Kostol Nanebovzatia Panny Márie, známejší ako Blumentálsky kostol, je jednou z architektonicky a historicky významných dominánt bratislavskej mestskej časti Staré Mesto. Nachádza sa na nároží Floriánskeho námestia a Blumentálskej ulice a jeho história siaha až do 18. storočia. Súčasná podoba kostola je výsledkom rozsiahlej prestavby a výstavby, ktorá prebiehala koncom 19. storočia, a jeho architektonické stvárnenie dodnes priťahuje pozornosť.
Počiatky sakrálnej histórie v lokalite
Prvé sakrálne objekty v oblasti dnešného Floriánskeho námestia sa objavili už v 18. storočí. V roku 1770 bola v tejto oblasti zriadená nová fara. Budova pôvodnej obilnej sýpky bola vtedy adaptovaná na prvý farský kostol. Tento objekt sa nachádzal na rohu dnešnej Radlinského a Vazovovej ulice. Vzhľadom na rastúci počet obyvateľov v tejto časti mesta však bolo nevyhnutné postaviť väčší svätostánok.
V rokoch 1783 až 1784 bol postavený nový, neskorobarokový kostol. Tento kostol bol významný najmä tým, že vo svojom interiéri ukrýval kópiu milostivého obrazu Matky dobrej rady z talianskeho mesta Genazzano. Tento obraz sa rýchlo stal cieľom mnohých pútí a prilákal veriacich z rôznych častí regiónu. Napriek tomu, ani tento kostol nepostačoval rastúcemu počtu veriacich.
Výstavba súčasného Blumentálskeho kostola
Súčasný Blumentálsky kostol, ktorý poznáme dnes, vznikol najmä vďaka úsiliu farára Jozefa Poecka. Vzhľadom na neustály rast počtu obyvateľov a nedostatočnú kapacitu predchádzajúceho chrámu, sa Jozef Poeck rozhodol iniciovať výstavbu nového, väčšieho kostola. V rokoch 1885 až 1888 bol postavený nový chrám podľa projektu renomovaného architekta Franza Rumpelmayera. Realizáciu stavby viedol bratislavský architekt Ignác Feigler ml.
Financovanie výstavby bolo zabezpečené predovšetkým zbierkami medzi veriacimi, ktoré prebiehali približne tridsať rokov. K týmto zbierkam bol pridaný aj úver, ktorý umožnil dokončenie rozsiahleho projektu.
Slávnostná konsekrácia nového kostola sa uskutočnila v októbri 1888. Na tejto významnej udalosti sa zúčastnilo približne 30 000 veriacich, čo bolo v tom čase takmer polovica populácie Bratislavy, ktorá mala okolo 70 000 obyvateľov. Na príchod kardinála, ktorý mal kostol vysvätiť, čakali davy veriacich už na Hlavnej stanici. V deň posvätenia, 28. októbra 1888, bolo mesto vyzdobené a zneli všetky zvony, čo svedčí o význame tejto udalosti pre miestnu komunitu. Veriaci na tento moment čakali dlhých 118 rokov od zriadenia prvej fary v lokalite.
Architektúra a interiér kostola
Architektúra Blumentálskeho kostola je riešená v eklektickom slohu, s výraznou dominanciou neorománskych prvkov. Hlavným tvorcom projektu bol viedenský architekt Friedrich Rumpelmayer. Jedným z najvýraznejších architektonických prvkov kostola je jeho 78 metrov vysoká, štíhla veža. Svojím celkovým výrazom a detailmi pripomína skôr gotickú architektúru, čo dodáva stavbe jedinečný charakter.
Interiér kostola je trojlodný, pričom jednotlivé lode sú od seba oddelené dvoma radmi monumentálnych kamenných stĺpov. Tieto stĺpy majú leštené žulové drieky. Osem hlavných stĺpov, každý s priemerom približne 80 cm a výškou 3 metre, je vyhotovených zo sivej strednozrnnej žuly mauthausenského typu. Predpokladá sa, že tento materiál pochádza z oblasti Hauzenberg pri nemeckom meste Passau v Bavorsku. Kamenné bloky boli dopravované po Dunaji. Jeden takýto stĺp váži približne 4 tony.
Pätky stĺpov boli vytesané z litavského vápenca bádenského veku. Tento materiál bol pravdepodobne získaný z lomu Oslip pri Neziderskom jazere. Rovnaký materiál bol použitý aj na výrobu sväteničky. Schody vedúce do presbytéria sú taktiež vyrobené z litavského vápenca, konkrétne z lomu Kaisersteinbruch.
