Vetranie je neoddeliteľnou súčasťou udržiavania zdravého a príjemného prostredia v našich domovoch. V zime však môže byť vetranie výzvou, pretože nikto nechce zbytočne kúriť a platiť vyššie účty za energie. Ako teda vetrať efektívne a spôsobom, ktorý je šetrný k vašej peňaženke a životnému prostrediu? Máme pre vás niekoľko tipov, ako to robiť správne.
Efektívne vetranie v praxi
Jedným z najúčinnejších spôsobov výmeny vzduchu v miestnosti je rýchle a intenzívne vetranie. Preto otvorte okná dokorán a nechajte ich otvorené niekoľko minút. Vydýchaný vzduch sa s čerstvým rýchlo vymení bez toho, aby z miestnosti uniklo príliš veľa tepla. Steny zostanú teplé a chladný vzduch zvonku sa potom zase rýchlo zohreje. Týmto spôsobom je ideálne vetrať ráno a večer, keď je vonkajšia teplota najnižšia. Nič však nepokazíte, ak budete vetrať častejšie. Prospeje vám to aj z hľadiska únavy, ktorá sa zvyšuje hromadením vydychovaného oxidu uhličitého. Ak je to možné, otvorte okná na opačných stranách bytu alebo domu a vytvorte prievan. Vďaka tomu bude vetranie ešte účinnejšie.
Prirodzený pohyb vzduchu dochádza prevažne pri otvorení okna alebo dverí. V tom momente vymieňame vnútorný vzduch s tým vonkajším. Štandardne má vonkajší vzduch rozdielnu teplotu ako ten vnútorný. Znamená to, že počas zimných mesiacov si dovnútra púšťame chladný a v lete teplý vzduch. Nevýhoda prirodzenej výmeny vzduchu spočíva aj v tom, že dochádza k častému úniku tepla. Pri správnom vetraní, ako ho definuje technická norma, t.j. ku kontrolovanému pohybu dochádza vtedy, ak sa vnútorný vzduch vymieňa s tým vonkajším za pomoci mechanického zariadenia na distribúciu vzduchu. Pomocou vetracích zariadení sa privádza do interiéru čerstvý vzduch a zároveň sa odvádza opotrebený späť do exteriéru. Na zamedzenie tepelných strát sa využíva rekuperácia, ktorá dokáže spätne získavať teplo z odvádzaného vzduchu a zároveň ho odovzdá privádzanému čerstvému vzduchu zvonku. V letných mesiacoch sa rekuperačný výmenník často obchádza bypasom. Zároveň tu nedochádza k nadmerným stratám energie, pričom výhodou rekuperačných výmenníkov môže byť niekedy aj fakt, že dokážu preniesť do privádzaného vzduchu zároveň i vlhkosť.
Čím väčšia zima, tým intenzívnejšie vetrajte. Na jar a v miernom lete môžete pokojne nechať celý deň otvorenú ventilačku (ale musíte počítať s tým, že sa do bytu dostane tiež o veľa viac hmyzu a prachu). V zime sa však snažte vetrať čo najväčším otvorom - a čím chladnejšie, tým kratšiu dobu. Behom 3-5 minút sa stihne vymeniť vzduch, ale neochladí sa steny. V miestnosti je potom za krátku chvíľu opäť teplo, na rozdiel od vytrvalého vetrania pomocou mikroventilácie alebo ventilácie.
Keď je horúco, nechajte radšej okná cez deň zatvorené - zamedzíte tak prúdeniu horúceho vzduchu dovnútra. Vetrajte v noci alebo skoro ráno, ideálne prievanom.
V prípade smogovej situácie alebo inak zhoršených rozptylových podmienok sa vetrať vôbec neodporúča, je ale ťažké sa bez čerstvého vzduchu obísť úplne. Môžete skúsiť krátko vyvetrať vždy v čase, keď viete, že v miestnosti nebudete následne niekoľko hodín zdržiavať. Nežiaduce častice zo vzduchu sa aspoň čiastočne usadí. Pokiaľ sú ale hladiny škodlivín naozaj vysoké, je lepšie sa dočasne zmieriť s vyššou vlhkosťou aj bolesťami hlavy.
Vyklopiť okno alebo nárazovo vetrať?
