Verejnú moc v Slovenskej republike vykonáva štát predovšetkým prostredníctvom orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej. Medzi týmito pilierami štátnej správy zohráva nezastupiteľnú úlohu Národná rada Slovenskej republiky (NR SR), ktorá je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom krajiny. Jej primárne postavenie v republike je základom, od ktorého sa odvodzuje postavenie ostatných štátnych orgánov. Ako volený orgán reprezentuje suverenitu štátu a jeho ľudu a plní závažnú úlohu pri budovaní Slovenskej republiky ako moderného a demokratického štátu.
Historické korene a súčasné postavenie
Národná rada odvodzuje svoju tradíciu od historicky prvej Slovenskej národnej rady, ktorá bola založená 16. septembra 1848 vo Viedni pod vedením Jozefa Miloslava Hurbana, Ľudovíta Štúra a Michala Miloslava Hodžu, s pôvodným sídlom v Myjave. Z ústavnoprávneho hľadiska za svoje prvé funkčné obdobie považuje vznik Slovenskej národnej rady ako vrcholného orgánu domáceho slovenského odboja počas druhej svetovej vojny. Pod názvom Národná rada Slovenskej republiky vystupuje od 1. októbra 1992.
Slovensko je unitárny štát, zastupiteľská demokracia a parlamentná republika. Jednotlivé štátne orgány, ich funkcie a pôsobenie sú zadefinované v ústave. V Indexe demokracie vydávanom Economist Intelligence Unit dosiahlo Slovensko v roku 2019 hodnotu 7,17 z 10, čím obsadilo 42. miesto.
Pôsobnosť a základné funkcie
Pôsobnosť Národnej rady je určená jej ústavným postavením v systéme výkonu moci. Medzi najdôležitejšie povinnosti parlamentu patrí schvaľovanie zákonov, vyslovovanie dôvery vláde či schvaľovanie štátneho rozpočtu. NR SR ako jediná inštitúcia (pokiaľ nie je na základe zákona splnomocnená na normotvorbu iné orgány) má právomoc prijímať zákony. NR SR prerokúva a uznáša sa na ústave, ústavných zákonoch, ostatných zákonoch a kontroluje, ako sa dodržiavajú.
Ďalšou dôležitou oblasťou pôsobnosti je kreačná funkcia, ktorá znamená právo vytvárať vlastné orgány, štátne orgány a spolupôsobiť pri tvorbe iných štátnych orgánov. Štátne orgány, ktoré národná rada kreuje alebo pri kreácii ktorých spolupôsobí, sú jej zodpovedné. Kontrolná právomoc národnej rady vo vzťahu k vláde je realizovaná aj prostredníctvom oprávnenia poslancov podávať interpelácie, podnety a pripomienky, na ktoré sú adresáti povinní zákonom predpísaným spôsobom odpovedať. Ak je rokovacím dňom národnej rady štvrtok, na jej programe je o 14:00 hodine vyhradená „Hodina otázok“.
NR SR má tiež právomoc rozhodovať o návrhu referenda, vyslovovať súhlas (nesúhlas) s medzinárodnými zmluvami, zriaďovať ministerstvá, vypovedať vojnu, vyslovovať súhlas s programovým vyhlásením vlády a odvolávať jej členov.
Zákonodarný proces
Spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupe pri ich príprave, prerokúvaní a ich forme upravujú legislatívne pravidlá tvorby zákonov, publikované v Zbierke zákonov SR pod č. 19/1997 Z. z. Zákonodarnú iniciatívu majú výbory, poslanci národnej rady a vláda Slovenskej republiky.
Zákonodarný proces v národnej rade sa realizuje prostredníctvom troch čítaní. Popri hlasovaní je ťažiskové druhé čítanie vo výboroch a na schôdzi národnej rady. V druhom čítaní môže národná rada rokovať najskôr po uplynutí 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu. V treťom čítaní môže poslanec navrhnúť len opravu legislatívnotechnických a jazykových chýb. Iné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy môže predložiť najmenej 30 poslancov. Zákonodarný proces v národnej rade podrobne upravuje desiata časť zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Rokovanie o jednotlivých bodoch schváleného programu nemožno začať, ak neboli poslancom najneskôr 24 hodín pred začatím rozpravy odovzdané všetky písomné materiály. Národná rada sa môže na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov uznesieť na určení dĺžky času na rozpravu k bodu zaradenému do programu, ktorá nesmie byť kratšia ako 12 hodín s pomerným rozdelením medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú ich členmi. Možnosť obmedzenia rozpravy neplatí pri rokovaní o návrhu ústavného zákona, zákona o štátnom rozpočte a programovom vyhlásení vlády.
Poslanci Národnej rady
Poslanci národnej rady sú volení vo všeobecných, rovných a priamych voľbách tajným hlasovaním. Sú zástupcami občanov Slovenskej republiky. Poslanec nadobúda svoje práva a povinnosti zvolením. Na schôdzi národnej rady, na ktorej sa poslanec zúčastňuje po prvý raz, skladá slávnostný sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov.“ Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu.