Obetný stôl a ambona v interiéri kostola boli pôvodne zhotovené zo svetlých mramorov, ktoré boli dostupné v období socializmu. Konkrétne sa jedná o uralský mramor Koelga a macedónsky mramor Sivec. Ako drieky niektorých oltárnych stĺpikov a bočného stolíka boli použité materiály z pôvodného zariadenia kostola. Išlo o rakúske dekoratívne vápence z oblasti Adnet (Adnet Rotscheck, Adnet Urbano) a zelený serpentinit (Tauerngrün). Po roku 1989 bol vytvorený nový stolík z kararského mramoru. V tomto období sa uplatnil aj červený hľuznatý vápenec, pravdepodobne z oblasti Tardos v Maďarsku.
Na stene bočnej lode sa nachádza monumentálne dielo sochára Jánosa Fadrusza - biely kríž s ukrižovaným Kristom, vyhotovený z mramoru. Ide o záverečnú prácu tohto umelca na viedenskej akadémii, ktorá sa preslávila po vystavení v Budapešti (1892 - 1893) a neskôr na svetovej výstave v Paríži. Do Blumentálskeho kostola sa napokon dostal sadrový odliatok tejto monumentálnej sochy, ktorý je v interiéri dodnes. V predsieni kostola sa nachádza busta farára Jozefa Poecka, zhotovená z kararského mramoru, ktorá pripomína jeho kľúčovú úlohu pri výstavbe tohto chrámu. Vyrezávané barokové lavice boli do kostola prenesené z korunovačného Chrámu svätej Alžbety.
Pri kostole sa nachádza aj Lurdská jaskyňa, ktorá je postavená zo sivej bratislavskej žuly. Tento materiál pochádza z miestnych lomov, ako napríklad Podhradie, Devín alebo Rösslerov lom.
Okolie kostola a jeho historický kontext
Okolie Blumentálskeho kostola je rovnako bohaté na históriu. Kedysi sa v tejto oblasti nachádzali vinohradnícke domčeky, kde ich majitelia predávali vlastné víno. Floriánske námestie slúžilo ako križovatka ciest, ktoré viedli z východu k Schöndorfskej a Špitálskej bráne.
Domy na južnej strane námestia boli odstránené v 20. rokoch 20. storočia a na ich mieste bol postavený obchodný dom Avion. Na prelome 19. a 20. storočia fungovala na severnej strane Floriánskeho námestia známa továreň na kefy bratov Grünebergovcov. V roku 1903 tu začali vyrábať zubné kefky značky Koh-I-Noor, ktoré sa presadili aj na svetovom trhu. Po druhej svetovej vojne bola továreň znárodnená a neskôr sa v priestoroch vyrábali parkety a nábytok. V Blumentálskej fare, na rohu Vazovovej a Radlinského ulice, dlhé roky sídlila lekáreň U svätého Floriána.
Okrem samotného kostola je výrazným symbolom Floriánskeho námestia aj barokové súsošie svätého Floriána. Toto súsošie, pochádzajúce z 18. storočia, bolo na námestie premiestnené v roku 1938 z Námestia SNP. Pôvodne boli na podstavci súsošia zobrazené len reliéfy zo života svätca a obláčikmi obklopená pyramída. Neskôr boli doplnené alegorické postavy Viery, Nádeje a Lásky.
V trojpodlažnej budove za kostolom sa kedysi nachádzal útulok pre dievčatá, ktoré prichádzali do mesta slúžiť. Správu nad útulkom viedli sestry svätého Kríža. Pomáhali dievčatám nájsť si prácu v kresťanských rodinách a poskytovali im dočasné ubytovanie. Fasáda tejto budovy, ktorá dnes pôsobí fádne, bola kedysi v neogotickom štýle.
Fotografia z knihy "Blumentálske blues" opisuje okolie kostola v období prvej Československej republiky: "Vinohradnícke domy, vináreň U Ambruša a továreň na kefy stáli pri kostole už za prvej Československej republiky."
