Tajomstvo chôdze: Viac než len pohyb vpred

Chôdza je pre mnohých z nás takou samozrejmosťou, že nad ňou ani neuvažujeme. Je to však komplexný pohybový stereotyp, ktorý má zásadný vplyv na našu celkovú obranyschopnosť, fyzickú zdatnosť a dokonca aj na predikciu nášho budúceho zdravotného stavu. Správna technika chôdze je základnou súčasťou vykonávania rozšírených pohybov a hoci sa jedná o veľmi nenáročný pohyb, jeho dopad na naše telo je obrovský. Výbornou správou je, že chôdza nemá takmer žiadne dlhodobé kontraindikácie, ktoré by mohli pacienta zabraňovať v jej vykonávaní. Naopak, je odporúčanou aktivitou počas rehabilitácie, po traumatickom zranení či ako prevencia voči mnohým degeneratívnym a autoimunitným ochoreniam.

Chôdza ako základný stavebný kameň zdravia

Chôdzou strávime značnú časť našich životov, a preto je správna technika chôdze kľúčová. Nesprávne návyky chôdze môžu mať negatívny dopad na vitalitu chrbtice, čo sa môže prejaviť degeneratívnym ochorením platničky, príp. vznikom spazmov či iných chronických ochorení. Správna technika chôdze v pravidelných intervaloch môže zvýšiť kardiovaskulárnu prevenciu, pričom je šetrná ku kĺbom pacienta. Rovnako je dôležité uviesť, že chôdza nie je finančne ani fyzicky náročná, a pacient si môže jej intenzitu prispôsobiť vlastným preferenciám.

Chôdza je druh lokomočného pohybu, ktorý môžeme opísať ako sústavné zabraňovanie pádu vysúvaním striedavo pravej a ľavej končatiny vpred. Tento pohyb končatín je zabezpečený pomocou kĺbových spojení, ktoré sa ohýbajú. Ide o kĺby medzi stehennou kosťou a panvou, rovnako ako sa využívajú aj kĺby v kolenách, ktoré však robia menšiu prácu. Technika chôdze je však zložitejšia, a preto môže dochádzať k nesprávnym návykom, ktoré následne vedú k bolesti krížov pri chôdzi. K značnej svalovej dysbalancii dochádza najčastejšie vtedy, ak je dĺžka krokov rôzna. Táto skutočnosť je častá najmä v prípadoch, kedy pacient disponuje rôznou dĺžkou nôh, anteverziou panvy a pod. Rozdielne zaťažovanie nôh, vplyvom diferenciálnych veľkostí krokov, spôsobuje nevyváženú prácu celého tela (najmä z pohľadu párových svalov chrbtice). Následkom je prílišné kladenie nôh do osi chôdze (negatívny dôsledok).

Došliapnutie by malo ísť primárne cez pätu a následne silu rozkladať smerom k špičke. Súčasťou špičky chodidla je práve palec, ktorý má niekoľko úloh. Hlavnou úlohou palca je udržiavať smerovanie chodidla, ktorého zapojením sa rovnako zapája aj široké spektrum ostatných svalov chodidla. Aktívne natiahnutie a flexia palca zabraňuje deformácii palcového kĺbika a jeho ďalšej degenerácii. Dôležitú úlohu zohráva aj správne dýchanie počas chôdze, a teda pacient by mal dýchať do pľúc plným nádychom. Trup by mal byť stabilný, prirodzene uvoľnený s kooperujúcou prácou oboch rúk.

Nesprávne návyky chôdze a ich dôsledky

Nesprávne návyky chôdze sú ťažko ovplyvniteľnými skutočnosťami, ktorých skutočnosť často pacient dlhodobo odmieta. Liečbu pacienti začínajú s mnohými bolesťami chrbtice, chodidiel či zo skrátenia šliach, nerovnomerného opotrebovania kĺbov. Častým problémom je aj oslabenie klenby chodidla, za čo v konečnom dôsledku môžu aj ovplyvniteľné činitele. V prvých štádiách odporúčame pravidelné precvičovanie klenby, vytriedenie tesnej a nesprávne padnúcej obuvi za barefoot. Ďalšími problémami môžu byť vrodené komplikácie, ktoré sa najčastejšie týkajú postavenia kolien. Tento stav je nutné konzultovať v kooperácií s ošetrujúcim ortopédom, pričom sa z pohľadu fyzioterapie zameriavame na zostavenie cvičebného plánu podľa aktuálneho zdravotného stavu pacienta.

