Štedrý deň, známy aj pod rôznymi nárečovými označeniami ako Vilija, Dohviezdny deň, Pôstny deň, či Kračún, je neodmysliteľnou súčasťou slovenských Vianoc. Tento nemenný sviatok, pripadajúci na 24. december, je odvodený od starobylých obyčajov, ktorých cieľom bolo zabezpečiť prosperitu a blahobyt v nadchádzajúcom roku sústredením všetkých dôležitých prvkov pokojného života. Pre kresťanov predstavuje Štedrý deň deň pôstu pred narodením Ježiša Krista.
Vianoce (zvyky, história sviatku)
Štedrý večer, nazývaný aj Badňak, Dohviezdny večer, Kračún, Posviat hvizdy, Pôstny večer či Svätý večer, je večernou bodkou za Štedrým dňom. U mnohých kresťanov, vrátane rímskokatolíkov, predstavuje vyvrcholenie adventného obdobia a zároveň slávnostný začiatok vianočných sviatkov. Po západe slnka sa začína vigília Narodenia Pána, ktorá bola v minulosti dokonca sprevádzaná omšou s vlastnými liturgickými čítaniami a modlitbami. V gréckokatolíckej cirkvi je 24. december, známy ako Predvečer Narodenia Pána, posledným dňom Filipovky, pôstu pred Narodením Pána. Až do večera sa dodržiava prísny pôst, pričom v prípade, že 24. december pripadne na sobotu alebo nedeľu, pôst sa presúva na predchádzajúci piatok.
Pred slávnostnou večerou, ktorá sa koná ešte pred veľkým povečerím, sa tradične podávali pôstne jedlá, ktoré však boli rozmanité a početné. Po večeri nasledovalo rozdávanie darčekov a v niektorých oblastiach aj koledovanie od domu k domu. Neskoro večer sa potom konalo veľké povečerie, na ktorého konci prebiehala litia - posvätenie chlebov, pšenice, vína a oleja, ktoré sa následne rozdávali veriacim na utierni alebo po liturgii. Charakteristickým spevom veľkého povečeria je pieseň „S nami Boh!“, zložená z vybraných veršov z knihy proroka Izaiáša. V niektorých komunitách sa povečerie spájalo priamo s utierňou, inde sa utiereň slávila až 25. decembra. Celý Štedrý deň bol teda dôkladnou prípravou na Štedrý večer, a to tak po duchovnej, ako aj po materiálnej stránke. Po štedrej večeri sa spievali koledy a rozdávali darčeky.
Korene tradícií: Od pohanských zvykov k kresťanským hodnotám
Dnešné štedrovečerné tradície sú často pretkané zvykmi, ktoré majú korene v hlbokej minulosti, vrátane kresťansko-pohanských prvkov. Naši predkovia verili, že rôzne obrady a úkony vykonávané práve na Vianoce majú mimoriadnu moc. Dodržiavali množstvo zvykov, ktoré však boli neraz chudobné z duchovnej stránky. Príchodom svätých vierozvestov Cyrila a Metoda, ktorí na naše územie priniesli vieru, sa v kresťanských rodinách začali postupne potláčať pohanské zvyky. Napriek tomu môžeme nadobudnúť pocit, že Božie narodenie sa natoľko zľudovelo, až pôvodný duch Vianoc ostal v úzadí.
Zvyky pred a počas štedrej večere sa často týkali tajomných úkonov súvisiacich s hospodárstvom a obydlím. Medzi ne patrilo odriekanie modlitieb, robenie krížov s cesnakom a medom či obchádzanie gazdovstva so sviecami a kadidlom. Predmety ako cesnak, jablká, kaprie šupiny či peniaze, s ktorými sa ešte aj dnes stretávame pri štedrovečernom stole, mali v minulosti magickú moc, ktorá dnes už často stratila svoj význam. Magické úkony, ktoré mali predpovedať budúcnosť, zabezpečiť šťastie, zdravie a bohatstvo v budúcom roku, ako napríklad vynášanie smetí slobodnými dievčatami, aby predpovedali svoju budúcnosť, nemajú v kresťanskej rodine miesto. V súčasnosti sa od mnohých týchto praktík postupne upúšťa, pričom ich prázdne miesto často zapĺňa konzumný spôsob života, ktorý sa sústreďuje skôr na výzdobu, množstvo darčekov, gourmet menu či televízny program, než na duchovný rozmer sviatkov.
Ježiš Kristus nás svojou krvou vykúpil a obetoval sa za naše hriechy. Len on je „garantom“ požehnania pre nás a našu rodinu a len on vie, čo v skutočnosti potrebujeme. Ak budú naše Vianoce prežívané v živej viere, dostaneme všetko, o čo ho prosíme. Kľúčom je však živá viera: „Majte vieru v Boha. Veru, hovorím vám: Keď niekto povie tomuto vrchu: ‚Zdvihni sa a hoď sa do mora,‘ a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu to. Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať.“ Dôležité je, aby sme Vianoce prežívali predovšetkým srdcom. Srdcom Vianoc sú Vianoce v srdci, keď je v ňom prítomný Ježiš. Počas štedrej večere je preto vhodné vymeniť pohanské zvyky za kresťanské, ktorých je neúrekom.
