Prenájom bytu či domu vám môže priniesť pravidelný príjem, no zároveň aj povinnosti, na ktoré sa často zabúda. Práve tu vznikajú chyby, ktoré vás môžu stáť zbytočné peniaze a pokuty. Ak prenajímate byt ako bežná fyzická osoba (nie firma), musíte sa zaregistrovať na daňovom úrade. Väčšina ľudí na toto povolenie zabúda a začnú ho vybavovať až pred samotným podaním daňového priznania. Ide však o porušenie zákona, za ktoré vám môže daňový úrad uložiť pokutu v minimálnej výške 60 eur. Preto je lepšie, ak si povinnosť splníte v termíne a zaregistrujete sa na účely dane z príjmov najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúcom po mesiaci, kedy ste po prvýkrát prenajali nehnuteľnosť na území SR.
Daňové povinnosti fyzickej osoby pri prenájme nehnuteľnosti
Každá fyzická osoba, ktorá prenajíma dom, byt alebo pozemok, má s prenájmom spojené určité daňové povinnosti. Ak sa ako fyzická osoba rozhodnete prenajímať nehnuteľnosť na Slovensku, ste povinný registrovať sa na daňovom úrade na účely dane z príjmov najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúcom po mesiaci, kedy ste po prvýkrát prenajali nehnuteľnosť. Tento krok je kľúčový pre dodržanie legislatívnych požiadaviek.
Príjem z prenájmu nehnuteľnosti sa podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. považuje za zdaniteľný a podlieha dani z príjmov. Ak prenajímate byt alebo dom ako fyzická osoba - nepodnikateľ, zaplatíte z prenájmu len daň z príjmov vo výške 19% alebo 25%, v závislosti od výšky základu dane. V prípade, že máte príjem zo závislej činnosti (zamestnanie) a zároveň prenajímate byt či dom, nestačí, aby vám zamestnávateľ pripravil ročné zúčtovanie dane. Zamestnávateľ vám môže spracovať ročné zúčtovanie preddavkov na daň iba v prípade, ak máte príjmy výlučne zo závislej činnosti.
Daňové priznanie máte povinnosť podať vtedy, ak úhrn všetkých vašich zdaniteľných príjmov (ak ste zamestnanec, tak aj príjem zo závislej činnosti) za rok presiahol sumu 2 876,90 eura. Lehota na podanie je 31. marec nasledujúceho roka. Predĺžiť si ju môžete podaním oznámenia, a to najviac o tri kalendárne mesiace, do 30. 6. alebo šesť kalendárnych mesiacov, do 30. 9.
Príklad výpočtu dane z prenájmu
Príklad: Prenajímateľ mal v roku príjem z prenájmu bytu 6 600 eur. Iné zdaniteľné príjmy nemal. Z príjmu z prenájmu si najskôr uplatní oslobodenie 500 eur.
Pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti si môžete uplatniť len skutočné, preukázateľné daňové výdavky, pričom prehľad príjmov a výdavkov vediete v daňovej evidencii alebo v jednoduchom účtovníctve. Ak si z príjmu z prenájmu odpočítate oslobodených 500 eur, musíte rovnakým pomerom „krátiť“ aj výdavky.
Príklad: Prenajímateľ dosiahol v roku príjmy z prenájmu bytu vo výške 7 440 eur. Preukázateľné výdavky spojené s prenájmom mal 2 250 eur. Do základu dane sa nezahŕňa celá suma príjmov, pretože 500 eur je od dane oslobodených. Keďže sa zdaňuje len časť príjmov, rovnakým pomerom sa musia upraviť aj výdavky.
Výšku preukázateľných výdavkov ovplyvňuje skutočnosť, či prenajímanú nehnuteľnosť zaradíte do obchodného majetku alebo nie. POZOR! Pri príjmoch z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP si daňovník nemôže uplatniť výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods.
Uplatnenie daňových výdavkov
Pri zdaňovaní príjmov z prenájmu si môžete uplatniť daňové výdavky, ktoré vám znížia základ dane. Od roku 2013 už nie je možné uplatniť si tzv. paušálne výdavky vo výške 40%. Všetky výdavky musia byť skutočné a preukázateľné. Môžete sa rozhodnúť, či budete predmetné výdavky ako aj príjmy z prenájmu evidovať prostredníctvom jednoduchého alebo podvojného účtovníctva. Ak sa rozhodnete pre ktorúkoľvek z týchto možností, ste povinný týmto spôsobom postupovať počas celého zdaňovacieho obdobia. Ak sa rozhodnete viesť účtovníctvo, nebudete sa považovať za účtovnú jednotku.
