V prvých mesiacoch života je pohyb bábätka veľmi obmedzený a vo všetkom závisí od rodičov. Svaly jeho telíčka musia ešte spevnieť a zosilnieť. Lenže, kým to nastane, musíme s ním správne zaobchádzať. Ležanie na brušku je u dieťaťa dôležitým stupňom psychomotorického vývoja, ktorý ho pripravuje na ďalšie náročnejšie zručnosti - pretáčanie sa z brucha na chrbát, lozenie, štvornožkovanie a sedenie a v konečnej fáze aj chôdzu. V tomto článku sa pozrieme na to, prečo je čas na brušku pre dieťa tak dôležitý a ako pre dieťa vytvoriť vhodné podmienky a stimuly, aby jeho vývoj prebiehal čo najlepšie.
Dôležitosť polohy na brušku pre vývoj dieťaťa
Ležanie na brušku pomáha dieťaťu posilniť dôležité svaly krku, chrbta a ramien. Rozvoj svalov je nevyhnutný pre dosiahnutie prvých míľnikov motorického vývoja u dieťaťa. Táto poloha takisto pomáha predchádzať oneskoreniu v motorickom vývoji a stavom ako plagiocefália či brachycefália. Plagiocefália je chorobný stav, kedy dochádza k splošteniu hlavy len jednej strany a zväčša k tomu dochádza v dôsledku pôsobenia tlaku na danú oblasť a vyklenutiu na opačnej strane. Brachycefália sa prejaví sploštením hlavičky na temene, ak dieťa dlhodobo leží na chrbte. Sploštenie temena môže byť tak výrazné, že je lebka zarovnaná s chrbtom. Preto je veľmi dôležité dieťa polohovať na bruško. Preto väčšina odborníkov odporúča dieťatko ukladať na chrbát počas spánku a na bruško v bdelom stave a počas hry. Tieto stavy sa vyskytujú u novorodencov a dojčiat, pretože detská lebka je ešte veľmi mäkká a zraniteľná, keďže kosti ešte nie sú úplne zrastené. Švy a fontanely, ktoré sa na lebke nachádzajú, umožňujú postupný rast a vývoj mozgu i lebky samotnej.
Poloha na brušku dieťatku takisto umožňuje vizuálne skúmať svoje okolie z novej perspektívy. Záujem a podnety z okolia, ktoré zachytáva sluchom a zrakom ho/ju motivuje k zdvíhaniu hlavičky, čo takisto pomáha posilňovať svaly. Postupne ako sa dieťa naučí udržať hlavičku vzpriamenú a získa kontrolu na brušku, bude schopné sa odtlačiť lakťami a neskôr i rukami. Tento krok je dôležitý k nadobudnutiu sily a stability ramena a tiež paží a rúk, ktoré sú v ďalšom pohybovom vývoji nevyhnutné.
Pri polohovaní bábätka musíme brať do úvahy niekoľko faktov. Súvisia so stavbou tela a silou svalov. Hneď po narodení sa ešte bábätko nedokáže samé otáčať, preto na to musíme myslieť my. Ležanie v jednej polohe mu môže spôsobiť deformácie hlavičky, nesprávna manipulácia zas môže zasiahnuť do vývoja jeho pohybového systému. Pre zdravý vývoj bábätka je najlepšie polohovanie na vodorovnom lôžku s kvalitným matracom. Na to, aby novorodenec dokázal prejsť pôrodnými cestami, nemôže mať vzájomne pevne zrastené kosti lebky. Z tohto dôvodu lekári dávajú dôraz na vhodné polohovanie hlavičky novorodenca. Odporúčajú dieťatko pravidelne otáčať, ideálne by sme ho po každom kŕmení mali uložiť na spinkanie do inej polohy. Striedať treba nielen polohy, ale aj strany, na ktoré ho ukladáme. Z hľadiska bezpečného spánku sa odporúča striedať polohovanie bábätka mierne na jednom boku, na druhom boku a na chrbátiku. To, že bábätko nemá spávať na brušku, však v žiadnom prípade neznamená, že ho na bruško nemáte dávať. Práve naopak, táto poloha je veľmi dôležitá pre správny vývoj jeho svalov krku, hrudníka, bruška aj chrbta.
