Už je to pár rokov, čo som spoznal Yaloma. Pôsobil na mňa dojmom múdreho starca. Ja som sa na neho usmial. On mi úsmev neopätoval. Ani nemohol. Bol len na obálke knihy… Lepší úvod k existenciálnej samote sa snáď ani nedá napísať. Dnes sa v duchu knihy od Yaloma porozprávame o samote. Podkladom k tomu nám bude kniha Existenciálna psychoterapia. Existenciálna samota nie je o tom, že ste tak zúfalí, že nadväzujete fiktívne priateľstvá. Je o samote, ktorú prežívate počas celého života a s ktorou sa musíte vysporiadať. A vysporiadať sa musíte aj s niektorými veľkými témami, ktoré sa vás bytostne dotýkajú.
Čo je existenciálna psychoterapia a jej dynamika?
Jedna z definícií hovorí, že ide o dynamický prístup k terapii, ktorý sa zameriava na záležitosti hlboko zakorenené v bytí človeka. Stále však rezonujú slová „dynamický“ a „existenciálny“. Sigmund Freud hovorí o dynamickom modeli duševného fungovania - v človeku existujú konfliktné sily a jeho myslenie, pocity, emócie a správanie sú nimi ovplyvnené. To slovo „dynamické“ hovorí o pôsobení síl a ich dynamike. A v čom spočíva konfliktnosť? A ktoré sily sú v konflikte? U Yaloma ide o konflikt, ktorý pramení z konfrontácie človeka s podmienkami existencie. Yalom hovorí o štyroch témach ľudského života: smrť, sloboda, osamelosť a strata zmyslu. Konfrontácia človeka s každou touto témou vytvára určitý „obsah“. Tak sme si napísali niečo k slovám dynamický a existenciálny.
„Nič vám neprinesie mier vo vnútri, len vy samy.“
Štyri piliera existenciálnej psychodynamiky
Yalomova kniha Existenciálna psychoterapia sa opiera o štyri kľúčové témy, ktoré tvoria hlavnú os existenciálnej psychodynamiky a psychoterapie. Tieto témy sú univerzálne a dotýkajú sa každého z nás, bez ohľadu na naše životné okolnosti.
Smrť: nevyhnutnosť konca
Smrť nám pripomína, že hoci teraz existujeme, v jednom okamihu existovať prestaneme. Niet pred ňou úniku. Je to fundamentálna istota, ktorá formuje naše vnímanie života a jeho zmyslu. Konfrontácia so smrťou nás môže viesť k hlbšiemu prežívaniu prítomného okamihu a k prehodnoteniu našich priorít.
Sloboda: bremeno a príležitosť
Sloboda, tak často ospevovaná, nakoniec prináša ťažobu - vedomie zodpovednosti a obavy z jej realizácie. Túžime po pevnej pôde pod nohami, po štruktúre, a zatiaľ čelíme prázdnote a ničote. Sloboda je nástrojom, priestorom pre tvorenie. Je to zodpovednosť za naše voľby, za smer, ktorým sa uberáme, a za to, kým sa stávame.
Osamelosť: od interpersonálnej k fundamentálnej
Osamelosť. Ale aká? Existuje interpersonálna, keď som sám ako osoba, teda v izolácii od druhých. A existuje intrapersonálna, keď vo mne je niečo oddelené, alebo keď sa akoby oddelím od seba, čo sa môže prejavovať ako vnútorný konflikt, potlačenie či disociácia. Tu je však predmetom fundamentálna osamelosť - samota od sveta a od všetkého. Každý z nás sa rodí sám a odchádza zo sveta sám. A napriek komunikácii a snahe o blízkosť, ostáva tu priekopa samoty.
Interpersonálna osamelosť: Táto forma sa prejavuje ako pocit izolácie od ostatných ľudí. Môže vzniknúť z dôvodu nedostatku sociálnych kontaktov, problémov v komunikácii, alebo keď sa cítime nepochopení či odmietnutí. Aj napriek prítomnosti ľudí okolo nás, môžeme cítiť hlbokú priepasť.
Intrapersonálna osamelosť: Táto forma sa týka vnútorného rozštiepenia alebo oddelenia od vlastného ja. Môže prameniť z potlačenia alebo popretia častí našej osobnosti, našich pocitov či potrieb. Cieľom mnohých psychoterapií je práve obnova celistvosti človeka, aby sa mohol opäť pripojiť k „odštiepeným“ častiam samého seba.
