Dóm svätej Alžbety, známy aj ako Metropolitná katedrála svätej Alžbety, je dominantou mesta Košice a najväčším kostolom na Slovensku. Táto impozantná gotická stavba, označovaná za najvýchodnejšiu gotickú katedrálu francúzskeho štýlu v Európe, prešla po viac ako sto rokoch komplexnou rekonštrukciou, ktorá obnovila jej zašlú slávu a zabezpečila jej budúcnosť. Posledná rozsiahla obnova prebehla v rokoch 1877 až 1896, a preto súčasná rekonštrukcia predstavuje jej najvýznamnejšiu obnovu v novodobej histórii.
Počiatky a vývoj stavby
História Dómu siaha až do polovice 11. storočia, kedy na mieste dnešnej katedrály stál románsky farský kostol zasvätený svätému Michalovi. Prvá písomná zmienka o tomto kostole pochádza z roku 1230. Po usadení nemeckých hostí v Košiciach a následnom zasvätení mesta svätej Alžbete, došlo v druhej polovici 13. storočia aj k zmene patrocínia farského kostola, ktorý bol prestavaný v gotickom štýle. Tento románsko-gotický kostol, ktorého základy boli objavené počas rekonštrukcie v rokoch 1882-1884, slúžil svojmu účelu až do ničivého požiaru okolo roku 1380.
Požiar starého farského kostola sa stal impulzom pre výstavbu nového, honosnejšieho chrámu, ktorý by zodpovedal rastúcemu významu stredovekých Košíc. Vtedajšia prosperita mesta, podporená anjuovskými panovníkmi a panovníkom Žigmundom Luxemburským, ktorý na stavbu venoval polovicu výnosov košického tridsiatku, umožnila financovanie rozsiahleho gotického projektu. Stavbu výrazne podporovala aj pápežská kúria, ktorá v roku 1402 vydala odpustkovú bulu.
Presný dátum začiatku výstavby nového Dómu nie je známy, predpokladá sa obdobie medzi rokmi 1380 a 1402. Prvá fáza stavebných prác, trvajúca do roku 1420, sa niesla v znamení výstavby päťloďovej baziliky, pričom nový chrám sa staval systémom obstavania pôvodného objektu. V tejto etape boli realizované južné polygonálne apsidy bočných lodí, južný obvodový múr, južný portál a západná stena s prvými dvoma poschodiami veží. Na stavbe pôsobila vyspelá stavebná dielňa - huta, s väzbami na sliezsku gotiku.
Architektonické zmeny a umelecký rozvoj
Výraznú zmenu v koncepcii výstavby priniesla nová stavebná dielňa po roku 1420. Päťloďová bazilikálna dispozícia bola nahradená trojloďovou, s inovatívnym pridaním rovnako vysokej priečnej lode k hlavnej lodi, čím vznikla dispozícia gréckeho kríža. Táto zmena viedla k vytvoreniu objemného centrálneho priestoru a v exteriéri k trom rovnocenným štítom s bohato zdobenými portálmi, ktoré patria k vrcholom stredovekého kamenárskeho umenia v strednej Európe.
Do druhej stavebnej fázy spadá sochárska výzdoba portálov, inšpirovaná dielami z Prahy a Krakova. Vplyv parléřovskej huty pôsobiacej pri pražskej Katedrále svätého Víta je badateľný aj na kráľovskom oratóriu a točitých schodoch. Pokračovalo sa na výstavbe severného obvodového múru, polygonálnych apsíd severnej bočnej lode a horných poschodí Žigmundovej veže. Po zbúraní starého kostola bol chrám zaklenutý hviezdicovou klenbou a do tejto fázy spadajú aj najmladšie časti - svätyňa a sakristia.
Výstavba Žigmundovej veže bola dokončená a v roku 1453 na jej piatom poschodí pribudol erb mesta. Následne sa pozornosť sústredila na južnú vežu, pomenovanú po Matejovi Korvínovi. Táto bola stavaná ornamentálnejšie a vertikálnejšie, vďaka zmene stavebnej huty. V období rokov 1464 až 1490 pôsobil na stavbe majster Štefan Lapicidus, ktorý postavil bočné kaplnky financované meštianskymi rodinami a vytvoril kamenné pastofórium a reliéf svätej Alžbety.
Storočia skúšok a obnov
Štvrtá etapa výstavby sa niesla v znamení vlády Mateja Korvína, ktorá podporovala rozvoj umenia. Dóm bol v tomto období zariadený bohatým gotickým mobiliárom. Po smrti kráľa Mateja však nastali boje o trón, počas ktorých bol Dóm v roku 1491 poškodený delostreleckým ostreľovaním počas obliehania Košíc. Obnovu viedli Nikolaus Krompholz z Nisy a Václav z Prahy, pričom práce na presbytériu boli ukončené v roku 1508, čo sa považuje za koniec výstavby Dómu.
