Od začiatku roka 2025 došlo k významnému rozšíreniu právomocí posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, ktoré prinieslo nielen pokles počtu neoprávnených a neopodstatnených dočasných pracovných neschopností (PN), ale aj citeľné miliónové úspory. Táto legislatívna zmena, zameraná na zamedzenie zneužívania systému PN, sa ukazuje ako efektívne riešenie, informovali minister práce Erik Tomáš a generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Michal Tariška.
Rozšírenie kompetencií posudkových lekárov na zefektívnenie kontrol PN
Zmyslom dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) je ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci pri úraze alebo chorobe a zároveň slúžiť ako náhrada mzdy. Kým prvých 10 dní platí PN zamestnávateľ, od 11. dňa preberá zodpovednosť Sociálna poisťovňa, ktorá vykonáva kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Hoci sa táto kontrola zvyčajne vykonáva až od 11. dňa, na podnet inej osoby - či už posudkového lekára, ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa alebo inej fyzickej či právnickej osoby - môže prebehnúť aj skôr. Kontrolóri Sociálnej poisťovne overujú, či sa poistenec zdržiava doma alebo na nahlásenej adrese a či dodržiava liečebný režim súvisiaci s jeho ochorením či úrazom.
Napriek snahám o kontrolu, kapacity Sociálnej poisťovne často nestačia na pokrytie všetkých „maródujúcich“. Slováci totiž na PN-ke strávia približne 40 miliónov kalendárnych dní ročne, pričom mesačne Sociálnej poisťovni hlásia desaťtisíce nových prípadov. Na túto skutočnosť, ako aj na náhodnosť kontrol, sa spoliehali mnohí poistenci, ktorí štatút PN často zneužívali, teda boli zdraví a mohli pracovať. Preto od 1. januára 2025 získali posudkoví lekári Sociálnej poisťovne novú kompetenciu - možnosť ukončiť dočasnú PN, ak nie je medicínsky opodstatnená alebo je zjavne neopodstatnená. Cieľom je efektívnejšie kontrolovať podvodné PN.
UPOZORNENIE: Falošní kontrolóri PN. Takto zistíte, či je kontrolór zo Sociálnej poisťovne
Vyhodnotenie efektu po piatich mesiacoch: Pokles počtu aj trvania PN
Po piatich mesiacoch od zavedenia nových právomocí možno konštatovať, že počet „maródujúcich“ klesol, čo sa prejavuje na finančnej úspore na nemocenských dávkach, ale aj na vyšších príjmoch štátu z daní a odvodov. „Od začiatku roka do konca mája 2025 bola každá desiata PN ukončená rozhodnutím posudkového lekára alebo na podnet posudkového lekára Sociálnej poisťovne,“ uviedli predstavitelia ministerstva a Sociálnej poisťovne. Počet „premaródovaných“ dní za obdobie január - máj 2025 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka klesol o viac ako 1,2 milióna. V medziročnom porovnaní v máji tohto roku Sociálna poisťovňa zaznamenala pokles počtu práceneschopných o takmer 13-tisíc (o 3 % menej „maródujúcich“ z celkového počtu poistencov).
Skrátila sa tiež priemerná doba trvania jednej PN. Za obdobie január až máj 2024 predstavovala 43,5 dňa, za rovnaké obdobie tohto roka to bolo 41 dní. V priemere bola najkratšia doba trvania PN podľa údajov Sociálnej poisťovne v okrese Rožňava (25,86 dní), naopak, najdlhšia v Kysuckom Novom Meste (63,62 dní). Tieto údaje ilustrujú značné rozdiely v dĺžke PN medzi jednotlivými regiónmi Slovenska.
Plánované legislatívne zmeny a nové nástroje na zníženie fiktívnych PN-iek
Pomôcť posudkovým lekárom s kontrolou PN môže aj novinka - elektronická zdravotná knižka občana. Ide o virtuálnu zdravotnú kartu pacienta, ktorú už niektorí lekári využívajú. V septembri sa však plánuje legislatívna zmena, ktorá zabezpečí, aby ju už povinne využívali a údaje do nej zapisovali všetci lekári. V opačnom prípade by im podľa slov ministra práce hrozilo, že nebudú mať v plnej miere preplácané výkony poisťovňou. Od tejto novinky si štát sľubuje zefektívnenie kontrol PN, zabránenie duplicitám a možnosť zdieľať dáta. Posudkoví lekári tak uvidia, či práceneschopná osoba skutočne spĺňa podmienky na PN-ku.