Výdavky na nákup hnuteľných vecí prenajímaných ako príslušenstvo nehnuteľnosti (napríklad práčka, nábytok a iné) je možné považovať za daňový výdavok, ak sú splnené podmienky vymedzené pre daňový výdavok v ZDP, tzn. služby v prenajatej nehnuteľnosti, ako napr.
Výdavky na ostatné služby v prenajatej nehnuteľnosti, ako napr.
Zaradenie nehnuteľnosti do obchodného majetku
Výška a rozsah výdavkov, ktoré si môžete ako nepodnikateľ uplatniť, závisí od skutočnosti, či sa rozhodnete nehnuteľnosť zaradiť do obchodného majetku alebo nie. Fyzická osoba - nepodnikateľ sa môže rozhodnúť, či si zaradí prenajímanú nehnuteľnosť do obchodného majetku alebo nie. Ak si nehnuteľnosť nezaraďíte do obchodného majetku, môžete uplatňovať len výdavky bezprostredne súvisiace s užívaním nehnuteľnosti. To znamená, že výdavky na opravu alebo zhodnotenie nehnuteľnosti nie je možné zaradiť do daňových výdavkov pri prenájme v tomto prípade.
Pri nehnuteľnosti zaradenej do obchodného majetku máte možnosť uplatniť si širšiu paletu výdavkov. Okrem výdavkov spojených s užívaním nehnuteľnosti si môžete uplatniť aj náklady na daň z nehnuteľnosti, poistenie, obstaranie nehnuteľnosti (formou odpisov), technické zhodnotenie a iné. V súlade s právnym výkladom je možné považovať za daňový výdavok aj platené úroky za hypotekárny úver počas doby prenájmu, ak sa úver získal v súvislosti s obstaraním nehnuteľnosti, ktorá je predmetom prenájmu.
Zaradiť nehnuteľnosť do obchodného majetku sa oplatí najmä pri starších nehnuteľnostiach, pri ktorých vznikajú vysoké náklady v súvislosti s rekonštrukciou bytu alebo domu. Zaradenie nehnuteľnosti do obchodného majetku si však zvážte aj vzhľadom na odlišné podmienky oslobodenia príjmu pri predaji nehnuteľnosti. V prípade predaja nehnuteľnosti, ktorú nemáte zaradenú v obchodnom majetku, je príjem z predaja nehnuteľnosti vo všeobecnosti oslobodený od zdanenia po uplynutí 5 rokov odo dňa jej nadobudnutia.
Výhody a nevýhody zaradenia do obchodného majetku
- Výhoda: Širší okruh výdavkov, ktoré si môže prenajímateľ uplatniť v daňovom priznaní.
- Nevýhody:
- Predaj nehnuteľnosti podlieha zdaneniu aj po 5 rokoch.
- Pri predaji nehnuteľnosti sa odvádza odvod do zdravotnej poisťovne vo výške 14 % z vymeriavacieho základu.
Ako zaradiť nehnuteľnosť do obchodného majetku
Zaradenie nehnuteľnosti do obchodného majetku nie je zložité. Do obchodného majetku ju zaradíte pomerne jednoducho. Na nehnuteľnosť založíte inventárnu kartu (napr. v exceli), kde uvediete:
- Dátum zaradenia do obchodného majetku.
- Hodnotu nehnuteľnosti na vstupe (ku dňu zaradenia do obchodného majetku) - znaleckým posudkom v prípade zdedenej alebo darovanej nehnuteľnosti, v prípade hypotéky sa berie do úvahy kúpna cena.
- Dobu odpisovania - 40 rokov.
- Výpočet ročných odpisov.
Následne prenajímanú nehnuteľnosť uvediete v:
- Knihe dlhodobého hmotného majetku (pri vedení jednoduchého účtovníctva).
- Dlhodobom hmotnom majetku v účtovej triede 0 (v podvojnom účtovníctve).
- Daňovej evidencii napr. v exceli podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, a začnete ju odpisovať.
Zaradenie nehnuteľnosti do obchodného majetku netreba zapisovať v katastri nehnuteľností.