Štedrovečerný stôl: Symbolika jedál a regionálne odlišnosti
Mnoho zvykov a tradícií sa spája so štedrým večerom, pričom sa často verí, že tak ako prežijeme štedrý deň, tak budeme tráviť celý nasledujúci rok. Z tohto dôvodu sa dbalo na všetky drobnosti, pričom všetky činnosti mali zabezpečiť zdravie, šťastie a prosperitu celej rodiny. Štedrá večera pozostávala z niekoľkých chodov, z ktorých malo každé jedlo svoj vlastný význam. Na sviatočnom stole nesmelo chýbať jabĺčko, oplátky, med a cesnak, kapustnica či ryba. Jedlá nasledovali v presne určenom poradí. Čím bohatší bol stôl, tým bohatší mal byť aj budúci rok. Zvykom bolo dodržanie magického počtu chodov (7 až 12 jedál) a odloženie časti každého jedla zvieratám, aby sa v budúcom roku darilo aj im.
Cesnak a med na štedrovečernom stole mali zabezpečiť zdravie pre celú rodinu. Zvykom bolo pomazanie čela všetkým členom rodiny na znak ochrany a dobrého zdravia. Prekrojené jabĺčko zasa symbolizovalo zdravie. Ak bolo jablko po prekrojení zdravé a ukázala sa „hviezdička“, rodinu mali počas ďalšieho roka choroby obchádzať. Orechy tiež nesmeli chýbať na štedrovečernom stole. Pred večerou sa otvárali podobne ako jabĺčka kvôli zdraviu. Pod obrusom štedrovečerného stola nesmeli chýbať drobné mince, ktoré mali zabezpečiť bohatstvo v nasledujúcom roku. Počas príprav vianočného kapra bolo zvykom odložiť si šupinu do peňaženky, aby prinášala hojnosť a bohatstvo.
Tradičné Vianoce sa nezaobišli bez rodiny. Aby rodina držala pohromade, stôl sa obmotával železnou reťazou. Od stola sa navyše nesmelo vstávať, preto gazdiná priniesla všetky jedlá na stôl naraz. Na stôl nepatril nôž, aby nevznikali hádky. V niektorých rodinách bol zvykom vianočný veštba s plávajúcimi sviečkami, kde sa do stredu misky s vodou položila horiaca sviečka v orechovej škrupinke. V niektorých regiónoch bolo zvykom prichystať o jeden tanier naviac, ktorý bol symbolom milosrdenstva a spolupatričnosti. Tanier navyše sa prestieral pre náhodného hosťa, ktorý by počas Vianoc mohol prísť. Všetky tieto zvyky sa spájali so snahou pritiahnuť k sebe zdravie, šťastie, lásku či bohatstvo, alebo sa pozrieť do budúcnosti. Staré tradície dnes nahrádzajú nové.
Na slovenských štedrovečerných stoloch má svoje miesto už odnepamäti kapor, zemiakový šalát či vianočná kapustnica, oblátky s medom alebo prekrojené jabĺčko. Tieto vianočné klasiky sa však v jednotlivých kútoch Slovenska zamieňajú napríklad za rezne, pečenú morku či hus, ba dokonca za pirohy alebo bryndzové halušky. Vianoce nie sú len o rozjímaní, pokoji a stretávaní sa s rodinou, ale tiež sviatkami hojnosti a dobrého jedla. V rôznych kútoch Slovenska sú tradičné vianočné jedlá rôzne, čo závisí najmä od rodiny či regiónu. Na stole počas štedrovečernej večere v minulosti nesmeli chýbať suroviny, ktorým ľudová viera pripisovala sily prírody: jedlá z obilnín, strukovín, ovocia, kapusty a často aj mak či cesnak. Na prvý a druhý vianočný sviatok sa pripravovali jedlá, ktoré už nemuseli mať pôstny význam, ako napríklad mäso či rôzne zabíjačkové špeciality.
Na silvestrovskú večeru sa obvykle podávali rovnaké jedlá ako na Štedrý večer - polievka z kyslej kapusty, strukovín alebo húb, často aj opekance s makom i vianočné oblátky. Šťastie však malo priniesť jedenie bravčoviny a šošovica, ktorá symbolizovala dostatok peňazí. Na Nový rok sa mal každý dosýta najesť, aby v nastávajúcom roku netrpel núdzou o jedlo. Ryba nebola jedlom chudobných - bolo to pôstne jedlo a jedli ju rovnako bohatí aj chudobní. Každé jedlo počas Štedrého dňa malo svoj prosperitný význam. Štedrú večeru predstavovali úplne bežné jedlá, len boli sústredené do jednej večere symbolizujúcej hojnosť na úrode, zvieratách i ľuďoch.
Po prísnom celodennom pôste sa večerné hodovanie zvyčajne začína predjedlom - jedením oblátok s medom i cesnakom, ktoré majú, rovnako ako cesnak, priniesť zdravie. Lúskanie orechov a porciovanie jablka sú spojené s ďalšou tradíciou. Aby ste sa aj o rok stretli všetci pri stole v rovnako dobrej kondícii, oriešok by mal byť zdravý a nepoškodený, rovnako ako hviezdica uprostred ovocia. Po prípitku zvyčajne nasleduje polievka, kde prichádzajú prvé rozdiely. Kým niektoré rodiny tento chod vynechávajú, na západe Slovenska by ste najčastejšie objavili šošovicovú na kyslo so sušenými slivkami. Pre stredné Slovensko je charakteristická kapustnica so sušenými hríbmi a slivkami, na Orave zas jedia oveľa striedmejšiu kapustnicu so zemiakmi. Na východe nájdeme polievkovú všehochuť, kde na štedrovečernom stole môžu byť až tri nádoby s polievkami - fazuľová, kapustnica a kyslá hríbová s ryžou. Každý si potom do taniera naleje kúsok z každej a zmieša ich dokopy.