Ako minister práce avizoval, v pláne sú tiež legislatívne zmeny, ktoré by zabránili zneužívaniu PN v skúšobnej dobe a ochrannej dobe po prepustení alebo odídení zo zamestnania. Upozornil aj na prípady, kedy niektoré firmy, najmä zo stavebného sektora, „posielajú“ zamestnancov na PN, napríklad v období, keď nemajú náležitú prácu. Napríklad v zime majú podľa ministra podniky zo spomínaného odvetvia aj o 200 % PN-iek viac ako v iné obdobia.
Na tieto vyjadrenia však reaguje Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS). Vo svojom stanovisku sa ohradzuje voči tvrdeniam, ktoré podsúvajú predstavu, že firmy „posielajú“ zamestnancov na PN v čase mimo sezóny. „Rozhodnutie o PN je v kompetencii ošetrujúceho lekára, ktorý jediný môže posúdiť zdravotný stav a urobiť rozhodnutie o práceneschopnosti. Považujeme tiež za potrebné pripomenúť, že absolútna väčšina podnikateľov zápasí s nedostatkom pracovnej sily, a preto nemá žiadnu motiváciu umelo znižovať zamestnanosť,“ argumentuje združenie.
Zamedzenie zneužívania dávok nie je len o kontrolách
Vo všeobecnosti ale ZPS oceňuje aktivity smerujúce k zníženiu počtu fiktívnych či falošných práceneschopností a k zamedzeniu zneužívania sociálneho systému. Pozitívne hodnotí aj zlepšenie medzirezortnej spolupráce, rozhodovanie na základe dát a komplexnejší pohľad na celkové dôsledky - nielen z pohľadu výdavkov štátu na dávky, ale aj z hľadiska príjmov z odvodov a daní. Združenie dodáva, že zneužívanie sociálneho systému spôsobuje zvýšené náklady aj podnikateľom, ktorí sú zo zákona povinní zamestnancom preplácať úvodné dni PN či návštevy lekára a v neposlednom rade im pri fiktívnych dlhodobých PN zároveň chýba pracovná sila.
V porovnaní s Českou republikou však Slovensko má stále čo doháňať. Tam je priemerná dĺžka práceneschopnosti približne 31 dní, zatiaľ čo na Slovensku, napriek pokroku, je to 41 dní (o dva pracovné týždne viac). Podľa ZPS je preto dôležité prijímať ďalšie opatrenia. „Snaha o zamedzenie zneužívania dávok nemá byť iba o kontrolách. Kľúčové je zároveň odstrániť motivácie, ktoré k zneužívaniu vedú. To platí nielen pri PN, ale aj pri ďalších typoch dávok a benefitov, ako je podpora v nezamestnanosti, materská pre otcov či preplácané dni návštevy lekára. Aj tieto oblasti si zaslúžia detailnejšiu pozornosť, keďže efektívnejšie nastavenie systému môže priniesť úspory v desiatkach až stovkách miliónov eur. Zamedzenie zneužívania sociálneho systému vytvára zásadný priestor pri konsolidácii verejných financií bez toho, aby sa to dotklo tých, ktorí pomoc potrebujú. Preto, ak štát opakovane prichádza s balíčkami opatrení na boj proti daňovým podvodom, očakávali by sme rovnaké balíčky opatrení na boj proti zneužívaniu sociálneho systému,“ dodáva prezident Združenia podnikateľov Slovenska.
Sprísnenie pravidiel pre opätovné vystavovanie PN od roku 2026
Od 1. januára 2026 sa pri posudzovaní práceneschopnosti (PN) opäť rozširujú právomoci posudkových lekárov Sociálnej poisťovne. Už od roku 2025 disponovali posudkoví lekári Sociálnej poisťovne novou právomocou - ukončiť dočasnú pracovnú neschopnosť, ktorá bola vystavená ošetrujúcim lekárom a jej trvanie už nemá lekársku opodstatnenosť (tzv. fiktívne, resp. neodôvodnené PN). Aj keď táto nová právomoc priniesla očakávané výsledky a úspory na výdavkoch, v praxi Sociálna poisťovňa zaznamenala aj prípady obchádzania nastavených pravidiel.
Novela zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2026 zavádza prísnejší postup. V krátkom časovom období (7 pracovných dní) po ukončení PN-ky posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne bude ošetrujúci lekár na opätovné uznanie pracovnej neschopnosti potrebovať súhlas posudkového lekára. Cieľom úpravy je zabrániť praxi, keď sa bez zjavnej zmeny zdravotného stavu krátko po ukončení PN vystavuje nová PN, čím dochádza k faktickému obchádzaniu rozhodnutia posudkového lekára. Slovenský parlament túto zmenu schválil v decembri.
