V dnešnej dobe sa medzi mamičkami často vedú vášnivé diskusie o tom, či je pre dieťa lepšie nosenie v šatke či nosiči, alebo klasické kočíkovanie. Každá mama má svoje skúsenosti a preferencie, a často sa stretávame s názorom, že "moje dieťa to miluje" alebo naopak "moje dieťa to z duše nenávidí". Je dôležité si uvedomiť jednu zásadnú vec: každé dieťa je iné. Neexistuje univerzálne riešenie, ktoré by vyhovovalo všetkým. Tento článok prináša pohľad na situáciu, keď dieťa odmieta byť v nosiči, a ponúka praktické rady, ako sa s tým vysporiadať.
Každé dieťa je iné: Počúvajte svojho potomka
Snaha o univerzálne riešenie pre všetky deti je márna. Niekedy aj napriek dodržaniu všetkých zásad ergonomického nosenia, dieťatko nosenie odmieta. V prípade detí so zvýšeným svalovým tonusom môže zvislá poloha ešte viac podnecovať k prepínaniu sa a ohýbaniu do tzv. luku, písmena „C“. Toto zvýšené napätie následne vyvoláva ďalšie podnety, ako plač dieťaťa, zakláňanie hlavičky, napínanie končatín a celkový nepokoj. Samotní odborníci sa na nosenie pozerajú rozlične, keďže ide o diskutabilnú tému.
Kristína, mamička polročnej dcérky, sa podelila o svoje skúsenosti. "Každá matka, najmä ak očakáva prvý prírastok do rodiny, je plná snov, očakávaní a predstáv o tom, aké to bude, aké bude bábätko, ako budú tráviť spoločné chvíle," hovorí. "Aj ja som si niektoré veci vysnívala a už som sa nevedela dočkať, kedy mi poklad príde na svet. Jednou z vecí, ktoré boli pre mňa kľúčové, okrem toho, aby bolo dieťatko zdravé, bolo aj to, ako spolu budeme chodiť na prechádzky."
Tešila sa na dlhé spoločné prechádzky, pri ktorých ona vypadne trošku z materských povinností a bábo bude spokojné na čerstvom vzduchu. Nadišiel deň D, ich prvá prechádzka. Bola síce krátka, no celkom úspešná. Kristínin sen sa splnil a vyzeralo to na úspešné zoznámenie dieťatka s kočíkom. Ako sa však hovorí, človek mieni, Pán Boh mení, približne po mesiaci úspešného brázdenia ulíc prišiel zlom - neutíchajúci srdcervúci plač. A nepomáhalo nič, ani keby sa na hlavu postavila. Najskôr nespokojnosť pripisovala rôznym faktorom.
Alternatívy: Nosič, šatka, alebo nič?
Druhou alternatívou a Kristíniným vykúpením bol ergonomický nosič. "Stretávala som mnoho detičiek, ktoré sladko spinkali pri mame, tak som si povedala, že to skúsime," spomína. Najskôr si musela dcérka zvyknúť, ale nosili sa bez väčších problémov. Žiaden plač, dokonca vedela pospinkať aj dve tri hodinky, čo bolo úplne úžasné. Ale samozrejme, tešila sa priskoro. Po čase už jej prišiel aj nosič nejakým spôsobom nepohodlný, takže už plakala aj v nosiči.
"Ako sa hovorí, do tretice všetko dobré," pokračuje Kristína. "Povedala som si, že je ešte jedna zázračná vec, ktorú milujú takmer všetky deti: šatka." Trošku si hľadala informácie a vyzeralo to tak, že každé dieťa miluje šatku. "Nuž, tak poďme do toho. Najskôr som bola skeptická, no poznáte to. Keď vám dieťa plače, urobíte čokoľvek, len aby sa utíšilo a bolo spokojné. Tak teda šup šup naviazať šatku. Podarilo sa, dokonca to nebolo ani také ťažké, ako som si myslela. Prvá prechádzka úspešná, druhá prechádzka úspešná, tretia neúspešná. Opäť plač."
