovení je možné vyvodiť, že subjektom, ktorý má právo určiť účel užívania, a teda aj to, či je priestor určený na trvalé bývanie alebo nie, je práve stavebný úrad. Vychádzajúc z toho, že apartmánom rozumieme miestnosti v bytových budovách, ktoré buď nespĺňajú stavebnotechnické normy, alebo boli za apartmány označené z dôvodu prekročenia limitu územného plánu, môžeme dospeť k záveru, že stavebný úrad by pri kolaudovaní nemal takéto miestnosti označiť za priestor určený na trvalé bývanie, teda za byt.
Registrácia v katastri nehnuteľností a stanovisko Ministerstva vnútra SR
Podľa ustanovenia § 3 ods. 8 písm. c) zákona o hlásení pobytu občanov, pri ohlasovaní trvalého pobytu je občan povinný predložiť doklad o vlastníctve alebo spoluvlastníctve budovy alebo jej časti podľa odseku 2 vydaný podľa osobitného právneho predpisu, teda list vlastníctva, z ktorého je zrejmé, kto je vlastníkom a o akú nehnuteľnosť sa jedná. K tejto otázke sa už vyjadrovalo aj Ministerstvo vnútra SR, podľa ktorého je možné si v apartmáne nahlásiť trvalý pobyt, ak je tento priestor v liste vlastníctva označený ako byt. Ministerstvo sa pritom odvoláva na Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý vydáva tzv. vyjadrenia.
V katastrálnom bulletine č. 3/2007 odpovedal kataster na otázku č. 31 nasledovne: „Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, v katastri nehnuteľností sa evidujú byty a nebytové priestory. Pojem byt je definovaný v zákone NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov ako vec určená na bývanie. Nakoľko katastrálny zákon nepozná pojem apartmán, zapíše do katastrálneho operátu apartmán ako byt - vec určená na bývanie, aj keď ide o sezónne bývanie, označený podľa údajov katastra t. j. číslom bytu, číslom poschodia v dome súp. č. stavby, na pozemku parc. č. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podiel na pozemku, resp. priľahlom pozemku, alebo iné právo k pozemku.“
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že odpoveď na otázku, či je možné v apartmáne nahlásiť trvalý pobyt, nie je jednoduchá a nemôže byť jednoznačná. Každý prípad je potrebné posudzovať striktne individuálne. Je totiž potrebné rozlišovať, či apartmán spĺňa stavebnotechnické normy a prípad, kedy ich nespĺňa. Na druhej strane, podľa vyjadrenia katastra nehnuteľností, sa apartmány zapisujú do katastra nehnuteľností ako byty. V takom prípade potom nie je dôvod na to, aby ohlasovňa pobytov odmietla zapísať trvalý pobyt v apartmáne.
Výklad kľúčového ustanovenia a rola ohlasovne pobytov
Východiskom a nosným argumentom je práve ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o hlásení pobytu občanov: "Trvalý pobyt má občan len v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie, alebo na individuálnu rekreáciu, ak tento zákon neustanovuje inak." Za časť budovy sa považuje aj byt. Opačnou však bude situácia, kedy bude apartmán v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako nebytový priestor.
Pre úplnosť si dovoľujeme uviesť, že ohlasovňa pobytov nemá právomoc na posudzovanie toho, či daný priestor spĺňa podmienky na bývanie. Túto právomoc má výlučne stavebný úrad, na základe rozhodnutí ktorého orgán katastra nehnuteľností zaeviduje danú nehnuteľnosť, resp. jej charakter. Preto, ak je priestor v katastri nehnuteľností evidovaný ako byt, ohlasovňa pobytov by nemala mať dôvod odmietnuť prihlásenie trvalého pobytu, bez ohľadu na označenie „apartmán“.