Ako začať s polohovaním na brušku a čo robiť, ak sa dieťatku nepáči
S touto polohou možno začať hneď po príchode z nemocnice. Najskôr stačí začať s pár minútami niekoľkokrát denne, napr. po prebalení alebo kúpaní. Postupne, ako nadobúda v polohe na bruchu väčšiu istotu a komfort, pridávajte čas na brušku. Na bříško by sa mimi mělo dávat co nejčastěji, ve 3m už by mělo být pasení ukázkové, tzn opřené o celé předloktí, dlaň rozevřená, otáčí hlavičku na obě strany a pozoruje svět 😉 na rehabilitacích nám říkali, že by tak mělo trávit asi polovinu bdělého stavu! čo je samozrejme dosť, keď si človek odpočíta dobu kŕmenia a nejaký čas po, tiež pred jedlom, kedy je už nevrlé, prechádzky vonku… ale ak ste doma, tak čo najčastejšie, na hracej deke, mať ho třeba aj na stole, zaujať hračkami, prípadne si sadnúť proti nemu, nech sú tváre v rovnakej úrovni, komunikovať spolu, celkom sa to prckom páči aj na gymnastickom balóne.
Poloha na bruchu môže byť pre dieťa najskôr veľkou výzvou. Musí odolávať gravitácii, aby udržalo hlavičku vo vertikálnej polohe. Pre svaly hlavy, krku a ramien je to úplne nové a ešte nie sú dostatočne rozvinuté. Navyše dieťa sa môže v polohe na brušku cítiť “uväznené”, keďže sa ešte nevie z bruška otočiť späť na chrbát. Preto je pre rodiča dôležité vedieť, ako dieťa v tejto polohe zabaviť. Ešte predtým, ako dieťa necháte na brušku a postavíte pred neho pár hračiek, začnite tým, že pretočíte dieťatko z chrbta na bruško a znova na chrbát niekoľkokrát. Tak mu ukážete, že je možné polohu zmeniť. Pri zmene polohy k dieťatku prehovárajte, váš hlas ho upokojí. Polohu na brušku zaraďujte do programu každý deň, aby si na ňu postupne zvyklo a stalo sa normálnou súčasťou jeho denného režimu. Nebude trvať dlho a zbadáte značný rozdiel v tom, ako sa dieťatko v polohe na brušku cíti.
Aj keď na začiatku sa deti „hnevajú“, nie sú na brušku spokojné, treba vytrvať a polohovanie zaradiť do denných rituálov. Postupne sa to u väčšiny detí stáva obľúbenou polohou na hranie a narábanie s hračkami, takže dieťa okrem hrubej motoriky cvičí aj motoriku jemnú (prsty ruky). Deti teda polohujme na bruško v čase bdenia, na spánok sa ako prevencia SIDS ukladajú na tzv.
Pri zmene polohy k dieťatku prehovárajte, váš hlas ho upokojí. Polohu na brušku zaraďujte do programu každý deň, aby si na ňu postupne zvyklo a stalo sa normálnou súčasťou jeho denného režimu. Nebude trvať dlho a zbadáte značný rozdiel v tom, ako sa dieťatko v polohe na brušku cíti.
Zábavné tipy a triky v ľahu na brušku
Ľah na brušku sa nemusí nutne odohrávať iba na zemi. Na chrbát si ľahne jeden z rodičov a položí si bábätko na brucho, alebo na predkolenia, ktoré zdvihne do vzduchu, pričom ho pevne drží. Tak bude bábätko vidieť priamo do tváre rodiča, ktorý s ním môže komunikovať. Takto strávený čas je dôležitý pre vytváranie puta a vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Ľahnúť si môžete na brucho aj vy, tvárou v tvár svojmu bábätku, takže bude mať s vami opäť priamy očný kontakt. Môžete sa posúvať zo strany na stranu, alebo používať hračky či iné pomôcky, ktoré dieťa zaujmú, takže bude nútené sa za stimulmi otáčať. Dieťa si môžete položiť na kolená, tvárou dole, aby si odgrglo, zatiaľ ho môžete hladkať po chrbátiku. Môžete svoje dieťa držať na predlaktí, táto poloha sa tiež volá “tigrík”. Takéto držanie vám umožní voľne sa doma hýbať a dieťa je nútené držať hlavičku vo vertikále. Zároveň má opäť novú príležitosť na preskúmanie okolia.
