Problematika bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) a jeho vplyvu na dedenie je častou témou právnych diskusií a osobných dilem. Získanie majetku počas trvania manželstva, jeho následné dedenie, ako aj špecifické situácie, ktoré môžu nastať po zániku manželstva smrťou alebo rozvodom, si vyžadujú detailné porozumenie právnym predpisom. Tento článok sa zameriava na kľúčové aspekty BSM a dedenia, pričom sa snaží poskytnúť ucelený prehľad pre širokú verejnosť, od laikov až po právnych profesionálov.
Základy bezpodielového spoluvlastníctva manželov
Podľa Občianskeho zákonníka platí základné pravidlo, že všetko, čo nadobudne niektorý z manželov za trvania manželstva, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Toto pravidlo má však svoje výnimky. Do BSM nespadá majetok, ktorý jeden z manželov nadobudol dedičstvom alebo darom. Rovnako tak majetok získaný reštituovaním alebo majetok, ktorý jeden z manželov v čase uzavretia manželstva výlučne vlastnil. Skutočnosť, že na liste vlastníctva je ako vlastník zapísaný len jeden z manželov, nemá vplyv na to, či je majetok súčasťou BSM, ak bol nadobudnutý zo spoločných prostriedkov alebo počas manželstva.
Dedenie majetku počas trvania manželstva a po jeho zániku
Situácia sa komplikuje v prípade smrti jedného z manželov. Vtedy BSM zaniká a musí dôjsť k jeho vyporiadaniu. V rámci dedičského konania by mal notár zohľadniť existenciu BSM. Ak došlo k smrti jedného z manželov pred vyporiadaním BSM, notár by mal v rámci dedičského konania postupovať tak, že BSM zohľadní. V prvom rade sa určí, ktorá časť majetku patrila zosnulému manželovi a ktorá zostáva pozostalému. Tá časť, ktorá pripadne zosnulému, sa stáva predmetom dedičstva.
V prípade úmrtia jedného z manželov, dedenie sa riadi zákonnými dedičskými skupinami. V prvej dedičskej skupine dedia deti a manžel/manželka, pričom každý z nich dedí rovnakým dielom. Ak zosnulý nemal potomkov, v druhej skupine dedí manžel/manželka, rodičia poručiteľa a tí, ktorí žili so zosnulým po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti.
Je dôležité poznamenať, že manželovi dedi z dedenia nemožno úplne vylúčiť, nakoľko sa jedná o neopomenuteľných dedičov. Títo by preto nededili iba vtedy, ak by ich manžel písomne vydedil, na čo však musí existovať zákonný dôvod.
Dedičstvo a jeho špecifické situácie
Príklad z praxe: V situácii, keď vaši rodičia kúpili byt počas manželstva a následne sa rozviedli bez vyporiadania majetku, byt patrí do BSM. Po smrti jedného z rodičov, jeho podiel na BSM sa stáva predmetom dedičstva. Ako jediné dieťa by ste mali nárok na dedenie časti tohto majetku. Ak ste v čase smrti otca neboli plnoletá, je potrebné situáciu riešiť dodatočne. V takom prípade by ste mali podať návrh na určenie, že nehnuteľnosť alebo jej časť patrí do dedičstva po vašom otcovi. Vzhľadom na zložitosť situácie a zadlžovanie bytu vašou matkou, sa odporúča nechať sa v takomto konaní zastupovať advokátom.
Ďalší scenár: Manžel, ktorý počas manželstva nadobudne dom na základe kúpnej zmluvy z vlastných peňazí, aj keď je zapísaný len on ako vlastník, má tento dom v BSM. Ak prístupová cesta bola nadobudnutá darovaním len jemu, patrí len jemu a nie je súčasťou BSM. V prípade smrti jedného z manželov, jeho podiel na BSM a samotná prístupová cesta sa stávajú predmetom dedičstva. Manželovi dedi z dedenia nedokážete vylúčiť, nakoľko sa jedná o neopomenuteľných dedičov.
Vyporiadanie BSM a jeho vplyv na dedenie
V prípade, že došlo k smrti jedného z manželov pred vyporiadaním BSM, notár má v rámci dedičského konania povinnosť BSM zohľadniť. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa po smrti jedného z nich mení na podielové spoluvlastníctvo. Dedičia musia rozhodnúť o ďalšom použití a vlastníctve automobilu, ak bol súčasťou BSM.
Ak manželstvo zaniklo rozvodom a majetok v BSM nebol vyporiadaný do troch rokov od zániku BSM, platí, že pri hnuteľných veciach sa manželia vyrovnali podľa stavu, v akom každý z nich veci z BSM pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
Dôležitosť závetu a darovacích zmlúv
Hoci zákon určuje, kto dedí v prípade smrti, možnosť ovplyvniť rozdelenie majetku existuje. Spísanie závetu umožňuje poručiteľovi určiť svojich dedičov a ich podiely, prípadne vylúčiť niektorých zákonných dedičov (s výnimkou neopomenuteľných dedičov).
Ak máte pochybnosti o tom, ako sa bude majetok dediť, alebo chcete zabezpečiť, aby majetok prešiel na konkrétne osoby, odporúča sa spísať závet. V prípade, že chcete, aby predmetný byt zdedila výlučne vaša dcéra, môžete jej byt darovať už teraz. V takom prípade v prípade vášho úmrtia už byt nebude predmetom dedenia.
V prípade, že chcete svoj podiel na byte v osobnom vlastníctve darovať manželovi, môžete tak urobiť na základe darovacej zmluvy. Riešením, ak máte deti, je prípadne spísať závet výlučne v prospech manžela, ale budete musieť spísať aj listinu o vydedení svojich neopomenuteľných dedičov a ich potomkov.
Riešenie sporov v dedičskom konaní
V prípade, že máte pochybnosti o správnosti ocenenia majetku v dedičskom konaní, odporúča sa podať písomnú námietku voči odhadu. Každý dedič má právo namietať hodnotu majetku, ak sa domnieva, že neodráža reálnu trhovú cenu. V námietke žiadajte, aby bol majetok ocenený znaleckým posudkom.
Ak notár neposkytuje dostatočné informácie o stave konania, majetku, dlhoch a pohľadávkach, odporúča sa vyžiadať si ich písomne a žiadať o zaslanie všetkých relevantných podkladov. V prípade pochybností o nestrannosti notára, môžete podať námietku zaujatosti.
Vždy je však najlepšie, ak sa všetci dedičia dohodnú na spoločnom postupe a pokiaľ možno aj na spoločnom znalcovi, aby sa predišlo zbytočným sporom a zdržaniam v dedičskom konaní. V zložitých prípadoch je nevyhnutné vyhľadať právnu pomoc advokáta.
tags: #bezpodielove #spoluvlastnictvo #manzelov #a #dedenie