Ploché strechy, kedysi vnímané skôr ako nutné zlo, dnes predstavujú sofistikované architektonické riešenia, ktoré prinášajú množstvo benefitov. Samozrejmosťou súčasných striech je, že spĺňajú svoju prvoradú úlohu - ochranu interiéru pred atmosférickými zrážkami. Nevšedné rozmery stavby, atypické pôdorysy domov či netradičný terén pozemku sú pre tvorbu strechy výzvou. Použitím plochej strechy sa elegantne odkrýva jedinečný priestor na jej využitie na viacúrovňové bývanie s terasami a strešnými záhradami. Zazeleňovanie takýchto striech má svoje opodstatnenie aj z hľadiska ekológie a mikroklímy - vegetačné strechy podporujú zdravú klímu, tlmia hluk a chránia strechu aj celú stavbu.
Energetická efektívnosť a solárne technológie
Tvar a sklon plochej strechy ocenia užívatelia, ktorí sa rozhodli pre maximalizáciu ziskov zo slnečnej energie a zvolia si možnosť energeticky úspornej výroby teplej vody či využitia obnoviteľných zdrojov tepla prostredníctvom solárnych kolektorov. Solárne kolektory sa na streche umiestňujú jednoducho. Rovnako bezproblémová je vďaka pohodlnému prístupu k nim aj ich údržba. V nízkoenergetických domoch, kde sa spotreba tepla pohybuje pod 50 kWh/m², by mala strecha dosahovať tepelnoizolačné parametre U = 0,15 W/(m². K). Prednosťou plochej strechy je minimalizácia tepelných únikov. Spoľahlivú plochú strechu s požadovanými vlastnosťami pre energeticky úsporné a nízkoenergetické domy možno zrealizovať aj v prijateľných cenových úrovniach.
Životnosť a materiálové inovácie
V minulosti vyvažovala ekonomickú dostupnosť plochých striech ich nižšia životnosť. Dnes to už neplatí. Vďaka technickým parametrom moderných materiálov a ich starostlivo skombinovanej skladbe bude plochá strecha funkčná a zachová si pôvodný vzhľad počas celej životnosti. Tá môže byť viac než 30 rokov. Navyše, budúci užívateľ nemusí realizovať špeciálnu strešnú konštrukciu - krov, čo takisto znamená úsporu nákladov.
Ploché strechy na rozdiel od šikmých nepotrebujú žiadnu špeciálnu konštrukciu, vhodný je pre ne v podstate každý druh nosnej konštrukcie.
Asfaltované pásy: Modernizácia tradičného materiálu
Po dlhý čas boli asfaltové pásy predmetom kritiky. Nespoľahlivosť oxidovaných hydroizolačných materiálov už nahradili zlepšené modifkované asfaltované pásy, ktoré sa vyrábajú z asfaltu, ku ktorému sa pridávajú vhodné elastoméry (SBS modifikácia) alebo plastoméry (APP modifikácia). Súčasné asfaltované pásy sa vyrábajú v rôznych šírkach, s rozličnými profiláciami na spodnej strane či s rôznymi farebnosťami povrchov, môžu mať už vo výrobe nakašírované geotextílie. Oproti fóliám majú modifikované asfaltované pásy výhodu dvojvrstvového systému, ktorý sa odporúča z hľadiska vyššieho zaťaženia, bezpečnosti i následnosti prác. V takomto prípade sa ako parozábrana aplikuje asfaltový pás s hrúbkou 3 až 4 mm s hliníkovou nosnou vložkou. Na tepelnú izoláciu sa umiestni spodný pás s hrúbkou 4 mm s jemným posypom a horný pás sa nataví na spodný s hrúbkou 4,2 mm s hrubozrnným posypom. Pre jednovrstvový systém, ktorý investori volia pre nižšie náklady, sa odporúča hrúbka 5,2 mm. Asfaltované pásy sú ľahko opracovateľné, čo zjednodušuje realizáciu detailov. V prípade, že sa ako tepelná izolácia uplatnia polystyrény, sa z hľadiska bezpečnosti používa spodný samolepiaci asfaltovaný pás a horný pás s hrubozrnným posypom sa natavuje. Hrubozrnný posyp, ktorý tvorí vonkajšiu vrstvu asfaltovaných pásov, má funkciu nielen z estetického hľadiska, ale aj z hľadiska životnosti materiálu. Chráni povlakovú krytinu pred UV žiarením a poškodením. Zároveň vďaka svojej vhodnej farebnosti prispieva k šetreniu energiou najmä počas letných dní.