Colic baby massage - 'Tiger in the tree technique'
Pri polohovaní na bruško sa snažíme motivovať, aby sa čo najviac dvíhalo do polohy „pasenie koníčkov“. Pomôžeme mu v tom tak, že ho položíme na tvrdšiu podložku, ručičky mu zložíme v lakťoch a pritlačíme k telíčku. Takto sa mu ľahšie podarí vytlačiť sa hore a zodvihnúť hlavičku nad podložku. Nenechajte sa odradiť, ak to bude zo začiatku len jemné zodvihnutie a bábätko bude počas toho protestovať. Postupne môžete pridať motivovanie farebnými alebo zvukovými hračkami.
Vývojové míľniky a poloha na brušku
Psychomotorický vývoj dieťaťa sa deje prirodzene a nie je nutné dieťa do niečoho tlačiť, alebo vývoj urýchľovať. Úlohou rodiča je zabezpečiť vhodné podmienky a stimuly pre jeho rozvoj a v prípade odchýlok dieťa nasmerovať, alebo mierne korigovať vývoj pohybu tak, aby bol symetrický a koordinovaný. Ak stimulácia a pozornosť, ktorú dieťaťu venujete nepomáha a nenapreduje vo vývoji, alebo pozorujete odchýlky, poraďte sa s lekárom a ten vás nasmeruje, čo ďalej.
V období druhého trimestra sa polohovanie na brušku stáva pre dieťa súčasťou aktívneho hrania. Je dôležité si uvedomiť, že počas týchto troch mesiacov sa polohovanie na brušku kvalitatívne zmení. Znamená to, že polohovanie na brušku v 4. mesiaci je na predlaktiach s ťažiskom v oblasti spodnej časti hrudnej kosti a v 6. mesiaci sa deti väčšinou podopierajú na otvorených dlaniach s vystretými rukami a ťažiskom pod pupkom. To znamená, že svoju váhu presúvajú viac a viac do panvy, čo neskôr vyústi do zdvihnutia panvy nad zem v polohe na štyroch. Toto je ideálna situácia.
Vývoj v prvom roku života:
- Novorodenec (0-1 mesiac): Novorodenec by mal dokázať otočiť hlavičku z jednej strany a položiť ju na druhú. Nemusí ju ale dvíhať vysoko, len natoľko, aby ju dokázalo pretočiť. Rúčky má väčšinou zovreté v päsť a palček schovaný. V ľahu na brušku má zadoček vystrčený hore. Ručičky a nožičky má skrčené pod telíčkom. Bábätko je často v skrčenej polohe, akú malo v brušku mamičky.
- Dojča (2 mesiace): Dojča si už v obmedzenej miere kontroluje pohyby rúk a nôh, vie už chvíľu udržať malý predmet a na niekoľko sekúnd udrží aj hlavu nad matracom, čo znamená, že čoraz lepšie ovláda krk. Keď rodič alebo niekto iný drží dojča, čiastočne už udrží hlavičku, ale to neznamená, že ju netreba pridržiavať! Postupne miznú jednotlivé reflexy - úchopový a Morov, tzv. úľakový. V druhom mesiaci života sú dlane bábätka väčšinou otvorené a prsty sú ohybnejšie a dieťa si ich viacej sleduje a hrá sa s rukami. V pohodke na brušku sa dieťatko opiera o lakte (ktoré má pred telom), symfýzu, čiže spoj panvy a hornú plochu stehien. Hlavičku udrží nad podložkou, voľne ju otáča do oboch strán bez súhybu trupu, ruky sú voľné a nohy ležia voľne na podložke.
- Dojča (3 mesiace): Tento mesiac je vo vývoji dieťaťa po mnohých stránkach kľúčový. Malo by dokázať udržať telíčko v osi. V ľahu na brušku by sa bábätko malo dokázať opierať sa o oba lakte a predlaktia. Hlavička a krk sú pretiahnuté v osi telíčka. Telíčko je tiež mierne nesené nad podložkou a bábätko sa opiera o podložku pod pupkom. Ďalším kľúčovým bodom typickým pre dovŕšenie 3. mesiaca je, že dieťa dokáže nadvihnúť nožičky do 90 stupňov vo všetkých kĺboch na dolných končatinách. V ľahu na brušku by sa bábätko malo dokázať opierať sa o oba lakte a predlaktia. Hlavička a krk sú pretiahnuté v osi telíčka. Telíčko je tiež mierne nesené nad podložkou a bábätko sa opiera o podložku pod pupkom.