Nesprávna technika chôdze sa však nemusí nutne týkať len dolných končatín. Značnú úlohu pri chôdzi a jej efektivite zohráva práve chrbtica a trup. To, ako naša chôdza vyzerá, dokáže predpovedať budúce problémy, akého veku sa dožijeme i potvrdiť, či sme zdraví. Do chôdze totiž zapájame celé telo a zároveň si vyžaduje množstvo signálov medzi mozgom a končatinami, ktoré koordinujú pohyb. Starnutie tela prináša postupné ochabnutie svalovej hmoty. Svaly rokmi strácajú kvalitu a silu. Tento proces sa nazýva sarkopénia a začína sa už okolo štyridsiateho roku života.

To, kedy nastane zmena v spôsobe chôdzy, dokáže dokonca predpovedať neurodegeneratívne ochorenia. Ako upozorňuje portál The Conversation, štúdie ukázali, že rýchlosť chôdze vo veku 45 rokov dokáže odhaliť fyzické a duševné zdravie v neskoršom veku. Rýchlosť chôdze sa prirodzene výrazne zníži, keď prekročíme prah šesťdesiateho roku života. Prečo to tak je? Parkinsonova choroba zasahuje do rôznych častí mozgu. Medzi ne patrí aj časť mozgu, ktorá je zodpovedná za svalový a kostrový systém. Tieto zásahy spôsobujú, že chôdza osoby je pomalšia a menej symetrická. Tieto zmeny môžu byť nenápadné, no zistiteľné počas skorých štádií ochorenia. Rovnako je dôležité sledovať aj dĺžku kroku. S kognitívnym poklesom sa totiž spája kratšia dĺžka kroku.

Prehľad deviatich štúdií z roku 2011 ukázal na 34 485 účastníkoch, že rýchlosť chôdze je spojená s prežitím, zdravím, funkčnosťou a pocitom pohody u starších dospelých. Chôdza si totiž vyžaduje celkovú oporu tela, kontrolu pohybu a energiu, čím dáva nielen svalom, ale aj orgánom poriadne zabrať. Zdraví starší dospelí kráčajú rýchlosťou asi približne 2,89 km/h. Zvyčajná rýchlosť chôdze 3,54 km/h už naznačuje vyššiu dĺžku života, ako je priemer. Vedci na základe tejto štúdie predpokladajú, že tí starší dospelí, ktorý obvykle kráčajú rýchlosťou približne 4,34 km/h, sa dožijú výnimočne vysokého veku.

Naše chodidlá sú prirodzene stvorené tak, aby sme sa o vlastné nohy nezakopli. Svaly na prednej časti holene sú navrhnuté tak, aby ťahali chodidlo nahor, keď sa pohybuje dopredu. U niektorých ľudí táto funkcia začne postupne zlyhávať. To sa ukáže prostredníctvom toho, že častejšie zakopnú. Keď chodidlo klesá tak, že prsty na nohách dopadajú na zem, je to veľmi nebezpečné. Zároveň to v skoršom veku môže byť znakom, že niečo nie je v poriadku. Ak pri chôdzi pociťuješ bolesť v gluteálnych svaloch, na zadnej strane nohy a v lýtku, ktorá zmizne, keď sa prestaneš hýbať, mal by si spozornieť. Môže totiž ísť o ochorenie periférnych artérií. Ako informuje portál stefajir.cz, príčinou je ischemická choroba dolných končatín, čo znamená, že tepny v končatinách sú zúžené. Do nôh tak neprivádzajú dostatok kyslíka. Pri chôdzi sa potreba kyslíka zvyšuje, a tak ak ho nohy nemajú dostatok, začnú bolieť. Môže za to uvoľnenie kyseliny mliečnej, ktoré pri tomto procese nastane.