Hľadanie dôvodu: Prečo dieťa odmieta nosenie?
A tak si v čistom zúfalstve začala prehrávať správanie svojej dcérky. "V jej prípade môžem konštatovať iba jednu vec: hádať sa, či je lepšia šatka, nosič, kočík alebo mamine ruky, neexistuje správna odpoveď," hovorí Kristína. "Jednoducho, keď sa dieťa rozhodne, že nechce byť v kočiari, tak nebude. Keď sa rozhodne, že nebude v šatke, tak nebude. Detičky nevedia vymýšľať len tak z rozkoše. Vždy majú na plač nejaký dôvod. Viem, že plač v kočíku niečo spôsoboval, rovnako viem, že aj plač v šatke a nosiči niečo spôsoboval." Bohužiaľ, zatiaľ je príliš malá na to, aby jej to vysvetlila.
Prišla na to, že treba iba skúšať. Vie, že naše babičky by s touto metódou asi veľmi nesúhlasili. "Decko nemá čo vymýšľať a bude robiť to, čo mu matka povie," dodáva. Takže kým sa vyberú na prechádzku, nechá dcérku, nech sa sama rozhodne.
Univerzálna pomôcka neexistuje: Individuálny prístup je kľúčový
Hádať sa teda, čo je pre dieťa najlepšie, je absolútne zbytočné a nezmyselné. Každé dieťa je iné a samé vám dá vedieť, čo sa mu páči a čo nie. Neexistuje univerzálna pomôcka na prepravu detí a ak sú maminy, ktorých detičky sú spokojné vždy všade a v čomkoľvek, tak im Kristína veľmi závidí.
"Skúsme teda eliminovať hádky o tom, že ak nosíš dieťa v šatke, si zlá matka, ak ho vozíš v kočiari, si zlá matka," vyzýva. "Je to individuálne stretnutie s rodičmi, na ktorom sa venujeme ich vlastným potrebám v oblasti starostlivosti o bábätko. Podľa veľkosti bábätka, jeho špecifických potrieb, potrieb rodičov, postavy nosiacej osoby a podľa želaní rodičov vyberieme skúšaním tú najvhodnejšiu nosiacu pomôcku." Toto je najčastejšia veta, s ktorou za ňou chodia mamičky na poradenstvo nosenia. Chceme vás však ubezpečiť, že je to úplne normálne a vaše bábätko len vie, kam patrí - do vášho náručia. To, čo my označujeme za "neodložiteľné bábätko", je len prirodzené pudové správanie bábätka, ktoré potrebuje byť v kontakte s vašim telom. To mu okrem iného zabezpečuje aj reguláciu základných fyziologických potrieb.
Problém s kočíkom: Bežná skúsenosť a jej príčiny
Prechádzky s dieťaťom by mali byť príjemné a relaxačné, no niekedy sa zmenia na stresujúcu skúsenosť, keď dieťa odmieta sedieť v kočíku. Mnohé mamičky sa stretávajú s týmto problémom a hľadajú spôsoby, ako situáciu zvládnuť.
Mnoho rodičov zažíva, že ich dieťa odmieta kočík alebo autosedačku. Dôvody môžu byť rôzne - od nepohodlia a nudy až po únavu alebo strach. Niektoré deti sa upokoja po chvíli, zatiaľ čo iné vytrvalo protestujú. Medzi najčastejšie príčiny patria:
- Nepohodlie: Dieťa sa môže cítiť nepohodlne kvôli oblečeniu, polohe v kočíku alebo autosedačke.
- Nuda: Dieťa sa nudí a potrebuje stimuláciu, ktorú v kočíku nemá.
- Únava: Dieťa je unavené, ale nedokáže v kočíku zaspať.
- Strach: Dieťa sa bojí, pretože nemá dobrý výhľad alebo sa cíti izolované.
- Zvyk: Dieťa si zvyklo na nosenie na rukách a odmieta zmenu.
