Tepelné čerpadlá sa v posledných rokoch stávajú čoraz populárnejším riešením vykurovania a chladenia domácností. Ich výhodou je vysoká energetická efektívnosť a možnosť výrazne znížiť náklady na energiu, no aby fungovali naozaj efektívne, je nevyhnutné správne ich nastaviť. Pochopenie princípu fungovania a správne nastavenie parametrov, vrátane tlaku v systéme, je kľúčové pre optimálny výkon a dlhú životnosť zariadenia.
Princíp Fungovania Tepelného Čerpadla
Tepelné čerpadlo využíva vonkajšiu energiu zo vzduchu, vody alebo zeme a premieňa ju na teplo pre vykurovanie interiéru a ohrev vody. Jeho efektivita je závislá od rozdielu medzi vonkajšou a požadovanou vnútornou teplotou, preto je dôležité správne určiť teplotný režim a nastaviť krivku vykurovania podľa konkrétnych podmienok vášho domu. Krivka vykurovania určuje, aká bude teplota vody v systéme v závislosti od vonkajšej teploty.
Moderné systémy umožňujú individuálne ovládanie teploty v jednotlivých miestnostiach prostredníctvom termostatov, čo zvyšuje komfort a znižuje energetické straty. Veľký význam má aj nastavenie režimu ohrevu teplej vody. Tepelné čerpadlá môžu ohrev vody zabezpečovať kontinuálne alebo podľa potreby, napríklad cez nočný tarifný režim.
Tlak ako Indikátor Zdravia Systému
Pri servise tepelného čerpadla v teplovodnej otopnej sústave je žiaduce pracovať len s teplotami, aleboť jedine tie sa dajú vzájomne porovnávať. Okruhy chladiva, alebo tiež kompresorové okruhy tepelných čerpadiel, by sa mali posudzovať na základe rozdielov teplôt. V praxi však stále možno naraziť na technikov, ktorí sa pozerajú iba na hodnoty tlakov. Merali síce tlaky, ale tie sa musia previesť na teploty, lebo jedine tak možno posúdiť, či sú teploty z hľadiska funkcie tepelného čerpadla a otopnej sústavy optimálne.
Nemôžeme sa jednoducho zmieriť s tým, že tlak nemeriame preto, aby sme sa pri diagnostike zaoberali tlakom, ale preto, aby sme sa mohli zaoberať teplotou, ktorá konkrétnemu tlaku a konkrétnemu chladivu zodpovedá. A až potom tieto výparné/kondenzačné teploty môžeme porovnať s inými teplotami, s ktorými okruh chladiva (napr. TČ) pracuje na základe rozdielov teplôt. Nejde teda o tlak, ale o vzťah teploty chladiva a teploty teplonosných látok, z ktorých chladivo teplo odoberá (vzduch, voda, …) alebo naopak teplo do nich odovzdáva (vzduch, voda, …). Jedine keď poznáme napr. kondenzačnú teplotu (prevedenú z tlaku), môžeme ju porovnať s výstupnou teplotou otopnej vody na zistenie, ako efektívne sa odovzdáva teplo na kondenzátore. Alebo kondenzačnú teplotu („kondenzačku“) porovnať s teplotou už skondenzovaného chladiva na výstupe z kondenzátora - to pre zistenie tzv. prehriatia.
Prevod tlaku chladiva na výparnú/kondenzačnú teplotu v praxi neznamená v dnešnej dobe nejakú zložitú anabázu. Ak technik použije „po starom“ iba tlakové hadice pripojené na manometrovú batériu, tak po priblížení obrázku uvidíte, že okrem tlakovej stupnice obsahuje manometer aj stupnice teplôt podľa typu použitého chladiva. Potom technik hneď vie, za akých teplôt sa chladivo vyparuje vo výparníku (tlak zmeraný na saní), alebo za akých teplôt kondenzuje v kondenzátore (tlak zmeraný na výtlaku kompresora).