Ploché strechy s mechanicky ukotvenou povlakovou krytinou. Na prepojenie zvislých častí a detailov, ako je napríklad atika, sa použil modifikovaný asfaltovaný pás so špeciálnou profilovanou hliníkovou úpravou.
- Tepelná izolácia - zabezpečuje dostatočný tepelný odpor strešnej konštrukcie, účinne bráni úniku tepla z domu a podporuje tepelnú pohodu bývania.
- Povlaková krytina - hlavná hydroizolačná vrstva.
PVC fólie: Moderná a ekologicky problematická voľba
Čistú a jednoduchú realizáciu hydroizolačného systému strechy umožňuje PVC fólia, ktorá sa na strešný plášť ukladá v jednej vrstve s odporúčanou hrúbkou 1,5 mm a viac. V ponuke výrobcov sú aj fólie s hrúbkou 1,2 mm, ktoré sa v praxi používajú menej, keďže sú náchylnejšie na poškodenie. Fólia musí byť od ostatných vrstiev oddelená geotextíliou. Nesmie prísť do priameho kontaktu s polystyrénom alebo asfaltom. Z hľadiska vplyvu na životné prostredie sú PVC fólie problematickým materiálom.
PVC fólie však možno pri rekonštrukcii použiť len vtedy, ak sa dajú dobre mechanicky ukotviť do nosného podkladu. Pri starších objektoch je podklad často málo únosný, tvoria ho škvárové násypy uzavreté cementovým poterom alebo betónovou mazaninou. Môže sa teda stať, že kotvenie nebude spoľahlivé a nezvládne namáhanie saním vetra. Dôjde k uvoľneniu kotviacich prvkov a poškodeniu hydroizolácie.
Prírodné polyolefínopolymérbitúmenové pásy (POCB): Kompromisné riešenie
Ďalšou možnosťou sú prírodné polyolefínopolymérbitúmenové pásy (POCB). Ide o materiál, ktorého vlastnosti sú kompromisom medzi vlastnosťami fólií a asfaltovaných pásov. Polyolefínová fólia s nízkym obsahom asfaltu je zaradená do kategórie jednovrstvových hydroizolačných systémov. Táto termoplastická fólia s hrúbkou okolo 3 mm sa spája horúcim vzduchom. Ak bude zaťažená štrkom, možno ju voľne položiť, v ostatných prípadoch ju treba mechanicky kotviť. Je kompatibilná s polystyrénom i asfaltom, takže ju netreba oddeľovať geotextíliami. Výhodou tohto materiálu oproti PVC fóliám je, že si nevyžaduje klampiarske plechy na kotvenie v miestach detailov. Možno ju priamo napojiť na konštrukcie, čo znižuje náklady na realizáciu detailov strechy. Zároveň predstavuje aj bezpečnejšiu voľbu z hľadiska odolnosti hydroizolačnej vrstvy.
Konštrukčné riešenia a ich špecifiká
Ďalšou možnosťou je realizácia strechy s obráteným poradím vrstiev, ktorá si nevyžaduje aplikáciu parozábrany, čo predstavuje ušetrenie financií. Súčasťou tejto konštrukcie je extrudovaný polystyrén, ktorý stojí o niečo viac ako penový polystyrén. Nevýhodou je to, že sa voda dostane až na hydroizoláciu, čo zvyšuje riziko väčších tepelných strát. S vodou často prichádza nános semien, ktoré v miestach medzi hydroizoláciou a tepelnou izoláciou môžu začať klíčiť. Ak nie je hydroizolácia dostatočne odolná proti prerastaniu koreňov, môže sa porušiť. Výhodou strechy s obráteným poradím vrstiev je, že v nej nedochádza ku kondenzácii vodnej pary.
V energeticky úsporných domoch sa kladie dôraz predovšetkým na správnu hrúbku tepelnej izolácie, ktorá musí byť navrhnutá tak, aby zodpovedala tepelnotechnickým požiadavkám pre daný typ domu (energeticky úsporný, nízkoenergetický, pasívny dom).
Pred aplikáciou jednotlivých vrstiev sa odporúča aj na novostavbách zhodnotiť vlhkosť a rovinatosť podkladu.
Ak sa sondou zistí, že vlhkosť pri zatekaní strechy prenikla všetkými jej vrstvami, je potrebná výmena všetkých porušených vrstiev, nie len hydroizolačnej. Vtedy je nevyhnutné zhotoviť nový strešný plášť s parozábranou, tepelnou izoláciou a hydroizoláciou. Samozrejme sa nesmie zabudnúť na spádovanie strechy, ak jej chýba.