- Dojča (4 mesiace): Dieťa dobre ovláda pohyby hlavy. V ľahu na chrbte ju vie dvihnúť a aj zakloniť pozrieť sa hore. Hlavičku krásne drží a otáča ju na všetky strany. V ľahu na brušku sa učí siahať po rôznych predmetoch, ktoré vidí. Dokáže udržať váhu hlavy a hrudníka aj jednou rukou a druhú používa, aby dočiahlo na určitú hračku. Zosilňuje tak chrbtové a šijové svaly. Dieťa by sa už malo dokázať pretočiť z chrbta na bok a postupne na bruško.
- Dojča (5 mesiacov): V ľahu na brušku dieťa dočahuje oboma rukami na hračku, ktorú vidí a hrá sa s ňou a zároveň drží zdvihnutú hlavu a hruď. Dojča dokáže v ľahu na brušku urobiť lietadielko - súčasne upaží obe ruky, nohy zanoží a hlavičku dvihne vysoko, čím sa mu prehne chrbátik. Dieťa sa aktívne otočí z ľahu na chrbte do ľahu na brušku a už sa mu podarí niekedy aj pretočiť sa naspäť na chrbátik. Už dočiahne na nôžky ručičkami a strká si ich do úst. V ľahu na brušku dochádza v tomto mesiaci k veľkému pokroku. Bábätko sa dokáže oprieť o jednu ruku, respektíve lakeť a predlaktie, pričom druhú ručičku dokáže uvoľniť na uchopenie hračky. Jedným z hlavných meradiel je, ak dieťa vo veku piatich mesiacov dokáže zdvihnúť svoju pažu nad horizontálu.
- Dojča (6 mesiacov): Dokáže sa otočiť na brucho a je opreté o vystreté horné končatiny, dlane sú rozvinuté. Väčšina detí sa dokáže sama pritiahnuť nielen do sedu, ale aj do stoja. Niektoré detičky sú tak silné, že sa naučia aj plaziť najmä za pomoci rúk. V ľahu na brušku sa deti väčšinou podopierajú na otvorených dlaniach s vystretými rukami a ťažiskom pod pupkom.
- Dojča (7-9 mesiacov): V tomto mesiaci sa dieťa plazí po bruchu za pomoci rúk, nohy sa do pohybu nezapájajú. Dieťa sa snaží vyhúpnúť na štyri, ale u každého je to individuálne a väčšinou sa rozhojdáva. Je prítomný šikmý sed, zatiaľ ale nezrelý. Väčšina detí na konci tohto mesiaca stojí. Keď sa vie dieťa plaziť alebo liezť na kolenách, tak sa priplazí k ohrádke a s prichytením sa o priečky sa vytiahne do vzpriameného kľaku.
- Dojča (10 mesiacov): Samo sa posadí bez držania s rovnou chrbticou. Plazí sa správne, čo znamená, že používa ručičky aj nožičky. Je tu prítomný pinzetový úchop. Na konci tohto mesiaca sa môže, ale nemusí vedieť postaviť. Ak áno, tak len stojí a pevne sa drží napr.
- Dojča (11 mesiacov): Dieťatko by už malo vedieť samostatne liezť po štyroch a keď nie, tak sa len plazí po brušku. Naučí sa už dvíhať predmet jednou rukou a pritom sa druhou drží ohrádky alebo nábytku. Dokáže urobiť v stoji podrep a predklon a opäť sa vztýčiť a vzpriamiť. Ku koncu mesiaca sa už občas hrá v stoji s oboma rukami a rovnováhu udržiava tým, že sa hrudníkom alebo bokom opiera o gauč.
- Dojča (12 mesiacov): Dieťa sa šplhá po nábytku, snaží sa ho obkračovať - je to prvá chôdza vo vertikále a je veľmi dôležité, aby túto fázu nepreskočilo - to je tzv. vertikalizácia. V taký čas rodičia a hlavne starí rodičia veľmi radi chytajú detičky za ruky a snažia sa s nimi chodiť dopredu. Je to úplne zbytočné a navyše nesprávne. V polohe v stoji vydrží už oveľa dlhšie a zvládne sa držať aj jednou rukou a druhou sa hrať alebo sa kŕmiť. Dieťa sa pokúša o prvé krôčiky, pridržiava sa pritom zábradlia postieľky alebo ohrádky a robí úkroky do boku. Niektoré detičky môžu ale robiť prvé kroky aj bez opory. Radi napodobňujú svoje okolie. V tomto období sa dieťa púšťa postupne do priestoru - samostatná bipedálna chôdza. Ešte tu nie sú prítomné súhyby horných končatín, používa ich skôr na vyvažovanie. Osvojenie si chôdze sa môže z časového intervalu mimoriadne líšiť.
