Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len ako BSM) predstavuje špecifický právny inštitút v slovenskom právnom poriadku, ktorý upravuje majetkové vzťahy medzi manželmi. Je to jedna z dvoch foriem spoluvlastníctva, ktoré pozná Občiansky zákonník, pričom jeho hlavnou charakteristikou je absencia určených podielov na spoločných veciach. Tento článok sa zameria na detailné priblíženie predmetu BSM, jeho vzniku, obsahu, zániku a možností jeho modifikácie, pričom sa opiera o relevantné právne predpisy a poznatky zo súdnej praxe.
Čo je bezpodielové spoluvlastníctvo manželov?
BSM je jedným z režimov spoluvlastníctva, ktorým sa vo všeobecnosti spravujú majetkové vzťahy medzi manželmi. Výnimočnosťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho bezpodielovosť, to znamená, že manželia nemajú nijakým spôsobom určený podiel na vlastníckom práve k jednotlivým spoločným veciam. Právna úprava bezpodielového spoluvlastníctva vychádza zo zásady, že majetok, ktorý manželia nadobudli za trvania manželstva, je ich spoločným vlastníctvom. Tento inštitút je upravený v § 143 až § 151 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník). Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi, čo je jeho základným predpokladom a zároveň definujúcim znakom. Vznik, trvanie a zánik BSM je neoddeliteľne spojený so vznikom, trvaním a zánikom manželstva. Ide o právny vzťah, ktorý existuje len dovtedy, kým účastníci sú alebo boli manželmi.
Občiansky zákonník definuje BSM ako spoločenstvo vlastníckych práv manželov k veciam, ktoré nadobudli počas trvania manželstva. Základný rozdiel oproti podielovému spoluvlastníctvu spočíva práve v tom, že manželia nemajú určenú veľkosť svojich podielov na spoločných veciach. Vzniká spolu so vznikom manželstva a vzťahuje sa na všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva osoby a čo manželia, alebo niektorý z nich, nadobudli počas trvania manželstva, s výnimkou zákonom stanovených výnimiek. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť aj pri uzavretí neplatného manželstva, avšak nie v prípade domnelého manželstva. Občiansky zákonník na vznik BSM nevyžaduje, aby manželia spolu fakticky žili a tvorili spoločnú domácnosť.
Čo je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva?
Podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Existujú však presne definované výnimky. Do BSM tak nepatria veci získané dedičstvom alebo darom. Taktiež sem nepatria veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia výlučne osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Ďalej sú z BSM vylúčené veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Z povahy tohto spoluvlastníckeho režimu vyplýva, že bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov je zákonne viazaný na splnenie štyroch základných podmienok:
- Uzavretie manželstva: Bezpodielové spoluvlastníctvo nemôže vzniknúť mimo manželstva ani medzi inými osobami ako sú manželia.
- Trvanie manželstva počas nadobúdania vecí: To znamená, že manželstvo nezaniklo ani nebolo zrušené rozhodnutím súdu v čase, keď k nadobudnutiu majetku došlo.
- Nadobudnutie veci počas trvania manželstva: Sem patria napríklad situácie vytvorenia novej veci alebo uzavretie zmluvy, na základe ktorej dôjde k nadobudnutiu vlastníckeho práva.
- Vlastnosti nadobudnutých vecí: Ide o veci, ktoré môžu byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva a ktoré nie sú z neho zákonnými výnimkami vylúčené.
Čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov?
Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí široké spektrum majetku a práv. Patria sem hmotné veci, či už hnuteľné alebo nehnuteľné, ako sú pozemky a stavby. Rovnako sem spadajú aj práva, napríklad pohľadávky, a tiež záväzky, teda dlhy. Príjmy z podnikania jedného alebo oboch manželov sa tiež stávajú súčasťou BSM. Ak bol za trvania manželstva nadobudnutý obchodný podiel, ktorý bol financovaný zo spoločných prostriedkov, patrí do BSM. Rovnako aj členský podiel v bytovom družstve a spoločný nájom bytu manželmi.
Všetky príjmy, výnosy a iný majetok získaný manželmi počas trvania manželstva sú súčasťou BSM. To zahŕňa aj náhradu škody, ktorá bola vyplatená jednému z manželov počas trvania manželstva. Výhry zo stávok, hier a lotérií tiež spadajú do BSM. Peniaze získané pôžičkou, bez ohľadu na to, či zmluvu uzavreli obaja manželia alebo len jeden z nich, sú predmetom BSM. Okrem toho sem patria aj výnosy, úžitky a prírastky vecí, ako sú úroky z peňazí, plody alebo mláďatá zvierat.
Čo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov?