Evidencia pobytov a register obyvateľov Slovenskej republiky
Pobyt (prechodný, trvalý) občanov aj iných obyvateľov (cudzincov) sa eviduje v registri obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len „register obyvateľov“). V registri obyvateľov sú na podklade údajov od ohlasovní pobytu zaznamenávané údaje o občanoch a na podklade údajov od policajného zboru údaje o cudzincoch alebo azylantoch. Konkrétne údaje, ktoré sa zhromažďujú, určuje ust. §§ 14-19 zákona o hlásení pobytu. V neposlednom rade obvodný úrad v sídle kraja zaznamenáva do registra údaje o strate štátneho občianstva Slovenskej republiky.
Pobyt (prechodný, trvalý) sa eviduje povinne občanom SR trvale žijúcim na Slovensku, ale tiež cudzinci môžu mať na Slovensku na konkrétnej adrese pobyt. Pobyt cudzincov na Slovensku a podmienky jeho získania upravuje zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rozoznávame prechodný pobyt cudzincov udelený na niekoľko rokov (tu je možné obnovovať pobyt) a trvalý pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky. Trvalý pobyt bude cudzincom udelený, ak cudzinec napr. má pobyt na Slovensku viac ako päť rokov a uzavrel manželstvo s občanom Slovenskej republiky.
Význam trvalého pobytu v praxi
Trvalý pobyt má evidenčný charakter. Od trvalého pobytu sa odvodzuje napr. tzv. spádová škola žiaka, predškolské zariadenie dieťaťa, všeobecný lekár alebo pediater, zubár a pre ženy aj gynekológ (podľa aktuálnej právnej úpravy). Od trvalého pobytu sa odvodzuje v mnohých prípadoch súdna príslušnosť, ale aj príslušná matrika, na ktorej sa evidujú matričné udalosti (sobáš a rozvod sa ale eviduje v matrike podľa miesta sobáša). Adresa trvalého pobytu sa eviduje v registri obyvateľov a orgány verejnej správy si v ňom dohľadajú adresu danej osoby. Na túto adresu sa osobe doručujú zásielky, vrátane súdnych zásielok. Trvalý pobyt sa eviduje aj v banke, u zamestnávateľa, u žiakov v škole, v prípade, že podnikáte aj v Sociálnej poisťovni a zmeny sa hlásia aj podnikateľským registrom, daňovému úradu a pod. Ak vlastníte nehnuteľnosť, novú adresu hlásite katastru nehnuteľností a ak vlastníte auto, tak aj na dopravný inšpektorát.
Zákon ukladá občanom povinnosť hlásiť začiatok a koniec pobytu v obci, ako aj zmeny pobytov. Kým trvalý pobyt je spravidla v mieste stáleho bydliska, prechodný pobyt je pobyt dočasný - teda pobyt občana mimo miesta trvalého pobytu, kde sa občan zdržiava dočasne, ak má trvať viac ako 90 dní; prechodný pobyt je tiež pobyt občana trvalo žijúceho v zahraničí, ktorý má na území Slovenskej republiky trvať viac ako 90 dní.
Bydlisko verzus trvalý pobyt: Rozdielne pojmy s odlišnými dôsledkami
Bydlisko a trvalý pobyt sú dva pojmy, ktoré sa v každodennom živote často používajú zameniteľne, avšak trvalý pobyt a bydlisko nie sú totožný pojem. Bydlisko je miesto, kde osoba skutočne žije. Bydlisko je často možné zmeniť bez následkov, napríklad pri zmene nájmu alebo pri sťahovaní do iného mesta. Avšak zmena trvalého pobytu je formalita a s ňou sú spojené právne následky, ako je potreba aktualizovať doklady totožnosti, doklady o vlastníctve majetku alebo dokumenty o právnych vzťahoch.