Za hlasovanie v národnej rade alebo jej výboroch poslanca nemožno stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v národnej rade alebo jej orgánoch poslanec podlieha len disciplinárnej právomoci národnej rady. Poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu národnej rady. Ak národná rada súhlas odoprie, vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené.
Poslanec sa môže funkcie poslanca vzdať. Ak o to poslanec požiada, poskytne mu zamestnávateľ na dobu výkonu funkcie poslanca pracovné voľno. Poslancovi národnej rady patrí plat vo výške trojnásobku priemerneho mesačného platu pracovníka národného hospodárstva Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, zaokrúhlený nahor na celých 100 Sk, začínajúc prvým dňom mesiaca, v ktorom zložil Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub. Na zabezpečenie výkonu poslaneckého mandátu si poslanec zriaďuje primerane vybavenú kanceláriu. Na výkon odborných a administratívnych prác spojených s činnosťou poslaneckej kancelárie poskytuje kancelária národnej rady poslancovi asistenta.
Ak sa poslanec bez riadneho ospravedlnenia nezúčastní najmenej dvoch rokovacích dní schôdzí národnej rady alebo jej výborov, do ktorých bol zvolený v období jedného kalendárneho mesiaca, stráca nárok na polovicu platu, polovicu funkčného príplatku a polovicu paušálnych náhrad, ktoré by mu patrili na nasledujúci mesiac.
V súvislosti s výkonom funkcie poslanca existuje aj otázka odstupného. Na jeseň 2015 bolo oznámené, že po skončení funkčného obdobia dostanú poslanci odstupné. Tí, čo funkciu vykonávali viac než 2 roky, ale menej než 5 rokov dostanú dvojnásobok svojho platu: 3 922 €. Poslanci, čo v parlamente pôsobili viac než 5 rokov, dostanú trojnásobok svojho platu: 5 883 €. Na vyplácanie odstupného v roku je určených 821 000 €.
Poslanci národnej rady sa môžu združovať v poslaneckých kluboch, a to podľa príslušnosti k politickým stranám, politickým hnutiam alebo volebným koalíciám, za ktoré boli zvolení do národnej rady. Poslanec môže byť členom len jedného poslaneckého klubu. Na utvorenie poslaneckého klubu treba najmenej 8 poslancov. Poslanecké kluby delegujú podľa zákonom stanoveného kľúča svojich členov do poslaneckého grémia. Poslanecké grémium posudzuje otázky politickej a procedurálnej povahy, ktoré súvisia s činnosťou národnej rady a jej orgánov. Predseda národnej rady zvoláva poslanecké grémium podľa potreby alebo na žiadosť aspoň dvoch poslaneckých klubov.
Míľniky slovenského parlamentarizmu [2008]
Organizácia a rokovanie Národnej rady
Národná rada pozostáva zo 150 poslancov. Títo sú volení v slobodných, rovných, demokratických, priamych a tajných voľbách na 4-ročné funkčné obdobie. Ujímajú sa funkcie zložením slávnostného sľubu pred plénom. Mandát zaniká v prípadoch ako smrť, uplynutie volebného obdobia, vzdanie sa, alebo strata aktívneho volebného práva.
Činnosť národnej rady riadi a organizuje jej predseda a podpredsedovia. Predseda národnej rady je zodpovedný len národnej rade. Vo svojej funkcii zostáva aj po uplynutí volebného obdobia, kým si národná rada nezvolí nového predsedu. Hlavným štatutárom NR SR je jej predseda, ktorého menuje prezident a volí NR SR. Ten predsedá zasadnutiam parlamentu a takisto je kontrasignatátorom prijímaných právnych noriem, vyhlasuje voľby do NR SR, zvoláva schôdze NR SR a môže vykonávať aj iné ďalšie úlohy, ak je na to splnomocnený zákonom.
Národná rada zasadá stále. Jej zasadanie sa skončí uplynutím volebného obdobia alebo rozpustením. Národná rada uskutočňuje svoju ústavnú pôsobnosť prostredníctvom ustanovujúcej schôdze a priebežne konaných schôdzí počas trvania volebného obdobia. Z hľadiska významu osobitné miesto patrí ustanovujúcej schôdzi, ktorú zvoláva prezident Slovenskej republiky tak, aby sa uskutočnila do 30 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov volieb. Na tejto schôdzi volí národná rada svojich overovateľov, predsedu a podpredsedov, zriaďuje svoje výbory okrem tých, ktoré sú ustanovené zo zákona, a volí ich predsedov a členov.
