Bazilika svätého Jakuba v Levoči je nielen dominantou historického námestia, ale aj druhým najväčším kostolom na Slovensku, hneď po Dóme svätej Alžbety v Košiciach. Táto monumentálna gotická sakrálna stavba, zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO, ukrýva poklady nevídaných umeleckých a historických hodnôt. Medzi nimi vyniká najmä najvyšší neskorogotický krídlový oltár na svete, dielo slávneho Majstra Pavla z Levoče.
Architektonické dedičstvo a symbolika
História výstavby Baziliky svätého Jakuba siaha do 14. storočia, pričom samotná stavba prebiehala počas celého storočia. Pôvodne farský kostol zasvätený svätému Jakubovi Apoštolovi, patrónovi mesta, je postavený v štýle pseudobaziliky halového typu. Jeho trojlodná dispozícia symbolizuje Najsvätejšiu Trojicu, zatiaľ čo dvanásť oporných stĺpov pripomína dvanásť apoštolov. V minulosti mal kostol päť brán, ktoré symbolizovali päť Kristových rán, dnes sú však vchody len dva.
Stavebné dejiny chrámu sú úzko prepojené s históriou slobodného kráľovského mesta Levoča. Už v 13. storočí existovali v meste tri kostoly, no dnešná stavba je výsledkom rozsiahlej výstavby v 14. storočí. Prvou prístavbou bola kaplnka svätého Juraja na severnej strane, postavená v rokoch 1390 - 1392. V druhej polovici 15. storočia pribudla južná predsieň s kaplnkou nazývanou Oratórium kráľa Mateja a neskôr aj severná predsieň. Koniec 15. a začiatok 16. storočia boli obdobím prosperity, čo sa odrazilo aj na zveľaďovaní interiérového vybavenia kostola. V tomto čase bol postavený aj slávny hlavný oltár Majstra Pavla.
Majster Pavol z Levoče a jeho majstrovské diela
Jednou z najvýznamnejších osobností spojených s Bazilikou svätého Jakuba je bezpochyby Majster Pavol z Levoče. Hoci o jeho živote vieme len málo - nepoznáme jeho priezvisko, dátum narodenia ani úmrtia, keďže archív zhorel - jeho diela svedčia o jeho nespornom géniu. Do Levoče prišiel okolo roku 1500 a stal sa významným členom mestskej rady a Bratstva Božieho tela.
Jeho najikonickejším dielom je hlavný oltár Baziliky svätého Jakuba. Tento monumentálny skvost, vysoký neuveriteľných 18 metrov a 62 centimetrov a široký 6 metrov a 27 centimetrov, bol vyrezávaný dva roky a zdobený maľbami a pozlátením ďalších deväť rokov. Je vyrobený z lipového dreva bez použitia jediného klinca. V predele hlavného oltára sa nachádza výjav Poslednej večere, kde sa za stolom skrýva postava v čiapke stredovekých majstrov, ktorá by podľa niektorých odhadov mohla byť portrétom samotného Majstra Pavla.
Okrem hlavného oltára vytvoril Majster Pavol pre chrám aj ďalšie sochy a plastiky, vrátane sôch svätého Jána Almužníka a svätého Leonarda, plastiky Madony na oltári svätej Anny a rané dielo - skupinu Narodenia Pána. Jeho priamym dielom je pravdepodobne aj súsošie svätého Juraja v kaplnke zasvätenej tomuto svätcovi. Jediným písomným záznamom, ktorý pripisuje autorstvo oltára Majstrovi Pavlovi, je epitaf v kostole spomínajúci jeho dcéru.
Bohatstvo interiéru a cenné artefakty
Interiér Baziliky svätého Jakuba je skutočnou pokladnicou umeleckých a historických artefaktov. Okrem diel Majstra Pavla sa tu nachádza celkovo osemnásť oltárov, z ktorých mnohé sú od tohto majstra. Medzi ďalšie cenné diela patrí Oltár štyroch svätých Jánov, Oltár Muža bolesti, Oltár svätej Anny a Oltár svätého Mikuláša.
Významnou súčasťou interiéru je aj barokový organ s gotickým pozitívom, ktorý bol v minulosti tretím najväčším v strednej Európe. Bronzová krstiteľnica pochádza zo 16. storočia, rovnako ako renesančná kazateľnica. V kostole sa nachádza aj viacero pôvodných artefaktov, vrátane sakristie s výzdobou staršou ako samotná bazilika, a kríž Strom života z roku 1320.
Mimoriadnu hodnotu majú aj epitafy - náhrobné kamene. V bazilike sa ich nachádza vyše 40, čo je najviac na Slovensku na jednom mieste. Tieto epitafy si dali zhotoviť bohatí mešťania, pričom jeden z najcennejších patrí Martinovi Urbanowitzovi, ktorý v roku 1621 spomína svoju manželku Margitu ako vnučku Majstra Pavla.
História a rekonštrukcia
Bazilika svätého Jakuba prešla v priebehu stáročí mnohými zmenami. Počas reformácie v 16. storočí sa dostala do rúk evanjelikov, ktorí ju užívali viac ako sto rokov. V rokoch 1706 až 1710 bola dokonca priečne rozdelená na dve časti. Po rekatolizácii v roku 1674 ju katolíci začali nanovo zariaďovať.
V 18. a 19. storočí bola kostolná veža prestavaná v neogotickom slohu. Od sedemdesiatych rokov 19. storočia prechádzal kostol generálnou opravou, ktorá sa prejavila na vzhľade jeho interiéru, vrátane nahradenia pôvodných okien vitrážami.
V posledných rokoch prešla bazilika komplexnou rekonštrukciou, ktorá trvala 23 rokov a stála viac ako 5,6 milióna eur. Práce zahŕňali obnovu vonkajšej fasády, veže, nároží, balustrád, ako aj interiéru - malieb, knižnice, presbytéria, vitráží a hlavného oltára. Aj keď bola rekonštrukcia finančne náročná, primátor Levoče Miroslav Vilkovský zdôraznil, že hodnota tejto pamiatky je ďaleko vyššia.
Napriek rozsiahlej obnove, kostol stále čakajú ďalšie práce, vrátane elektrifikácie, obnovy podlahy a lavíc, či dokončenia oratória a prác na ďalších oltároch.
Levoča (SK) Kampanila pri Bazilike sv. Jakuba -zvony / bells (interiér)
Význam Baziliky svätého Jakuba
Bazilika svätého Jakuba v Levoči nie je len architektonickým skvostom, ale aj živým centrom duchovného života. Je farským kostolom levočskej rímskokatolíckej farnosti a slúži bohoslužbám denne už vyše 700 rokov. Svojou umeleckou a historickou hodnotou patrí medzi najcennejšie pamiatky na Slovensku a je neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva krajiny. Jej zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO len potvrdzuje jej výnimočné postavenie vo svetovom meradle.
tags: #bazilika #sv #jakuba #rekonstrukcia