Hlavné jedlo tradične tvorí vyprážaný kapor s majonézovým zemiakovým šalátom, no môže sa objaviť aj zemiakovo-cibuľový šalát, zemiaková kaša či opekané zemiaky. Komu kapor nie je pochuti, môže ho nahradiť pstruhom, šťukou, rybím filé či lososom. Niektorí preferujú vyprážané, iní si pochúťky pripravujú na pare, masle či grile. Výnimkou na východe sú pirohy s bryndzou, cibuľou, zemiakmi a syrom, lokše s makom či zajac. Chodov na štedrovečernom stole býva viac, u niekoho aj päť či šesť. Netradičný vianočný pokrm večerajú v obci Beňuš - halušky s bryndzou a klobásou. Úplne odlišným spôsobom večerajú podľa starých pôvodných zvyklostí v oblasti Starej Ľubovne. Na stôl sa položí jedenásť druhov rôznych jedál, vrátane šalátu, polievok a ryby. Špecialitou je špeciálny vianočný puding, ktorý sa bežne konzumuje napríklad v Anglicku. Stolovníci nedostanú taniere, iba lyžičku. Po spoločnej modlitbe musia ochutnať z každého jedla. Už menej Slovákov dodržiava aj tradíciu dezertu, ktorými sú najčastejšie bobaľky či opekance.
Každý región má svoje špecifické jedlá, ktoré sa jedli v minulosti a zachovali sa dodnes. Na východnom Slovensku sa konzumovala kyslá obilninová polievka - kyseľ, na Záhorí to bola kyslá šošovicová polievka. V okolí Medzeva sa na Štedrý večer konzumovala riča - fazuľa zmiešaná s koreňovou zeleninou a cesnakom. Obľúbené boli aj krúpy so zemiakmi. Základom štedrej večere boli kaše. Cícerová bola súčasťou štedrej večere v Cerovej, šusterica (fazuľa zmiešaná s kyslou kapustou) nechýbala na stole v Nimnici. Na východnom Slovensku mali radi koločanku (uvarená fazuľa, pomiešaná s varenými zemiakmi). Ďalším chodom boli múčne jedlá, napríklad na Záhorí opekance s makom, na strednom Slovensku pupáky a na východe bobaľky. Ryba sa v minulosti podávala varená, pečená so zemiakmi alebo nakladaná na kyslo. Ako príloha bol zemiakový šalát bez majonézy. Prívarky ako šošovicový, fazuľový, hrachová kaša či kukuričná kaša tiež nesmeli chýbať. Ďalším chodom boli pirohy - zemiakové, s kapustou, s makom alebo pohánkové. Koláčom sa na Spiši a Šariši hovorilo vianočný kucheň, na západnom Slovensku calta, na strednom Slovensku baba, štedrák či mrváň. Špecialitou bol obradový koláč, ktorý sa piekol na východnom Slovensku - kračúň, biely koláč, do ktorého sa zapekali zrnká obilia.
Vianočné povery a ich premena v čase
Štedrý večer bol tiež opradený rúškom tajomstva a vianočných povier. Podľa starých vianočných zvykov sa pod obrus na štedrovečernom stole dávali šupiny z kapra alebo peniaze, aby rodina mala v budúcom roku dostatok peňazí. Tento zvyk pretrváva v mnohých domácnostiach dodnes. Predtým, než začala rodina jesť, spoločne sa pomodlila. Gazdiná potom namočila do medu strúčik cesnaku a urobila ním krížik na čelo mužovi a deťom ako požehnanie. Gazda potom rozkrojil jablko a každému členovi rodiny dal kúsok. Na slávnostnom stole nesmeli chýbať oblátky, med, cesnak, jablko, ktoré sa priečne krájalo na polovicu. Ak sa po prekrojení z jadrovníka stala hviezda, znamenalo to šťastie a zdravie, ak krížik, rodinu mala navštíviť choroba alebo dokonca smrť. Na stole musel byť prestretý párny počet tanierov, pri nepárnom by si pre posledného stolovníka prišla smrť. V niektorých regiónoch sa tiež uchoval zvyk prestierať o jeden tanier a príbor naviac, pre prípad, ak by počas večere prišiel náhodný hosť. Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večere odbiehať, čo platilo aj pre gazdinú, aby vinník do roka nezomrel. Preto bolo vždy všetko jedlo na stole, alebo v blízkosti.