Výpočet ročného odpisu z ceny nehnuteľnosti
Ročný odpis pri prenájme nehnuteľnosti zaradenej do obchodného majetku k 1. 1. vypočítame takto:
- Hodnota nehnuteľnosti / 40 (rokov) = ročný odpis
V prípade, že bola nehnuteľnosť zaradená do obchodného majetku v priebehu roka, ročný odpis vypočítame takto:
- Hodnota nehnuteľnosti / 40 (rokov) / 12 × počet mesiacov = ročný odpis za pomernú časť roka
Príklad č. 1:Hodnota nehnuteľnosti je 400 000 €. Nehnuteľnosť bola zaradená do obchodného majetku k 1. 1. 2022. Aký bude ročný odpis?Ročný odpis nehnuteľnosti bude: 400 000 / 40 = 10 000 €. Za rok 2022 si v daňovom priznaní môžete odpísať 10 000 € a uviesť ich vo výdavkoch.
Príklad č. 2:Hodnota nehnuteľnosti je 400 000 €. Nehnuteľnosť bola zaradená do obchodného majetku k 15. 8. 2022. Aký bude ročný odpis?Ročný odpis nehnuteľnosti bude: 400 000 / 40 / 12 × 8 = 6 666,67 €. Za rok 2022 si v daňovom priznaní môžete odpísať 6 666,67 € a uviesť ich vo výdavkoch.
Prenájom bytu: Správa majetku vs. podnikanie
Určenie, či prenájom bytu predstavuje podnikateľskú činnosť, má zásadný význam tak z pohľadu súkromného, ako aj verejného práva. V rámci súkromnoprávnej oblasti je status podnikateľa determinujúci pre aplikáciu príslušných právnych predpisov upravujúcich záväzkové vzťahy, vrátane posudzovania premlčania, zodpovednosti za škodu a ďalších právnych následkov. Postavenie zmluvných strán je zároveň rozhodujúce pri aplikácii osobitných ustanovení týkajúcich sa nájmu bytu, či už podľa Občianskeho zákonníka, alebo zákona o krátkodobom nájme bytu.
Definícia podnikania a prenájom bytu
Všeobecná definícia podnikania podľa § 2 Obchodného zákonníka znie: „sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu“. Na to, aby prenájom bytu mohol byť považovaný za podnikanie, musí spĺňať všetky definičné znaky podnikania: 1) sústavnosť, 2) samostatnosť, 3) vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, 4) za účelom zisku. Tieto tzv. materiálne znaky podnikania odlišujú podnikanie od iných činností, ako napríklad od vlastného investovania, pracovnoprávnych činností alebo aj od správy vlastného majetku. V niektorých prípadoch je jednoduché odlíšiť podnikanie od iných činností, inokedy je to zložité. Tak je tomu aj pri posúdení, kedy je prenájom bytu podnikaním a kedy ide o správu vlastného majetku.
V prvom rade možno vylúčiť náhodné alebo príležitostné konanie. Ak prenajímateľ počas svojej neprítomnosti dá svoj byt na mesiac do nájmu ďalšej osobe, nepôjde o sústavnú, resp. opakovanú alebo plánovanú sezónnu činnosť. Podstatným znakom nájomnej zmluvy je jej odplatnosť. Táto skutočnosť je rozhodujúca pri posudzovaní, či prenajímateľ vykonáva činnosť za účelom dosiahnutia zisku. Prenajímateľ má povinnosť zabezpečiť väčšie opravy a údržbu bytu a udržiavať ho v stave spôsobilom na prenájom. Na plnenie týchto povinností vynakladá finančné prostriedky, čo môže ovplyvniť fakt, či mu prenájom generuje reálny zisk. V zmysle definície podnikania je však irelevantné, či prenájom bytu skutočne dosiahne zisk.
V porovnaní so slovenskou právnou úpravou podnikania podľa § 420 ods. 1 českého Občianskeho zákonníka sa na to, aby sa osoba považovala vzhľadom na svoju zárobkovú činnosť za podnikateľa, okrem znakov samostatnosti, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, sústavnosti a za účelom dosiahnutia zisku vyžaduje, aby táto činnosť bola vykonávaná živnostenským alebo obdobným spôsobom. Tento prístup zdôrazňuje mieru, rozsah, organizáciu práce, plánovitosť činnosti, trvalosť a časovú náročnosť organizácie. Nezáleží pritom na výške hodnoty spravovaného majetku či výške investície, ale na charaktere a náročnosti správy daného majetku.