Fundamentálna (existenciálna) osamelosť: Táto najhlbšia forma osamelosti súvisí priamo s naším bytím. Je to uvedomenie si, že v konečnom dôsledku sme na všetko sami. Aj keď nás niekto drží za ruku v posledných chvíľach, zápas s existenciou a smrťou je individuálny. Táto samota je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej skúsenosti, vyplývajúcou z nášho individuálneho vedomia a zodpovednosti.
Ako prekonať emocionálny hlad
Zmysel: otázka existencie
Zmysel. Ak musíme zomrieť. Na čo to všetko? A čo má vlastne zmysel? A pri pohľade na plné nákupné košíky pred víkend. Hľadanie zmyslu je prirodzenou ľudskou potrebou, ktorá sa zintenzívňuje pri konfrontácii s pomíjivosťou života. Keď si uvedomíme vlastnú smrteľnosť, otázka „načo to všetko?“ sa stáva naliehavejšou.
Korene existenciálnych tém v histórii a filozofii
Tieto štyri témy - smrť, sloboda, osamelosť a zmysel - rezonujú v dielach literátov prakticky od počiatku. „Myslel som si, že najhoršia vec v živote je skončiť sám. Mýlil som sa. Najhoršia vec je byť s ľuďmi, pri ktorých sa cítite, ako by ste boli sám.“
Čo sa týka existencie, existencializmus rezonuje zvlášť a vo výraznej miere aj v určitom období vo filozofii. K hlavným predstaviteľom patril Soren Kierkegaard. Tieto témy však rezonujú aj v dielach osobností ako Jean-Paul Sartre, Albert Camus, Miguel de Unamuno či Martin Buber. V istom období títo autori boli veľmi obľúbení a ľudia v ich dielach hľadali odpovede na dilemy svojho života. „Milujem byť o samote. Nikdy som nenašiel takú skvelú spoločnosť, akou je samota.“
Prejavy osamelosti v každodennom živote
Samota má veľa podôb a často sa skrýva aj v situáciách, kde by sme ju nečakali. Môže sa spájať s materiálnym bohatstvom, slávou či odbornou excelentnosťou.
- Bohatstvo a samota: „Spomínam si na príbeh chlapca - spolužiaka, ktorý mal bohatých rodičov. Časť triedy, ktorá samú seba označovala ako VIP, sa s ním chcela kamarátiť pre bohatstvo, ale nie pre jeho vnútorné bohatstvo. Keď na to nakoniec prišiel, odišiel. Ako často bohatstvo (hmotné) súvisí so samotou… Sú veci, ktoré si nekúpite.“
- Sláva a samota: Aj sláva je často spojená so samotou - koľkí vás obdivujú, ale má vás niekto z nich naozaj rád? Možno ste bohatí a k ľuďom dobrí, ale majú vás radi pre dobro v srdci?
- Odbornosť a samota: Aj to, že ste odborníkom, môže byť spojené so samotou. Málokto má odvahu k vám prísť ako rovnocenný partner alebo kamarát. Možno si kladú otázku, či oni sami vám majú čo ponúknuť.
- Pozícia a samota: Môžete mať najlepšieho šéfa a napriek tomu z podstaty veci, niekedy ste tým najosamelejším v celej továrni. Niektoré rozhodnutia musíte urobiť sám, hoci viete, že nebudete populárny.
Vplyv samoty na správanie a vznik závislostí
Samota a problém zahnať samotu často vedú k rôznym závislostiam. Ľudia sa čímkoľvek snažia zahnať samotu. Keď sme sami, sme sami so sebou. Niet kam ujsť. Ak sa bojíme byť sami, ak máme problém prijať seba - aj svoje slabé stránky a hriechy, potom nechceme vytvoriť priestor pre samotu. Ale aj tak sme sami.
Cesta k celistvosti: prekonávanie intrapersonálnej osamelosti
Ako sme už spomenuli, intrapersonálna osamelosť je proces, kedy sa človek oddeľuje, akoby od seba samého. S Freudom sa spája pojem izolácie. Môžeme tiež hovoriť o potlačení, či popretí. Dochádza tu k vytlačeniu skutočnosti z vedomia do nevedomia ako obranný mechanizmus. Niektorí používajú pojem disociácia. Môžeme hovoriť aj o fragmentácii self. O intrapersonálnej samote teda môžeme hovoriť aj vtedy, ak sme časť seba popreli / potlačili / vytesnili. Cieľom väčšiny psychoterapií je obnoviť celistvosť človeka - teda pomôcť človeku spätne pripojiť k sebe „odštiepené“ časti, aby bol znovu celistvý.