Riešenia a alternatívy: Ako nájsť kompromis
Keď dieťa odmieta kočík, existuje niekoľko stratégií a alternatív, ktoré môžete vyskúšať:
Ergonomické nosiče a šatky
Namiesto klokaniek, ktoré môžu byť záťažou na chrbticu, zvážte ergonomické nosiče alebo šatky. Ergonomické nosiče sú navrhnuté tak, aby rovnomerne rozložili váhu dieťaťa a poskytovali mu pohodlnú a bezpečnú polohu. Šatky umožňujú variabilné viazanie a prispôsobenie sa potrebám dieťaťa aj rodiča.
- Ergonomické nosiče: Ergo, Manduca, Liliputi, Patapum
- Šatky: Umožňujú variabilné viazanie
- Výhody: Pohodlie pre dieťa a rodiča, voľné ruky, možnosť nosenia aj väčších detí
Kříž s kapsou ven - elastický šátek
Zmena kočíka
Niekedy môže pomôcť zmena kočíka. Skúste ľahký športový kočík (golfový kočík), v ktorom dieťa vidí dopredu a má lepší výhľad. Niektoré deti sa v takomto kočíku cítia lepšie a menej protestujú.
- Golfové kočíky: Ľahké, s dobrým výhľadom pre dieťa
- Trojkolky: S operadlom okolo celého trupu pre bezpečnosť
Zábava a rozptýlenie
Počas jazdy v kočíku alebo aute sa snažte dieťa zabaviť. Ponúknite mu obľúbené hračky, knižky, kukuričné chrumky alebo iné drobné občerstvenie. Spievajte mu pesničky, rozprávajte príbehy alebo púšťajte detské pesničky z CD. Ak cestujete autom, môžete vyskúšať video s rozprávkami alebo omaľovánky.
- Hračky a knižky: Obľúbené hračky, knižky so zvieratkami
- Hudba: Detské pesničky, uspávanky
- Občerstvenie: Kukuričné chrumky, rožok, piškóty (ak dieťa nemá intoleranciu)
Krátke prechádzky a postupná adaptácia
Začnite s krátkymi prechádzkami a postupne ich predlžujte. Dieťa si tak zvykne na kočík a nebude ho odmietať. Ak dieťa začne protestovať, urobte si prestávku, zaujmite ho hračkou alebo mu dajte napiť. Netrápte sa, ak sa vám nepodarí prejsť celú trasu, dôležité je, aby sa dieťa cítilo komfortne.
- Krátke prechádzky: Postupné predlžovanie
- Prestávky: Zaujať hračkou, dať napiť
Vytvorenie rutiny
Skúste vytvoriť rutinu, ktorá bude dieťaťu signalizovať, že ide o príjemnú aktivitu. Môžete napríklad pred prechádzkou zaspievať pesničku, dať dieťaťu obľúbenú hračku alebo mu ukázať, kam idete. Ak dieťa vie, čo ho čaká, môže byť menej nespokojné.
- Signály: Pieseň, hračka, ukázať cieľ cesty
Riešenie únavy
Ak je dieťa unavené, ale nedokáže v kočíku zaspať, skúste ho uspať v nosiči alebo šatke a potom ho preložiť do kočíka.
- Uspávanie v nosiči: Preloženie do kočíka po zaspatí
- Hluk: Hudba, televízor (ako podpora zaspávania)
Dôslednosť a trpezlivosť
Je dôležité byť dôsledný a trpezlivý. Ak dieťa protestuje, nenechajte sa odradiť a skúšajte rôzne stratégie, kým nenájdete tú, ktorá funguje. Nenechajte si „skákať po hlave“ a trvajte na tom, aby dieťa v kočíku alebo autosedačke sedelo. Vysvetlite mu, že je to potrebné, a odmeňte ho, keď je poslušné.
- Dôslednosť: Trvanie na jazde v kočíku/autosedačke
- Trpezlivosť: Skúšanie rôznych stratégií
- Odmena: Za poslušnosť
Alternatívy k autu
Ak dieťa neznáša jazdu autom, zvážte alternatívne spôsoby dopravy, ako je vlak alebo autobus. Ak musíte cestovať autom, skúste ísť počas poobedňajšieho spánku dieťaťa alebo si sadnite k nemu na zadné sedadlo a zabávajte ho.