Vetranie je skutočne efektívne až vtedy, keď podľa možnosti kompletne vymeníte vzduch v miestnosti. Na tento účel je vhodné výlučne takzvané nárazové vetranie. Na to úplne otvorte okná. Ešte efektívnejšie ako jednoduché nárazové vetranie je priečne vetranie, pri ktorom ešte otvoríte okná, alebo dvere v protiľahlej oblasti obytného priestoru. Vznikne prievan a urýchli sa výmena vydýchaného a vlhkého vzduchu v miestnosti. Len vyklopiť okná na vetranie sa neodporúča. Výmena vzduchu pri vetraní s vyklopeným oknom trvá s 30 až 60 minútami oveľa dlhšie ako pri nárazovom alebo priečnom vetraní. Počas tohto času sa steny a podlaha intenzívne ochladia a postarajú sa o vyššie náklady na vykurovanie v dome, alebo byte. Intenzívne ochladenie muriva okolo okna navyše zvyšuje riziko plesní.
Veľa ľudí v domácnostiach stále žije v presvedčení, že vetrajú cez okno otvorené na ventiláciu. V skutočnosti to tak nie je. Týmto spôsobom sa vzduch v miestnosti dostatočne nevymení, iba sa zmieša vydýchaný vzduch s tým čerstvým. Podobné je to aj v prípade mikroventilácie. Vetranie v zime iba na ventilačku je jednou z príčin rosenia okien. Na obyčajné vyklápanie okien či mikroventiláciu rovno zabudnite. Vyklopením vetračky (hlavne v zime) dochádza k pomalej výmene vzduchu a zbytočne sa vytráca teplo z miestnosti. Využívanie vetračky nechajte na obdobie, kedy sa už nebude kúriť. Správne vetranie by malo byť krátke, intenzívne a časté. Vetrajte teda krátku dobu, ale naplno. Predídete tak i tepelným stratám, keďže za tak krátku dobu sa steny a podlaha ešte nestihli ochladiť a miestnosť sa obratom opäť vykúri.
Kedy a ako dlho vetrať?
Frekvencia a dĺžka vetrania závisí na ročnom období či počasí. Vo všeobecnosti platí, že čím je chladnejšie vonku, tým kratšia doba vetrania stačí. V zimných mesiacoch stačí vetrať približne 5 minút. Na jar a na jeseň sa okná môžu nechať otvorené až 15 minút. V lete už je to viac-menej na vás, ideálne je vetrať okolo pol hodiny. Čo sa počasia týka, ak vás trápi vlhkosť v domácnosti, nevetrajte počas dažďa. Vlhkosť vzduchu by sa vám doma ešte zvýšila.
V lete je vo všeobecnosti vhodné vetrať čo najskôr ráno, keď je vonkajšia teplota ešte relatívne nízka, rovnako ako neskoro večer alebo v noci. Počas mimoriadne vlhkých, horúcich dní nevetrajte. Aj doba trvania jednotlivých vetraní závisí od vonkajšej teploty. Keďže výmena vzduchu prebieha rýchlejšie v prípade chladného počasia, od decembra do februára postačí 5 až 10 minút na nárazové vetranie. Od júna do augusta by ste mali vetrať 25 až 30 minút.
To, ako často treba vetrať, závisí od toho, ako intenzívne využívate miestnosť. Základným pravidlom je, že miestnosti vášho bytu vetráte v závislosti od používania tri až štyrikrát denne. Ak nie ste počas dňa doma, väčšinou stačí dôkladne vyvetrať ráno a večer.
Aj keď by sa mohlo zdať, že vzduch sa nachádza všade okolo nás a nie je potrebné mu venovať pozornosť, nie je to pravda. K prirodzenému pohybu vzduchu dochádza prevažne pri otvorení okna alebo dverí. V tom momente vymieňame vnútorný vzduch s tým vonkajším. Štandardne má vonkajší vzduch rozdielnu teplotu ako ten vnútorný. Znamená to, že počas zimných mesiacov si dovnútra púšťame chladný a v lete teplý vzduch. Nevýhoda prirodzenej výmeny vzduchu spočíva aj v tom, že dochádza k častému úniku tepla. Pri správnom vetraní, ako ho definuje technická norma, t.j. ku kontrolovanému pohybu dochádza vtedy, ak sa vnútorný vzduch vymieňa s tým vonkajším za pomoci mechanického zariadenia na distribúciu vzduchu. Pomocou vetracích zariadení sa privádza do interiéru čerstvý vzduch a zároveň sa odvádza opotrebený späť do exteriéru. Na zamedzenie tepelných strát sa využíva rekuperácia, ktorá dokáže spätne získavať teplo z odvádzaného vzduchu a zároveň ho odovzdá privádzanému čerstvému vzduchu zvonku. V letných mesiacoch sa rekuperačný výmenník často obchádza bypasom. Zároveň tu nedochádza k nadmerným stratám energie, pričom výhodou rekuperačných výmenníkov môže byť niekedy aj fakt, že dokážu preniesť do privádzaného vzduchu zároveň i vlhkosť.