Podľa doslovného výkladu legálnej definície podnikania je posledným definičným znakom podnikania status podnikateľa. Obchodný zákonník rozlišuje niekoľko skupín osôb, ktoré sa považujú za podnikateľa, napríklad osoby zapísané v obchodnom registri, osoby podnikajúce na základe živnostenského oprávnenia, alebo osoby podnikajúce na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Spoločným znakom týchto osôb je splnenie určitých verejnoprávnych podmienok, predovšetkým potreba podnikateľského oprávnenia.
Živnostenské oprávnenie a prenájom bytu
Ak prenajímateľ bytu nemá status podnikateľa, znamená to, že automaticky nevykonáva podnikateľskú činnosť? Problematika podnikateľského oprávnenia je v súvislosti s prenájmom bytu riešená v zákone o živnostenskom podnikaní. Dôležitým kritériom na rozlíšenie, či ide pri prenájme bytu o podnikanie podľa živnostenského zákona, je skutočnosť, či sa s prenájmom poskytujú len základné služby spojené s prenájmom nehnuteľnosti, alebo aj iné než základné služby. Živnostenský zákon explicitne neustanovuje, ktoré služby možno považovať za základné. Všeobecne sa však uvádza, že živnostenské oprávnenie sa vyžaduje v prípade, ak sa popri základných službách, ako sú vykurovanie, odvoz odpadkov, dodávky vody a kanalizácie, poskytujú aj ďalšie služby, napríklad služby hotelového typu.
Na základe judikatúry možno konštatovať, že základnými službami spojenými s prenájmom nehnuteľností sa rozumie okruh služieb, ktoré zabezpečujú riadne užívanie nehnuteľnosti nájomcom. Inými ako základnými službami sa rozumejú najmä ubytovacie, stravovacie, upratovacie a čistiace služby, ako aj strážna služba. Teda, ak by nájomca platil prenajímateľovi okrem nájomného aj za upratovanie bytu alebo inú podobnú službu, mohlo by ísť o podnikanie. Judikatúra ďalej uvádza, že nie je podstatnou otázkou, či prenajímateľ prenajímal celú nehnuteľnosť alebo jej časť, ale skutočnosť, či pri tejto činnosti boli poskytované aj iné služby.
Stojí za zamyslenie sa, či prenájom nehnuteľnosti, ktorá je vybavená vnútorným zariadením ako nábytok a spotrebiče, má vplyv na to, aby išlo o podnikanie. Živnostenský zákon hovorí o činnostiach alebo službách spojených s prenájmom, nie o vnútornom zariadení nehnuteľnosti ako rozlišovacom kritériu. Napriek snahám o výklad, § 4 Živnostenského zákona možno považovať za nejednoznačný a spôsobujúci problémy. Ako možno dovodiť aj z rozhodnutí súdov, vytvára priestor na zneužívanie jeho formulácií, najmä s cieľom vyhnúť sa riadnemu plneniu daňových povinností, keďže daňové a iné verejnoprávne predpisy nadväzujú na súkromnoprávnu úpravu podnikania. Ubytovatelia sa často snažia presvedčiť daňové úrady, že nimi vykonávaná činnosť predstavuje prenájom nehnuteľností, hoci v skutočnosti ide o poskytovanie ubytovania ako podnikateľskú činnosť.
Intenzita podnikania a správa vlastného majetku
Samotný prenájom bytu, ak sa poskytujú len základné služby, nie je živnosťou, to znamená, že sa na túto činnosť nevyžaduje verejnoprávne oprávnenie. Nie je však vylúčené, aby bol prenájom bytu považovaný za podnikanie, ak dosahuje intenzitu podnikania podľa Obchodného zákonníka. Na to, aby sa mohlo uvažovať o nájme bytu ako o podnikaní, musela by byť prekročená hranica správy vlastného majetku. Bude sa vyžadovať, aby organizácia a plánovanie takejto činnosti nadobudli podnikateľský charakter. Nebude stačiť, aby osoba vykonávala túto činnosť len "od písacieho stola", ale bude sa vyžadovať aktívna činnosť, či už priamo touto osobou, alebo prostredníctvom niekoho ďalšieho. Je pritom potrebné posúdiť všetky okolnosti prípadu. Jednoznačné pravidlá, kedy ide o podnikanie, nie sú dané ani v právnych poriadkoch Nemecka, Rakúska alebo Českej republiky. V Rakúsku súdy orientačne vyžadujú, aby išlo o prenájom piatich bytov.