Poznámka: Pri chladive R407C by mal technik vedieť, či stupnica ukazuje teplotu sýtej kvapaliny alebo sýtej pary (ak má funkčný len jeden manometer), aby sa nedopustil pri diagnostike zásadného omylu. Na prístroji TESTO alebo v aplikácii zvolíte, o aké chladivo ide, a po pripojení tlakových sond okamžite viete výparnú či kondenzačnú teplotu a vôbec sa nemusíte pozerať, akú hodnotu tlaku prístroj práve zmeral. Samozrejme, musíte vedieť, či hadice/sondu pripájate na servisný ventilček na saní či výtlaku kompresora, ale naozaj pri diagnostike nie je potrebné sledovať, či meriate absolútny tlak či pretlak chladiva, napr. 4; 7; 20 či trebárs 42 bar, pretože vás má zaujímať výparná/kondenzačná teplota, ktorá príslušnému tlaku chladiva zodpovedá.
Ušetril som tisíce! Moja montáž tepelného čerpadla za 3500 €
Správna Diagnostika na Základe Rozdielov Teplôt
Príklad správnej a efektívnej diagnostiky podľa rozdielov teplôt si ukážeme na kondenzátore tepelného čerpadla (TČ). Táto diagnostika je založená na veľmi jednoduchom fakte, kedy obecne chceme mať čo najnižší tlak na výtlaku kompresora, a to znamená čo najnižší kondenzačný tlak/teplotu. Potom kompresor v danú chvíľu prekonáva čo najmenší rozdiel tlakov (výtlak vs. nasatie).
Ako bolo spomenuté mnohokrát v predchádzajúcich častiach, u TČ najlepších výrobcov je práve z vyššie uvedeného dôvodu kondenzačná teplota veľmi blízko výstupnej teplote otopnej vody z kondenzátora (+/− 1 Kelvin). Pre vysvetlenie, malý záporný rozdiel je možný, pretože chladivo do výmenníka vstupuje v opačnom smere, protiprúdne, než otopná voda a záporný rozdiel teplôt kryje množstvo citeľného tepla z horúcich pár chladiva, než ich teplota klesne na kondenzačnú teplotu a teplota otopnej vody sa tým zvýši nad kondenzačnú teplotu.
Inými slovami, výrobca navrhne úmerne výkonu kompresora tak veľký kondenzátor spolu s množstvom chladiva v okruhu, aby na výtlaku kompresora bol taký tlak, pri ktorom chladivo zkondenzuje za teploty (kondenzačnej), ktorá približne zodpovedá výstupnej teplote otopnej vody. Ak bude na výstupe z kondenzátora otopná voda napríklad o teplote napr. T8 = 28 °C, tak kondenzačná teplota Tc sa u najlepších strojov bude pohybovať približne medzi 27 až 29 °C. Keby pri výstupnej teplote otopnej vody 28 °C bola kondenzačná teplota napr. 35 °C, tak by kompresor musel oveľa viac zvyšovať tlak, a teda by mal aj väčšiu spotrebu elektrickej energie. A okrem toho, u najlepších výrobcov by to bol poruchový stav, zodpovedajúci preplneniu chladivom proti údaju zo štítku stroja, alebo by v okruhu bola iná náplň chladiva, popr. aj nekondenzujúci plyn.
Občas počúvam, že takéto zamyslenie sa nad teplotami je príliš vedecký prístup, čo je však zlá úvaha. Nejde len o to, že výrobca vynaložil veľa úsilia, aby vyrobil čo najlepší stroj s maximálnou energetickou efektivitou, ale aby stroj v praxi s touto efektivitou skutočne pracoval. Keď jeden z týchto komponentov/bodov začne zlyhávať, napr. výmenník sa bude zanášať, expanzný ventil bude príliš škrtiť alebo budeme mať inú než predpísanú dávku chladiva, prejaví sa to práve na teplotách, a to aj tých, ktoré odvodzujeme z tlakov - teda na výparných resp. kondenzačných teplotách.
