Baťovská architektúra, ktorá vznikala v prvej polovici 20. storočia, predstavuje dodnes fascinujúci príklad premysleného urbanizmu a kvalitného bývania. Tieto domy, postavené v rámci vízie "ideálneho priemyselného mesta", sa vyznačujú nielen charakteristickým neomietnutým tehlovým murivom, ale aj inovatívnymi dispozíciami a dôrazom na životný štýl svojich obyvateľov. Príkladom je aj rekonštrukcia klasického archetypu od architekta Vladimíra Karfíka v zlínskej časti Nivy, ktorá dokazuje, že dobrá architektúra nestráca na hodnote ani po desaťročiach.
Korene Baťovského urbanizmu: Od Zlína po Slovensko
Základná podoba Partizánskeho, pôvodne nazývaného Baťovany, vznikla podobne ako mestá Zlín či Sezimovo Ústí na rysovacích doskách architektov a urbanistov pracujúcich pre koncern Baťa. Cieľom bolo vybudovať ideálne industriálne mestá, kde sa bude dobre žiť, a tým podporiť prosperitu fabrík. Na Slovensku si budovanie kolónií s firemnými, typicky červenými neomietnutými domami vyskúšali architekti najprv v Bošanoch a neskôr vo Svite. Až koncom tridsiatych rokov, uvedomujúc si hroziaci rozpad štátu, začal Baťa na Slovensku budovať celý veľký satelit. V Baťovanoch naplánoval nielen fabriku, ale komplet celé mestečko vrátane spoločenského domu, námestia, parku, školy, hotela, kostola a kolónií s rodinnými domami. Mesto sa v podstate stavalo na zelenej lúke.
Kľúčovou osobnosťou v procese prípravy regulačného plánu pre Baťovany bol Jiří Voženílek, ktorý prišiel do spoločnosti Baťa v Zlíne v roku 1937. Regulačný plán mesta, podľa ktorého sa v roku 1939 začalo stavať, vychádzal z ideálneho plánu priemyselného mesta pre 5 000 až 15 000 obyvateľov. Základom priestorového usporiadania bolo členenie funkcií do relatívne samostatných celkov v závislosti od svetových strán a smeru prevládajúcich vetrov, s voľnou zástavbou solitérnych objektov. Areál továrne sa rozprestieral na severnom okraji mesta, oddelený pásom dopravy a zelene. Súčasne bol s hlavným verejným priestorom - Námestím práce - spojený širokou komunikáciou. Námestie práce predstavovalo hlavnú kompozičnú a symbolickú os mesta, orientované v západovýchodnom smere a lemované verejnými stavbami ako spoločenský dom, radnica, kino, obchodný dom, školy, internáty a kostol. Po oboch stranách námestia boli umiestnené obytné štvrte s rodinnými domami (dvojdomami) a radovými domami a bytovkami. Tieto stavby stelesňovali kvalitné bývanie, ktoré malo byť základom dobrého odpočinku.
Baťova stavebná kancelária pri týchto funkcionalisticky ladených domoch uplatňovala model kombinácie prefabrikovaného skeletu s tradičnou tehlovou výplňou. Navonok sa prejavujú charakteristickým neomietnutým (režným) murivom z lícových tehál po celej fasáde. Kovové ploty postupne nahradili živé ploty a objavili sa rôzne prístavby, predovšetkým garáže. Ich originálna atmosféra, univerzálna, no zároveň nadčasová dispozícia s ľudským rozmerom ale zostala nezmenená. Južný okraj mesta tvoril areál športovísk - štadión a kúpalisko. V duchu Baťovej predstavy „továreň a mesto v záhradách“ bola neoddeliteľnou súčasťou priestorovej koncepcie zeleň. Aj ostatná zástavba sa voľne rozkladala v zeleni, bez ohraničenia pozemkov. Baťovany - Partizánske si dodnes zachovalo ráz záhradného mesta. Regulačný plán Baťovian bol niekoľkokrát mierne modifikovaný, pričom pre novú zástavbu sa uvažovalo o zabratí rôzne veľkého územia. Baťove ideály priemyselného mesta sa stali pojmom, ktorý vstúpil do svetových encyklopédií architektúry a urbanizmu.