V zimných mesiacoch stačí vetrať približne 5 minút. Na jar a na jeseň sa okná môžu nechať otvorené až 15 minút. V lete už je to viac-menej na vás, ideálne je vetrať okolo pol hodiny. Čo sa počasia týka, ak vás trápi vlhkosť v domácnosti, nevetrajte počas dažďa. Vlhkosť vzduchu by sa vám doma ešte zvýšila.
V zime sa snažte vetrať čo najväčším otvorom - a čím chladnejšie, tým kratšiu dobu. Behom 3-5 minút sa stihne vymeniť vzduch, ale neochladí sa steny. V miestnosti je potom za krátku chvíľu opäť teplo, na rozdiel od vytrvalého vetrania pomocou mikroventilácie alebo ventilácie. Keď je horúco, nechajte radšej okná cez deň zatvorené - zamedzíte tak prúdeniu horúceho vzduchu dovnútra. Vetrajte v noci alebo skoro ráno, ideálne prievanom.
Ak okno otvoríte dokorán, kúrenie vždy vypnite tak, že počas vetrania uzatvoríte ventily radiátora. Následok: Vykurujete vzduch, ktorý prúdi smerom von. Celých 50 % vykúreného vzduchu sa počas vetrania cez okná „vyvetrá“.
V lete môžete nechať okno otvorené aj polhodinu alebo mať celý deň otvorenú vetračku. Pri horúčavách je nápomocný i ventilátor, ktorý vás ovieva jemným vánkom. Vedzte však, že ventilátor vzduch nečistí, len vám navodí príjemnejšiu atmosféru. Preto je pravidelná obmena vzduchu v miestnosti dôležitá i vtedy, keď používate ventilátor.
Pravidelné vetranie je základom aj počas zimných mesiacov, hoci sa obávate úniku tepla. V chladných mesiacoch by sa preto nemalo vetrať príliš dlho. Vetrajte minimálne ráno hneď po prebudení sa a večer pred spaním. Optimálne však aj niekoľkokrát počas dňa. Okná otvorte dokorán, urobte poriadny prievan a nechajte prúdiť svieži vzduch do miestností. Vetrajte intenzívne, avšavšak krátko - postačí 5 minút. Nebojte sa vetrať ani počas tuhých mrazov, keď vonkajšia teplota klesne niekoľko stupňov pod nulu. Vzduch v miestnosti sa spotrebúva neustále a nezávisle od toho, aké je vonku počasie, a preto mráz nie je dôvod nevetrať. Počas tuhých mrazov môžete dobu vetrania skrátiť na 3 minúty.
Keď zateplíme dom a vymeníte okná za tesnejšie, musíte vetrať viac než predtým. „V starších domoch boli miestnosti prirodzene vetrané škárami medzi okennými krídlami a rámom,“ popisuje Katarína Knihová. Teraz sú tepelné straty malé, ale dom nedýcha. „Keď sa vzduch nevymieňa, stáva sa dom nezdravým prostredím pre žitie,“ upozorňuje Tomáš Najman z Husky & Zehnder Akadémie. Ideálne je spolu so zateplením upraviť vetranie, najlepšie riadeným spôsobom s rekuperáciou.
Ako správne vetrať pomocou okna?