Vďaka veľmi vydarenej konštrukcii tepelných čerpadiel zem/voda s on/off kompresormi sa na týchto strojoch niekedy vykonáva servis aj viac ako po 20 rokoch ich bezporuchovej prevádzky. To spôsobuje, že sa rad technikov vlastne až s takým oneskorením zoznamuje s tým, čo sa v takom okruhu deje z hľadiska teplôt a ich rozdielov, resp. ich vzájomných vzťahov. To však neznamená, že prichádzame s nejakou novou teóriou posudzovania a diagnostiky okruhov chladiva. Táto teória je známa niekoľko desiatok rokov a práve v súlade s ňou boli stroje napr. už pred tými 20 rokmi navrhnuté a dodnes sa tým vývojári riadia. S takým názorom sa občas stretávam a bohužiaľ musím povedať, že ho hovoria ľudia, ktorí nepochopili princípy, ktoré som tu spomenul.
Bohužiaľ, títo technici počas ich domnelej diagnostiky väčšinou len porovnávajú zmeraný tlak s tým, s čím sa stretli v minulosti. Tí lepší z nich posúdia, či zmeraný tlak nie je príliš blízko hodnote, pri ktorej zareaguje príslušný presostat (tlaková ochrana na saní/výtlaku kompresora). A keď máte veľa šťastia, stretnete sa s technikom, ktorý má zhruba predstavu, aké tlaky má približne čakať pri príprave vody alebo pri určitej teplote otopnej vody, napr. 40 a 55 °C. Vyššie opísaná diagnostika môže stačiť len vtedy, keď je kontrolovaný stroj, ktorému práve nič nie je, resp. stroj, u ktorého bol napr. vymenený len vadný diel a technik správne naplnil chladivo. Ak sa však stane akákoľvek chyba (môže sa stať, sme ľudia a nie je to hanba), napríklad v náplni chladiva, tak technik pozerajúci len na tlaky je stratený a nevie poznať, že je niečo zle.
Tlak vs. Teplota: Ktorá Metóda Je Lepšia?
Pre názornú ukážku tu využijeme tie isté výstupné teploty otopnej vody ako na Obr. 3, len namiesto rozsahu kondenzačných teplôt Tc použijeme týmto teplotám zodpovedajúci rozsah tlakov Pc (viz Obr. 4), ktorý možno približne očakávať pre danú výstupnú teplotu otopnej vody pre okruh pracujúci s chladivom R410A. Všimnite si, aké obrovské množstvo hodnôt tlakov by ste si museli pamätať pre jednotlivé výstupné teploty otopnej vody (povedzme od 25 do 60 °C), aby ste za akýchkoľvek prevádzkových podmienok dokázali zodpovedne povedať, či sa kondenzačný tlak Pc pohybuje v povolených medziach pre danú výstupnú teplotu otopnej vody napr. 37; 42; 58 °C atď. To by ste nemohli robiť nič iné, než si pravidelne prečítať tabuľky, aby ste si dané rozsahy tlakov pamätali - to by vás veľmi nebavilo, a hlavne by ste na to nemali čas ani mozgovú kapacitu. A teraz zvážte fakt, že existuje viac chladív a nové pribúdajú, takže ďalšie rozsahy tlakov, čo by ste si museli pamätať. Samozrejme, niekto by mohol namietať, že si pre daný stroj a chladivo urobí tabuľku rozsahu tlakov pre jednotlivé výstupné teploty otopnej vody, aby si rozsahy tlakov nemusel pamätať - to určite dáva zmysel, viz Tab. 1 nižšie. Takže si vždy odčíta tlak na výtlaku kompresora a následne sa pôjde pozrieť do ním vypracovanej tabuľky (takú tabuľku mu totiž žiadny výrobca nedá, pretože ju ani nemá), či je tlak v poriadku pre danú výstupnú teplotu otopnej vody. Tak by mal technik postupovať, aby robil správne diagnostiku pomocou pozerania sa na tlaky - aby sa čo do presnosti v posudzovaní vyrovnal diagnostike podľa rozdielov teplôt.