Čo robiť, keď dieťa na brušku prejavuje nepohodu?
Skôr ako začnem rozoberať situácie, kedy vzniká na brušku nepohodlie, chcem pripomenúť, že poloha na brušku principiálne nemá byť pre dieťa nepríjemná, naopak, na brušku sa lepšie orientuje v priestore okolo seba, kontaktuje sa so zemou, od ktorej sa môže odťahovať, koncentruje sa samo na seba, objavuje svoju silu. Je to pre dieťa fyziologická poloha. Nemali by sme na dieťa prenášať svoje skúsenosti z cvičenia na bruchu, kedy nás bolí chrbát a ramená. Toto u dieťaťa nie je problém, ono to postupne trénuje a prirodzene posilňuje.
Pozrime sa, aké môžu byť príčiny toho, že sa dieťa na brušku necíti dobre:
- Reflux
- Nepríjemné vnemy v oblasti pupka - bruška
- Nevhodné používanie - nevhodná poloha, používanie tela
- Traumatizujúce zážitky spojené s prednou časťou tela napr. operačné zákroky apod.
Ak sa dieťa v polohe na brušku necíti dobre, môžeme pozorovať niekoľko vecí, ktoré nám pomôžu porozumieť situácii:
- Dieťa sa v polohe na brušku neopiera rukami o zem.
- Jedna ruka sa opiera inak ako druhá.
- Dieťa má predkolenia zdvihnuté od zeme, nekopká do podložky.
- Dieťa okolo 5 - 6. mesiaca a viac, má v polohe na brušku ruky v pästičkách.
Najčastejšou príčinou nepohody dieťaťa na brušku je to, že dieťa sa v polohe na brušku neopiera rukami o zem, ale drží polohu chrbtom. Vidíme, že hlava aj kostrč (spodná časť panvy) sú zdvihnuté a dieťa balansuje na hrudníčku. Príčinu nepohody vám pomôže pochopiť vlastná skúsenosť. Ak si takúto polohu sami vyskúšate, skoro zistíte, prečo tam vaše dieťatko dlho nevydrží. Po prvé je to poloha veľmi namáhavá, po druhé nám neponúka výhľad do priestoru a preto ani žiadnu možnosť kontaktu a pozorovania, alebo aktivít. Ak si však položíte predlaktia na zem a zatlačíte rukami do zeme, dostanete sa do príjemnejšej polohy, ruky vytvárajú symetrickú stabilitu a chrbtica nenesie až také veľké napätie, hlava sa môže začať pohybovať, pozorovať, komunikovať.
Ako pomôcť deťom opierať sa o ruky a správne sa rozvíjať
Dotknite sa ručičiek bábätka, ak ich má pri zemi a jemne mu ich pritlačte na podložku. V prípade, že sa neobjaví žiadna reakcia, podložte bábätku vašu ruku pod hrudníček, jemne a mäkko. Hrudníček nedvíhajte, ale uvoľnite si ruku na zem a nechajte váhu hrudníka na nej spočívať. Po chvíľke pocítite aktivitu v oblasti hrudníka ako aj uvoľnenie ramenného pletenca, opretie a odtlačenie predlaktí a rúk od podložky. Ak sú ruky stále nad podložkou, postupne sa ich dotknite. Ak ani to nepomáha, treba sa prísť poradiť na individuálnu konzultáciu.
Ak má dieťatko ručičky vzadu za chrbtom, podloženie hrudníčka je účinný spôsob, ako mu pomôcť. Táto kondícia však svedčí o nevyváženom zastúpení flexie a extenzie tela, o dominantnej extenzii a je dobré ju riešiť komplexnejšie polohovaním aj pohybom. U niektorých detí vidíme, že sa jedna ruka opiera inak ako druhá. Väčšinou je jedna vystretá a druhá pokrčená. Tieto deti sa často pretáčajú najskôr z bruška na chrbátik ako z chrbátika na bruško, z dôvodu nevyváženej polohy na brušku, ktorá ich prevažuje na stranu viac pokrčenej ruky. Tieto deti majú preferenciu v používaní jednej strany tela. Skúste podložiť dieťatku ruku pod najvyššie miesto trupu, ktoré sa dotýka podložky a pozorujte, či mu pomáha zreorganizovať polohu. Môžete skúsiť jemne uvoľniť vystretú ručičku tak, aby boli obe pokrčené a spočívali predlaktím na podložke (jemne pokrúžte ramenom a lakťom).