V období Vianoc si vydajachtivé dievčatá hádzali topánku za hlavu smerom k dverám. Ak sa špička topánky otočila smerom k dverám, bolo to znamenie, že sa dievča do roka vydá. Ak ku dverám smerovala päta topánky, dievča zostalo ešte rok slobodné. Niekde zas dievčina šla vynášať smeti a od ktorej strany zaštekal pes, odtiaľ vraj mal pochádzať jej nastávajúci. Na Slovensku máme počas štedrej večere odjakživa mnoho tradícií, ktoré dotvárajú atmosféru vianočných sviatkov a robia ich výnimočnými. Patrí k nim bohatý stôl s množstvom jedál. Ľudových tradícií máme veľa a ani vianočné sviatky nie sú výnimkou. Ľudia sa snažili správať k sebe pekne a robiť dobré skutky, pretože verili, že to ovplyvní ich dianie po celý ďalší rok. Ak si niekto ráno kýchol, mohol sa dožiť vysokého veku. Koláče museli byť upečené ešte pred východom slnka a čerstvo opraná bielizeň nemohla v daný deň visieť, pretože verili, že ten, komu patrila, by rýchlo zomrel.
Bez ozdobeného stromčeka si dnes už nevieme predstaviť Vianoce, no nie vždy stál na podlahe, ako to poznáme dnes. Kedysi sa v rámci vianočných obradov piekol chlieb, posúchy a mnohé koláče z kysnutého cesta. Pečivo znamenalo hojnosť po celý rok a predovšetkým každý sa mal poriadne a dosýta najesť. V katolíckych rodinách sa mäso mohlo jesť až po polnoci a v evanjelických sa zase varila kapustnica s klobásou či údeným mäsom. Modlitba patrí k štedrovečernej večeri takmer v každej rodine, aby sa poďakovalo za bohatý stôl a možnosť byť spolu v pokojnom duchu. Tradíciou bolo, že sa rozkrojil kus pečiva zo pšeničnej múky a žitného chleba, obložila sa ním čepeľ noža a na Troch kráľov sa skontrolovala. Ktorá strana čepele zhrdzavela, z tej úrody mal byť ďalší rok nedostatok. Pre slobodné dievčatá sa lialo do vody žeravé olovo a z toho potom vyčítali svoju budúcnosť. Hádzanie topánky patrilo taktiež k tradíciám vianočných sviatkov. Slobodné dievčatá hádzali topánku k dverám - ak špička topánky smerovala k dverám, znamenalo to, že dievča sa do roka vydá, ak to však bolo naopak, zostalo rok slobodné. Zvykom bolo aj napísať si mená chlapcov na lístočky a od Lucie každý deň spáliť jedno meno až do Vianoc, kým nezostane posledné. Po večeri sa vzali kosti a dievča ich hodilo za chrbát.
Bývalo zvykom piecť z vody a múky figúrky domácich a hospodárskych zvierat. Tie potom hospodár zavesil nad chliev, stajňu, kurín i psiu búdu, aby zvieratá v novom roku dobre prospievali. Táto obyčaj pretrváva dodnes v podobe vykrajovaného pečiva rôznych tvarov. Krásnou tradíciou bolo spievanie koledníkov pod oknami, ktorí zaspievali vianočné piesne a domáci ich za to obdarovali. Spievať chodili zväčša obecní sluhovia alebo pastieri. Zvykom bol aj príchod betlehemcov do domu, čo sa zachovalo z čias stredoveku počas cirkevných hier.
Hoci v Biblii o tom nie je zmienka, dátum 24. december, keď oslavujeme narodenie Ježiša Krista, sa odvíja od 25. decembra. Orechy a cesnak chýbajú počas Vianoc na máloktorom stole a niektorí zachovávajú tradíciu hádzania orechov do kútov izieb, aby hojnosť a štedrosť počas Vianoc prevládala a zachovala sa aj počas celého roka. Cesnak je okrem iného výborný zdroj vitamínov a s tým spojené je aj jeho miesto na stole - aby celej rodine zabezpečil zdravie počas roka. Pred hlavnou večerou prichádza prípitok s pohárikom alkoholu. Peknou tradíciou bol zákaz vyhadzovania zvyškov jedál, ktorú by sme vlastne mohli dodržiavať celý rok.
Počas Vianoc si každá rodina a každý región udržiavajú zvyky, ktoré im rokmi prirástli k srdcu a nevedia si bez nich predstaviť tieto dni. Vo viere udržať si hojnosť po celý rok a zabezpečiť si zdravie zvykli naši predkovia už za čias roľníkov praktizovať rôzne rituály. Už počas adventného obdobia sa každý doma pripravuje na tento významný deň. Rozvoniavajú rôzne druhy koláčov ako medovníky, orechové rožky či linecké koláče, makové a rôzne orechové záviny. Kupujú sa darčeky a v obchodoch vidíme poriadny zhon, aby každý kúpil, čo potrebuje (a možno aj nepotrebuje). Každý kút Slovenska si však predsa len zachováva isté rovnaké zvyky, ktoré neodmysliteľne patria k 24. decembru. Väčšina rodín začína večeru jedením oblátok, spôsob je však dosť odlišný. Niektorí si ich vychutnajú s medom, niektorí s cesnakom a iní bez neho. Hlavným chodom je zväčša ryba - kapor, pstruh alebo filé - s majonézovým šalátom, inde to môžu byť vyprážané rezne so šalátom a po novom sa často pripravuje aj losos. Šupiny z kapra alebo niekde priamo peniaze sa tradične vkladajú pod obrus počas štedrej večere, aby bol v domácnosti vždy dostatok peňazí a počas roka aj nejaké pribudli. Niektorí si zvyknú šupinu odložiť do peňaženky pre šťastie, aby sa peniaze rozmnožili. Krájanie jablka je veľmi častým rituálom pri večeraní. Vezme sa náhodné jablko a prekrojí sa priečne na polovicu. Pokiaľ sa uprostred nachádzala hviezda, pre rodinu to predstavovalo šťastie a zdravie.