- Vlak, autobus: Alternatívne spôsoby dopravy
- Cesta počas spánku: Využitie poobedňajšieho spánku
- Zábava na zadnom sedadle: Spievanie, rozprávanie
Čo nerobiť
Existujú aj kroky, ktorým by ste sa mali vyhnúť, aby ste situáciu nezhoršili:
- Nechať dieťa vyrevať: Dlhodobé ignorovanie plaču dieťaťa môže mať negatívny vplyv na jeho psychický vývoj.
- Používať klokanky: Klokanky nie sú ergonomické a môžu zaťažovať chrbticu dieťaťa aj rodiča.
- Nútiť dieťa do polohy, ktorá mu nevyhovuje: Ak dieťa plače, skúste zmeniť polohu alebo spôsob, akým je v kočíku uložené.
Skúsenosti mamičiek: Praktické rady z praxe
Mnohé mamičky sa podelili o svoje skúsenosti a rady, ako zvládnuť dieťa, ktoré odmieta kočík:
- Zuzana: "Naša malá tiež nechcela byť v kočíku, ale keď sme prešli na športový kočík, zlepšilo sa to. Teraz aspoň vidí, čo sa deje okolo nej."
- Martina: "Používam ergonomický nosič a je to oveľa lepšie ako klokanka. Malý je spokojný a ja mám voľné ruky."
- Jana: "Keď ideme autom, sedím vzadu s malým a spievam mu pesničky. Väčšinou to zaberie a cestu prespí."
- Katarína: "Skúšala som nechať malého vyrevať, ale nepomohlo to. Nakoniec som zistila, že má reflux a ležanie v kočíku mu robilo zle. Kúpili sme manducu a bolo po probléme."
Nosenie z pohľadu fyzioterapeuta: Dôležité aspekty vývoja
Mgr. Ľubica Rostášová, fyzioterapeutka, vníma nosenie bábätiek v šatkách, nosiči alebo na rukách z pohľadu psychomotorického vývoja s istými výhradami. Hlavnými dôvodmi sú vplyv gravitácie vo vertikálnej polohe, čím vzniká prílišná záťaž na nevyvinutú chrbticu a periférne kĺby. Vplyvom toho sa môže meniť a oneskorovať psychomotorický vývin dieťaťa, dieťa sa nemôže motoricky prejavovať, pretože mu to nie je v tejto polohe umožnené.
Pri dlhodobom šatkovaní sa obmedzuje funkcia svalov, ktoré zaisťujú správne držanie tela a vývoj chrbtice, hrudníka a bedrových kĺbov. Dieťa sa rodí centrálne a motoricky nezrelé. Na to, aby sa dostalo do vertikálnej polohy, teda stálo na nohách a pohlo sa dopredu a zastavilo sa, potrebuje z hľadiska vývinu približne jeden rok.
Rostášová odporúča, aby bolo dieťa v horizontálnej polohe na bruchu a na chrbte na pevnej podložke. Ak dieťa nemá zaistenú polohu, z ktorej tento fyziologický a automatický vývin má plynúť, potom nastávajú kvalitatívne zmeny v zmysle oneskorenia a patologických prejavov v psychomotorickom vývine. Tieto môžu zasahovať do fungovania a vývinu celého organizmu, napríklad častý je gastrointestinálny reflux, ktorý môže vzniknúť pri nesprávnom držaní tela. Pri šatkovaní môže dôjsť k polohovej skolióze, svalové napätie sa môže nerovnomerne rozložiť a tiež môže dôjsť k luxácii bedrových kĺbov, pretože poloha bedrových kĺbov pri šatkovaní (nosení v nosiči) nemusí byť vždy fyziologická.
Rostášová odporúča, aby sa rodičia skúsili na vývin svojho dieťatka pozrieť trochu inak a vyhýbali sa problémom, ktoré sú spojené so šatkovaním alebo nosením v nosiči či na rukách, ak sa vyskytnú komplikácie.