Z opísaného, zbytočne zložitého postupu cez rozsah tlakov vyplýva, že ho v praxi práve pre jeho zložitosť, resp. neprehľadnosť, technici príliš nevyužívajú. Práca s teplotami je oveľa jednoduchšia, rýchlejšia a aj názornejšia. V praxi sa pozriete, či sa kondenzačná teplota pohybuje pri danom stroji napríklad +/− 1 Kelvin okolo výstupnej teploty otopnej vody (ak ide o kondenzátor najlepších výrobcov TČ), a hneď viete, či je prenos tepla na kondenzátore v poriadku. Alebo ide o stroj iného výrobcu s horšími tabuľkovými hodnotami COP, ktorý má kondenzačnú teplotu bežne napr. 3 K nad výstupnou teplotou otopnej vody. Ak rozdiel teplôt zodpovedá, je to v poriadku, pretože tak bol stroj výrobcom navrhnutý. Pri strojoch 20 a viac rokov starých bol rozdiel kondenzačnej teploty a výstupnej teploty otopnej vody bežne 5-7 Kelvin a stroj bol/je v poriadku. Takže technik si musí dať dobrý pozor aj na to, na akom stroji diagnostiku vykonáva. Ale akých rozdielov teplôt sa má pri danom TČ dosahovať, by mal technikom povedať výrobca konkrétneho TČ.
V seriáli článkov zatiaľ nezaznela dôležitá informácia, že technik sa môže pri diagnostike dopustiť chyby tiež tým, ak na vysokotlakovej strane pripojí tlakové čidlo na iný servisný ventilček, než na ktorý má byť pripojený v rámci diagnostiky podľa teplôt. Môžete sa totiž stretnúť so strojmi, ktoré majú servisný ventilček ako medzi kompresorom a kondenzátorom na potrubí s horúcim plynom, tak aj za kondenzátorom na potrubí s podchladenou kvapalinou chladiva. Podobne ako na strane otopnej vody má kondenzátor určitú tlakovú stratu aj na strane chladiva, bežne sa pohybujúcu medzi 1 až 3 bary pri doskovom kondenzátore. Taká tlaková strata môže urobiť pokojne aj 2-5 Kelvin na kondenzačnej teplote pri chladive R410A, takže ju nemožno zanedbať. Do tejto tlakovej straty môže prehovoriť ešte napr. 4-cestný ventil, filter-dehydrátor, atď. v závislosti od umiestnenia servisného ventilčeka. Ak je váš stroj vybavený svojím interným tlakovým čidlom na výtlaku kompresora, mali by ste vami dodatočne pripájane tlakové čidlo (napr. TESTO) pripojiť na servisný ventilček na potrubí s horúcim plynom pred kondenzátorom, pretože iba tam je tlak v danom okamihu rovnaký ako v kondenzátore.
Rozdiel kondenzačnej teploty Tc a výstupnej teploty T8 na hodnote +/− 1 Kelvin pre najlepšie stroje platí pri bežnom teplotnom spáde otopnej vody na kondenzátore T8−T9 medzi 5-10 Kelvinmi, viz Obr. 5a. Ak by pri rovnakom stroji bol teplotný spád otopnej vody T8−T9 napr. 20 Kelvin (viz Obr. 5b), môže byť kondenzačná teplota Tc aj napr. 3 Kelviny pod výstupnou teplotou otopnej vody T8 a neznamená to, že je potrebné zasahovať do okruhu chladiva. Je to len známka nízkeho prietoku otopnej vody, či už to tak vedome robí sama regulácia stroja, alebo je napr. upchatý filter na teplej strane TČ, atď.
Niektorí výrobcovia zobrazujú tlaky ako kontrolný údaj, ale pre diagnostiku potrebujeme im zodpovedajúce teploty. Napr. výrobca IVT na displeji zobrazuje „iba“ výparnú a kondenzačnú teplotu, a nie tlaky, z ktorých boli tieto teploty odvodené. Dôvodom nie je to, že by na zobrazenie tlakov výrobca zabudol, alebo že by ich snáď chcel utajiť, ale pretože vývojár výrobcu jednoducho veľmi dobre vedel, že samotná hodnota tlaku v rámci diagnostiky slúži len pre jej prevod na príslušnú výparnú/kondenzačnú teplotu. Ako by ste tlak porovnali s teplotou otopnej vody, alebo napr. teplotou vzduchu či inou teplotou v okruhu chladiva? Ťažko, museli by ste mať tie zbytočné tabuľky dovolených rozsahov tlakov chladiva pre príslušnú výstupnú teplotu otopnej vody ako v Tab. 1!
