Dominantou bardejovského námestia, zapísaného do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, je Bazilika svätého Egídia. Táto monumentálna gotická stavba, ktorá si počas svojej dlhej histórie prešla mnohými prestavbami, rekonštrukciami a dokonca aj ničivými pohromami, dnes stojí ako dôkaz majstrovstva stredovekých staviteľov a umelcov. Jej obnova a zachovanie pre budúce generácie je neustálou výzvou, ktorá si vyžaduje značné finančné prostriedky a starostlivú pozornosť.
Počiatky a raná história chrámu
História Baziliky svätého Egídia je úzko spätá s históriou samotného Bardejova. Počiatky jej existencie siahajú až do 13. storočia. Okolo roku 1206 sa na tomto mieste usadili cisterciánski mnísi z poľskej Koprzywnice, ktorí založili kláštor zasvätený svätému Egídiovi. Prvá písomná zmienka o existencii kostola na tomto území pochádza z listiny kráľa Bela IV. z roku 1247, kde sa spomínajú „fratres de Copryvnicza Cisterciensis ordinis apud Ecclesiam Sancti Egidii de Bardfa“ - bratia z rádu cistercitov z Koprivnice pri kostole sv. Egídia z Bardejova. Títo mnísi založili kláštor a od kráľa získali rozsiahle majetky. Podľa súčasných výskumov bol bardejovský kláštor vybudovaný z iniciatívy kráľa Ondreja II. začiatkom 13. storočia. Hoci presný rok a miesto založenia kláštora nie sú známe, jeho existenciu potvrdzujú miestne názvy ako Mníchovský potok či Kláštorné lúky.
Je pravdepodobné, že pôvodný kláštor zničili Tatári počas svojho vpádu, no cisterciiti ho obnovili, ako naznačuje listina z roku 1247. V dôsledku politických zmien sa však v druhej polovici 13. storočia cisterciiti na bardejovskom území už nenachádzali a o osude chrámu ani územia „Terra Bardfa“ niet ďalších správ. Postupne sa z neho stala osada.
Začiatkom 14. storočia daroval kráľ Karol Róbert už rozvinutú osadu Bardejov svojmu sprievodcovi, rytierovi Vavrincovi. V listine z roku 1320, ktorá udelila obyvateľom Bardejova privilégiá pri platení daní, sa už spomína farár a richtár, a Bardejov je označený ako „Civitas Bardfa“. Z listiny kráľa Ľudovíta I. z roku 1352 sa dozvedáme o existencii chrámu sv. Egídia, keď kráľ povolil mestu Bardejov usporiadať výročný jarmok po dni sv. Egídia, patróna chrámu i mesta. Povýšenie Bardejova na slobodné kráľovské mesto malo priamu súvislosť s chrámom a farnosťou.
Výstavba a prestavby: Svedectvo stredovekého staviteľstva
Údaje o presnom čase začiatku a trvania výstavby chrámu sa rôznia. Niektorí autori ju datujú do konca 13. storočia, iní do polovice 14. storočia, čo je považované za najpravdepodobnejšie. Všeobecne prijatý názor hovorí, že základná časť chrámu - hlavná a bočné lode - bola ako trojloďová bazilika dobudovaná do roku 1415. V rokoch 1420 až 1427 prebiehala výstavba veže, do ktorej boli inštalované vežové hodiny, druhé v poradí v Uhorsku.
Medzi prvé prístavby chrámu patrila svätyňa. V roku 1448 bola uzavretá zmluva s bardejovským kamenárskym majstrom Mikulášom Lapicidom na prístavbu svätyne, sakristie a kaplnky sv. Kataríny. Odvážna gotická klenba, postavená domácim majstrom, sa však po roku 1458 začala prepadávať. Opravu svätyne vrátane novej klenby vykonal v roku 1464 majster Štefan z Košíc. Pod vedením mestského staviteľa Urbana boli v rokoch 1482 až 1486 pristavané kaplnky k južnej bočnej lodi. Veronika, vdova po mestskom richtárovi Petrovi Magerovi, darovala na výstavbu kaplniek 3000 zlatých. Po ukončení stavby kaplniek pristúpili k vybudovaniu horného poschodia veže. Práce, uskutočňované pod vedením majstra Jána Frankina Štemašeka, sa ukončili v roku 1494.
Bohatí a umeniamilovní občania mesta sa po dobudovaní chrámu postarali aj o jeho umelecký interiér. V druhej polovici 15. storočia sa v Historia Domus zaznamenáva prehliadka kalichov kostola, ktorých bolo v roku 1467 spolu s kaplánom nájdených 23. Skrášľovanie chrámu pokračovalo aj zvonka. Pozoruhodným freskovým obrazom, na ktorom boli zobrazení prví arpádovskí králi, sv. Štefan so synom sv. Imrichom a sv. Ladislav, ako aj sv.