Existenciálna osamelosť: hlbšia perspektíva
Interpersonálna a intrapersonálna osamelosť je často spojená a previazaná s existenciálnou osamelosťou. Čo si teda predstaviť pod existenciálnou osamelosťou? Samota od iných a pocit, že som sám, sú nepríjemné. Mať pocit akéhosi odstupu od seba, že nie som sám sebou, tiež nie je príjemný. Existuje však ešte väčšia samota a izolácia. A viaže sa k bytiu. K existencii. K nášmu životu.
„Pre húsenicu je samota a izolácia časom, kedy sa zmení na motýľa.“
Skúsenosť a konfrontácia so smrťou ukazuje, že človek je nakoniec sám. Zomiera sám, aj keď ho niekto drží za ruku. Ten zápas bojuje sám. Existujú smery a predovšetkým náboženské smery, ktoré hovoria o tom, čo je po smrti a ako ju preklenúť. Človek tomu nemusí veriť.
Osamelosť ako zdroj rastu a zodpovednosti
„Samotu porazia len tí, ktorí vedia zniesť, keď sú sami.“ Človek je sám do tej miery, nakoľko je zodpovedný za svoj život. V akte vlastného tvorenia sa skrýva hlboká osamelosť. Osamelosť je zdrojom úzkosti. Sme na to sami. V tom je aj pocit bezmocnosti. Som na to sám. Môžeme protestovať, ale to nepomôže. Kocky boli hodené. Musíme hrať.
„Ak neviete byť v pohode sám, nikdy neviete, či si niekoho beriete pre lásku, alebo len preto, aby ste neboli samy.“ V okamihoch úzkosti, kto som a kam kráčam, je človek hlboko otrasený. Ako z toho von? A aké karty vlastne mám? Čo sa s tým dá uhrať? Martin Heidegger pre tento stav používal pojem „nezabývaný“. Ako by sme boli v nehostinnom prostredí. Snažíme sa uniknúť pred samotou. Sme ochotní siahnuť po čomkoľvek, len aby sme neboli sami a nemali pocit samoty. Najväčšia hrôza nastáva, keď sa ocitneme zoči voči ničote. Dnes si a zajtra nie si. „Dnes ja a zajtra ty“ - hlási cintorín v Sološnici. Od detstva ma ten nápis desil. Od príchodu na svet som nemal byť a som. Nemal som prežiť. Ten boj som vyhral. Už 40 rokov nadsluhujem a každým dňom sa ten časový úsek predlžuje. Ale nakoniec prehrám.
Časom si človek vybuduje určité hranice, ktoré mu pomôžu vyjsť zo seba. Dieťa pretne istú podobu závislosti na matke a rodí sa na svet. A časom zanechá aj jemnejšiu podobu závislosti a odkázanosti. Stane sa nezávislým, oddeleným a samostatným. Oddeliť sa - vytýčiť hranice znamená vybrať sa cestou rastu. A cenou za rast je osamelosť. V okamihu, kedy sa človek stane individualitou, tak kráča sám. Môže niekto stáť po jeho boku a predsa kráča sám. Môže zo seba vyjsť k druhému človeku, dokonca sa obetovať, a predsa je v hĺbke svojho „ja“ sám. Tu vidno, že tá existenciálna samota sa často prelína s interpersonálnou. Ale aj s intrapersonálnou, keď si nerozumiem. Keď neviem, čo chcem a prečo niečo robím. To je to štiepenie self.
Nakoniec, „pokiaľ človek vie viac než ostatní, stáva sa osamelým“ podľa C. G. Junga. Aj poznanie vedie k osamelosti. Nedávno som videl vtip, kde muž hovorí inému mužovi, aby nešiel do knižnice, pretože bude múdry a ľudia ho potom nebudú mať radi :). Človek, ktorý dospel k úlomku pravdy, môže s tým úlomkom stáť sám. Mnohí velikáni doby žili sami, aby mohli život zasvätiť poznaniu a získať takýto úlomok.
Vzťahy a ich rola v prekonávaní samoty
Najčastejšie sa osamelosť snažíme zahnať vzťahom. Celou paletou vzťahov - povrchných, ale aj hlbokých. Len nebyť sám. Sám so sebou. Žiadny vzťah však nedokáže osamelosť zahnať. Dokáže ju spríjemniť, možno na chvíľu odsunúť na bok. Ale to nie je riešenie.