Prečo Sledovať Tlaky v Okruhu Chladiva?
Občas niekto tvrdí, že iba vďaka hodnote tlaku je schopný overiť, či v fľaši/okruhu má správne chladivo. To sa dá ale jednoducho overiť aj bez pozerania na tlaky, hoci tlak musí byť zmeraný. Ak fľaša s chladivom stojí napr. v sklade s konštantnou teplotou dosť dlhú dobu, tak vo fľaši bude taký tlak, ktorému prisúdená kondenzačná teplota (keď na TESTO nastavíte správne chladivo) bude zodpovedať teplote okolitého vzduchu v sklade. Čo robí technik, ktorý tvrdí, že musí pozerať na tlak, aby overil, či má správne chladivo v pokoji kompresora? Zmeria tlak, zmeria vonkajšiu teplotu (pri TČ vzduch-voda) alebo teplotu v sklade (keď kontroluje fľašu dlho stojacu v sklade), a potom sa ide pozrieť do tabuľky chladiva, či má chladivo pre danú teplotu vzduchu príslušný tlak. Nie je teda pri zmeraní tlaku lepšie a rýchlejšie sa pozrieť hneď na kondenzačnú teplotu (na displeji TČ alebo na TESTO či manometri) a tú hneď porovnať s teplotou vzduchu?
Že je v okruhu zlé chladivo/náplň, sa dá s pomocou teplôt poznať napr. keď pri výstupnej teplote otopnej vody 28 °C nameriame kondenzačnú teplotu 40 °C (a nie 27-29 °C ako u najlepších strojov) a pritom máme na saní kompresora napr. teplotu -10 °C (čo zodpovedá napr. chladivu R407C pri tlaku cca 2 bar). Vtedy je zrejmé, že to nie je chyba v náplni chladiva, ale problém je niekde inde (napr. upchatý výmenník, zlý expanzný ventil, atď.). Musíme poznať hodnotu tlaku, ale len z jeho výšky nič nezistíme. Naučiť sa posudzovať okruh chladiva/kompresorový okruh chce isté množstvo skúseností. Diagnostika okruhu chladiva však okrem stoviek hodín v praxi vyžaduje aj porozumenie teórii na takej úrovni, ktorú by som sa bez zveličenia nebál nazvať špičkovou. To platí tým viac, čím lepší stroj posudzujete, pretože dnešné stroje vybavené celým radom čidiel (teplotných a tlakových) sú veľmi háklivé na akékoľvek odchýlky od prevádzkových hodnôt, na ktoré boli navrhnuté pre čo najúspornejšiu prevádzku.
Údržba a Životnosť Tepelného Čerpadla
Priemerná životnosť tepelného čerpadla sa zvyčajne pohybuje medzi 15 až 20 rokmi, v závislosti od rôznych faktorov. Okrem týchto faktorov je tiež dôležité zvážiť záruku poskytovanú výrobcom. Celkovo možno povedať, že kvalitné tepelné čerpadlo od spoľahlivého výrobcu, správne dimenzované a inštalované, s pravidelnou údržbou a prevádzkované v priaznivých podmienkach, má veľkú šancu dosiahnuť alebo dokonca prekonať očakávanú životnosť 15-20 rokov.
Tepelné čerpadlá sú zariadenia, ktoré poskytujú efektívnu metódu vykurovania, ale občas môžu vykazovať nízky výkon. Údržba a pravidelné kontroly systému sú kľúčové pre zachovanie optimálneho výkonu tepelného čerpadla. Schlieger, ako popredný dodávateľ tepelných čerpadiel, ponúka bezplatné konzultácie, ktoré vám pomôžu s výberom najvhodnejšieho riešenia pre vaše potreby a zabezpečia odbornú inštaláciu pre maximálnu efektivitu a minimalizáciu rizika porúch.