Ak sa povlaková krytina neukotví, zaťaží sa štrkom. Je to však nepraktickejšie riešenie, pretože v štrkovej vrstve sa náletový prach usádza aj s poletujúcimi semienkami rôznych rastlín, stromov, ktoré sa v štrku usadia a zapustia korienky. Preto je nutné štrk udržiavať.
Problémové detaily a ich riešenia
Ploché strechy majú najčastejšie poruchy v miestach styku s obvodovou stenou, ukončenia povlakovej krytiny pri odkvapoch, či v miestach prestupov potrubí. Pôvodné kovové klampiarske výrobky na streche sa nedali spojiť s krytinou, pretože rozťažnosť kovu je iná ako rozťažnosť asfaltu. Spoj asfaltovej lepenky s klampiarskym plechom bol časom narušený a tam vznikali ďalšie miesta porúch. Výrobcovia asfaltových krytín odporúčajú riešiť detaily spojov klampiarskych výrobkov s asfaltovou krytinou ukončením krytiny pod klampiarskym oplechovaním. Takéto riešenie vyžaduje vybudovať v rohoch spády, čo značne predražuje rekonštrukciu a v mnohých prípadoch je nerealizovateľné. Priechodnejšie je použiť technológiu plastových fólií s poplastovanými plechmi, ktorá spočíva vo vytvorení dokonalého spoja vďaka spolupôsobenia oplechovania s povlakovou krytinou. Celá plocha strechy je potom prakticky nenarušiteľná vonkajšími vplyvmi a mala by spoľahlivo slúžiť desiatky rokov. Pri oprave plochej strechy plastovou fóliou sa môže pôvodné kovové oplechovanie na streche ponechať. Sklepú sa len drážky a klampiarske prvky sa prekryjú novými, poplastovanými.
Renovácia a údržba plochej strechy
Najčastejšie sú problémové staršie ploché strechy s kritickým stavom hydroizolácie, ktorá je už prestárlá, z nevyhovujúceho materiálu alebo je nekvalitne urobená. Tieto nedostatky sú už dnes prekonané a dajú sa spoľahlivo renovovať. Väčšina majiteľov zatekajúcich plochých striech hľadá záchranu vo vybudovaní šikmej strechy. Je to finančne nákladné a nepotrebné. Plochá strecha sa dá spoľahlivo opraviť a pri použití tých najkvalitnejších materiálov to bude vždy lacnejšie ako budovať nízky krov s lacnou krytinou.
Najväčšou bolesťou plochej strechy je, ak nie je vyspádovaná. Aj minimálny spád zabezpečí, že voda odtečie do strešného žľabu. Ak však spádovanie chýba, na streche vznikajú mláky, v nich sa koncentruje oxid siričitý, ktorý narušuje predovšetkým staršie asfaltové krytiny a strecha začne zatekať. Mnohí tento problém riešili tak, že na premočenú strechu nalepili ďalšiu vrstvu lepenky ktorá zabránila vyparovaniu vlhkosti. Na streche sa vyvárali bubny a za krátky čas pretekala znova.
V cenových ponukách realizačných spoločností treba dbať na to, aby sa do nich započítalo aj prespádovanie strechy. Minimálny sklon strechy musí byť 1°, čo zabezpečuje odtok zrážkovej vody do vpustov. Ak by sa strecha nevyspádovala, mohlo by to mať za následok nerovnomerné namáhanie hydroizolácie stojatou vodou na viacerých miestach.
Asfalt vs. moderné materiály pri renovácii
Krytina z asfaltových hmôt sa pri oprave plochých striech dnes už nepoužíva alebo len ojedinele. Asfalt je síce výborný materiál, avšak nie na ploché strechy, kde rozdiely teplôt v lete a zime môžu byť aj viac ako 50°C. Asfaltový pás v lete doslova tečie a v zime naopak krehne - dochádza tak k postupnej degradácii a vzniku problémov s tesnosťou. Nedokonale pozinkované plechy časom korodujú a nastavená hydroizolácia sa odlupuje… Tieto problémy však moderné materiály nepostihujú. Vhodnejšie sú nové modifikované asfaltové pásy a najspoľahlivejšie je použitie fólií z mäkčeného PVC, ktoré sú odolné aj proti kyselinám. Podmienkou zhotovenia opravy novou povlakovou hydroizoláciou je pevný podklad - aby nemal príliš veľké praskliny a netvorili sa na ňom kaluže, teda bol vyspádovaný. Pôvodnú povlakovú krytinu z asfaltových hmôt možno zriedka použiť ako podklad nového povlaku. Problémom sú najmä staré pásy známe ako IPA s nasiakavou vložkou. Ťažkosti spôsobujú aj veľké hrúbky lepenky, ktorá sa postupne natavovali pri opravách na pôvodnú krytinu. Niektoré strechy nesú 3 až 9 cm pôvodnej povlakovej krytiny.