Spánok a uspávanie detí: Kľúč k pokojným nociam
Uspávať mladšie, ale aj staršie deti môže byť pre mnohých rodičov skutočnou výzvou. Keď deťom pomôžete sa pred spaním zrelaxovať, podporíte tým nielen ich zdravie, ale doprajete trochu odpočinku po dlhom dni aj sebe.
Príčiny problémov so spánkom
Kým nepochopíte príčinu, nebudete schopní nájsť riešenie. Medzi psychologické faktory patria separačná úzkosť a strachy. Vývinové míľniky, ako motorický alebo kognitívny pokrok, môžu tiež ovplyvniť spánok. Nevhodná rutina, nedostatok alebo prebytok stimulácie pred spaním, a strach z premeškania (FOMO) môžu tiež brániť v spánku. Príliš veľa podnetov a nevyhovujúce prostredie tiež zohrávajú úlohu. Neraz sa rodičia mylne domnievajú, že čím dlhšie bude dieťa hore, tým dlhšie pospí. Väčšinou to zaručí presný opak. Čím viac je dieťa unavené a prestimulované, tým menej je spánok regeneračný.
Ako podporiť kvalitný spánok
- Fyzická aktivita počas dňa: Pravidelná pohybová aktivita umožní deťom vybiť energiu.
- Relaxačné aktivity: Uvoľnenejšie kreatívne aktivity ako omaľovánky a puzzle pomáhajú deťom upokojiť sa.
- Kúpanie pred spaním: Teplý kúpeľ uvoľňuje svaly a signalizuje, že je čas spať.
- Prijatie predvídateľnosti: Konzistentný rozvrh pred spaním pomáha deťom cítiť sa bezpečne a organizovane.
- Znížte stimuláciu pred spaním: Nevystavujte deti obrazovkám aspoň hodinu pred spaním.
- Zaraďte do programu relaxačné aktivity: Spoločné čítanie pred spaním, uspávanky alebo pomalá upokojujúca hudba.
- Fyzický kontakt: Podpora, odpovedanie na potreby a fyzická blízkosť rodiča im pomáhajú nielen lepšie zvládať prechody medzi spánkovými cyklami, ale aj budovať dôveru a zdravý vzťah s rodičmi.
Ako naučiť dieťa zaspávať samo?
Táto otázka je pomerne záludná, keďže dieťa na zaspávanie musí individuálne "dozrieť". Buďte trpezliví a empatickí, rozhodne nenechávajte dieťa zaspávať v slzách.
Nosenie bábätiek, ale aj väčších detí je veľkou témou. Má zástancov i odporcov. Veľa otázok, názorov sa objaví v diskusiách. Preto sme sa opýtali na niektoré súvislosti aj za vás. Na naše otázky odpovedala fyzioterapeutka Mgr. Ľubica Rostášová. Pred časom som sa stretla s názorom, že šatkovanie je šialenstvo posledných rokov. Ako nosenie bábätiek v šatke či nosiči vnímate vy? Nosenie bábätiek v šatkách, nosiči alebo na rukách vnímam z pohľadu psychomotorického vývoja dieťaťa s istými výhradami. Hlavnými dôvodmi sú vplyv gravitácie vo vertikálnej polohe, čím vzniká prílišná záťaž na nevyvinutú chrbticu a periférne kĺby. Vplyvom toho sa môže meniť a oneskorovať psychomotorický vývin dieťaťa, dieťa sa nemôže motoricky prejavovať, pretože mu to nie je v tejto polohe umožnené (nedokáže bojovať s gravitačnou silou, má obmedzené možnosti, celé telo je v neprirodzenej polohe a tým, že visí, nie je nútené, aby sa o akýkoľvek motorický pohyb usilovalo). Je pravdou, že pri dlhodobom šatkovaní sa obmedzuje funkcia svalov, ktoré zaisťujú správne držanie tela a vývoj chrbtice, hrudníka a bedrových kĺbov? Ak áno, tak ako konkrétne? Nemali by sme šatkovanie (nosenie v nosiči alebo na rukách), pri ktorom sa dieťa nachádza vo vertikálnej polohe, spájať s časovým úsekom, pretože