Mnohí ľudia nadväzujú nezdravé vzťahy práve z dôvodu, že nechcú byť sami. Z druhého človeka si však robia akýsi nástroj na zahnanie samoty. V láske sa však objavuje paradox: dve bytosti sa stávajú jednou a predsa ostávajú dvoma. Nezanikajú. Ten druhý nie je zodpovedný za to, kým som a kým sa môžem a mám stať. Môže mi v tom pomáhať, to áno. Ale je to moja úloha. Môže ma sprevádzať a vďaka tomu nekráčam životom sám. Ale keď na to príde, som sám. Sám nesiem zodpovednosť za svoj život. Sloboda je pre mňa plátnom, na ktorom maľujem svoj život.
Samota, keď nie je blízko nikto - sa blíži úzkosti, ktorá sa spája s existenciálnou samotou. Naozaj som sám. Snažíme sa prehlušiť to ticho, aby sme nemali čas pre stíšenie a samotu. A čo keď sa stratím a rozplyniem? Môžem sa obetovať, ale neprestanem existovať. Môžem mať zážitok, ale je to len okamih. Nedá sa predĺžiť a musím sa vrátiť. Môžem na chvíľu zabudnúť na seba, nechať sa pohltiť druhým, ale vrátim sa k sebe.
Samota ako východisko a priestor pre sebareflexiu
Samota je našim základom - východiskovým bodom. Vraciame sa k nej po stretnutí, po spoločnom rozhovore, po dobrom filme, po sexe, ale aj po kontemplácii.
„Samota nemusí byť zlá, ak má človek o čom premýšľať.“
Čo k samote na záver dodať? Napriek množstvu pracovných a osobných kontaktov a skutočných priateľstiev a napriek vzťahu, môžem byť sám. A v istej miere aj vždy budem. Môžem cítiť istú samotu nielen od ľudí, ale aj od sveta. Aj tá patrí k životu. Môžem robiť rozhodnutia, pri ktorých mám pocit, že ich urobiť musím, dokonca, že ma nikto nechápe (aj keď ide o „veci“ dobré pre iných) a ja sa vlastne obetujem. Aj to patrí k životu. Môžem v tom všetkom byť sám. Ale ak zároveň môžem predstúpiť sám pred seba a povedať si, že si za svojím životom stojím a že som ho prežil najlepšie, ako som vedel, potom samota nie je ťarchou. A to sme veľmi málo hovorili o tom, že samota je miestom, kde sa rodia aj poklady v podobe nápadov a myšlienok. Samota je cestou k sebe - do vnútra môjho sveta - kde som sám sebou.
Ps.: Filozofickou podobou existencializmu Vás trápiť nebudem, hoci mám k tomu potrebné vzdelanie :). Yalomova kniha Existenciálna psychoterapia prináša zamyslenia nad veľkými témami nášho života. Vytvára priestor, aby sme sa nad životom zamysleli a po novom ho prežili lepšie.
Irvin D. Yalom pôsobí ako emeritný profesor na univerzite v Stanforde. Je autorom viacerých obľúbených kníh.
Sebavedomie ako kľúč k prekonávaniu samoty a budovaniu vzťahov
Sebavedomie je dôležitá zložka osobnosti. Určuje, do akej miery si človek uvedomuje svoje možnosti, schopnosti a rezervy, ako sa hodnotí a do akej miery verí vo svoju schopnosť obstáť v životnej situácii. Sebavedomie nie je vrodené, ale tvorí sa od ranného veku. Nízke sebavedomie nám bráni budovať zdravé vzťahy a kariéru, vyvoláva neurózy a závislosti.
Niekoľko psychoterapeutov sa zhodlo na konkrétnych tipoch, ktoré môžu pomôcť znížiť stres vo vzťahoch a tým posilniť vlastné sebavedomie:
- Prestaňte hľadať „normálnosť“: Po celý čas sa pokúšate prísť na to, čo je normálne? Pre ľudí s nízkym sebavedomím je dôležité vedieť a pochopiť, že pojem normálnosť neexistuje. Lepšie je, keď sa budete sami seba pýtať otázku: čo je skutočne dôležité? Čo je dôležité pre vašu rodinu?