Problémy s rovnováhou môžeš mať nielen vtedy, keď si pod vplyvom alkoholu. Okrem toho, že to vie byť skorým príznakom kognitívneho poklesu, môže ísť aj o takú „banalitu“, ako je nedostatok vitamínu. Konkrétne vitamínu B12. Prejav tohto symptómu väčšinou u dospelých trvá mesiace, dokonca roky. Ak je dôsledkom tvojho potácania nedostatok B12, riešenie je jednoduché. Musíme podotknúť, že ak spozoruješ akékoľvek náhle zmeny vo svojej chôdzi, mal by si navštíviť svojho lekára. Len ten dokáže správne diagnostikovať problém a stanoviť správnu liečbu.

Chôdza ako univerzálny liek

Všeobecne však platí, že chôdza je jednou z najlepších aktivít pre naše telo, a to v akomkoľvek veku. Podľa portálu Harvard Health publishing pôsobí chôdza proti účinkom génov na podporu hmotnosti. Výskumníci z Harvardu sa zamerali na 32 génov podporujúcich obezitu u viac ako 12 000 ľudí. Rovnako tak chôdza pomáha znížiť chuť na sladké, čo ocenia nielen cukrovkári, ale aj ľudia, ktorí si snažia udržať líniu. Dve štúdie prišli s poznatkom, že 15-minútová prechádzka môže obmedziť túžbu po čokoláde a dokonca znížiť množstvo čokolády, ktorú zjeme v stresových situáciách.

Zaujímavé je, že chôdza taktiež podporuje náš imunitný systém. Jedna štúdia, ktorá sa zamerala na viac ako 1000 mužov a žien, zistila, že tí, ktorí chodili aspoň 20 minút denne, 5 dní v týždni, mali o 43 % menej chorých dní ako tí, ktorí cvičili raz týždenne alebo menej.

Keď sa narodí dieťa, pediatri sledujú akési míľniky v jeho pohybovom vývoji: pretáčanie, plazenie, lezenie, alebo práve chôdzu. Áno, ale vývoj detí je pomerne dosť individuálny a mozočkové dráhy, ktoré neskôr rozhodujú o presnosti pohybu a stabilite chôdze, dozrievajú až niekedy okolo siedmeho roku života. Ak sa teda u detí vyskytujú poruchy chôdze, bývajú spôsobené nejakým poškodením mozgu pred pôrodom alebo počas neho, ako krvácanie do mozgovej hemisféry, alebo môže ísť o hydrocefalus (tzv. vodnateľnosť mozgu, keď sa v komorách či dutinách mozgu abnormálne hromadí mozgovomiechový mok, čo môže viesť k mentálnemu postihnutiu, ale aj k smrti dieťaťa, pozn. red.). Pri takomto celkovom postihnutí mozgu mávajú dolné končatiny vysoký tonus, teda svalové napätie, dieťa potom chodí po špičkách, krátkymi krôčikmi, spastickou chôdzou (pri nej sa snaží udržať rovnováhu a našľapuje pomaly na špičky, pozn. red.). Existujú však aj vrodené, geneticky podmienené ochorenia spojené s poruchami chôdze. Napríklad svalová dystrofia pletencového typu (ochorenie postihujúce hlavne pletencové svalstvo okolo bokov, panvy a ramien - dieťa postupne stráca svalovú hmotu a silu, pozn. red.), tieto deti mávajú kolísavú chôdzu. A pri dedičných polyneuropatiách (poškodenie motorických a senzorických nervov zvyčajne v dolných končatinách, pozn.

Keď už si chôdzu osvojíme, vnímame ju ako samozrejmosť, nemusíme nad pohybmi nijako príliš premýšľať, a napriek tomu ideme. Chôdza je pre mozog jedna z najdôležitejších úloh a z hľadiska prežitia jedinca v rámci evolučného vývoja aj najzásadnejšia. A v skutočnosti aj dosť komplikovaná, pretože závisí od mnohých faktorov. V prvom rade sa mozog musí dozvedieť o polohe tela v priestore. Ďalej musí predvídať, aké zmeny v prostredí ho čakajú, či tam nespadne do bahna, do vody alebo do priekopy. A k tomu si mozog vytvára pohotovostné pohybové stereotypy (naučené a zvládnuté pohyby, akési pohybové „vzorce“ pre danú situáciu, pozn. red.), ktoré uplatní, ak daná situácia nastane.