Obdobie reformácie a náboženských bojov
Reformácia našla úrodnú pôdu aj v Bardejove. Po konverzii väčšiny meštianstva na novú vieru, Mestská rada v roku 1539 rozhodla odovzdať chrám evanjelikom. Hŕstka verných katolíkov odbavovala svoje bohoslužby v súkromnom dome Szepesházyovcov. Chrám sv. Egídia menil počas náboženských bojov niekoľkokrát svojho držiteľa. V rokoch 1671 a 1672 sa dostal nakrátko do rúk katolíkov, aby ho v roku 1678 Tökölyho povstaleckí komisári opäť odovzdali evanjelikom. Po vtiahnutí cisárskej armády do Bardejova bol chrám opäť katolícky. V roku 1682 Tökölyho poverenec opäť odníma kostoly katolíkom, no po víťazstve cisárskych vojsk je chrám opäť v rukách katolíkov. Počas povstania Františka II. Rákocziho si evanjelici, ktorých bolo v meste 2000, opäť rozdelili kostoly s katolíkmi a dostali aj chrám sv. Egídia. Až v roku 1711 dostal chrám späť do rúk katolíkov na príkaz cisárskeho generála Virmonda.
Renesančné úpravy a neskoršie udalosti
Z doby reformácie pochádzajú renesančné časti chrámového interiéru, ako lavice, náhrobné dosky, epitafy (dnes v Šarišskom múzeu) a dvere hlavného vchodu. Noví majitelia chrámu sa riadili umeleckým citom a ponechali v nedotknutej podobe bočné oltáre a ostatné zariadenie.
Veža bola v roku 1550 zasiahnutá a zničená bleskom. V renesančnom slohu upravili talianski majstri Ľudovít a Bernard Pel z Lugana v roku 1564 južné priečelie kaplniek. Po požiari v roku 1640 bola aj veža renovovaná v renesančnom slohu. Predchádzajúce zásahy vežu oslabili, preto sa v roku 1669 zvony presunuli do novopostavenej renesančnej zvonice pred chrámom. Požiarmi zoslabená veža sa pri zemetrasení v roku 1725 zrútila. Torzo veže bolo po veľkom požiari v roku 1774 zrovnané so strechou, a od tohto roku je bardejovský chrám bez veže. Ďalšie zemetrasenie v roku 1836 ho poškodilo na viacerých miestach. Obrovský požiar na Veľkonočný pondelok v roku 1878, ktorý spustošil celé mesto, zničil strechu chrámu natoľko, že boli ohrozené umelecké pamiatky v interiéri. Mestská rada spolu s vtedajším farárom Eduardom Kaczvinszkým vyvinula veľké úsilie na reštaurovanie umeleckej klenotnice.
Bardejov a Hervartov - Slovakia [HD] Travel Magazín 002 (Travel Channel Slovakia)
Reštaurácia a obnova: Cesta k súčasnej podobe
Na základe žiadosti o potrebe opravy sa otec minister kultu a školstva presvedčil osobne a poveril univerzitného profesora Imricha Steindla spracovaním projektovej a rozpočtovej dokumentácie na opravu chrámu. Prípravné práce a lešenie okolo svätyne boli ukončené ešte v roku 1879. Dňa 20. apríla 1880 bol sňatý hlavný oltár, Golgota a epitafy zo stien. Klenby svätyne boli rozobraté, podobne ako aj obvodové múry hornej časti až do hĺbky 8 metrov.
Reštauračné práce vykonali v dvoch etapách Jozef Weber a po jeho smrti v roku 1880 Viliam Fröde, stavbyvedúci, ktorí pôsobili súčasne aj na rekonštrukcii košického Dómu. V prvej etape, trvajúcej do roku 1884, bola ukončená svätyňa. Po smrti Kaczvinszkého sa ujal reštaurácie chrámu jeho nástupca Anton Korányi.
V druhej etape boli od základov postavené nové piliere hlavnej lode, nové obvodové murivo hlavnej lode, nové klenby a strechy všetkých lodí, ako aj strechy kaplniek. Reštauráciu ukončili v roku 1898. V tom istom roku dobudovali aj vežu do súčasnej podoby, do ktorej opäť umiestnili zvony a hodinový stroj. Profesor Steindl bol vymenovaný za čestného občana mesta. Obnovený regotizovaný chrám slávnostne vysvätil košický biskup Žigmund Bubics 4. júna 1899.
Mohutný organ do chrámu dodala firma Otto Rieger z Budapešti v roku 1909. Podľa archívnych záznamov chrám mal už v roku 1466 organ i organistu. Ďalší organ bol zhotovený v roku 1594. Z bojov v 1. svetovej vojne vyšiel chrám bez poškodenia. V 2. svetovej vojne, pri bombardovaní mesta 5. septembra 1944, bola zásahmi bômb poškodená vitráž a strecha chrámu. Pre mimoriadne historické i umelecké hodnoty bol Chrám sv. Egídia vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku 24. apríla 1970.