„U nás je zvykom hojnosť. Desiatky druhov koláčov a niekoľko chodov počas večere. Začíname oblátkami s cesnakom, po ktorých prichádza na rad šošovicová polievka. Aj hlavný chod je tradičný - zemiakový a cibuľový šalát s rybím filé alebo lososom. To ‚medzi‘ je však trochu špecifické. Otec si priniesol z Komjatíc z čias svojho detstva do svojej vlastnej rodiny vianočné pupáky. Je to kysnutý koláč pomrvený a opečený na panvici s trochou tvarohu. Kysnuté koláče u nás jednoducho nemôžu chýbať. Tak ako ich cez rok mama robieva na sladko, cez vianočné sviatky sú skôr slané. Okrem pupákov nemôžu chýbať ani kysnuté kolieska potreté masťou a posypané soľou. O sladkosti však, samozrejme, u nás nie je núdza. Večera sa začína oblátkami s medom a následne strúčikom cesnaku, ktorý sa zaje medom. Potom prichádzajú opekance s makom, špecialita, ktorá sa podáva iba počas štedrej večere. Nasleduje kapustnica s mäsom, klobásou a hríbmi, ďalší chod je kapor so šalátom a potom ovocie a koláče. Na Kysuciach sa neje nič mäsové, zvykom je hrachová polievka a potom ryba a šalát. V oblasti Levíc sa po oblátkach podáva halászlé. Hlavné jedlo tvorí pstruh s majonézovým šalátom. Na Orave je obľúbená kapustnica a hríbová mliečna polievka. Ďalším zaujímavým zvykom na strednom Slovensku je sfúknutie sviečky - ak dym stúpa nahor, bude daný človek zdravý. Stále sa zachováva aj tradícia nechať jeden tanier na stole navyše pre náhodného hosťa. Medzi tradície patrí zviazanie stola reťazou, aby bola rodina stále pohromade. „Štedrý deň sa u nás nesie ruka v ruke s hladovkou. Jasné, že si to potom večer niekoľkonásobne vynahradíme. Večera u nás sa začína modlitbou, po ktorej ide gazda svätenou vodou a vetvičkou zo stromu posvätiť dom. Vojde do každej z izieb a urobí vo vzduchu znak kríža. Hlava rodiny je teda u nás jediným členom, ktorý môže počas štedrej večere vstať od stola. Takže mama má večer hody, obsluhuje otec. Keď pripravujeme stôl, nesmieme zabudnúť na nachystanie jedného miesta navyše. Je to znak, že síce sme rodina, ale s radosťou k sebe prichýlime niekoho ďalšieho, kto by potreboval pohostiť. Keby niekto zaklopal na naše dvere, môže si rovno sadnúť za stôl. Na večeru jedávame kapustnicu so smotanou, sušenými dubákmi a s vyvarenou údenou rybou. Hlavný chod tvorí zemiakový šalát s domácou majonézou. Keď tak spomínam na iné zvyky, naša rodina má zrejme veľkú túžbu po peniazoch. Na stole mávame v miske s jačmeňom a cesnakom zahrabané mince - aby sme mali v rodine hojnosť. Pod obrus je zvykom dávať zas bankovky - aby sme mali v rodine hojnosť. Otec to už minulý rok s vyberaním peňazí vzdal a ide s dobou. Na východe dodržiavajú pôstny advent, počas ktorého sa vzdávajú akejkoľvek zábavy, nepodávajú sa ťažké jedlá a venuje sa čas modlitbe. Samotná večera sa začína malým príhovorom, modlitbou a poďakovaním. Ako prvé sa je oblátka s medom, potom chlieb a soľ. Pred hlavným chodom sa podáva kapustnica s klobásou a hríbmi. Potom pirohy s bryndzou, hrachová polievka, ryba a šalát a následne lokše s makom. Cesnakom namočeným do medu hlavná gazdiná spravila krížik na čelo každému pri stole. Počas večere sa nesmie odchádzať od stola; snažia sa spolu posedieť čo najdlhšie, keďže si vychutnávajú jedinečnú atmosféru. V pravoslávnych rodinách, ktoré žijú prevažne na východe Slovenska, sa oslavujú Vianoce až 6. januára. Aj tu je zvykom jesť cesnak s oblátkou a medom, pirohy s kapustou aj kapustnicu s hubami. Niektorí veria na rôzne povery a dodržiavajú rôzne zvyky, iné rodiny iba jednoducho povečerajú a rozbalia si spoločne darčeky. Či už ste typ, ktorý má rád tradície, alebo nie, Vianoce patria k najkrajším sviatkom v ročnom období, keď celý svet po bláznivom zhone na chvíľku stíchne, rodina spoločne zasadne za jeden stôl a v pokojnom duchu spoločne povečerajú. Zvyky a tradície pri štedrovečernom stole sú naozaj mnohoraké a všetky by sa nám tu určite nezmestili. Panujú aj u vás niektoré z netradičných tradícií počas týchto vianočných dní?