Vplyvy a variácie: Od amerických predmestí po nemeckú architektúru
Zatiaľ čo v Zlíne a jeho okolí sa baťovská architektúra často spája s konštruktivizmom a funkcionalizmom, v Partizánskom môžeme pozorovať aj iné vplyvy. Keď človek odbočí z hlavného námestia a prejde pár krokov, má zrazu pocit, že sa ocitol na americkom predmestí. Tento pocit nie je celkom od veci, keďže hlavný Baťov architekt Vladimír Karfík, ktorý bol autorom rekonštruovaného domu z roku 1936, naberal profesionálne skúsenosti v USA a bol tamojšou architektúrou ovplyvnený. Na jednej ulici v Partizánskom nájdeme domy z neomietnutých tehál, ktoré pripomínajú americké predmestia. Ostatné ulice však tvoria omietnuté domy.
Tieto omietnuté domy sa stavali v čase druhej svetovej vojny, keď bolo Slovensko satelitom Nemecka, a to sa prejavilo aj na ich podobe. Nepripomínajú už americké predmestia, skôr nemecké priemyselné mestečká. Historička architektúry Henrieta Moravčíková uvádza, že počas slovenského štátu ovplyvnila konzervatívna, na románsku tradíciu orientovaná obytná architektúra Nemecka, ktorá sa presadzovala aj na Slovensku a nebránili sa jej ani Baťovi architekti. Valbové strechy, oblúky nad vstupom či ozdobné detaily, ktoré sú na týchto typoch Baťových domov, pripomínali viac nemeckú architektúru Blut und Boden než zlínsky konštruktivizmus.
Rekonštrukcia a adaptácia: Moderné bývanie v historickom kontexte
Príkladom úspešnej rekonštrukcie klasického archetypu je dom z roku 1936 v zlínskej časti Nivy, ktorého autorom bol Vladimír Karfík. Objekt je originálny, koncepčne a svojou dispozíciou je však veľmi podobný typickým baťovským domčekom. Stavba má takmer štvorcový pôdorys s rozmermi 10 x 9 m a výšku 9,3 m. Nové architektonické riešenie len ľahko prispôsobuje pôvodnú utilitárnu dispozíciu požiadavkám na súčasné bývanie. Na prízemí dochádza k priestorovému prelínaniu viacerých miestností, ktorých vzájomný vzťah sa môže formou posuvných priečok rozlične meniť. Interiér je kompletne integrovaný do pôvodnej štruktúry domu. Niektoré okenné otvory boli natiahnuté až k podlahe, šírka stavebných otvorov s pôvodnými prekladmi však zostala zachovaná. Dom je tak viac otvorený do záhrady a umožňuje priečne priehľady v oboch smeroch.
Atmosféru v dome významne ovplyvňuje vzťah pôvodných konštrukcií a materiálov s novými interiérovými prvkami. Ich spoločným menovateľom je nahota bez kamuflujúcich vrstiev. Z exteriéru je v pohľade zachované a očistené pôvodné režné murivo. Masívne dubové parkety boli repasované a znovu osadené. Nové konštrukcie sú vyhotovené z brezovej preglejky a ocele. Na podlahách použil architekt polyuretánovú stierku.
Baťovský lifestyle: Viac než len bývanie
Fenomén Baťa nezahŕňal len cenovú politiku alebo systém riadenia podniku, ale aj nezameniteľnú architektúru a urbanizmus, ktorý v medzivojnovom období sledoval avantgardné tendencie. Baťa si neželal, aby jeho zamestnanci vo voľnom čase opravovali domy, okopávali zemiaky či robotovali na chate. Preto v jeho mestách nemohli chýbať spoločenské domy, kiná, parky, reštaurácie, kostoly ani športoviská. Baťovci chodili na prechádzky elegantne oblečení, navštevovali spoločenské domy, hrali tenis či plávali.