Nejde len o čerpadlo. Poruchy tepelných čerpadiel môžu výrazne ovplyvniť ich účinnosť a výkon. Medzi časté príčiny porúch patria:
- Chyby napájania: Vypnutý istič, aktivovaná prúdová ochrana alebo prerušený prívod elektriny.
- Poruchy elektronických komponentov: Poškodené štartovacie kondenzátory, relé alebo riadiace dosky.
- Špatné nastavenie termostatu: Nesprávne nastavené alebo poškodené termostaty.
- Nesprávne meranie vonkajšej teploty: Poškodený či zle umiestnený senzor vonkajšej teploty.
- Problémy s reguláciou systému: Chyby v nastavení alebo poruchy regulačných prvkov.
- Defektné senzory: Poškodené alebo nepresné senzory teploty a tlaku.
- Chyby v nastavení: Nesprávne nastavené parametre, ako sú cieľové teploty alebo časové programy.
- Nedostatočné odmrazovanie: Poruchy systému odmrazovania.
- Zlé umiestnenie jednotky: Inštalácia vonkajšej jednotky na mieste s rizikom namŕzania.
- Biologická kontaminácia: Rast plesní alebo baktérií.
- Únik chladiva: Signál úniku chladiva.
- Mechanické problémy: Opotrebované ložiská, uvoľnené súčasti alebo poškodené tlmiče vibrácií.
- Chybná inštalácia: Nesprávne prevedená montáž alebo ukotvenie jednotky.
- Upchatý odvod kondenzátu: Nečistoty, prach alebo ľad upchávajú odtokovú hadicu.
- Poškodená odtoková vaňa: Praskliny v odtokovej vani.
- Nesprávna inštalácia: Nesprávny sklon alebo tesnenie vnútornej jednotky.
- Nadmerná tvorba kondenzátu: Vysoká vlhkosť alebo nesprávne nastavenie čerpadla.
Ako Predchádzať Poruchám?
Chcete Ak zaistiť spoľahlivý prevádzku tepelného čerpadla, kľúčové sú správna inštalácia a pravidelný servis. Tepelné čerpadlo vyžaduje pravidelnú údržbu, ktorá zahŕňa kontrolu všetkých jeho komponentov. Aby tepelné čerpadlo pracovalo efektívne, je potrebné optimalizovať jeho nastavenie podľa aktuálnych potrieb bývania a vonkajších podmienok. Prevencia znečistenia v systéme čerpadla je tiež dôležitou súčasťou údržby. Nahromadenie špiny a nečistôt môže viesť k zníženiu účinnosti a zvýšenej spotrebe elektriny.
Správna inštalácia a pravidelný servis sú kľúčové pre bezporuchovú prevádzku tepelného čerpadla, ale môžete sa stretnúť aj s neočakávanými problémami. Preto je dôležité vybrať si spoľahlivého dodávateľa, ktorý poskytuje záručný aj pozáručný servis a je schopný rýchlo reagovať v prípade poruchy.
Kvalita prevádzky tepelného čerpadla je silno závislá na vonkajších podmienkach. Teplota vonkajšieho vzduchu hrá zásadnú rolu, keďže ovplyvňuje účinnosť zmeny teplôt čerpadlom. Vlhkosť môže spôsobovať korozívne účinky na vonkajšie časti čerpadla, najmä ak sú kovové, čo môže nakoniec ovplyvniť ich výkon a životnosť. Ďalším faktorom je slnečné žiarenie, ktoré môže zásadne ovplyvniť teplotu vzduchu a tým aj výkon tepelného čerpadla.