Na účel právnych konaní sa podľa trvalého pobytu alebo bydliska odvodzuje súdna príslušnosť. Vo väčšine vecí (najmä v sporových konaniach) je príslušným súdom tzv. všeobecný súd - podľa miesta trvalého pobytu (závisí od konkrétnej veci). V rodinných veciach ako mimosporových konaniach ale pôjde vo väčšine prípadov o bydlisko ako rozhodujúce kritérium. Napríklad pre konanie o rozvod sa príslušný súd určuje podľa posledného spoločného bydliska manželov. Platí totiž, že o veciach maloletých sa má konať na tom súde, ktorý je dieťaťu a jeho faktickému bydlisku najbližšie. Takto to vysvetľuje i dôvodová správa k Civilnému mimosporovému poriadku (CMP): „Predkladateľ v celom CMP preferuje pojem (faktické) bydlisko z dôvodu vystihnutia reálnejšej väzby medzi príslušným súdom a účastníkom konania. Tým sa zvyšuje protektívna funkcia, ktorá je imanentnou súčasťou mimosporového konania.“ Zároveň má bydlisko, resp. „domácnosť“, v ktorej žije dieťa, vplyv aj na vyplácanie daňového bonusu. Daňový bonus sa vypláca dospelému, ktorý žije v spoločnej domácnosti s dieťaťom. Teda to môže byť aj manžel, ktorý vychováva dieťa manželky, keď žijú v spoločnej domácnosti. Naopak, nemôže to byť rodič dieťaťa, ktorý s ním nežije v spoločnej domácnosti, dieťa mu nie je zverené (určenie styku na daňový bonus nemá vplyv).
Proces prihlásenia na trvalý pobyt: Potrebné doklady a súhlasy
Trvalý pobyt alebo prechodný pobyt a ich zmena sa hlásia tzv. ohlasovni pobytu (obec/mesto). Na trvalý pobyt sa možno prihlásiť osobne v ohlasovni (obec/mesto) alebo v niektorých prípadoch aj elektronicky. K prihláseniu sa na trvalý pobyt je potrebné dokladmi preukázať nejaké právo k danej budove, resp. k bytu - buď vlastnícke právo, nájomné právo - zmluvu o nájme, o krátkodobom nájme bytu, o výpožičke, prípadne inú zmluvu. Sú aj osobitné prípady, napr. trvalý pobyt maloletého dieťaťa, trvalý pobyt manžela (pobyt dieťaťa a manžela sa odvodzuje z rodinného vzťahu), trvalý pobyt osoby s vecným bremenom doživotného užívania nehnuteľnosti (tu nie je potrebný súhlas vlastníka nehnuteľnosti), alebo ubytovanie v zariadení sociálnych služieb (pozri ust. § 3 ods. 2 zákona o hlásení pobytu).
Potrebné doklady na účel overenia vlastníckeho práva alebo spoluvlastníckeho práva k budove alebo jej časti (bytu), v ktorej sa nahlasuje trvalý pobyt, alebo doklad o vlastníctve alebo spoluvlastníctve budovy alebo jej časti alebo písomné potvrdenie o súhlase s prihlásením občana na trvalý pobyt s osvedčeným podpisom vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy, domu či bytu s údajmi podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o hlásení pobytu, ako aj vyplnený prihlasovací lístok na trvalý pobyt s údajmi podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o hlásení pobytu.
Vlastník bytu bežne súčinný pri vybavovaní trvalého pobytu svojim rodinným príslušníkom alebo aj tretím osobám ako podnájomníkom, priateľom či známym. Ak je byt v podielovom spoluvlastníctve, všetci spoluvlastníci musia udeliť súhlas. Vlastník, resp. všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti môžu buď ísť spolu s danou osobou na ohlasovňu, kde prehlásia súhlas a podpíšu sa na prihlasovací lístok priamo na ohlasovni, alebo pripravia pre danú osobu písomný súhlas. Zamestnanec ohlasovne pobytu overí totožnosť osoby, ktorá hlásenie vykonáva, úplnosť a správnosť ustanovených údajov a platnosť predložených dokladov potrebných na hlásenie pobytu. Ohlasovňa urobí záznam o hlásení pobytu v evidencii pobytu občanov, vybaví odhlásenie z predchádzajúceho pobytu, zaznamená do registra údaje o hlásení pobytu, doručí údaje o hlásení pobytu príslušnému okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, zabezpečí odovzdanie občianskeho preukazu, ktorý bol ohlasovni odovzdaný.