- Uvedomte si svoje správanie: Prvým krokom pri prekonávaní nejakého zlozvyku je uvedomiť si ho! Jednoducho sa sledujte. Skôr než sa budete zaoberať vlastným odsúdením, snažte sa spoznať samého seba, analyzujte, ako sa správate.
- Prijmite svoje pocity: Pocity nemôžu byť správne alebo nesprávne. Jednoducho sú. Ak budete považovať svoj pocit za nesprávny, tak sa k nemu pridá ešte pocit viny a to omnoho viac zhorší situáciu. Hnev, ktorý cítite, je reálny. Ak sa rozhodnete, že cítiť hnev je nesprávne a že miesto neho budete prejavovať súcit, to vám nepomôže.
- Zriskujte otvorenie sa: Úplne prekonať pocit osamelosti je nemožné, ale existujú spôsoby, ako sa dá zmenšiť. V prvom rade musíte zariskovať a otvorene hovoriť o sebe pred inými. Najlepší spôsob, ako získať niečo, čo chcete, je, že to začnete robiť vy sami. Ak túžite byť milovaní, najskôr sami ukážte svoju lásku ostatným ľuďom. Ak sa spomínanému riziku vyhnete, môžete sami seba odsúdiť k osamelosti. Ak sa rozhodnete zariskovať, dostanete šancu sa zmeniť. Nestačí len raz skúsiť.
- Sebakritiku skúmajte v skupine: Je dobré zapojiť sa do skupinového cvičenia, ktoré ukazuje, že sebakritika je vždy veľmi subjektívna. Účastníci sedia v kruhu s cieľom zbaviť sa úplne alebo čiastočne tých vlastností, ktoré už nechcú vlastniť. Ak odmietajúce vlastnosti sa zapáčia iným, potom si ich ten druhý môže privlastniť. Zvyčajne začne hovoriť jeden z účastníkov, že sa chce prestať odkladať dôležité veci na zajtra, a táto vlastnosť ani nemusí dôjsť k poslednému v kruhu, pretože už zase iný hovorí, že by túto vlastnosť potreboval a berie si ju, pretože je naopak hyperaktívny a všetko by chcel robiť okamžite. Toto cvičenie ukazuje, že našu povahu je potrebné skúmať. Do akej miery je pre nás užitočná? Ako silne nám dokáže znepríjemňovať život?
- Analyzujte svoje reakcie a zmeňte návyky: Ostrá reakcia na drobné udalosti. Ako príklad uvádzame situáciu, keď priatelia odrieknu stretnutie na poslednú chvíľu a vy sa veľmi nahneváte. Niečo podobné sa vám už možno raz alebo niekoľkokrát stalo, zvyčajne v detstve. Prvá vec, ktorú by ste mali urobiť, je, že si odpozorujete, v akom momente začínate reagovať neprimerane. Nakoľko vaša reakcia zodpovedá okolnostiam? Stojí za to reagovať na situáciu tak prudko? Ak tieto otázky vo vás vyvolávajú túžbu sa obhajovať, tak ste naozaj príliš neadekvátne reagovali na danú situáciu. Ďalším spôsobom je vedome zmeniť svoje návyky. Opýtajte sa sami seba, ako ste viazaní na svoje zvyky. Môžete ísť domov inou cestou? Alebo ísť do obchodu v stredu a nie vo štvrtok ako obvykle? Môžete zmeniť svoje plány bez toho, aby ste neboli dezorientovaní? Toto je vaša šanca, ako sa stať flexibilnejším.
- Objektívne zhodnoťte svoje vzťahy: Analyzujte, ktorí ľudia existujú vo vašom živote a čo je podstata vášho vzťahu s nimi. Čo prinášajú do neho a koľko toho dávate vy? Vnášajú vôbec toľko toho, čo vy? Nakoľko sú títo ľudia silnejší alebo slabší od vás? Je možné, že ak sa na svoje okolie pozriete objektívne, uvidíte nepomer, že ľuďom vy dávate viac, ako dostávate od nich. Potom budete musieť zmeniť svoj spoločenský okruh známych a udržiavať vzťahy iba s tými ľuďmi, ktorí sú schopní symetrického vzťahu s vami. Možno je to preto, že nechcete nechať ostatných, aby niečo urobili pre vás. Myslíte, že ste dosť silní na to, aby ste sa dokázali postarať sami o seba.