Regulácia vlhkosti vzduchu vetraním
Počas dňa sa v štvorčlennej domácnosti odparí do vzduchu v miestnosti 10 až 12 l vody vo forme vodnej pary. K tomu dochádza nielen pri kúpaní alebo sprchovaní, ale aj pri varení, sušení bielizne a pri potení. Aj izbové rastliny uvoľňujú do vzduchu vlhkosť. Ak sa vlhký vzduch nevymení za suchý vonkajší vzduch, zvyšuje sa riziko plesní. Vlhkosť vzduchu príjemná pre ľudí je približne 40 až 60 %. Rastliny a tiež plesne uprednostňujú väčšinou vyššiu vlhkosť. Dôležitým krokom k minimalizácii nebezpečenstva plesní je teda zníženie vlhkosti vzduchu pomocou optimálneho vetrania. Na vytvorenie optimálnej klímy v miestnosti dávajte pozor na vlhkosť vzduchu predovšetkým v problematických oblastiach bytu. Nainštalujte vlhkomer napríklad v kúpeľni, kuchyni, ako aj v spálňach. Aj v miestnostiach, v ktorých často sušíte bielizeň, ideálne pravidelne kontrolujte vlhkosť vzduchu vlhkomerom. Ak sa vlhkosť zvýši na viac ako 60 %, optimalizujte vetranie. Ak máte naopak v miestnosti do činenia s príliš nízkou vlhkosťou vzduchu nižšou ako 40 %, môže to mať negatívny vplyv na pohodu obyvateľov. V tomto prípade sa často vyskytuje podráždenie pokožky a slizníc, ako aj podráždené oči a bolesti hrdla. Pri trvalo nízkej hodnote zvýšte vlhkosť vzduchu napríklad sušením bielizne v miestnosti, ako aj použitím rastlín alebo zvlhčovačov vzduchu.
Najnáročnejšími miestnosťami na udržanie optimálnej vlhkosti sú kúpeľňa a kuchyňa. Pozornosť venujte aj zaroseným oknám, ktoré signalizujú zvýšenú hodnotu vlhkosti. Ideálny podiel by sa vždy mal nachádzať v rozmedzí 40 až 50 %. Toto riešenie absorbuje vlhkosť a je cenovo dostupné.
V kuchyniach a kúpeľniach je vlhkosť vzduchu mimoriadne vysoká. Preto v ideálnom prípade vetrajte v priamej nadväznosti na činnosti, ktoré produkujú vlhkosť, ako je varenie alebo sprchovanie, aby sa bezprostredne znížila vlhkosť vzduchu a minimalizovalo riziko plesní. Aj počas spánku telo vydáva veľa vlhkosti.
V lete by mala byť optimálna vlhkosť v interiéri od 45 do 55 %. Ak dochádza k častému prekročeniu týchto hodnôt, nasýtený vzduch sa začne zrážať a v nevetraných či ťažšie prístupných miestach sa začne vytvárať pleseň.
Nesušte v byte bielizeň - dochádza tak k nadmernému zvyšovaniu vlhkosti. Ak nemáte inú možnosť, snažte sa sušiť pri otvorenom okne alebo vetrajte aspoň raz za hodinu. Ideálne je sušiť bielizeň na záhrade, na balkóne alebo v sušiarni.
Ak v kúpeľni nemáte okno, vetrajte otvorenými dverami, prípadne použite špeciálny ventilátor, ktorý bude odvádzať prebytočnú vlhkosť. Optimálna vlhkosť sa pohybuje od 45 do 60 %, avšak závisí aj od ročného obdobia. Každopádne, pri hodnotách nad 60 % by ste mali zbystriť svoju pozornosť.
Suchý vzduch spôsobuje kašeľ, chrápanie i upchatý nos. Vlhkosť vzduchu ľahko zistíte pomocou vlhkomera, ktorý sa predáva samostatne alebo je súčasťou meteostaníc. Ide o užitočný prístroj s kompaktnými rozmermi, ktorý získate za pár eur, no môže vám byť veľmi nápomocný. Súčasťou vlhkomeru je často i teplomer, preto získate prehľad o viacerých hodnotách vo vašej domácnosti. Po zistení vysokej vlhkosti vo vašej domácnosti môžete okamžite zakročiť a zakúpiť si odvlhčovač, ktorý váš problém efektívne vyrieši. Naopak, ak zistíte, že vo vašej miestnosti je vlhkosť príliš nízka a trápi vás suchý vzduch, siahnete po zvlhčovači vzduchu. V súčastnosti na trhu nájdete mnoho kvalitných a spoľahlivých modelov, ktoré sa dajú získať za prijateľné obstarávacie ceny.
