Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a jeho špecifiká

Spoluvlastníctvo predstavuje právny stav, kedy jedna vec patrí do vlastníctva viacerých osôb. V slovenskom právnom poriadku poznáme dva základné typy spoluvlastníctva: podielové a bezpodielové. Zatiaľ čo podielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť spravidla medzi ktorýmikoľvek osobami, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) je špecifickým inštitútom, ktorý môže vzniknúť výlučne medzi manželmi.

Vznik a podstata bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Základným predpokladom vzniku BSM je existujúce manželstvo. Manželstvo môže byť uzavreté civilnou formou alebo pred orgánom cirkvi či náboženskej spoločnosti podľa zákona o rodine. BSM vzniká automaticky, zo zákona, dňom uzavretia manželstva. Nie je potrebná žiadna ďalšia právna skutočnosť, ako napríklad zápis do registra, na jeho vznik.

Charakteristickým znakom BSM je jeho bezpodielovosť. Na rozdiel od podielového spoluvlastníctva, kde má každý spoluvlastník určený svoj podiel k veci, najčastejšie vyjadrený zlomkom, v BSM nie sú podiely jednotlivých manželov určené. Obaja manželia sú z pohľadu práva vlastníkmi celej veci, bez toho, aby bolo možné určiť, ktorý z nich vlastní akú časť. Toto rovnaké majetkové postavenie manželov je jasne naznačené v rámci tohto inštitútu.

Čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva?

Do BSM patrí v zásade všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov počas trvania manželstva. Toto ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v širšom ponímaní ako len veci v právnom zmysle, teda hmotné predmety. Pojem "majetok" v tomto kontexte zahŕňa nielen veci (hnuteľné aj nehnuteľné), ale aj práva a iné majetkové hodnoty.

Medzi predmety BSM patria predovšetkým:

• Príjmy manželov: Sem patria predovšetkým príjmy zo zamestnania (mzda, plat, odmeny), príjmy zo sociálneho zabezpečenia, príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Dôležitý je čas nadobudnutia príjmu, teda počas trvania manželstva.
• Veci nadobudnuté počas manželstva: Ide o hnuteľné veci (napr. motorové vozidlo, vybavenie domácnosti) aj nehnuteľné veci (napr. byt, chata, dom), ktoré manželia spoločne alebo jeden z nich nadobudne počas trvania manželstva.
• Práva: Napríklad práva z úverových zmlúv, ktoré boli uzavreté počas manželstva, alebo práva vyplývajúce z podnikateľskej činnosti.
• Iné majetkové hodnoty: Sem možno zaradiť napríklad výhry získané vo vecnej lotérii alebo inej žrebovacej akcii. Dôležitý je čas výhry, nie čas zakúpenia žrebu. V prípade, ak jeden z manželov zdedí finančné prostriedky, ktoré následne použije na kúpu veci počas trvania manželstva, táto vec sa stáva predmetom BSM.

V súvislosti s príjmami je dôležité poznamenať, že ak jeden z manželov vlastnil vec pred uzatvorením manželstva (teda ide o jeho výlučné vlastníctvo) a túto vec napríklad predá, finančné prostriedky získané týmto predajom BSM netvoria. Ide vo svojej podstate o premenu veci na peniaze, pričom pôvodná vec bola vo výlučnom vlastníctve. Rovnako to platí v prípade, ak jeden z manželov kúpi vec za finančné prostriedky, ktoré patrili do jeho výlučného majetku.

Príklady nadobudnutia majetku počas manželstva:

• Mzda a platy: Príjmy zo zamestnania oboch manželov, ktoré získali počas trvania manželstva, sú súčasťou BSM.
• Predaj výlučného majetku: Ak jeden z manželov predá vec, ktorú vlastnil pred manželstvom, získané peniaze sa nestávajú súčasťou BSM, ak nie sú ďalej investované do majetku patriaceho do BSM.
• Výhry: Výhry v lotérii alebo iné náhodné zisky získané počas manželstva patria do BSM, bez ohľadu na to, kedy bol žreb zakúpený.