- Prehodnoťte vzťahy, ktoré vás vyčerpávajú: Ak si deň čo deň hovoríte: „Prečo zostávam žiť s týmto človekom? Prečo nemôžem všetko nechať tak?“ - mali by ste prehodnotiť váš vzťah. Ľudia, ktorí si nezaslúžia našu oddanosť a vernosť, sa veľmi často správajú kriticky voči nám. Často hovoria o tom, že je to s vami zlé. Buďte opatrní, keď toto budete počuť a zamyslite sa, o kom to vlastne hovoria? Či tieto vyhlásenia sa vôbec na vás vzťahujú, alebo či táto osoba vás napomína za vlastné nedostatky? Bolesť, smútok alebo hnev môže patriť iba tomu, kto ich prežíva. Tieto pocity sa nesmú stať vašimi, no môžete pri nich prejaviť empatiu a súcit. Možno vás s pocitom viny zatiahli do nezdravých vzťahov. Ak ste ľahko manipulovateľní, hneď si pomyslíte, že ste niečo ostali dlžní tomu človeku, pretože „On bol dobrý na mňa, on sa o mňa staral.“ Cítiť sa previnilo alebo mať voči inému povinnosť z týchto dôvodov je nesprávne. Nedlžíte ľuďom nič preto, že vás podržali a podporovali. Pretože vy sami o sebe ste cenný človek.
- Budujte dôveru v seba prostredníctvom úspechov: Dôveru v seba získate, keď dokážete vyriešiť úlohy, ktoré ste si sami zadali. Úlohy môžu byť jednoduché alebo zložité, ale musíte si byť istí, že sa dajú splniť. Nie vždy sa všetko podarí. Ak sa niečo podarilo a nebolo to len tak náhodne, zaslúžite si odmenu. Odmeňujte sa za splnené úlohy. Spomeňte si na svoje úspechy. Neignorujte ich. Použite ich ako základ toho, aby ste sa stali vyrovnaným človekom. Ak sa vám niečo nepodarilo, musíte sa posnažiť nejako vyjsť z tejto situácie.
Zvládanie pocitov osamelosti: osobná skúsenosť a rady
Mnohí ľudia sa v dnešnej rýchlej a konzumnej dobe stretávajú s pocitmi osamelosti. Je dôležité neuzatvárať sa, ale aktívne vyhľadávať kontakty a aktivity.
- Denník ako spoločník: Založenie denníka môže pomôcť pri spracovaní emócií a získaní nadhľadu. Papier je niečo, čo neodsúdi, iba ticho vypočuje. Pomáha pri identifikácii pocitov, reakcií a pri plánovaní budúcich krokov.
- Hľadanie spriaznených duší: Zapojenie sa do záujmových krúžkov, športových klubov alebo dobrovoľníctva môže viesť k spoznaniu nových ľudí a k budovaniu zmysluplných vzťahov.
- Pes ako najlepší priateľ: Zvieratá, najmä psy, môžu byť úžasnými spoločníkmi a zdrojom bezpodmienenečnej lásky. Sú verné, oddané a ich prítomnosť môže výrazne zlepšiť psychickú pohodu.
- Zmena perspektívy: Namiesto toho, aby sme čakali, kým nás svet „bude chcieť“, je dôležité zamyslieť sa nad tým, čo chceme my sami a ísť si za tým. Radosť z maličkostí, vďačnosť a pozitívny prístup k sebe samému môžu prilákať podobne zmýšľajúcich ľudí.
- Prijatie zodpovednosti za vlastné šťastie: Nikto iný nás nemôže urobiť šťastnými. Šťastie pramení z vnútornej spokojnosti a seba-lásky. Keď sme vnútorne v poriadku, môžeme túto lásku zdieľať s ostatnými.
„Človek šťastným sa musí urobiť sám. A svoje šťastie potom zdieľať s niekým iným.“
Je dôležité uvedomiť si, že každý má svoje trápenia a sklamania. Kľúčom je naučiť sa ich prijať, poučiť sa z nich a ísť ďalej s novým odhodlaním. Vzťahy, ktoré vznikajú zo zúfalstva, často neprinesú dlhodobé uspokojenie. Namiesto toho je potrebné zamerať sa na sebarozvoj, sebapoznanie a budovanie pevného základu vlastného šťastia.
Napriek tomu, že samota môže byť bolestivá, môže byť aj príležitosťou na hlbšie sebapoznanie a rast. Ak sa s ňou naučíme vyrovnať, môžeme objaviť vnútornú silu a nachádzať zmysel aj vtedy, keď sme sami.