Osobitné prípady a elektronické služby
Zákon ustanovuje, že za členov rodiny môže hlásiť trvalý pobyt jeden z členov tejto rodiny. Za maloleté deti (občana mladšieho ako 18 rokov) bežne hlási pobyt alebo jeho zmenu rodič ako jeho zákonný zástupca, prípadne opatrovník. Zákon pamätá aj na špecifické prípady, keď sú tieto osoby umiestnené v zariadeniach ako tzv. zariadenia na ochranu detí a pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. V prípade novonarodených detí sa trvalý pobyt dieťaťa automaticky zapisuje na miesto trvalého pobytu matky. Ak to nie je známe, dieťa má trvalý pobyt v obci, v ktorej sa narodilo.
Na trvalý pobyt sa môžete prihlásiť osobne v ohlasovni (obec/mesto) alebo v niektorých prípadoch aj elektronicky. Na prihlásenie inej osoby potrebujete aj splnomocnenie s úradne overeným podpisom, ktoré môžete udeliť aj cez elektronickú službu.
Zrušenie trvalého pobytu a povinnosti pri sťahovaní
V prípade, že vám bol trvalý pobyt zrušený, rozhodnutia určené vám sa automaticky posielajú na adresu miestneho úradu obce, kde ste mali trvalý pobyt naposledy. V takom prípade sa potom na adresu sídla obecného úradu tejto obce doručujú písomnosti od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov. Obec oznámením na úradnej tabuli, alebo iným spôsobom v mieste obvyklým oznamuje občanom, ktorí majú takto nahlásený pobyt, že im bude doručená písomnosť.
Ak sa sťahujete v rámci Slovenska, nie je potrebné zmenu trvalého pobytu oznamovať pôvodnej ohlasovni. Ak sa sťahujete do zahraničia, tu ust. § 6 ods. zákona o hlásení pobytu ustanovuje povinnosti pri odhlásení. Občan musí pri trvalom odsťahovaní zo SR odovzdať svoj občiansky preukaz na oddelení dokladov alebo na zastupiteľskom úrade. Na ďalšie preukázanie totožnosti mu bude slúžiť cestovný pas. V prípade môže požiadať o vydanie občianskeho preukazu, v ktorom sa uvedie údaj o mieste jeho pobytu v zahraničí a skratka štátu. Pri jeho vybavovaní musí zároveň predložiť potvrdenie o evidovanom pobyte v zahraničí.
Trvalý pobyt nemožno zrušiť manželovi, nezaopatreným deťom alebo vlastníkovi, či spoluvlastníkovi budovy. Zmenu trvalého pobytu nahláste banke, zamestnávateľovi a v prípade, že podnikáte, aj Sociálnej poisťovni a podnikateľským registrom. Ak vlastníte nehnuteľnosť, novú adresu hlásite katastru a na dopravný inšpektorát sa ozvite, ak vlastníte auto. Zdravotnej poisťovni zmenu trvalého pobytu hlásiť nemusíte, ak ste štátnym občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.
Pri zmene trvalého pobytu si musíte vymeniť občiansky preukaz za nový. V súvislosti s vydávaním nového typu občianskych preukazov, a síce OP s biometrickými údajmi, je potrebné požiadať o nový OP v prípade zmeny trvalého pobytu osobne; požiadať o nový OP elektronicky už nie je možné. Sťahovanie sa do nového mesta so sebou prináša množstvo starostí, návštev úradov a vyhľadávanie informácií o novom prostredí.