Šindle: Alternatíva pre šikmé strechy, ale aj pre ploché konštrukcie?
Strecha je jednou z najdôležitejších častí domu, pričom nedotvára len celkový estetický dojem, ale významne ovplyvňuje kvalitu bývania. Jej dôležitým prvkom je strešná krytina. Šindle sú najstarším strešným materiálom na svete. Používali sa už v období antiky a veľmi populárne boli v čase Keltov, Rimanov a v stredoveku. Najstaršie šindle boli vyrobené z kameňa a neskôr ich nahradili šindle z kôry stromu a dreva. V 18. storočí, v dôsledku vysokého dopytu po dreve na výstavbu lodí, bolo treba hľadať nové strešné materiály a do popredia sa dostala krytina z prírodného kameňa a strešné škridly. Šindle zaznamenávajú svoj opätovný rozmach v priebehu 19. storočia, keď sa na ich výrobu začína používať nový prírodný materiál - asfalt. Asfalt je prírodný materiál získaný z ropy. Je charakteristický vodovzdornosťou, flexibilitou, priľnavosťou a odolnosťou proti poveternostným vplyvom. Kanadské asfaltové šindle sú vhodným riešením do polárnych ľadových až tropicky horúcich, vlhkých či veterných oblastí.
Sklená rohož, ktorá je nosnou vložkou šindľov, je stabilná a odolná proti teplotným výkyvom. Ochrana povrchu šindľa je zabezpečená granulovým posypom. Šindle sú odolné proti krupobitiu, silnému vetru, a to až do rýchlosti 220 km/h, návalom snehu a ľadu, vysokým teplotám vzduchu (púštne horúčavy) a vysokým účinkom UV žiarenia. Majú dobré zvukovoizolačné vlastnosti. Pri daždi a krupobití absorbujú značnú časť hluku.
Jednou z hlavných výhod kanadských asfaltových strešných šindľov je ich nízka hmotnosť na štvorcový meter, ktorá je v priemere 10 kg/m². Táto hmotnosť radí šindle medzi veľmi ľahké strešné krytiny, vďaka čomu sa nadmerne nezaťažujú krovy a ani statika domu. S nízkou hmotnosťou priamo súvisí aj možnosť realizácie odľahčenej strešnej konštrukcie, čím sa dosahuje znižovanie investičných nákladov vynaložených nielen na konštrukciu samotnej strechy, ale aj celkovej stavby domu. Potrebné množstvo šindľov na pokrytie bežnej strechy sa vďaka nízkej hmotnosti zmestí maximálne na 1 až 2 palety. S tým súvisí zníženie finančných nákladov na prepravu, ale predovšetkým zníženie množstva výfukových plynov z objemných nákladných vozidiel, ktoré zaťažujú životné prostredie. Životnosť kvalitných šindľov sa pohybuje od 25 do 30 rokov a vždy závisí od zvoleného typu šindľa, kvality kladenia a odvetrania strechy.
V našich podmienkach boli však šindle v porovnaní so strešnými škridlami (či už pálenými alebo betónovými) chápané iba ako lacná a mnohokrát aj menej kvalitná alternatíva. Preto by sa investor mal rozhodovať pre šindle, ktoré boli vyrobené v súlade s požiadavkami normatívnych predpisov (STN EN 544: 2007: Asfaltové šindle s minerálnou a/alebo syntetickou vložkou. Špecifikácia výrobku a skúšobné metódy.), čo sa deklaruje označením stavebných materiálov značkou zhody CE. Ďalším faktorom, ktorý má zásadný vplyv na rozhodovanie, je dĺžka záruky, ktorú poskytuje výrobca. Tu je rozhodujúce, na čo všetko sa záruka vzťahuje (v niektorých prípadoch výrobca nahradí nielen cenu poškodeného materiálu, ale všetky náklady súvisiace s opravou). Aby šindle mohli vďaka deklarovaným vlastnostiam zabezpečiť optimálnu funkčnosť strešnej konštrukcie ako celku, treba dodržať predpísaný postup kladenia. Aj keď sú šindle ľahkým a jednoducho manipulovateľným a aplikovateľným materiálom, je vhodné ich kladenie zveriť do rúk odborníkov. Najčastejšími chybami sú nesprávne vyhotovené detaily.