Prenájom cez digitálne platformy (Airbnb)
Problematika nejednoznačnosti rezonuje aj v prípade poskytovania ubytovania cez digitálne platformy, ako je Airbnb a Booking. Z pohľadu súkromného a verejného práva vznikajú otázky ohľadom povinností osôb, ktoré poskytujú ubytovanie cez digitálne platformy, a ich právneho postavenia. Majú osoby účastné na "zdieľanej ekonomike" potrebné oprávnenia, plnia si svoje daňové povinnosti a sektorové regulačné pravidlá?
Za zmienku stojí rozhodnutie Mestského súdu v Prahe, ktoré posudzovalo, či poskytovanie ubytovania cez digitálnu platformu Airbnb možno považovať za prenájom bytu, alebo už ide o ubytovacie služby a podnikanie. Podľa § 4 ods. 2 Živnostenského zákona, základnými službami spojenými s prenájmom je potrebné rozumieť taký okruh služieb, ktoré zabezpečujú riadnu prevádzku danej nehnuteľnosti, resp. možnosť jej riadneho užívania nájomcom. Takýmito službami sú napr. dodávka tepla a teplej úžitkovej vody, elektrickej energie, plynu, odvoz tuhého domového a komunálneho odpadu, odvod odpadovej vody alebo odvoz splaškov a pod. Z uvedeného teda vyplýva, že „Prenájom nehnuteľností“ možno v režime živnostenského zákona vykonávať len za súčasného poskytovania ďalších (iných než základných) služieb súvisiacich s prenájmom. Na poskytovanie súvisiacich služieb, ktoré majú charakter podnikateľskej činnosti (napr. poskytovanie raňajok, upratovanie prenajatých priestorov či poskytovanie posteľného oblečenia a jeho pranie), je potrebné živnostenské oprávnenie.
V prípade iných ako základných služieb spojených s prenájmom je rozhodujúce, aby pritom boli splnené dve podmienky: poskytovanie služieb iných ako základných a zároveň, aby tieto služby spĺňali znaky podnikania. Poskytovanie ubytovania cez internetové platformy navodzuje predpoklad, že okrem poskytnutia nehnuteľnosti k dočasnému užívaniu sú poskytnuté aj ďalšie služby, ako napríklad záverečné upratovanie, výmena čistých uterákov a toaletných potrieb.
Rozdiel medzi nájmom bytu a ubytovaním je výraznejší v účele, na ktorý sa tieto zmluvy uzatvárajú. Účelom zmluvy o ubytovaní je poskytnutie prechodného ubytovania objednávateľovi. Účel právneho vzťahu možno vyvodiť jednak zo zm…
Osobitné situácie a právne výklady
V súvislosti s prenájmom nehnuteľnosti sa objavujú aj špecifické otázky, napríklad ohľadom statusu colníka alebo zamestnanca. Colník, ktorý pracuje na základe zákona o štátnej službe colníkov, nesmie vykonávať podnikateľskú činnosť. Zákaz inej zárobkovej činnosti sa však nevzťahuje na správu vlastného majetku. V tomto kontexte je dôležité rozlíšiť, či prenájom bytu v osobnom vlastníctve je považovaný za podnikanie, alebo za správu vlastného majetku.
Podľa § 4 ods. 1 živnostenského zákona, „Prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov je živnosťou, pokiaľ sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom.“ S poukazom na toto ustanovenie možno dovodiť, že prenájom bytu by bol živnosťou (a teda aj podnikaním), pokiaľ by ste popri prenájme poskytovali aj iné než základné služby spojené s prenájmom. Samotný prenájom bytu preto podľa tohto výkladu nemožno považovať za podnikanie.
Podobne, ak máte príjmy len z prenájmu nehnuteľnosti, tzv. pasívne príjmy, nemôžete si znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka alebo nezdaniteľnú časť základu dane na manžela/manželku.
Prenájom nehnuteľnosti firme
V prípade, ak máte príjmy z prenájmu nehnuteľnosti a zároveň ste jediný konateľ a spoločník eseročky, ktorá má sídlo vo vašej nehnuteľnosti, je dôležité pochopiť právne vzťahy. V tomto prípade nie je pravda, že prenajímate nehnuteľnosť "sama sebe". Vy ako fyzická osoba (spolu s prípadným spoluvlastníkom) ste prenajímateľom a vaša s.r.o. je nájomcom. Tieto subjekty sú právne odlišné. Vzhľadom na uvedené platí, že ak spoluvlastník (ak existuje) nevzniesol námietky, neexistuje prekážka, prečo by s.r.o. nemohla uzavrieť nájomnú zmluvu s vami ako podielovým spoluvlastníkom. Prenájom musí byť za odplatu, teda nájomné je povinnou náležitosťou nájomnej zmluvy.