Práva pacientov a zodpovednosť lekárov
Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová zdôrazňuje, že posudkoví lekári by mali dbať na to, aby diagnózy pacientov nepodceňovali a v prípade potreby sa poradili aj so špecialistom. „Tak sa môže stať, že napríklad pacient nebude ešte dodiagnostikovaný, a to hrozí pri mnohých ochoreniach. Ak pacienta uzavrie a pošle ho do práce, pacient už vyšetrenia ani neabsolvuje, pretože mnohých zamestnávateľ ani neuvoľní,“ reaguje Lévyová.
Riaditeľ inštitútu INEKO Daniel Zachar dodáva: „Podľa mňa by tu mal nastať proces v prospech pacienta, aby sa vedel domôcť svojich práv, aby neprišlo k podliečovaniu. Ale problém je takisto, aby neprišlo k preliečovaniu a vlastne k neefektívnemu vynakladaniu peňazí, čo tento zákon adresuje.“
Minister práce Erik Tomáš upokojuje obavy: „Tí, ktorí majú objektívny dôvod na poberanie dávky nemocenské, sa nemusia obávať. Zameriame sa len na prípady, kedy máme dôvodné podozrenie na to, že PN-ka je vystavená neoprávnene. Alebo už dôvody na poskytovanie dávky nemocenské pominuli.“
Asociácia na ochranu práv pacientov pripomína, že ak má niekto pocit, že lekár zanedbal zdravotnú starostlivosť, má sa obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Zmena v preplácaní náhrady príjmu zamestnávateľom
Súčasťou konsolidačného balíka, ktorý nadobudne účinnosť od 1. januára 2026, je aj zmena v dĺžke vyplácania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnávateľom. Namiesto doterajších 10 dní bude zamestnávateľ vyplácať náhradu príjmu po novom až 14 dní. Sociálna poisťovňa začne nemocenské dávky vyplácať až od 15. dňa PN. Táto úprava sa bude vzťahovať výlučne na práceneschopnosti, ktoré vzniknú po 31. decembri 2025. V súčasnosti platí, že zamestnávateľ hradí náhradu príjmu za prvých 10 dní elektronickej PN a od 11. dňa preberá vyplácanie nemocenskej dávky Sociálna poisťovňa.
Ako dlho trvá PN, kým ju rieši posudkový lekár?
Dĺžka trvania PN, po ktorej ju začne riešiť posudkový lekár, je variabilná a závisí od viacerých faktorov. Všeobecne platí, že Sociálna poisťovňa začína intenzívnejšie preverovať dlhodobé PN, najmä tie, ktoré trvajú dlhšie ako 3-4 mesiace. Nie je však stanovená presná lehota, po ktorej je PN automaticky preverovaná posudkovým lekárom.
Faktory ovplyvňujúce preverovanie PN posudkovým lekárom zahŕňajú:
- Dĺžka trvania PN: Čím dlhšie PN trvá, tým je pravdepodobnejšie, že bude preverovaná posudkovým lekárom.
- Druh diagnózy: Niektoré diagnózy sú považované za rizikovejšie z hľadiska možného zneužívania PN, preto sú preverované skôr.
- Podnety od zamestnávateľa: Ak má zamestnávateľ podozrenie na zneužívanie PN a podá podnet na Sociálnu poisťovňu, PN zamestnanca bude s väčšou pravdepodobnosťou preverená.
- Anonymné podnety: Sociálna poisťovňa sa zaoberá aj anonymnými podnetmi na zneužívanie PN.
- Námatková kontrola: Sociálna poisťovňa vykonáva aj náhodné kontroly PN.
Je dôležité zdôrazniť, že aj keď PN trvá dlhšie ako 3-4 mesiace, neznamená to automaticky, že bude preverovaná posudkovým lekárom. Všetko závisí od konkrétnych okolností prípadu. Dĺžku PN určuje predovšetkým ošetrujúci lekár, ktorý musí vedieť pacienta obhájiť aj na prípadnej komisii.
Záver
Kontrola dodržiavania liečebného režimu počas PN je dôležitý nástroj na zabezpečenie toho, aby bol inštitút dočasnej pracovnej neschopnosti využívaný v súlade so zákonom a aby nedochádzalo k jeho zneužívaniu. Zamestnávatelia aj Sociálna poisťovňa majú právo a povinnosť vykonávať kontroly, avšak musia pritom rešpektovať práva a povinnosti zamestnancov a dodržiavať platnú legislatívu. Efektívna kontrola a dodržiavanie liečebného režimu prispievajú k rýchlejšiemu návratu zamestnancov do práce a k znižovaniu nákladov na nemocenské dávky.