Odvetranie strechy a jeho význam
Z dôvodu ropnej krízy v sedemdesiatych rokoch sa v súvislosti so znižovaním energetickej náročnosti začali strechy tepelne izolovať. Tepelná izolácia sa väčšinou pokladala priamo na strešné debnenie, bez toho, aby sa vynechala vzduchová medzera. Vlhkosť sa nachádza v každom obývanom dome (produkuje sa pri varení, umývaní, ďalšími zdrojmi sú flóra, ale aj samotný ľudský organizmus). V dôsledku výrazne odlišnej teploty v exteriéri a interiéri vlhký nezdravý vzduch väčšinou v podkroví kondenzuje, čo má za následok hnitie dreva. Vlhkosť má rovnako negatívny vplyv na asfaltové šindle (znižuje ich životnosť). Odvetraním strechy sa znižuje teplota tak šindľovej strechy, ako aj priestoru pod ňou, čím sa odstraňujú negatívne vplyvy na strešnú konštrukciu a zabraňuje sa akumulácii vlhkosti v podkroví. Ventiláciou sa vyrovnáva teplota vo vnútri strešného plášťa a zabezpečuje sa odolnosť strešnej konštrukcie proti náhlym teplotným zmenám. Odvetraním strechy sa znižuje aj riziko vzniku ľadových bariér. Ľadové bariéry vznikajú ako dôsledok sústavného mrznutia a topeniu sa snehu. Teplo unikajúce cez strešné debnenie z interiéru sa zadržiava v oblasti podhľadu strechy zmrznutým riedkym rozmočeným snehom. Kľúčom k správnemu odvetraniu strechy je vyvážený ventilačný systém. Umožňuje únik tepla a vodných pár zo strešného plášťa. Vzduch musí mať možnosť voľne cirkulovať medzi izoláciou a strešným debnením, a to v celej dĺžke od odkvapu až po hrebeň strechy. Znamená to, že každý štvorcový centimeter odvádzaného vzduchu musí byť vyvážený rovnakým množstvom nasávaného vzduchu pri odkvape. Vzduch prirodzeným prúdením vďaka termickému efektu (komínový efekt) a difúzii vytláča teplo a vlhkosť. Pokiaľ dôjde k narušeniu rovnováhy v tomto systéme a čistá voľná plocha odvetrania NFA (Net Free Area) pri hrebeni je väčšia než pri odkvape, môže vzniknúť opačné prúdenie vzduchu, ktoré bude mať opačný negatívny efekt. Teplo a vlhkosť sa nebude uvoľňovať, ale naopak zvyšovať a hromadiť pri dolnej časti konštrukcie strechy. V súlade so štandardmi statickej ventilácie by mal byť na každých 300 cm² izolovanej strešnej plochy navrhnutý 1 cm² ventilácie (vždy pomer 1 : 300). Z toho 50 % plochy by malo byť odvetranej pri odkvapoch a 50 % plochy v hornej časti strechy pri hrebeni. Vzduchová medzera medzi izoláciou a strešnou krytinou musí byť 4 až 6 cm. Vzduch by mal prúdiť do vnútra v dolnej časti strechy (odkvap) a vychádzať v hornej časti strechy (hrebeň). Prúdenie vzduchu musí byť zabezpečené bez prekážok (tvorenými krovom či izoláciou), aby sa zabezpečila účinná ventilácia. Celková čistá voľná plocha odvetrania (NFA) odvetrávačov je funkciou izolovanej plochy strechy (P) a sklonu strechy. V súčasnosti sa do popredia dostávajú takzvané hrebeňové odvetrávače, ktorých výhoda spočíva v dostatočne veľkej odvetrávacej ploche, jednoduchej inštalácii, estetickej nenápadnosti a rozumnej cene.