Vetranie na úpravu koncentrácie škodlivých látok
Okrem regulácie vlhkosti vzduchu v obytných priestoroch správne vetranie znižuje aj koncentráciu škodlivých látok vo vzduchu v miestnosti. Je známe, že pri dýchaní ľudia produkujú oxid uhličitý, ktorý je škodlivý pre zdravie vo veľkých množstvách. Okrem toho môžu aj textílie, nábytok a nástenné farby vyparovať látky škodlivé pre zdravie do vzduchu v miestnosti. Škodlivé látky a vydýchaný vzduch sa v malých množstvách postarajú o ťažkosti s koncentráciou, únavu a mierne bolesti hlavy, ale v dlhodobom hľadisku a pri vyšších koncentráciách môžu spôsobiť aj dlhodobé a vážne ochorenia. Pomocou cieleného vetrania vymeníte vzduch v miestnosti znečistený škodlivinami za čerstvý vzduch, a tým citeľne zlepšíte klímu v miestnosti.
Vydýchaný vzduch nerobí dobre nikomu. A nehovoriac o tom, keď je obdobie zvýšenej chorobnosti. Stačí, ak niekto zakašle alebo kýchne. Ochorenie dýchacích ciest nenechá na seba dlho čakať. O to horšie sú na tom ľudia, ktorí už majú isté ochorenie srdcovocievneho alebo dýchacieho systému. Tí citlivo reagujú na nedostatok kyslíka.
Zvýšené množstvo oxidu uhličitého môže navodzovať ospalosť a únavu. Keď sa obsah zvyšuje, ľudia môžu mať bolesti hlavy, zle spať a môže to gradovať až nevoľnosťou. U detí sa zvýšené množstvo CO2 môže prejaviť ospalosťou, ale aj hyperaktivitou. Možno predpokladať, že rozvoj alergií je spôsobený okrem iného aj vyššou koncentráciou CO2. Vetrať sa musí aj kvôli zápachom a škodlivinám. Zo stien, nábytku, textilu, hračiek a ďalšieho vybavenia sa uvoľňujú ftaláty, brómové spomaľovače horenia či formaldehyd. Pobyt v byte so zatvorenými oknami môže spôsobiť alergie, astmu či podporiť vznik rakoviny.
Pre správne vetranie v miestnosti je dôležitá aj optimálna hladina CO2, ktorá je pre človeka dôležitá, pretože má veľký vplyv na správne fungovanie mozgu a psychické pohodlie. Ak je využívaná filtrácia, do miestnosti sa nedostávajú nečistoty, ako napríklad prach alebo peľ. Filtrácia dokáže do určitej miery vzduch čistiť, čo má pozitívny dopad na ľudí trpiacich na alergie. Častý prísun čerstvého vzduchu dokáže zabraňovať nadmernému hromadeniu vlhkosti. V miestnostiach sa tak zníži výskyt baktérií, mikróbov alebo tvorba plesní. Vďaka správnemu vetraniu sa tak prostredie stáva čistejšie a zdravšie.
Správne vykurovanie a vetranie
Pri úspešnom znížení rizika plesní záleží nielen na správnom vetraní, ale aj na správnom vykurovaní. Tepelné mosty, ako sú studené vonkajšie steny, poskytujú plesniam ideálnu živnú pôdu vďaka kondenzovanej vode. Ak miestnosti správne vykurujete, zachytáva sa prebytočná voda zo stien a nábytku a pri správnom vetraní sa odovzdáva smerom von. Hoci pivničné priestory zvyčajne nie sú obývané, a preto nie sú vykurované, mali by ste aj tu pravidelne vetrať. Pre vyhrievané pivnice platí rovnaký princípc ako pre iné obytné priestory. Pri teplotách pod 15 °C však vlhkosť kondenzuje. Vyhýbajte sa teplotným rozdielom vyšším ako 4 °C medzi vyhrievanými a nevykurovanými miestnosťami a nechávajte dvere do nevykurovaných miestností zatvorené.
Dvere do menej vykurovaných miestností, napríklad do pivnice, udržujte zatvorené. Tak zabránite tomu, aby teplý, vlhký vzduch prenikal do chladnejších miestností a zrážal sa na chladných stenách a oknách.
Keď sa v zime vetrá dlhodobo ventilačkou, určité miesta na stenách sa ochladzujú. Môže na nich kondenzovať vlhkosť, čo vedie k plesniam. Dlhé vetranie nie je dobré ani pre ľudí. Pri príjemných teplotách sa nemení prekrvovanie pokožky. Keď chladný vzduch zasiahne časť tela, môže sa pokožka ochladiť, čo vyvolá reflexiu na cievy a svaly. Možnými dôsledkami sú prechladnutie či reumatické ťažkosti. Prílišným vetraním si domov môžete aj priviesť pele, prach a škodliviny, napríklad keď je smog či bývate pri ceste.