Ukázali sme si, že mnohým poruchám sa dá predchádzať správnou inštaláciou a pravidelnou údržbou. Kľúčová je voľba kvalifikovaného a skúseného dodávateľa, ktorý dokáže navrhnúť optimálne riešenie pre vaše potreby a zabezpečiť odbornú inštaláciu. Pravidelný servis, ideálne raz ročne pred začiatkom vykurovacej sezóny, je nevyhnutný na udržanie vysokého výkonu a predĺženie životnosti tepelného čerpadla. Investícia do kvalitnej inštalácie, pravidelnej údržby a spoľahlivého servisu sa v dlhodobom horizonte mnohonásobne vyplatí. Nielenže predídete nákladným opravám a prestojom, ale tiež zabezpečíte optimálny výkon a maximálnu životnosť svojho tepelného čerpadla. V prípade starších modelov, ktoré doslúžili alebo vykazujú časté poruchy, môže byť vhodné zvážiť ich výmenu za novší a efektívnejší systém. Investícia do opráv starého čerpadla nemusí byť ekonomicky výhodná. Prevencia a včasná diagnostika sú základnými piliermi na minimalizáciu prerušenia prevádzky tepelného čerpadla.
V prípade záujmu o tepelné čerpadlo alebo ďalších informácií nás neváhajte kontaktovať. Dodávame kvalitu: Používame kvalitné zariadenia, kvalitné materiály a nadštandardné izolácie. Kvalitný a rýchly servis: V prípade poruchy zabezpečujeme rýchlu opravu či zmenu nastavenia. Inštalovanie tepelného čerpadla nie je len ekonomicky výhodné, ale aj zodpovedné voči životnému prostrediu. Ak hľadáte energeticky efektívny, ekologický a spoľahlivý spôsob vykurovania a ohrevu vody, tepelné čerpadlo môže byť správnou voľbou pre vašu budovu. Naši špecialisti na vykurovacie systémy vám pomôžu pri výbere a inštalácii systému, ktorý bude najlepšie vyhovovať vašim potrebám. Chceme, aby aj na našich zákazníkov preskočilo nadšenie pre moderné, kvalitné a úsporné systémy domácnosti.
Tlak Vykurovacej Vody v Otopnom Systéme
Sú miestnosti vo vašom dome vykurované slabo alebo nerovnomerne? Na vine môže byť nízky tlak vykurovacej vody v systéme. Na začiatku je vykurovací zdroj - najčastejšie kotol či tepelné čerpadlo -, ktorý zohrieva vykurovaciu vodu. Voda prúdi cez vykurovacie potrubie k jednotlivým vykurovacím telesám. Môžu to byť radiátory, podlahové, stenové či stropné vykurovanie. Vykurovacia voda sa pri odovzdávaní tepla ochladzuje a tečie ako vratná voda späť do kotla/tepelného čerpadla. Aby vykurovali všetky vykurovacie telesá dostatočne a rovnomerne, musí sa teplo k nim prenášať z vykurovacieho zdroja dostatočne rýchlo. Navyše kotol či tepelné čerpadlo sú obvykle umiestnené v suteréne alebo na prízemí. A tento potrebný tlak aj rýchlosť prúdenia zabezpečí obehové čerpadlo. To môže byť vstavané v kotle/tepelnom čerpadle alebo samostatné.
V oblasti vykurovania sa na vyjadrenie tlaku najčastejšie používajú jednotky bar alebo kilopascal (kPa). Jeden bar zodpovedá približne pretlaku vody v hĺbke 10 m. Pokus ukázal, že tlak vody stúpne každým výškovým metrom o cca 0,1 baru. Ak je výškový rozdiel medzi vykurovacím zdrojom a vykurovacím telesom 5 m, vo vykurovacom systéme potrebujete tlak vody 0,5 baru. Samozrejme, uvedené hodnoty sú len teoretické a minimálne. V praxi na tlak vplýva viacero faktorov, napríklad aj teplota vody - keď stúpa, tlak vody v radiátoroch i v kotle sa zvyšuje. Keď teplota klesá, klesá opäť aj tlak. Navyše tlak nie je v každej časti systému rovnaký. Primeraný tlak vody potrebujete na to, aby čerpadlo dopravilo vykurovaciu vodu dostatočne rýchlo a v dostatočnom objeme aj k najvzdialenejším vykurovacím telesám. Pokles tlaku vody v plynovom kotle či v radiátoroch môže spôsobiť strata vody cez netesnosti či chybné komponenty ako membránová expanzná nádoba alebo poistný ventil. Následkom je znížený vykurovací výkon a niekedy aj neobvyklé zvuky.