Štedrý deň patrí v slovenskej histórii k dňu s najväčším počtom rozmanitých zvykov a tradícií, ktoré sa líšia najmä v závislosti od konkrétneho regiónu. Veľa z rituálov, ktoré robili v minulosti naši predkovia, už síce nedodržiavame, ale poniektoré sa predsa len zachovali až po dnešok. Či už dávate pod obrus šupiny z kapra, orechy po kútoch, prekrajujete jabĺčko, prestierate o jeden tanier navyše alebo si robíte krížik medom na čelo, dodržiavate tým ľudové tradície. V texte sa dočítate niektoré zaujímavosti o tom, aké rozmanité zvyky patrili a niekde aj stále patria k 24. decembru. Pod obrus na štedrovečernom stole sa dávali šupiny z kapra, prípadne peniaze, čo malo rodine priniesť hojnosť. Na čelo robievala gazdiná ešte pred jedlom krížik pomocou cesnaku a medu. Muž - gazda zase rozkrájal najkrajšie jablko na kúsky, čo znamenalo, že rodinu tvorí každý jeden jej člen. Jablko sa v mnohých domácnostiach krája priečne a ak sa v jeho strede objavila hviezda, znamenalo to zdravie a šťastie a ak kríž, tak chorobu a dokonca smrť. Na stole nemohol byť prestretý nepárny počet tanierov, pretože pre posledného pri stole by si mohla prísť smrť a prestieral sa tiež prázdny tanier ako symbol pohostinnosti pre náhodného hosťa. Večera sa začínala oblátkami a ako prvý chod sa okrem tradičnej kapustnice podávali šošovicová, hrachová, či hríbová polievka. Domácnosti na celom Slovensku často začínajú štedrovečerné hodovanie oblátkami. Niekde sa jedia s medom alebo s cesnakom, ale často sa zvyknú zjesť bez ničoho. Na západe je typickou polievkou kapustnica s hubami, s mäsom, či bez mäsa, so slivkami, alebo so smotanou. Pod obrus vianočného stola sa dávajú šupiny z kapra, alebo priamo peniaze, čo má priniesť dostatok financií po celý rok. Inde si práve preto dávajú na stôl peňaženky, či chlieb s napichanými mincami pod stôl. Počas štedrej večere svieti svieca ako symbol Vianoc a členovia kresťansky založených rodín si chodia pre „betlehemské svetlo“. Okolo Zvolena sa štedrá večera začína oblátkou s medom, po ktorej sa pre zdravie zje strúčik cesnaku s krajcom chleba. Ďalším chodom sú opekance s makom. Kapustnica sa pripravuje s mäsom, klobásou a hríbmi. Ďalej sa podáva vyprážaná ryba, či už kapor, alebo filé s klasickým majonézovým šalátom. Nasledujú ovocie a tradičné vianočné koláče, ako napríklad linecké pečivo, či perníčky. Iné zvyky sú na Kysuciach, kde sa neje nič mäsové a namiesto kapustnice je zvykom jesť hrachovú polievku so slivkami. V okolí Levíc je zase zvykom jesť hustú rybaciu polievku a ako hlavné jedlo pstruha s opekanými zemiakmi. Na Orave je obľúbená kapustnica, ktorá sa pripravuje s hubami, údenou rybou, so smotanou a zemiakmi. Zvykne sa podávať spoločne so zemiakovou kašou. Na oravskom štedrovečernom stole nemôže chýbať ani hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou. Samozrejme, v každom regióne sa môžete stretnúť ešte s ďalšími odlišnosťami.
Východné Slovensko vyniká v štedrovečernom hodovaní. Prvé sa jedia oblátky s medom a chlieb so soľou. Polievka je tradičná kapustnica s klobáskou a hríbmi. Ako hlavné jedlo sa jedia pirohy plnené bryndzou, cibuľou, syrom a so zemiakmi. Nasleduje ešte hrachová polievka, ryba s majonézovým šalátom a na záver lokše s makom. V okolí Trebišova sa do vianočnej kapustnice pridáva pretlak a ryža a je sa ku nej tradičný zemplínsky koláč. Na východe Slovenska, rovnako ako vo Zvolene, sa tiež večeria len pri svetle sviečky. Rodina zostáva pri stole posedieť čo najdlhšie, aby si dosýta vychutnala jedinečnú a neopakovateľnú atmosféru. Počas večere nikto nesmie odísť a stôl zostáva slávnostne vyzdobený ďalšie tri či štyri dni. Netradičným je zvyk, pri ktorom si všetci pri stole umyjú ruky vo vode s mincami, čo má priniesť nasledujúci rok zdravie a bohatstvo.
Aj keď Vianoce sa v posledných rokoch čoraz viac stávajú komerčnou záležitosťou, niektoré rodiny vnímajú posolstvo Vianoc vo svojej podstate a dodržujú rôzne tradičné zvyky. Pre našich predkov bolo slávenie sviatkov významnou súčasťou každodenného života. Príprava na Vianoce sa začínala už na Martina a vrcholila mesačným adventným pôstom. Štedrý deň bol dňom, keď sa ľudia po mesiaci príprav, ticha a pokoja mohli zísť za jedným stolom a začať sláviť. Súčasťou kresťanských Vianoc bola aj predvianočná spoveď v kostole, ktorá pomáhala ľuďom zbaviť sa hriechov, a tak si s čistým srdcom mohli sadnúť k vianočnému stolu. Spoveď motivovala ľudí hlavne k tomu, aby si navzájom odpustili, ak si v niečom ublížili. Cieľom malo byť zmierenie a udobrenie. V tom spočívala skutočná podstata vianočnej radosti. Naši predkovia si nevedeli predstaviť, že by si mohli spolu sadnúť k jednému stolu, ak sa niekto na niekoho v rodine hneval.