Tento koncept "spoločne pracovať, individuálne žiť" sa odrážal aj v samotných domoch. Pôvodné nájomné domy, postavené pre zamestnancov, ponúkali komfort, ktorý bol v tej dobe neporovnateľne vyšší ako štandard roľníckych rodín z okolia. Dámy ako pani Milada spomínajú na domy s vaňou, splachovacím záchodom a dokonca aj so zariadením - jedálenskými stolmi, bielymi skriňami a chrómovanými posteľami s matracmi. Baťa dokonca nedovolil ploty, kôlničky, úžitkové záhrady či domáce zvieratá, čím kolónie pripomínali skôr parky s vysadenými stromami.
Pôvodné hodnoty a ich objavovanie
Mnohé z pôvodných baťovských domov si dodnes zachovali svoju autentickú atmosféru. Manželia Jelenákovci, ktorí si dom v Baťovej kolónii kúpili koncom sedemdesiatych rokov, objavovali pôvodné kvality domu. Po strhnutí linolea na chodbe objavili peknú pôvodnú dlažbu, v detskej izbe zase pôvodnú funkcionalistickú maľovku. Podobne aj pri výmene vane ich vodár presvedčil, aby si ponechali pôvodnú kovovú vaňu na nožičkách.
Dnes si niektorí mladí ľudia, ktorí sa do kolónií sťahujú, uvedomujú a objavujú pôvodné hodnoty týchto domov. Napriek tomu, že mnohé domy prešli úpravami, ich univerzálna a nadčasová dispozícia s ľudským rozmerom zostala zachovaná. Niektorí obyvatelia sa však rozhodli znižovať stropy, čo iní nechápu, pretože tým strácajú vzdušnosť a presvetlenie izieb, ktoré nie sú síce veľké, ale majú ľudsky príjemnú mierku. Zároveň sa objavuje aj isté sklamanie z toho, že sa nemyslí na pamiatkovú ochranu týchto domov, a každý si s nimi môže robiť, čo chce.
Vzory a inšpirácie pre súčasné bývanie
Baťovské domčeky, či už išlo o akýkoľvek typ, sa vyznačovali jednoduchosťou a účelnosťou. Zatiaľ čo prvé domky mali mansardovú strechu, novšie už podliehali predovšetkým účelnosti, čo viedlo k vzniku jednoduchých jedno-, dvo-, či štvordomov s rovnou strechou a z neomietnutých tehál. Typickú malebnosť im dodávali živé ploty, drobné záhradky a uzučké chodníky schované medzi domkami.
Aj keď sa súčasné stavebné technológie posunuli, princípy dobrého urbanizmu a kvalitného bývania, ktoré Baťa presadzoval, zostávajú aktuálne. Ponuka moderných bytov s dobrou zvukovou a tepelnou izoláciou, ktoré sú postavené na báze ľahkej prefabrikácie dreva, reflektuje tieto princípy. Dôraz na dostatočne presvetlený interiér, funkčnú kuchynskú časť a balkón sú štandardy, ktoré by mali spĺňať dnešné bývanie.
Pôdorys domu nemusí byť iba štvorcový. Hoci štvorcový pôdorys predstavuje nadčasové a praktické riešenie, ktoré sa dá prispôsobiť rôznym pozemkom, moderné technológie umožňujú realizovať aj zložitejšie tvary, ako napríklad domy do tvaru L alebo U. Tieto menej časté riešenia môžu ponúknuť netradičný vzhľad, lepšie využitie pozemku a väčšie súkromie. Pri výbere pôdorysu je dôležité zvážiť počet izieb, možnosť práce z domu, potrebu garáže a orientáciu pozemku voči svetovým stranám, aby sa maximalizovala úspora energií.
Baťovské mestá a ich architektúra sú dodnes predmetom záujmu a výskumu, pričom sa vyvíja snaha o ich zaradenie do svetového kultúrneho dedičstva. Príklad Partizánskeho, ako aj ďalších miest, slúži ako inšpirácia pre súčasné urbanistické a architektonické prístupy, ktoré sa snažia skĺbiť funkčnosť, estetiku a kvalitný životný štýl.