Kľúčové benefity chôdze pre telo a myseľ

Podpora srdca: Keď si doprajeme každý deň aspoň polhodinovú prechádzku, znížime riziko ochorenia srdca, znížime riziko srdcovocievneho infarktu či mozgovej porážky. Chôdza pozitívne pôsobí na krvný obeh, čo spôsobuje zníženie krvného tlaku a posilnenie srdca a pozitívne vplýva na zvýšený cholesterol.

Imunita a prevencia proti chorobám: Chôdza sama o sebe má veľmi pozitívny vplyv na naše zdravie. Podporuje imunitu, pravidelnou chôdzou si zabezpečíme menej infekcií horných dýchacích ciest a dokonca si znížime riziko rozvoja mnohých druhov rakoviny. A nezabúdajme, aj samotnou chôdzou môžeme otužovať, keď už nejdeme do zamrznutého jazera.

Pohybový aparát: Vplyv chôdze je pozitívny aj pre kosti, kĺby, svaly, osteoporózu. Posilňuje naše kosti, zlepšuje ich zdravie a zvyšuje ich hustotu. Chôdza taktiež pomáha pri produkcii maziva v kĺboch a posilňuje svaly, ktoré podporujú zdravie a pevnosť kĺbov.

Lepšia nálada a menej stresu: Aj vám sa stáva, že keď vás prepadne nálada pod psa a nejak sa donútite ísť na chvíľu von, je to hneď lepšie? Je to prirodzený efekt chôdze, ktorá môže dokonca aj zlepšiť príznaky depresie či úzkosti. Svoju náladu si môžete ešte o kúsok vyššie posunúť, ak sa chôdzou presuniete do obľúbenej kaviarne či na najlepší koláčik v meste, alebo si urobíte radosť a idete si kúpiť kvietok. A zaručene je nálada pod psa preč.

Lepší spánok: Nedostatok pohybovej aktivity počas dňa sa nám vypomstí nie najlepším spánkom. A tak, ak sa chceme v noci dobre vyspať, jedným zo spôsobov je prechádzka pred spaním. Telo počas krátkej prechádzky môže byť trochu unavené a množstvo kyslíka znižuje koncentráciu oxidu uhličitého v krvi a utíši náš nervový systém. A tak spánok po prechádzke sa stáva silnejším a zdravším.

Trávenie: Pohyb je neoddeliteľnou súčasťou správneho a funkčného trávenia. V prípade, že práve trpíte zápchou, pohyb a fyzická aktivita sú účinné riešenie. Avšak fyzickou aktivitou a chôdzou podporujeme aj peristaltiku (pohyb) čriev a vďaka tomu dôjde k rýchlejšiemu prechodu tráveniny gastrointestinálnym traktom.

Vitamín D: Vitamín, ktorého máme málo hlavne v zime, môžeme získať vďaka slnku, ktoré stretneme na prechádzke. Slnečné žiarenie je jedným z najlepších zdrojov vitamínu D, ktorý znižuje riziko vzniku Alzheimera, znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení, reumatickej artritídy, chráni nás pred cukrovkou, podporuje zdravé kosti a bojuje proti depresii. Samozrejme, je iné byť na slnkom rozpálenej pláži celý deň, avšak keď sa ideme len prejsť, chôdza, teda slnko, ktoré počas nej stretneme, sa pre nás stane lekárom. Veď ono sa to vraví, kam nechodí slnko, tam chodí lekár.