Vianoce a magické rituály našich predkov
Kedysi naši predkovia vykonávali na Štedrý deň množstvo činností. Zvyky pred a počas večere sa týkali hlavne tajomných úkonov okolo hospodárstva a obydlia. Počas Štedrého dňa naši predkovia verili, že čo urobia v tento deň, bude sa diať celý nasledujúci rok. Gazdiná spolu s gazdom preto robili činnosti, ktoré mali zabezpečiť zdravie, šťastie a prosperitu celej rodine. V maštali vložili dobytku do pysku kúsok oblátky natretej cesnakom, aby ich obchádzali choroby. Gazdiná prelomila prvý upečený koláč nad teľnou kravou, aby sa šťastne otelila. Až do východu prvých hviezd sa držal pôst. Ešte pred štedrou večerou bolo treba urobiť obrady a úkony, ktoré mali obyvateľov domu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami, pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami a uhynutím. Celá rodina sa zoradila za gazdom, ktorý sa vybral po gazdovstve s kadidlom v rukách. Gazdiná cesnakom robila kríže na dverách a oknách domu, vrátach do dvora a maštale. Rodičov nasledovali deti a všetci sa modlili. Muži okrem iného išli skoro ráno po vodu, do ktorej vhodili orechy, jablká alebo mince, čím si mali zabezpečiť zdravie a bohatstvo. Žena nemohla ísť ako prvá na návštevu, nič sa nepožičiavalo, požičané bolo treba vrátiť. Do roľníckych príbytkov dávali snop slamy, ktorý roztrúsili po podlahe izby i pod stôl. Slama mala pripomínať zrod nového života v prírode, budúcoročnú úrodu a skromnosť maštale, v ktorej sa mal narodiť Ježiš. V niektorých oblastiach sa vyrábal vianočný stromček zo slamy, prípadne sa používal slamený venček. Ešte koncom 19. storočia sa za obraz alebo ohradu kládla čečina. Tento zvyk postupne nahradilo stavanie vianočného stromčeka. Zámožnejší gazdovia ho prinášali z hory a následne zavesili na hrazdu nad štedrovečerný stôl. V niektorých regiónoch ľudia verili, že stromček môže rodine zabezpečiť prosperitu, preto naň domáci vešali slamené ozdoby, jabĺčka, orechy, sušené slivky, retiazky zo šípok a z jarabiny. Pod stromček kládli drevené alebo papierové betlehemy.
Po prípitku urobila gazdiná každému medom na čelo krížik, ktorý mal chrániť od zlého. Jednotlivé jedlá nasledovali v určenom poradí. Pretože ľudová viera pripisovala jedlám a ich počtu magické účinky, štedrá večera pozostávala z magických siedmich, deviatich alebo dvanástich jedál. Z každého jedla odložili domáci časť zvieratám. Na záver večere jedli kompót zo sušeného ovocia, kysnuté i nekysnuté koláče a čerstvé alebo sušené ovocie. Počas večere sa nepila voda, ale v prípade dospelých pálenka alebo víno a deti pili odvar zo sušeného ovocia. Zo Štedrej večere sa nesmelo nič vyhodiť. Omrvinky z jedál sa pozbierali a odkladali na liečenie, prípadne sa zaorali na jar do prvej brázdy, aby bola dobrá úroda. Po večeri spievali dospelí vianočné piesne, očakávali koledníkov alebo išli zavinšovať susedom a príbuzným šťastie a zdravie. Darčekmi sa deti začali obdarúvať až na konci 19. storočia. Pred večerou sa dodržiaval celodenný pôst, nejedlo sa mäsité jedlo ani to, ktoré sa chystalo na Štedrý večer. Štedrovečerné jedlá sa líšili nielen podľa regiónov, ale aj podľa veľkosti obcí a vierovyznania. Kým katolíci sa celý Štedrý deň postili a aj na večeru mali bezmäsité jedlá, u evanjelikov bolo bežné jesť na večeru klobásy a pečené mäso. V katolíckych rodinách sa varila kapustnica s hríbami alebo so sušenými slivkami, solenou údenou rybou, prípadne šošovicová, hubová, rybacia, fazuľová, krúpová alebo repová polievka. Evanjelici si mohli do polievok dovoliť pridať klobásku, údené alebo čerstvé mäso. Kde sa nejedávali strukovinové polievky, tam sa varievali strukovinové kaše, najmä hrachová. Varený hrach spolu s orechmi zvykli domáci rozsýpať po kútoch, aby mali čo jesť aj duše mŕtvych. Pôstnym vianočným jedlom je ryba, symbol Ježiša Krista.
Základné kresťanské zvyky a ich súčasné prežívanie
Množstvo spomínaných zvykov historici zaraďujú medzi pohanské, i keď niektoré z nich postupne preberali aj prvky kresťanských zvykov. Medzi základné kresťanské zvyky patria čítanie zo Svätého písma, delenie oblátok, koledovanie a požehnanie. Kedysi sa žehnalo cesnakom a medom.