S.r.o. bude o prenájme na základe nájomnej zmluvy účtovať na účte 518-ostatné služby. Daňové výdavky ako energie a podobne si tiež upravíte v nájomnej zmluve. V prípade, že je splnená všeobecná podmienka podľa § 2 pís. i) resp. § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, môžete si vynaložené výdavky uplatniť do daňových nákladov s.r.o. Musí však ísť o výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtované v účtovníctve.
Je však dôležité si dať pozor na cenu prenájmu. Výška nájomného musí zodpovedať trhovej cene. Symbolické nájomné je možné, ale iba pokiaľ ide o subjekty, ktoré nie sú tzv. závislé osoby, čo vo vašich prípadoch neplatí. Podľa § 2 písm. n) Zákona o dani z príjmov je závislou osobou osoba blízka alebo ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba.
Ako prenajímať byt či rodinný dom
Ak sa niekto rozhodne, že bude prenajímať nehnuteľnosť, má dve možnosti. V prípade, že nemá čas na hľadanie nájomníkov a obhliadky, môže si zaplatiť služby realitnej kancelárie, ktorá sa zvyčajne postará aj o vytvorenie zmluvy. Prenajímať môže fyzická aj právnická osoba a to bytové i nebytové priestory. Písomná zmluva nie je vždy potrebná, keďže sa prenajímateľ a nájomník môžu dohodnúť ústne a jednotlivé body spísať do zápisnice. Písomná forma je potrebná len v prípade prenajímania nebytových priestorov.
Keďže je príjem z prenajímania nehnuteľnosti zdaniteľným príjmom, musia prenajímatelia tento zisk uviesť v daňovom priznaní. Prenajímať môžu buď ako fyzické osoby - nepodnikatelia alebo ako živnostníci.
Príjem z prenájmu a jeho zdanenie
Príjem z prenájmu nehnuteľnosti sa považuje za pasívny príjem. V prípade príjmov z prenájmu si môžete uplatniť oslobodenie vo výške 500 EUR za jedno zdaňovacie obdobie. V prípade manželov, ktorí vlastnia nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve, je povinný sa registrovať na účely dani z príjmov len ten z nich, ktorý je uvedený na nájomnej zmluve ako prenajímateľ. V prípade, že sú nájomcami obaja, príjem z nehnuteľnosti si môžu rozdeliť podľa preferencie (rovným dielom alebo podľa toho, ako im to najviac vyhovuje). V tomto prípade si môže každý z manželov znížiť príjem z prenájmu o 500 EUR.
Do daňového priznania si môže prenajímateľ uplatniť len skutočné výdavky. Tie musia byť znížené rovnakým pomerom, ako boli znížené celkové príjmy o sumu oslobodených príjmom vo výške 500 €.
Možnosti riešenia problémov s nájomníkmi
Pri prenajímaní bytu je dôležité myslieť aj na potenciálne problémy s nájomníkmi. Ak by som vyslovene vedela, že je podnájomník nezamestnaný, prenajala by som, maximálne na pol roka s platbou na celé obdobie vopred. Depozit mám u mňa vo výške 2 nájmov, na jednom byte vo výške 3 nájmov. Ja si zmluvu nepýtam, ale pýtam sa na zamestnanie, ak mi na človeku čo len niečo nesedí, nemám záujem. Ak by záujemca povedal, že je zamestnaný a zistila by som, že klamal, dám mu výpoveď v rámci podmienok zmluvy. Dôležité je mať finančnú rezervu a byť pripravený na prípad, že nájomník stratí zamestnanie a nebude schopný platiť nájomné.
Softvérové riešenia pre správu prenájmu a daňové priznanie
Pre uľahčenie administratívnych úloh spojených s prenájmom nehnuteľnosti existujú softvérové riešenia. Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby pri prenájme nehnuteľnosti vyplníte v aplikácii KROS Daňové priznania. S vyplnením vám pomôže sprievodca, automatické výpočty a kontroly. Svoje príjmy a výdavky si však môžete prehľadne spracovať aj v programe ALFA plus, ktorého súčasťou je aj daňové priznanie k dani z príjmov FO. Aplikácia na www.OnlinePriznanie.sk pracuje aj s prenájmom nehnuteľnosti zaradenej do obchodného majetku. Zaradenie do obchodného majetku označíte v časti s prenájmom.
tags: #ako #si #pozicat #byt #nezamestnanca