V roku 1556 Dóm postihol rozsiahly požiar, ktorý zničil strechu a vnútorné zariadenie. Opravy vykonal staviteľ Stanislav z Krakova. Po tomto roku sa Dóm dostal do rúk protestantov, no v roku 1604 bol násilne obsadený katolíkmi. Počas protihabsburského povstania Štefana Bočkaja sa Dóm opäť dostal do rúk kalvínov, no v roku 1671 sa vrátil katolíkom. V rokoch 1682-1685 prešiel Dóm opäť do rúk protestantov, no v roku 1685 sa natrvalo vrátil katolíkom. V roku 1706 bol Dóm poškodený počas obliehania Františka II. Rákociho.
Počas 18. storočia prebiehali priebežné opravy a skrášľovacie práce. V druhej polovici storočia mal kostol 14 oltárov. Po storočiach náboženských vojen a zanedbanej údržby bola obnova nevyhnutná už na začiatku 19. storočia. Zemetrasenie v roku 1834 a povodeň v roku 1845 spôsobili ďalšie škody. V roku 1857 bol založený Spolok kostola svätej Alžbety, ktorý prispel na opravu v rokoch 1856-1863. Táto rekonštrukcia však neodstránila závažné statické narušenia konštrukcie, čo viedlo k takmer havarijnému stavu po víchriciach v roku 1875.
Potulky mestom Košice - DÓM SV. ALŽBETY - 6. a 7. december 2014 - upútavka
Puristická prestavba a neskoršie rekonštrukcie
V roku 1872 vznikla Uhorská dočasná pamiatková komisia, ktorej tajomníkom bol Imrich Henszlmann. Hlavným projektantom prác bol vymenovaný Imrich Steindl, ktorý vypracoval novú puristickú projekciu prestavby. Katedrála bola prebudovaná z trojloďovej na päťloďovú, s pridaním ďalšieho radu pilierov a arkád. Stredoveké hviezdicové klenby boli prebudované na sieťové. Starý chór bol odstránený a nahradený jeho predĺženou replikou. Zásahy sa týkali aj exteriéru, vrátane úpravy obvodových múrov, štítov, oporných pilierov, chrličov, ríms a okenných kružieb. Plastiková výzdoba portálov bola výrazne obnovená. Pôvodným Steindlovým plánom bolo odstrániť všetky negotické prvky, no tieto ambiciózne plány boli obmedzené nedostatkom finančných prostriedkov a požiadavkou na čo najúspornejšie výmeny. Pri výmene oporného systému svätyne bol použitý nekvalitný pieskovec.
Hlavnými stavbyvedúcimi počas rozsiahlej rekonštrukcie v rokoch 1877-1896 boli Jozef Weber a Fridrich Wilhelm Fröde, pod dohľadom rakúskeho architekta Friedricha von Schmidta. Neskôr, po odchode Steindla na stavbu budapeštianskeho parlamentu, sa jeho nástupcom stal Otto Sztehló, ktorý pri rekonštrukcii Matejovej veže uplatnil konzervačnú metódu. Slávnostné posvätenie novozrekonštruovaného Dómu sa konalo v roku 1896 pri príležitosti miléniových osláv. V roku 1906 bola postavená nová katedrálna krypta.
V roku 1970 bol areál Dómu vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Napriek predchádzajúcej rozsiahlej rekonštrukcii bol stav stavby stále neuspokojivý, najmä kvôli nekvalitnému pieskovcu použitému pri výmenách kamenných článkov. Rekonštrukčné práce sa začali v roku 1978 a po prestávke pokračovali od roku 1984. Pri opravách sa volila metóda zachovávania stavu z rekonštrukcie z konca 19. storočia. Rekonštruovala sa strecha, sanktusovník, najpoškodenejšia strana svätyne a sakristie, južná fasáda, Žigmundova veža, Rákociho krypta, severný portál a Matejova veža. Tieto práce, ktoré sa celkovo ťahali 35 rokov, ukončili rekonštrukciu exteriéru v roku 2013.
Súčasná komplexná obnova
V roku 2012 sa začala ďalšia komplexná rekonštrukcia, ktorá vychádza z návrhu na reštaurovanie pod dohľadom Krajského pamiatkového úradu v Košiciach. Práce, na ktorých sa podieľa vyše 40 licencovaných reštaurátorov a odborníkov, sú mimoriadne náročné. Zahŕňajú čistenie, odsolenie, spevnenie kameňa, dopĺňanie chýbajúcich častí, konzerváciu obnovených plôch a opravu vitráží. Rozloha reštaurovaného interiéru predstavuje 4 280 metrov štvorcových. Cieľom je do konca roka 2013 dokončiť 99% prác na hlavnej a priečnych lodiach. Dóm svätej Alžbety sa tak v roku 2013 stal aj miestom významných podujatí v rámci projektu Európske hlavné mesto kultúry, vrátane koncertu Josepha Haydna. Táto obnova je kľúčová pre zachovanie tejto národnej kultúrnej pamiatky pre budúce generácie, pričom sa venuje nielen estetickej obnove, ale aj statickému zabezpečeniu a ochrane pred environmentálnymi vplyvmi.