Ako sme už spomenuli, optimálnu hodnotu tlaku by mal nastaviť odborník. Ak však chcete doplniť vodu svojpomocne, môžete na orientáciu použiť nainštalovaný manometer. Aby sa vykurovacia voda dostala od zdroja tepla k vykurovacím telesám, obehové čerpadlo ju musí čerpať pod dostatočným tlakom. Neexistuje jedna univerzálna hodnota tlaku, záleží na usporiadaní vykurovacej sústavy, veľkosti budovy a ďalších parametroch. Presnú hodnotu tlaku teda musí určiť kúrenár/inštalatér.
Vykurovací okruh je teoreticky uzavretý systém. V praxi sa však do vykurovacích potrubí rôznymi cestami dostáva vzduch a vznikajú bubliny. Vzduchové bubliny znižujú vykurovací výkon a spôsobujú aj nepríjemné zvuky. Aby sa to odstránilo, je potrebné z času na čas odvzdušniť radiátory. Pri tomto procese však vždy uniká určité množstvo vykurovacej vody. To znamená, že pri každom odvzdušňovaní systém stráca vodu, čo spôsobuje pokles tlaku v systéme. Preto sa musí vykurovací systém každú chvíľu dopĺňať vodou.
To, aký vysoký musí byť tlak v systéme alebo na koľko barov musí byť vykurovací systém naplnený, je v každom jednotlivom prípade iné. Vzorec, ktorý je na to potrebný, je však pomerne jednoduchý, na určenie optimálneho tlaku v systéme je potrebné vynásobiť výškový rozdiel medzi zdrojom tepla a najvyšším radiátorom číslom 0,1. Výškový rozdiel medzi zdrojom tepla a najvyšším radiátorom je 10 metrov. Na základe toho by teda minimálny systémový tlak mal byť 1,0 bar (10 x 0,1). Ak chcete doplniť vykurovaciu vodu a zvýšiť tak tlak v systéme, je najlepšie zavolať dodávateľa. Ak sa to totiž neurobí správne, môže dôjsť k poškodeniu vykurovacieho systému znečistenou vodou. Na druhej strane obchodný partner Viessmann presne vie, na čo si treba dať pozor pri dopĺňaní vykurovacej vody.
Vypnite obehové čerpadlo a úplne otvorte všetky termostatické ventily. Teraz môžete odvzdušniť všetky radiátory. V prípade nehnuteľností rozmiestnených na viacerých poschodiach je najlepšie začať odspodu. Skontrolujte tlak vody - buď na používateľskom rozhraní vášho zdroja tepla, alebo na tlakomere. Ten má zvyčajne označenie, ktoré farebne zvýrazňuje ideálny tlak v systéme. Naplňte príslušnú vodnú hadicu vodou, až kým nepreteká. Teraz pripojte vykurovací systém k prípojke vody. Teraz otvorte oba ventily a doplňujte vykurovaciu vodu, kým sa nedosiahne ideálny tlak v systéme. Keď používateľské rozhranie alebo tlakomer ukáže požadovanú hodnotu, môžete uzavrieť ventily a zavrieť kohútik. Dôležité: tlak v systéme by mal po naplnení zostať konštantný a nesmie byť nižší ako 1,3 bar. Ak je to tak, práca bola úspešná. Ak tlak stále klesá, môže ísť o technickú poruchu. O tom, ako často je potrebné dopĺňať vodu do vykurovacieho systému, sa musí rozhodnúť pre každý systém osobitne. Okrem stavu samotného vykurovacieho systému zohrávajú úlohu aj ďalšie faktory, ako napríklad časté odvzdušňovanie alebo technické komponenty, napríklad expanzná nádoba. Či už ide o doplnenie vykurovacej vody alebo kontrolu bezpečnostných zariadení - v mnohých prípadoch sa oplatí podpísať zmluvu o údržbe s miestnym dodávateľom. Odborník na vykurovanie sa potom bude v pravidelných intervaloch zastavovať, aby sa uistil, že váš systém bude naďalej správne fungovať.