Kvalitné kanadské/belgické šindle sú výhodnou alternatívou na renováciu rôznych typov krytín. Pred renováciou je dôležité preveriť kvalitu strešnej konštrukcie, aby uniesla váhu novej vrstvy šindľov. Plocha strechy musí byť podľa možnosti čo najrovnejšia. Pôvodnú vrstvu šindľov treba odstrániť len v miestach, kde sú šindle výrazne pokrčené (zvlnené, stočené rohy a podobne). Zvlnené šindle alebo rohy šindľov možno taktiež priklincovať. V prípade potreby treba vymeniť zhnité drevené prvky/debnenie, opotrebovaný komín, oplechovanie a podobne. Treba skontrolovať funkčnosť a kapacitu ventilácie. V prípade, že strecha nie je dostatočne odvetraná, odporúča sa použiť modifikované šindle. Niektoré šindle dokážu zakryť prípadné menšie nerovnosti. V prípade nerovného povrchu starých šindľov sú najlepšou voľbou laminované - dvojvrstvové šindle. Pred začiatkom renovácie treba dôkladne skontrolovať strechu a všetky detaily. Pôvodná strecha musí byť suchá. Vlhkosť vplýva negatívnym spôsobom na životnosť strešnej konštrukcie. Strechu treba očistiť od pilín, machov či lišajníkov. Podkladový pás sa medzi starú a novú vrstvu šindľov aplikovať nemusí, pokiaľ pôvodná strecha nezateká. V opačnom prípade slúži ako vyrovnávacia vrstva a poistná hydroizolácia. Hrebenáče a nárožné prvky musia byť pred inštaláciou nových šindľov odstránené a nové sa aplikujú až po položení novej vrstvy šindľov. Na dosiahnutie požadovaného uchytenia šindľov do strešného debnenia treba použiť dostatočne dlhé klince. Na kotvenie hrebeňových a nárožných prvkov treba použiť ešte dlhšie klince. Opotrebované oplechovanie treba vymeniť za nové. Niektoré strešné detaily (napríklad odvetrávače, hrebeňové a nárožné prvky) treba demontovať z pôvodnej vrstvy šindľov a nanovo aplikovať do novej vrstvy. Kladenie sa začína štartovacím radom. Tabule a prípadne aj horná časť šindľov sa odstránia tak, aby výška štartovacieho radu bola rovnaká ako viditeľná časť starých šindľov. Tým možno umiestniť samolepiace body, nanesené z výroby, na okraj strechy - odkvapovú hranu. Nový štartovací rad musí presahovať staré šindle, respektíve nové odkvapové oplechovanie. Treba dbať na to, aby sa vertikálne spoje zo štartovacieho radu neprekrývali s prvým novým radom šindľov - predíde sa tým možnému zatekaniu. Pri kladení prvého radu šindľov treba šindeľ upraviť tak, aby sa vošiel medzi spodnú hranu tretieho radu starých šindľov a spodnú hranu druhého radu nových šindľov. Pri realizácii druhého a ďalšieho radu treba odstrániť vždy polovicu tabule z každého šindľového plátu. Horná hrana nových šindľov sa vždy prikladá k spodnej hrane starých šindľov z vyššieho radu. Ako prvé treba odstrániť pôvodné šindle. V týchto oblastiach sa šindle nesmú prekrývať. Úžľabie možno aplikovať na pôvodnú vrstvu šindľov použitím plastometrického pásu s keramickými granulami v rovnakých farebných odtieňoch ako šindle alebo možno použiť plechové úžľabie. Úžľabie možno klásť ako otvorené, prepletané úžľabie alebo jednostranne zarezané úžľabie. Ak sú pôvodné odvetrávače funkčné, možno ich použiť opäť. Staré šindle z okolia a povrchu odvetrávača treba odstrániť. Pôvodný otvor sa vyplní novými šindľami a nanovo sa vyreže. Následne sa umiestni odvetrávač a položí sa nová vrstva šindľov. Pred kladením novej šindľovej krytiny na nešindľovú strechu treba odstrániť pôvodnú krytinu (plech, škridla, vlnité cementové dosky a podobne) ako aj kotviace prvky. Následne treba skontrolovať kvalitu strešného debnenia (ak sa v strešnej konštrukcii nachádza) v prípade potreby lokálne opraviť. Pôvodné strešné latovanie treba odstrániť a nahradiť ho plným strešným debnením. Pod strešným debnením je nevyhnutné ponechať ventilačnú medzeru s hrúbkou minimálne 3 až 6 cm v závislosti od dĺžky krokiev. Vzduch musí voľne prúdiť medzi odkvapovou hranou strechy a hrebeňom. Šindle sú ľahkou strešnou krytinou (hmotnosť asi 10 kg/m²). Následne sa postupuje ako pri renovácii šindľových striech.
Ing. Vladimír Futás, country manager IKO Slovakia, s. r. o.