Rozsiahla oprava chrámu sa začala v roku 1986. Historické zvony Ján a Urban, ktoré v roku 1990 pukli, boli v rokoch 1994 a 1995 nahradené novými, rovnako veľkými, odliatymi v zvonolejárskej dielni Marie Tomáškovej - Dytrychovej. Na obnovu zvonov vznikla v meste Nadácia Egídius - Bardejov. Dňa 23. novembra 2000, v roku Veľkého Jubilea, povýšil pápež Ján Pavol II. Chrám sv. Egídia na Baziliku minor. Pri tejto príležitosti bol do veže chrámu inštalovaný nový zvon Jozef.
V rokoch 2006 až 2010 sa v Bazilike uskutočnilo viacero rekonštrukčných prác: vymenila sa strešná krytina, inštalovalo sa nové osvetlenie lodí, urobili sa nové maľby klenieb a stien. V roku desiateho výročia povýšenia chrámu na baziliku bol do Baziliky sv. Egídia inštalovaný nový obetný oltár.
Architektúra a interiér: Pokladnica umenia
Interiér chrámu je zdobený jedinečným súborom jedenástich neskorogotických krídlových oltárov z rokov 1460-1520. Najcennejší je oltár Narodenia Pána (okolo rokov 1480 až 1490). Tvorí unikátnu kolekciu oltárov zachovaných na jednom mieste. Za najcennejší z nich sa považuje práve bočný oltár Narodenia Pána, ktorého autorstvo je pripisované majstrom z Poľska.
Výstavba chrámu sa začala v polovici 14. storočia a stavba bazilikálnej časti bola ukončená v roku 1415. V priebehu ďalších storočí chrám poškodili požiare, zemetrasenia a bombardovanie v roku 1944. Chrám prešiel mnohými stavebnými rekonštrukciami. Monumentálna stavba, vzácne umelecké diela a bohatá história robia z tohto chrámu magické miesto, kde sa prelína minulosť so súčasnosťou.
Významnou súčasťou chrámu je súsošie Golgoty na tráme pod Víťazným oblúkom z konca 15. storočia. Kľúčovým obdobím pre dnešnú podobu baziliky bolo 15. storočie, kedy prebiehala rozsiahla gotická prestavba pod vedením významných staviteľov ako Mikuláš, Juraj zo Spišskej Soboty či Štefan z Košíc. Následná neogotická obnova pod vedením architektov Imricha Steindla a Fridricha Schuleka vtlačila bazilike jej dnešnú podobu.
Bazilika zaujme na prvý pohľad svojím monumentálnym trojloďovým dispozičným riešením s vysokou hlavnou loďou a presbytériom, ku ktorým sa pripájajú nižšie bočné lode a pristavané kaplnky. Interiér chrámu očarí bohatou gotickou klenbou, vzácnymi umeleckými dielami ako súsošie Kalvárie, kamenné pastofórium od majstra Štefana či unikátnym súborom 11 gotických krídlových oltárov z 15. storočia.
Bardejovská Bazilika minor: Význam a symbolika
V roku 2000 bol chrám sv. Egídia povýšený na Baziliku minor pápežom Jánom Pavolom II. Tento titul je výrazom osobitného vzťahu k Svätému Otcovi a symbolizuje spojenie s Apoštolským stolcom. V bazilike sa nachádza znak Svätého Otca, znak Apoštolského stolca a celé znenie Apoštolského breve. Veľkým privilégiom baziliky minor je možnosť získať odpustky v určené dni.
Okrem Baziliky sv. Egídia sa v Bardejove nachádzajú aj ďalšie sakrálne stavby ako Gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla, Evanjelický kostol, Kostol sv. Jána Krstiteľa a kláštor františkánov, Kostol sv. Anny, Kostol Povýšenia sv. Kríža, Kostol sv. Rodiny na Vinbargu a Kaplnka sv.
Investície do obnovy pamiatok v Bardejove sú značné. V minulom roku išlo na tento účel 1,16 milióna eur a v tomto roku má mesto v rozpočte 543 000 eur. Len za posledných šesť rokov bolo do pamiatok v meste patriacich do zoznamu UNESCO investovaných viac ako 5,41 milióna eur. Tieto prostriedky sú kľúčové pre zachovanie Bardejovskej baziliky a jej okolia pre budúce generácie.
V Bardejove sa nachádza aj zrekonštruovaný drevený gréckokatolícky kostolík Ochrany Presvätej Bohorodičky z Mikulášovej, postavený v roku 1730, ktorý bol odovzdaný do užívania v roku 2005 a je súčasťou Múzea ľudovej architektúry. Skanzen pri Bardejovských kúpeľoch, najstarší na Slovensku, bol sprístupnený v roku 1965.
Bardejovská Bazilika sv. Egídia je nielen architektonickým skvostom, ale aj živým centrom duchovného života a svedectvom bohatej histórie mesta Bardejov. Jej neustála obnova a starostlivosť sú nevyhnutné pre zachovanie jej výnimočnej hodnoty.
tags: #bardejovske #rekonstrukcia #baziliky