Rokovacími dňami schôdze národnej rady sú spravidla utorok až piatok. Schôdze národnej rady sú verejné. Neverejné schôdze alebo ich časti sa konajú, ak sa na nich prerokúvajú veci, ktoré tvoria predmet štátneho, služobného a obchodného tajomstva alebo to ustanoví osobitný zákon, alebo sa na tom uznesie národná rada trojpätinovou väčšinou.
Na uznášanie-schopnosť a na platné uznesenie NR SR je potrebná nadpolovičná (relatívna) väčšina. NR SR je schopná sa uznášať, ak je v rokovacej sále prítomná a na hlasovaní sa zúčastňuje nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov - 76. Na prijatie platného uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov - najmenej 39. Pri vyslovení nedôvery vláde a jej členom, na voľbu a odvolanie predsedu a podpredsedov národnej rady a pri schvaľovaní iných návrhov, pri ktorých to určuje ústava alebo zákon, musí byť súhlas najmenej 76 poslancov, čo predstavuje absolútnu väčšinu.
Hlasovanie na schôdzach je verejné alebo tajné. Verejne sa hlasuje spravidla za použitia technického zariadenia v rokovacej sále alebo zdvihnutím ruky. Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou, zákonom alebo ak sa na tom uznesie národná rada.
Poslanci majú právo v rozprave na jednu faktickú poznámku, ktorou reagujú na ostatného rečníka. Nesmie trvať dlhšie ako dve minúty. Rečník môže faktickou poznámkou reagovať na faktické poznámky poslancov k jeho vystúpeniu. Poslanci majú právo podať procedurálne návrhy týkajúce sa spôsobu prerokúvania veci, časového a vecného postupu rokovania s výnimkou hlasovania o veci samotnej v trvaní jednej minúty.
Volebné obdobia
Národná rada za prvé volebné obdobie považuje svoj vznik a pôsobenie ako Slovenská národná rada v roku 1943. K ukončeniu tohto číselného označovania poradia volebných období národnej rady došlo pri zmene jej pôsobnosti a postavenia ako zákonodarného orgánu na Slovensku v rámci jednotnej Česko-slovenskej republiky v desiatom volebnom období, po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993. Voľbami poslancov do národnej rady konanými 30. septembra a 1. októbra 1994 ako jediného ústavodarného a zákonodarného orgánu v samostatnej Slovenskej republike sa zaviedlo nové číselné označovanie volebných období národnej rady poradovým číslom rímska I. a slovne prvé. Takto označené prvé volebné obdobie bolo ukončené dňom volieb poslancov do národnej rady 25. a 26. septembra 1998. Dňom 26. septembra 1998 začalo druhé štvorročné volebné obdobie národnej rady. Tretie volebné obdobie začalo 21. septembra 2002 a skončilo 17. júna 2006, kedy sa konali predčasné parlamentné voľby.
Volebný systém
Volebný systém na Slovensku je pomerný volebný systém s volebným kvórom 5 % a otvorenými kandidátnymi listinami. Posledné voľby sa konali 30. septembra - 1. októbra 2016. Volebným systémom sa volí prezident od roku 1999, pričom ide o priame voľby občanmi v dvojkolovom väčšinovom volebnom systéme. Prezidentom sa stáva kandidát, ktorý v prvom kole volieb získa viac ako 50 % hlasov; ak toľko percent nezíska žiaden kandidát, prví dvaja postupujú do druhého kola.
Vzťah k iným zložkám štátnej moci
Slovenská republika je parlamentná republika, čo znamená, že vláda je podriadená parlamentu a je mu priamo zodpovedná. Vláda je vrcholným orgánom exekutívy, skladá sa z predsedu vlády (premiéra), podpredsedov a ministrov. Člen vlády sa ujíma svojej funkcie zložením sľubu. Vláda môže byť odvolaná, ak jej NR SR vysloví nedôveru alebo ak vláda spojí hlasovanie o prijatí zákona s hlasovaním o vyslovenie nedôvery.
Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra, je hlavou štátu. Prezident je volený priamymi, tajnými, rovnými voľbami na obdobie 5 rokov. Keďže je volený občanmi, nezodpovedá sa parlamentu a ten ho nemôže odvolať. Prezident je kontrasignatárom medzinárodných zmlúv, ústavy, ústavných zákonov a zákonov. Môže podávať návrh na preskúmanie ústavnosti danej právnej normy na Ústavný súd SR.
Súdnictvo je nezávislou zložkou štátnej moci. Sudcov menuje prezident na návrh súdnej rady. Ústavný súd nie je súčasťou sústavy súdov. Ten tvorí trinásť sudcov, ktorých menuje prezident na návrh parlamentu. Ich funkčné obdobie je dvanásť rokov.
Územná samospráva
Z hľadiska územnej samosprávy je Slovensko rozdelené na osem samosprávnych krajov (tzv. „vyšších územných celkov“) a vyše 2 900 obcí. Samosprávne kraje majú svojho predsedu a krajské zastupiteľstvá, obce majú starostu či primátora a obecné zastupiteľstvo.