Niekedy naše dieťatko ostáva stále opreté o predlaktia a nedvíha sa vyššie (okolo 5. - 6. mesiaca). Všimnite si, či dieťatko v polohe na brušku kopká chodidlami o podložku, alebo má nohy od kolien stále zdvihnuté. Pri kopkaní, resp. opieraní chodidiel do podlahy dieťa zatláča a protisila prechádza celou chrbticou do hlavy a rúk, tonizuje ich a tým dieťa získava silu a priestor na vyšší zdvih hlavy a odtlačenie - dopnutie rúk. Pomôžte dieťatku nájsť nohami podložku. Môžete mu ich jemne priblížiť k zemi alebo môžete skúsiť podložiť pod chodidlá materiál, ktorý šuští, vhodný je napr. mikroténový sáčok. Dieťa zistí, že kopnutím o zem sa objaví šušťavý zvuk a začne situáciu viac skúmať. V prípade, že sa dieťa zvuku ľaká, musíte hľadať iný spôsob. Nikdy nepracujeme v situácii, ktorá vyvoláva u dieťaťa strach.
Ďalším dôvodom, prečo sa deti nemôžu zdvihnúť z predlaktia vyššie, sú ruky zavreté v päsť. Odtlačenie z ručičiek v polohe na brušku má svoju postupnosť. V prvých týždňoch a mesiacoch má dieťa hlavu položenú na zemi alebo ju dvíha iba mierne nad zem v otočení hlavy. Ruky sú položené na zemi predlaktiami a pästičky sú opreté o malíčkové hrany. Prvotné posilňovanie ramenného pletenca sa deje cez malíčkovú hranu k hrotu lopatky. Postupne sa prenáša opora z malíčkovej hrany smerom k palcovej hrane so súčasným otváraním dlane. Sila z palcovej hrany prechádza na prednú stranu ramenného pletenca, čo sa prejaví vo vysokom zdvihu dieťaťa nad podložku a otvoreným hrudníkom. Preto deti, ktoré majú veľmi dlho zovreté ruky v päste, majú problém zdvihnúť sa vyššie na ruky, čo sa neskôr môže prejaviť v ťažkostiach pri lození po štyroch. Hlaďte dieťaťu ruky kefkou a potom mu podopriete spodnú časť hrudníčka resp. pupček. Môžete skúšať obe akcie naraz. Vo všeobecnosti venujte otvoreniu ručičiek veľkú pozornosť. Hlaďte deťom ručičky nielen kefkami, ale aj iným dotykovo rôznorým materiálom a vnímajte ich reakcie.
Okrem toho, že dieťa v polohe na brušku trénuje svoje svaly a pripravuje sa na rozvoj ďalších pohybov (napr. plazenie a lozenie, deti, ktoré rodičia nepolohujú, mávajú problémy s lozením, pretože majú slabé ruky a nedokážu sa na nich udržať), pomáha táto poloha pri zvládaní refluxu. Refluxovým deťom sa paušálne odporúča tzv. zvýšená poloha, zhruba v 40-stupňovom uhle, no trocha sa zabúda na to, že včasné polohovanie na bruško napomáha tráviacej sústave, aby dokázala lepšie pracovať s jedlom, ktoré sa v nej ocitne. V podstate pri polohe na brušku sa posilňuje aj črevo a dieťa dokáže reflux zvládať lepšie. Tu sa veľmi dobre dá využiť tzv. poloha tigrík, kedy dieťa leží na predlaktí dospelej osoby, bruškom na dol. Na predlaktí si masíruje črievko a zozadu mu dospelá osoba môže masírovať chrbátik.
Polohovacie lehátka a hojdačky pre bábätka sú užitočným pomocníkom, ak vaše dieťatko chce s vami tráviť úplne každú minútu. Pomôžu vám navariť či upratať v čase bdenia dieťaťa. Aj tu však platí, že všetko treba robiť s mierou. Deti by v nich nemali tráviť príliš dlhú dobu, pretože obmedzuje dieťa v pohybe. V tomto čase si dostatočne neprecvičuje pohyby, ktoré už ovláda. Môže to viesť k istému oneskoreniu psychomotorického vývoja. Používajte ho preto len v čo najkratšom čase, napríklad ak potrebujete navariť alebo upratať, kým je dieťa bdelé a dbajte na to, aby polohovateľné lehátko malo spevnenú chrbtovú časť. Ak ho používate u najmenších detí, majte ho vždy v najnižšej možnej polohe a dieťa v ňom poriadne pripútajte.