Historický kontext a význam Blumentálskej farnosti
Farnosť Bratislava - Nové Mesto, pod ktorú Blumentálsky kostol spadá, začala svoju oficiálnu činnosť 1. januára 1770 za panovania a na podnet Márie Terézie. V tom čase farnosť zaberala veľmi rozsiahle územie za vonkajšími hradbami mesta. V Bratislave existovalo už mnoho väčších či menších kostolov, avšak na vonkajšom obvode mesta sa nenachádzal ani jeden kostol či kláštor. Obyvateľstvo na tomto území bolo národnostne zmiešané. Podľa záznamov v matrike bolo na území farnosti 6 693 katolíkov a 1 160 evanjelikov. V Prievoze bolo evidovaných 256 katolíkov a 399 evanjelikov. Najbližšie kostoly sa nachádzali v meste: kostol svätej Alžbety, kostol svätého Ladislava, kostol Milosrdných bratov a kostol Najsvätejšej Trojice. Rozsiahle územie farnosti zahŕňalo ulice Štefánikovu, Mýtnu, Valónsku, Radlinského, Vazovovu, Novomestskú, Krížnu a Záhradnícku.
V novej škole, ktorá bola otvorená spolu so zriadením farnosti, sa učilo náboženstvo raz do týždňa jedným z kňazov. Podľa záznamov v matrike bolo v prevahe nemecké obyvateľstvo, nasledované obyvateľmi so slovanskými priezviskami. Maďarské mená sa vyskytovali len zriedka.
Prvým farárom farnosti bol od roku 1770 do roku 1775 Matej Jozef Klobušický. V marci 1775 prevzal úrad a na mieste dnešnej fary postavil druhý Blumentálsky kostol, ktorého slávnostná posviacka sa konala 18. júna 1777. Neskôr, ako kaplán, tu od januára 1857 pôsobil Jozef Pöck, ktorý sa stal farárom a slúžil Bohu a veriacim štyridsaťdva rokov. Viedol výstavbu tretieho a súčasného kostola, ktorý bol dokončený a posvätený v roku 1888.
Medzi farármi novšej doby je významnou osobnosťou Augustín Pozdech. Narodil sa 31. júla 1895 v Modranke pri Trnave v roľníckej rodine. Kňazské svätenie prijal 29. júla 1923 v Insbruku. Pôsobil v Trnave, Podolí a Leviciach. V roku 1927 sa stal správcom farnosti Bratislava - Nové Mesto a v roku 1934 jej farárom.
V roku 1929 mala Blumentálska farnosť okolo 30 000 veriacich, čo viedlo k jej rozdeleniu a vzniku nových farií: v roku 1930 vznikla farnosť v Rači, v roku 1944 farnosť v Prievoze a v roku 1945 farnosť na Trnávke zasvätená svätému Jánovi Boskovi. Po týchto úpravách sa počet veriacich v Blumentálskej farnosti pohyboval okolo 20 000.
List farára Augusta Pozdecha z roku 1930
List farára Augusta Pozdecha, datovaný 8. mája 1930, ilustruje sociálne a ekonomické problémy, ktorým farnosť čelila v období hospodárskej krízy. V liste adresovanom Najdôstojnejšiemu ordinariátu prosí o pomoc pri zaobstaraní katekizmov pre deti a tiež o finančnú podporu na ošatenie chudobných detí pred prvým svätým prijímaním a sviatosťou birmovania. Farár opisuje "bratislavskú biedu" a skutočnosť, že "ľudia, čo len raz jedia denne". Zdôrazňuje, že "naše nepriatelia ako draví vlci a lovia v mutnom" a ponúkajú chudobným pomoc len pod podmienkou, že sa zrieknu svojej viery. Prosí o "sústrunnú pomoc" a poukázanie väčšieho obnosu z misijnej zbierky, pričom považuje podporu mladých duší za misijnú prácu.
Blumentálsky kostol v súčasnosti
Kostol Nanebovzatia Panny Márie, alebo jednoducho "trojičný kostol", ako ho nazývajú mnohí Bratislavčania, zostáva aj v súčasnosti výraznou dominantou mesta. Jeho historický význam, architektonické kvality a duchovná úloha v komunite ho robia dôležitou súčasťou bratislavského kultúrneho dedičstva. Blumentál je dnes známy aj ako štvrť, ktorá si zachovala svoj charakter, hoci sa v jej okolí objavili moderné stavby.
Málokto vie, že do tohto kostola chodila aj sestra Zdenka, prvá blahoslavená zo Slovenska. Tiež je zaujímavé, že veriaci zbierali peniaze na jeho výstavbu dlhých tridsať rokov, čo svedčí o obrovskom úsilí a odhodlaní vtedajšej komunity. Kostol má tri kríže, pričom najstarší z nich pochádza z roku 1891.
tags: #blumentalsky #kostol #rekonstrukcia