Výnimky z rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva

Občiansky zákonník explicitne vymedzuje prípady, kedy majetok nenadobudnutý počas manželstva predsa len nepatrí do BSM. Tieto výnimky slúžia na ochranu výlučného majetku jedného z manželov alebo na zohľadnenie špecifických okolností nadobudnutia.

Do BSM zvyčajne nepatria:

• Veci získané darom: Ak jeden z manželov dostane dar, táto vec zostáva v jeho výlučnom vlastníctve. Ak by boli obdarovanými obaja manželia, potom nadobudnú vec do podielového spoluvlastníctva.
• Veci získané dedičstvom: Majetok nadobudnutý dedičstvom jedným z manželov je jeho výlučným majetkom.
• Veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov: Sem patria napríklad pracovné nástroje, ktoré používa výlučne jeden z manželov pri výkone svojho povolania, alebo osobné veci, ktoré slúžia len jednému z nich.
• Veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov: Tieto predpisy slúžia na nápravu majetkových krívd, ku ktorým došlo pred rokom 1989, kedy štát zabral pozemky súkromným osobám. Ak bola vec vydaná jednému z manželov, ktorý ju vlastnil pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka, zostáva vo výlučnom vlastníctve tohto manžela.

Príklady majetku vylúčeného z BSM:

• Darovaná nehnuteľnosť: Ak rodičia darujú jednému z manželov byt, tento byt je jeho výlučným vlastníctvom.
• Zdedený automobil: Automobil, ktorý jeden z manželov zdedí po svojom príbuznom, sa nestáva súčasťou BSM.
• Pracovné náradie: Špecifické náradie potrebné pre výkon povolania jedného z manželov, ktoré nie je bežnou domácou potrebou, môže byť z BSM vylúčené.

Výnimočné situácie a súdna prax

Hoci zákonodarca stanovil jasné pravidlá pre BSM, súdna prax sa v niektorých prípadoch stretáva s komplikovanými situáciami, ktoré si vyžadujú interpretáciu.

Príkladom môže byť nadobudnutie veci, pri ktorom sú čiastočne použité prostriedky z výlučného majetku jedného z manželov a čiastočne prostriedky zo spoločného majetku. Súdna prax v týchto prípadoch nachádza aj výnimky. Napríklad, keď je síce kúpna cena úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúcimi sú obidvaja manželia a obaja jasne prejavia vôľu nadobudnúť kúpenú vec do bezpodielového spoluvlastníctva. V takom prípade môže súd rozhodnúť, že vec predsa len patrí do BSM, napriek tomu, že bola financovaná výlučne z prostriedkov jedného z manželov.

Ďalšou zaujímavou oblasťou je problematika obchodného podielu. Obchodný podiel nie je vecou v právnom zmysle, ale tzv. "inou majetkovou hodnotou". Väčšina odbornej verejnosti a súdna prax sa prikláňa k názoru, že hodnota obchodného podielu nadobudnutého počas manželstva a zo spoločných prostriedkov patrí do BSM. Samotný obchodný podiel ako právo a povinnosť spoločníka vykonáva manžel, ktorý je spoločníkom. Avšak pri vyporiadaní BSM, napríklad po rozvode, má druhý manžel nárok na finančné vyrovnanie vo výške polovice hodnoty tohto podielu.

Správa a nakladanie s majetkom v BSM

V rámci BSM majú obaja manželia rovnaké práva a povinnosti. Každý z manželov má právo vybavovať bežné záležitosti týkajúce sa spoločného majetku. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem "bežné veci", preto je potrebné ho vykladať v závislosti od konkrétnej situácie, povahy a hodnoty veci. Bežnou vecou je napríklad obstaranie nákupu do domácnosti alebo úhrada nákladov spojených s užívaním spoločnej nehnuteľnosti.