Na druhej strane, Občiansky zákonník presne vymedzuje aj majetok, ktorý z BSM ex offo vylučuje. Predovšetkým sú to veci získané dedičstvom. Taktiež sem nepatria veci získané darom. Ďalšou kategóriou sú veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Sem môžu patriť napríklad pracovné nástroje, oblečenie špecifické pre výkon povolania, alebo iné predmety, ktoré sú neodmysliteľne spojené s individuálnou činnosťou jedného z manželov. Poslednou skupinou sú veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzatvorením manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Z rozhodnutia Ústavného súdu ČR z 07.12.2000, sp. zn. III. ÚS 317/2000, vyplýva dôležitý postreh: „Ani za platnosti zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, vtedy platnom znení, nebolo vylúčené, aby za trvania manželstva nadobúdal veci (aj kúpnou zmluvou) len jeden z manželov do svojho výlučného vlastníctva, a to tým viac, ak kúpna cena kupovanej veci mala byť hradená z daru určeného len pre neho samotného.“ Tento právny názor zdôrazňuje, že aj keď všeobecnou zásadou je, že majetok nadobudnutý za trvania manželstva patrí do BSM, existujú výnimky, ktoré umožňujú nadobudnutie majetku do výlučného vlastníctva jedného z manželov, ak sú splnené zákonné podmienky, napríklad ak je majetok hradený z výlučných prostriedkov určených len pre jedného z manželov.
Spôsob užívania spoločných vecí
Veci nachádzajúce sa v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne. Spoločné užívanie znamená, že náklady vynaložené na veci alebo náklady spojené s ich užívaním a udržiavaním uhrádzajú manželia spoločne. V otázkach bežnej správy spoločných vecí môže konať každý z manželov samostatne. V ostatných, teda v podstatných veciach, je však potrebný súhlas oboch manželov. V prípade, ak jeden z manželov neudelí potrebný súhlas k právnemu úkonu, tento úkon sa stáva neplatným. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí sú potom zodpovední obaja manželia spoločne a nerozdielne. Táto zodpovednosť sa vzťahuje na všetky záväzky, ktoré vzniknú v súvislosti so spoločným majetkom.
Modifikácia bezpodielového spoluvlastníctva manželov
Manželia majú možnosť modifikovať rozsah, obsah a dokonca aj časový moment vzniku bezpodielového spoluvlastníctva. Táto možnosť je zakotvená v Občianskom zákonníku a umožňuje im prispôsobiť režim BSM ich individuálnym potrebám a situácii.
Dohoda o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva: Na základe tejto dohody môžu manželia z ich BSM vylúčiť veci, ktoré by inak doň patrili podľa zákona. Táto dohoda môže byť napríklad uzatvorená v prípade, ak jeden z manželov vstupuje do manželstva ako aktívny podnikateľ a chce oddeliť svoje podnikateľské príjmy a majetok od spoločného majetku. Dohody o zúžení rozsahu BSM musia byť uzatvorené len na dobu trvania manželstva, môžu pôsobiť len do budúcnosti (ex nunc), musia mať formu notárskej zápisnice a nemôžu sa týkať individuálne určenej veci, ale skôr celých kategórií majetku.
Dohoda o rozšírení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva: Táto dohoda sa môže týkať vecí, ktoré boli nadobudnuté pred uzavretím manželstva a boli doň vnesené, alebo vecí nadobudnutých za trvania manželstva, ktoré by inak do BSM nepatrili (napr. dedičstvo alebo dar). Na základe tejto dohody sa napríklad veci získané dedením alebo darom jedným z manželov za trvania manželstva stanú predmetom BSM a nebudú patriť do výlučného vlastníctva jedného z manželov.
Z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR z 30.05.2006, sp. zn. 22 Cdo 2406/2004, vyplýva dôležitý záver týkajúci sa vyporiadania majetku v prípade dohody o zúžení BSM: „Záver odvolacieho súdu o tom, že v prípade dohody o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 143a OZ nemožno vôbec uvažovať o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, nie je správny. Účastníci uzavreli dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva ohľadom spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam (ktoré neboli v čase uzavretia tejto dohody predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva) tak, že ich nadobudne manželka. Ak za trvania manželstva účastníkov, ktoré zaniklo rozvodom, bola kúpna cena zaplatená manželkou čiastočne uhradená zo spoločných prostriedkov, potom je potrebné takto vynaložené prostriedky vyporiadať podľa §150 OZ ako investície vynaložené zo spoločného majetku na oddelený majetok manželky.“ Tento rozsudok zdôrazňuje, že aj keď došlo k zúženiu BSM, ak boli na majetok patriaci do výlučného vlastníctva jedného z manželov použité spoločné prostriedky, tieto prostriedky je potrebné pri vyporiadaní zohľadniť.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov | JUDr. Milan Ficek - Právna poradňa Ficek & Partners #01
K uvedeným dohodám je nutné poznamenať, že každej z týchto dohôd a následkov z nich vyplývajúcich sa môžu manželia voči tretej osobe dovolávať iba v prípade, ak je táto dohoda tretej osobe známa. To znamená, že ak tretia osoba o existencii takejto dohody nevie, nie je ňou viazaná.
Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov
Základným a najčastejším dôvodom zániku bezpodielového spoluvlastníctva je zánik manželstva. Manželstvo môže zaniknúť z viacerých dôvodov uvedených v zákone o rodine. Okrem najčastejšieho prípadu, ktorým je rozvod, môže manželstvo zaniknúť aj smrťou jedného z manželov, vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho, alebo vyhlásením manželstva za neplatné.
Okrem zániku manželstva môže k zániku bezpodielového spoluvlastníctva dôjsť aj počas trvania manželstva, avšak len na základe právoplatného rozhodnutia súdu v občianskom súdnom konaní. Podmienkou pre takéto rozhodnutie je existencia vážnych dôvodov, najmä ak by dlhšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom. Príkladom môže byť situácia, kedy jeden z manželov neprimerane zadlžuje spoločný majetok alebo ho poškodzuje.
Bezpodielové spoluvlastníctvo zaniká tiež vyhlásením konkurzu na majetok jedného z manželov. Tento krok má za cieľ ochrániť majetok druhého manžela pred uspokojením pohľadávok veriteľov prvého manžela.
Je nevyhnutné zdôrazniť, že je vylúčené, aby sa manželia za trvania manželstva dohodli na zrušení bezpodielového spoluvlastníctva. Taktiež, ak sa vec raz stane súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemôže sa neskôr zmeniť právny režim a prejsť do výlučného majetku jedného z manželov. V takomto prípade má ten, koho výlučné prostriedky boli takto vynaložené, len právo pri vysporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Toto právo je však potrebné uplatniť v rámci vyporiadacieho konania.
Zaujímavé postrehy zo súdnej praxe
Súdna prax poskytuje cenné príklady interpretácie a aplikácie právnych predpisov týkajúcich sa bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR z 17.10.2001, sp. zn. 22 Cdo 1659/2000, vyplýva dôležitý záver: „Ak manželia písomnou kúpnou zmluvou ako kupujúci nesporne prejavili zhodnú vôľu nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva, potom bez ohľadu na to, že kúpna cena bola zaplatená z výlučných finančných prostriedkov jedného z nich, príp. z finančných prostriedkov rodičov žalovaného, nemožno urobiť iný záver, že tieto nehnuteľnosti sa stali predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“ Tento rozsudok potvrdzuje, že pri nadobúdaní nehnuteľností je kľúčová vôľa oboch manželov nadobudnúť ich do BSM, a to aj v prípade, ak sú financované z výlučných prostriedkov jedného z nich. Zmyslom BSM je práve zdieľanie majetku nadobudnutého počas manželstva.
Z rozsudku Okresného súdu v Rožňave z 9. 10. 1987, sp. zn. 6 C 620/87, vyplýva pravidlo pre vyporiadanie dlhov po zániku manželstva: „Ak mali spoločnú pôžičku manželia, ktorí sa rozviedli a o ich spoločnom majetku platí to, čo je stanovené v § 149 ods. 4 OZ, potom sa ten z bývalých manželov, ktorý zaplatil celý dlh z tejto pôžičky (alebo viac ako polovicu), môže žalobou na súde domáhať, aby mu druhý z bývalých manželov nahradil, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu ich obidvoch na tomto dlhu.“ Tento rozsudok jasne hovorí, že ak jeden z bývalých manželov uhradí spoločný dlh, má právo vymáhať od druhého manžela jeho podiel na tomto dlhu.
Z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 201/1996, plynie dôležité pravidlo týkajúce sa dokončenia stavby rodinného domu: „Keď neboli v čase, keď došlo k uzatvoreniu manželstva, ešte vybudované na stavbe - rodinnom dome - prvky dlhodobej živnosti (hlavne zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodište) a prípadne väčšina ostatných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom zmysle, možno z toho spravidla vyvodiť, že do uzavretia manželstva nemohla vzniknúť vec, ktorá nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak bola potom dokončená za trvania manželstva. Z tohto hľadiska nie je rozhodujúce, na koho bolo vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie.“ Tento záver znamená, že ak stavba domu nebola v čase uzatvorenia manželstva v podstate dokončená a bola ďalej budovaná a dokončená počas trvania manželstva, potom celá stavba patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bez ohľadu na to, na koho meno boli vydané stavebné povolenia.
tags: #bezpodielove #spoluvlastnictvo #manzelov #anglicky