Ktoré tradície sa dodržiavajú v súčasnosti? Nasledujúce zvyky dodržiavali ľudia nielen v minulosti, ale niektoré z nich dodržujú v mnohých rodinách aj dnes. Každá rodina je iná, čo znamená, že niektoré zvyky dodržuje viac, iné menej. Možno niektoré z nich dodržujete aj vy alebo si na ne spomínate z čias návštev u starých rodičov. A možno sa vám niektoré zapáčia natoľko, že ich začnete dodržiavať od tohtoročných Vianoc.
Modlitba predstavuje spoločnú vďaku Bohu za jedlo a dožitie sa Štedrej večere v zdraví. Modlitbou začína aj vianočná večera. Niektorí kňazi rozdávajú do rodín vytlačené texty, teda modlitby a čítania z Biblie, ktoré je potrebné prečítať pri spoločnom vianočnom stolovaní. Dajú sa však nájsť aj na internete. Jednotlivé čítania si môžu členovia rodiny rozdeliť medzi seba a postupne ich nahlas čítať. Dnes je zvykom aj to, že deti, ktoré vedia hrať na hudobné nástroje, hrajú a spievajú koledy.
Šupiny z kapra sa vkladali pod obrus na štedrovečernom stole preto, aby sa peniaze pre rodinu počas budúceho roka rozmnožili a pribudlo ich. Viacerí ľudia si šupinu z kapra dávajú aj do peňaženky. Tento zvyk pretrval dodnes, najmä v ekonomicky náročných časoch všeobecnej krízy. Cesnak je symbolom zdravia a je to jeden z najúčinnejších prírodných liekov. Po celý nasledujúci rok by mal strúčik cesnaku zabezpečovať celej rodine pevné zdravie. Narezaný cesnak spolu s medom sa pred večerou dáva na vianočné oblátky. Väčšinou otec rodiny natrie oblátku medom a cesnakom, potom ju naláme na toľko častí, koľko členov má rodina. Med má zabezpečiť ľudskú dobrotu, čo znamená, že má motivovať k tomu, aby všetci budúci rok boli dobrí a milí voči iným ľuďom. V mnohých rodinách si ešte pred štedrou večerou dávajú z medu krížik na čelo ako symbol požehnania a dobroty.
Jablko sa vyberá z misy ovocia a pri večeri sa rozkrojí priečne na dve polovice. Ak zostal jadrovník v tvare hviezdy, znamená to pre celú rodinu šťastie a zdravie. Keď jadrovník bol v tvare kríža, rodinu podľa povier čakala choroba, ba dokonca smrť. Orechy tiež nemôžu chýbať na štedrovečernom stole. Pred večerou sa otvárajú podobne ako jabĺčka kvôli zdraviu. Jeden tanier navyše je ďalší zo zvykov našich predkov, ktorý sa dodržiava i dnes. Podľa obyčaje sa jeden tanier prestrie pre náhodného hosťa, ktorý by mohol prísť. Je to symbol milosrdenstva a spolupatričnosti. Počas večere svietia sviečky, ktoré sú tiež symbolom Vianoc.
V čom sa líšia regióny?
Väčšina domácností začína Štedrú večeru oblátkami. Spôsob ich konzumácie je však odlišný. Niektoré domácnosti ich jedia s medom, iné s cesnakom alebo len čisté. Čo sa týka polievok, tak to býva rôzne. Môžeme sa tu stretnúť s typickou kapustnicou s hubami, s mäsom, bez mäsa, s slivkami alebo so smotanou. V niektorých domácnostiach pripravujú na Vianoce šošovicovú, hríbovú, hrachovú či rybaciu polievku. Môžeme sa však stretnúť aj s netradičnou hŕstkovou, ktorá sa pripravuje spoločne z fazule, hrachu a šošovice.
Ako druhý chod sa zvykne vo viacerých oblastiach Slovenska pripravovať typická ryba, a to na viacero spôsobov. Väčšinou sa jedáva s majonézovým šalátom. Niekde robia namiesto majonézového šalátu zemiakovo-cibuľový a niekde nie je ničím výnimočným, ak sú prílohou ku hlavnému jedlu len opekané zemiaky. Hlavne na strednom Slovensku sa jedávajú aj opekance s makom. Jedná sa o špecialitu, ktorá sa konzumuje výlučne počas štedrovečernej večere. Na Kysuciach sú zvyky úplne iné. Tam sa v tento deň neje nič mäsové. Kysučania tak môžu zabudnúť na výbornú kapustnicu a na Štedrý večer sa musia namiesto nej uspokojiť s hrachovou polievkou so slivkami. Potom nasleduje ryba a majonézový šalát. V oblasti južného Slovenska, hlavne v okolí Levíc, sa zase po oblátke podáva hustá rybacia polievka - halászlé. Hlavné jedlo tvorí v tejto oblasti netradične pečený pstruh s opekanými zemiakmi. Na Orave je obľúbená kapustnica, ktorá sa pripravuje s hubami, údenou rybou, so smotanou a zemiakmi. Zvykne sa podávať spoločne so zemiakovou kašou. Na oravskom štedrovečernom stole nemôže chýbať ani hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou. Samozrejme, v každom regióne sa môžete stretnúť ešte s ďalšími odlišnosťami.