Na nakladanie s ostatnými, nie bežnými vecami, ktoré patria do BSM, je však potrebný súhlas oboch manželov. Toto pravidlo vyplýva z ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak by jeden z manželov vykonal právny úkon týkajúci sa takéhoto majetku bez súhlasu druhého manžela, takýto úkon by bol relatívne neplatný, čo znamená, že jeho neplatnosť by sa mohol dovolávať len dotknutý manžel.

Príkladom nie bežnej veci môže byť:

• Uzavretie úverovej zmluvy jedným z manželov v rozsahu prevyšujúcom bežné obstaranie financií.
• Predaj alebo záloženie nehnuteľnosti patriacej do BSM.
• Prevod obchodného podielu.

Pri podnikaní jedného z manželov platia špecifické pravidlá. Podnikateľ pri začatí podnikania potrebuje súhlas druhého manžela na použitie majetku v BSM. Forma tohto súhlasu nie je zákonne presne určená, môže byť udelená konaním (ústne či písomne) alebo opomenutím konania, teda aj konkludentne. Ak by podnikateľ použil majetok v BSM na podnikanie bez súhlasu druhého manžela, ide o absolútne neplatný právny úkon.

Zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

Zánikom manželstva, teda rozvodom alebo smrťou jedného z manželov, zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Po jeho zániku je potrebné ho vyporiadať. Vyporiadanie BSM môže prebehnúť tromi spôsobmi:

1. Dohodou bývalých manželov: Toto je najpreferovanejší spôsob vyporiadania. Manželia si môžu majetok z BSM vyporiadať tak, ako im najviac vyhovuje. Dohoda o vyporiadaní BSM, ak sa vyporiadava aj nehnuteľnosť, musí byť podpísaná overenými podpismi a musí sa zavkladovať do katastra nehnuteľností.
2. Súdnym rozhodnutím: Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou do troch rokov od zániku manželstva, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Súdne konanie je však finančne a časovo náročnejšie. Súdny poplatok je vo výške 3 % z hodnoty vyporiadaného majetku.
3. Zo zákona: Ak po troch rokoch od zániku manželstva nedošlo k vyporiadaniu dohodou ani súdom, majetok sa vyporiada zo zákona. Tento spôsob je však najmenej vhodný, pretože zákon vtedy predpokladá rovnaké podiely na všetkom majetku.

Pri vyporiadaní BSM sa majetok, ale aj dlhy, ako sú úvery a hypotéky, vyporiadajú. Hypotéka sa v zásade vyporiadava tak, že je povinný ju platiť ten z bývalých manželov, ktorý si ponecháva nehnuteľnosť.

Bezpodielové spoluvlastníctvo a pracovnoprávne vzťahy

Zákonník práce v súčasnosti nevylučuje vznik pracovnoprávneho vzťahu medzi manželmi. Jeden z manželov môže byť zamestnávateľom a druhý zamestnancom. V takom prípade sa uplatňujú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo Zákonníka práce, vrátane mzdových podmienok, dovolenky, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Je však dôležité, aby boli dodržané aj ustanovenia zákona o rodine, ktoré upravujú rovnosť manželov v právach a povinnostiach a ich vzájomnú vyživovaciu povinnosť.

Pri výkone verejných funkcií platia prísnejšie pravidlá. Zamestnanci, ktorí sú blízkymi osobami (vrátane manželov), a zamestnanci a fyzické osoby vykonávajúce verejnú funkciu, ktorí sú blízkymi osobami, nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na zamestnancov zamestnávateľa, u ktorého pôsobí len jeden vedúci zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom. V praxi to znamená, že napríklad starosta obce nemôže zamestnať svoju manželku ako hlavnú kontrolórku obce, ak by to viedlo k ich priamej podriadenosti.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je komplexný právny inštitút s mnohými špecifikami. Pochopenie jeho vzniku, rozsahu a pravidiel nakladania s majetkom je kľúčové pre správne riešenie majetkových vzťahov v rámci manželstva aj po jeho zániku.

tags: #bezpodielove #spoluvlastnictvo #bakalarska #praca