Iné spôsoby vetrania
Okrem prirodzených spôsobov vetrania, ktoré už boli uvedené, môžeme vetrať tiež pomocou ventilátorov a rekuperácií.
Ventilátory nie sú nijako finančne náročné a pritom majú dobrú výkonnosť. Najčastejšie sa umiestňujú do kúpeľní, kuchýň či na WC. Ventilátory odvádzajú len vzduch z miestností a tým nevetrajú miestnosť priamo. Avšak i tak zvládnu rýchlo vymeniť vzduch. Preto sa používajú predovšetkým v bytoch, kde je vlhkosť vzduchu vyššia.
Rekuperácia je moderný systém, ktorý zaisťuje čerstvý vzduch v miestnosti bez tepelných strát. Ide o ekologické riešenie, kedy sa rekuperačné jednotky montujú priamo do obvodových stien domov či samotných okenných rámov. Technológia zabezpečí odvod odpadových plynov a pritom vo vnútri udrží väčšinu svojho tepla. Starostlivé vykurovanie a vetranie sa postará nielen o čerstvý vzduch v miestnosti, ale zároveň znižuje spotrebu energie.
Vetracie systémy na riadené vetranie sa spoľahlivo postarajú o potrebný prísun čerstvého vzduchu. Užívajte si príjemný vzduch v dome a nemyslite viac na vetranie.
V niektorých typoch sa vďaka rekuperácii privádzaný vzduch ohrieva teplom z toho odvádzaného, čo zníži tepelné straty. Podobne fungujú aj nástenné decentrálne rekuperačné jednotky. „Prístroje veľkostne podobné radiátoru sú konštruované pre využitie na jednu, maximálne dve obytné miestnosti,“ hovorí Tomáš Najman. Montujú sa na vnútornú stranu obvodovej steny. „Na vonkajšiu stranu sa osadzuje mriežka. Najefektívnejšie je centrálne riadené vetranie s rekuperáciou. „V našich klimatických podmienkach neexistuje iný model správneho vetrania než núteného. Tak, ako sa v 50. rokoch minulého storočia začalo zavádzať dnes už samozrejmé ústredné vykurovanie, čaká nás zavádzanie núteného vetrania s rekuperáciou,“ prorokuje Roman Šubrt.
Prečo nepodceňovať správne vetranie?
Dodržiavanie zásad správneho vetrania je dôležité pre zachovanie zdravia, ale aj pre rodinný rozpočet. Ako sme už spomenuli, účinné vetranie zabezpečí, aby sa v miestnostiach nehromadili škodliviny, ako sú plesne, vírusy a baktérie, prach alebo oxid uhličitý. Tieto látky majú totiž negatívny vplyv na dýchanie, imunitu, náladu aj kvalitu spánku. Správnym vetraním tiež ušetríte značné náklady na energie, pretože nebudete zbytočne vykurovať svoj domov.
Pre ľudský organizmus je pravidelné vetranie nutnosťou. V uzavretej miestnosti sa zle pracuje, padá na vás únava, zatvárajú sa vám oči, chce sa vám spať alebo sa vám horšie dýcha.
Človek potrebuje 15 až 25 m³ vzduchu za hodinu. V izbe 5 × 4 metre je 52 m³ vzduchu. Jeden človek ho vydýcha za dve až tri hodiny, desiatich ľuďom stačí len na štvrť hodiny. Viac sa musí vetrať pri varení, horení sviečok či sušení bielizne. Najviac je nutná výmena vzduchu na toalete, v kuchyni a kúpeľni.
Aby ste mali v domácnosti čerstvý a svieži vzduch, je potrené pravidelne vetrať. To platí počas letných i zimných mesiacov a dokonca aj vtedy, keď vonku mrzne. Vydýchaný vzduch nie je nič príjemné, pretože spôsobuje únavu, bolesť hlavy či sťažené dýchanie. Naopak, prísun čerstvého vzduchu dokáže zázraky. Ak ste často bez energie, zle sa vám dýcha alebo máte na stenách plesne, dôvodom môže byť nesprávne vetranie.