k týmto obmedzeniam dochádza aj pri krátkodobom šatkovaní (čas berme v tomto kontexte ako relatívny pojem). Dieťa sa rodí centrálne a motoricky nezrelé, na to aby sa dostalo do vertikálnej polohy, teda stálo na nohách a pohlo sa dopredu a zastavilo sa, potrebuje z hľadiska vývinu jeden rok (niekedy aj trochu viac). Počas tohto obdobia prechádza dieťa určitými vývinovými míľnikmi, v ktorých sa začína motoricky prejavovať a postupne si v každom mesiaci pridáva do svojho pohybového repertoára nový pohybový vzor - za predpokladu, že mu to je umožnené. To znamená že sa nachádza v horizontálnej polohe na bruchu a na chrbte na pevnej podložke (nie vo vertikálnej polohe ako je to pri šatkovaní, nosení na rukách alebo v nosiči). Celý psychomotorický vývin dieťaťa je automatický, to znamená, že ak je dieťa centrálne zdravé (má zdravý mozog), prebieha to samé a nepodlieha učeniu - nemôžeme dieťa učiť ako sa má pretáčať na bok, na brucho, z brucha späť na chrbát, ako loziť po štyroch, ako si sadať, postaviť sa, či chodiť. Keď ale dieťa nemá zaistenú polohu, z ktorej tento fyziologický a automatický vývin má plynúť, potom nastávajú kvalitatívne zmeny v zmysle oneskorenia a patologických prejavov v psychomotorickom vývine. Tie zasahujú do fungovania a vývinu celého organizmu - napr. častý je gastrointestinálny reflux, ktorý vzniká pri šatkovaní (nosení na rukách, nosiči), pretože dieťa má zaklonenú hlavičku, kvalitatívne poruchy audiovizuálneho vnímania, fixovaná polohová a z nej plynúca aj pohybová asymetria, s ktorou sa dieťatko ďalej vyvíja a rastie, poruchy dýchania a následného vývoja dýchania (dieťatko po narodení dýcha bruškom, až v neskoršom vývoji dochádza k prepojeniu brušného dýchania s hrudným), rôzne iné funkčné pohybové poruchy, ktoré ak pretrvávajú, tak neskôr sú podkladom pre vznik rôznych štrukturálnych porúch pohybového systému. Strašiakom rodičov je tiež informácia, že pri šatkovaní môže dôjsť k deformitám chrbtice, či asymetrickému svalovému napätiu? Je to pravda? Ako to detské telíčko funguje? Ako som už spomenula, vývin človeka je druhovo daný, platí pravidlo tzv. hierarchie - pretože sa dieťatko narodí centrálne a motoricky nezrelé, trvá to presne stanovený čas, v ktorom sa vplyvom hierarchického dozrievania vyšších nervových štruktúr začne automaticky meniť jeho psychomotorický prejav tak, že u dieťatka vidíme zhruba každý mesiac nový pohybový vzor. Keď ale dieťatku nebude umožnené byť v polohách pre neho prirodzených - ľah na chrbte a bruchu na pevnej podložke (nie na gauči alebo posteľnom matraci), aby sa mohlo samé motoricky prejavovať, začne sa jeho psychomotorický vývin meniť, oneskorovať. Začne sa vytvárať polohová a pohybová asymetria, ktorá sa týka celého telíčka (od hlavičky až po nožičky, vrátane tvárovej časti a všetkého, čo na tvári je - oči, ústa, jazyk…), a teda sa môže na chrbtici prejaviť polohová skolióza, svalové napätie je na niektorých svalových skupinách výraznejšie zvýšené, na iných svalových skupinách zasa znížené a podobne. Tiež som našla informáciu, že pri šatkovaní môže dôjsť k luxácii bedrových kĺbov. Pričom ja som si vždy myslela, že ak je dieťa dobre uviazané, s podsadeným zadočkom, tak práve šatkovanie zabezpečí pre kĺbiky vhodnú pozíciu pre správny vývin. Kde je teda pravda? Poloha bedrových kĺbov pri šatkovaní (nosení v nosiči) je nefyziologická, tak ako je aj poloha celého telíčka. Pretože má dieťatko všetky kĺby nezrelé, tak ich ďalší vývin a formovanie podlieha tomu, v akej polohe sa nachádzajú a ako na ne vplývajú aj ďalšie podstatné faktory. Bedrové kĺby, ktoré v budúcom živote budú plniť funkciu váhonosnú, sa vyvíjajú postupne. Ich vývin súvisí s tým, ako na nich bude vplývať svalový ťah, gravitácia a poloha hlavice bedrového kĺbu voči jamke na panve. Ak svalový ťah alebo pasívna nefyziologická poloha budú pôsobiť tak, že je kĺb v jamke na panve stále v pretrvávajúcej decentrovanej polohe, tak to bude mať aj negatívny vplyv na vývin celého bedrového kĺbu, kolodiafyzárneho uhla, stehennej kosti a celej dolnej končatiny. Svaly teda nebudú pracovať v okolí bedrového kĺbu vyvážene, ale budú sa o kĺb biť - silnejšie a stále pracujúce svaly budú hlavicu bedrového kĺbu ťahať svojim smerom a teda sa bude meniť aj poloha hlavice v jamke na panve v zmysle spomínanej decentrácie. Takto nemôže z dlhodobého hľadiska fungovať žiaden kĺb. Hovoríte, že nosenie detí sa vám nezdá vhodné. Máte na mysli zvislú polohu alebo akékoľvek nosenie? Nosenie na rukách mám na mysli také, kedy je dieťa vo zvislej polohe - klasický spôsob nosenia vo vertikále, keď mu nohy visia dole a nie je zaistená bezpečná opora pre hlavičku, chrbát, panvu a postavenie dolných končatín. Celodenné nosenie detí na rukách je pre ich motorický vývin neprospešné, pretože tak strácajú možnosť prirodzeného rozvoja pohybu. Keď dieťa - dlhodobo nosené - potom položia na zem na chrbátik, či bruško, tak plače, pretože túto polohu nepozná. Nevie sa s ňou stotožniť, je v tejto polohe nestabilné, pretože pri nosení na rukách, či v nosiči sa o žiadnu stabilitu nemusí usilovať, nemusí si vytvárať oporné body, ktoré sú dôležité pre rozvoj správnej motoriky. Rodičia dieťa potom kvôli plaču opätovne berú na ruky a nakoniec je to tak, že dieťa sa potom väčšinu dňa nosí na rukách a ešte aj v zlej polohe. Ako správne dieťatko nosiť by sa rodičia mali naučiť. Ako ho správne uchopiť, ako ho v polohe zaistiť, ako mu vytvoriť správnu oporu tela od hlavy po panvu a udržať nožičky tak, aby neviseli dole. Vývin človeka prebieha z chrbta cez bok, brucho, polohu na štyroch, lozenie po štyroch, šikmé a pozdĺžne sedy, až po vertikalizačné známky nakročenia si nožičku a postupný stoj s oporou, bošnú chôdzu a nakoniec chôdzu dopredu. Preto je nesmierne dôležité, aby dieťa tieto polohy malo zvládnuté a bolo mu umožnené v čase jeho aktívnej bdelosti byť čo najviac v polohách na chrbte alebo na brušku. Pretože práve v týchto polohách si v raných mesiacoch vytvára oporné body a pridáva si vždy nové pohybové vzory. Aké sú vaše odporúčania pre mamy, rodičov, ktorí chcú svoje dieťa šatkovať? Na čo by si mali určite dať pozor? Čomu sa isto vyhnúť? Moje odporúčanie pre rodičov, ktorí sa chcú vyhnúť problémom, ktoré sú spojené so šatkovaním alebo nosením v nosiči či na rukách je také, aby sa skúsili na vývin svojho dieťatka pozrieť trochu inak.