Otvorené okno je základ počas každého ročného obdobia, no aj vetranie má svoje pravidlá, aby bolo efektívne a splnilo svoj účel. Výmena vzduchu v miestnosti by mala byť pravidelná a nestačí vetrať len ráno a večer. Dospelý človek totižto spotrebuje okolo 25 metrov kubických vzduchu za hodinu. Ak sa v domácnosti nachádza viacero osôb, frekvencia vetrania sa musí prirodzene zvýšiť. Čím viac ľudí je v miestnosti, tým viac vzduchu sa spotrebuje. Správne vetranie domu je základom toho, že sa vám na stenách nebudú vytvárať plesne a vy sa budete v domácnosti cítiť príjemne. Najlepšie je vetrať krátko a intenzívne. Dĺžku vetrania môžete prispôsobiť ročnému obdobiu. Počas zimy stačí vetrať niekoľko minút viackrát denne.
Súkromie a bezpečie pri vetraní: Otvorenými oknami môže do bytu vnikať prach, peľ a hmyz, alebo dokonca vtáky a iné zvieratá. V prípade okien do ulice odhaľujete súkromie svojho bývania a keď z miestnosti odídete, vystavujete sa riziku vniknutiu cudzích osôb do vášho domu či bytu. Časť týchto rizík možno elegantne vyriešiť s pomocou vonkajších žalúzií: pri vetraní zabránia prieniku nepovolaných osôb, vtákov alebo zvierat a obmedzia pohľady zvonku, pričom do miestnosti prepúšťajú denné svetlo. Ešte vyššiu úroveň zabezpečenia ponúkajú predokenné rolety vo vodiacich lištách.
V súvislosti s ideálnou vlhkosťou v interiéri treba zohľadniť aj ročné obdobie? Kým v zime by mala byť optimálna vlhkosť v interiéri od 50 do 60 %, v lete musí byť nastavená na nižšie hodnoty - od 45 do 55 %. Ak dochádza k častému prekročeniu týchto hodnôt, nasýtený vzduch sa začne zrážať a v nevetraných či ťažšie prístupných miestach sa začne vytvárať pleseň. V súvislosti s prirodzeným vetraním, aby v miestnosti dochádzalo k čo najideálnejšiemu pohybu vzduchu, je potrebné splniť niekoľko podmienok. Pri prievane sa vzduch vymení oveľa rýchlejšie a efektívnejšie. Vetrať by sa nemalo iba ráno a večer. Závisí to od veľkosti miestnosti, vlhkosti alebo počtu ľudí v domácnosti, no vetranie by sa malo opakovať každé dve hodiny. Dĺžka trvania závisí od vonkajšej teploty. V zime stačí 5 minút, v prechodnom období 10 až 20 a v lete aspoň 30 minút. S pribúdajúcou teplotou sa odporúča vetrať dlhšie a častejšie. Avšak ani dokonalé prirodzené vetranie nedokáže v praxi zabezpečiť úplnú výmenu čerstvého vzduchu, a teda dosiahnutie zdravých úrovní oxidu uhličitého je energeticky veľmi náročné. Pravidelný prísun čerstvého vzduchu má vplyv na nás aj na naše prostredie. Vetranie je dôležité. Vďaka využívaniu regulačnej jednotky sa môže stať aj efektívnejšie.
Chceli by ste ušetriť ešte viac na nákladoch na energie? Zaobstarajte si kvalitné vchodové dvere a garážovú bránu. Radi vám pomôžeme s ich výberom. Trpíte bolesťami hlavy a cítite sa veľakrát unavene? Dôvodom môže byť aj nesprávne vyvetraná miestnosť. V každej budove dochádza k trvalej výmene vzduchu medzi vonkajším a vnútorným prostredím. Čím nižšia je teda prievzdušnosť okien, tým viac škodlivín sa hromadí v miestnosti. Najúčinnejšie je jednoznačne vetranie prievanom, keď sa vzduch vymení najrýchlejšie. Príliš dlhým vetraním sa len zbytočne ochladzujú steny a nábytok, navyše to nijakým spôsobom neprispieva ku kvalite či čistote vzduchu. Čím je vzduch vonku chladnejší, tým viac sa skracuje čas odporúčaného vetrania. Optimálny čas vetrania je priamo závislý od vonkajšej teploty vzduchu. V chladných mesiacoch sa odporúča vetrať približne 5 minút dva- až trikrát za deň. Ak sa cez deň nezdržiavate doma, stačí vyvetrať ráno a večer.