Chôdza a osobnosť: Rýchlosť ako odraz psychiky

Je vám vlastná skôr rýchla chôdza? Podľa psychológov to signalizuje istú pozitívnu charakterovú vlastnosť a vaše psychické nastavenie. Sedí to aj na vás? Rýchlosť chôdze sa často vníma len ako signál toho, či máme čas a pokoj alebo naháňačku a stres. Ale mnohí nasadzujeme rýchlejšiu chôdzu aj vtedy, keď sa nikam neponáhľame. Je nám jednoducho vlastná a pomalé kráčanie nemáme v povahe. Okrem toho, že rýchlosť chôdze môže odrážať vek, fyzickú kondíciu alebo aktuálnu situáciu chodca, odborníci ju teraz analyzujú aj ako správanie, ktoré odhaľuje, spôsob, akým človek uvažuje a ako sa stavia k svojmu okoliu. Rýchla alebo pomalá chôdza podľa psychológov odráža mentálne nastavenie, vzťah k času a spôsob, akým pristupujeme ku každodenným situáciám.

Rýchlosť chôdze a naše priority: Tieto rozdiely v našom správaní ľahko pozorovateľné. Niektorí kráčajú pevným krokom, s očami uprenými pred seba a bez váhania míňajú ostatných. Iní spomaľujú, občas sa pokojne aj zastavujú a venujú čas pozorovaniu svojho okolia. Pre psychológov tento kontrast medzi rýchlymi a pomalými chodcami odráža nielen odlišné tempo pohybu, ale aj odlišné kognitívne štýly. Niekoľko štúdií ukazuje, že rýchlosť chôdze súvisí so špecifickými osobnosťnými črtami, ktoré ovplyvňujú to, ako si stanovujeme priority, robíme rozhodnutia a interagujeme s ostatnými.

Hlavná osobnosťná črta rýchlych ľudí: U ľudí, ktorí chodia rýchlo, sa obzvlášť prejavuje jedna osobnosťná črta: svedomitosť. Podľa psychológie majú ľudia, ktorí chodia rýchlejšie ako ostatní, tendenciu byť svedomití. „Svedomitosť je charakterová črta spojená s organizovanosťou, disciplínou a spoľahlivosťou,“ vysvetľuje kanadská klinická psychologička Christal Castagnozzi. Podľa nej si svedomití jedinci lepšie riadia svoj čas a konajú cielene. „To často odráža ich schopnosť byť produktívni, sústrediť sa a byť efektívni,“ vraví.

Medzi ľuďmi, ktorí chodia rýchlo, sú bežnejšie aj ďalšie osobnostné črty. Podľa Christal Castagnozz majú tendenciu byť viac extrovertní, čo sa prejavuje energickým a spoločenským temperamentom. Sú to priateľskí ľudia, ktorí vo všeobecnosti dobre vychádzajú s ostatnými. Vykazujú väčšiu emocionálnu stabilitu a zníženú tendenciu k prílišnému analyzovaniu. Táto duševná vyrovnanosť podporuje plynulú a sebavedomú chôdzu. Výskumníci tiež pozorujú väčšiu otvorenosť novým zážitkom, čo je vlastnosť spojená so zvedavosťou a túžbou konať.

Nechýba im ani sebavedomie: Ľudia, ktorí rýchlo chodia, sa napokon vyznačujú sebavedomím a ambíciami. „Sebapresadzovanie je spojené so sebavedomím, iniciatívou a odhodlaním,“ vysvetľuje psychologička. Pokiaľ ide o ambície, tie sa odrážajú najmä v zameraní na efektívnosť. Ich tempo sa potom stáva prirodzeným rozšírením ich zmýšľania: pohyb vpred, rozhodovanie, konanie. Rýchla chôdza teda nie je len detailom, ale prejavom psychologického nastavenia orientovaného na akciu.

Vlastnosti bežné pre rýchlych chodcov:

• Asertivita a sebavedomie v rozhodovacích situáciách
• Stanovenie ambicióznych cieľov s jasnými časovými harmonogramami a očakávaniami
• Iniciatívne správanie v profesionálnej a osobnej oblasti
• Prístup zameraný na efektívnosť pri každodenných úlohách a povinnostiach
• Odhodlanie prekonať prekážky bez nadmerného zdržiavania sa

Nie je lepšia a horšia chôdza. Rozdiel medzi rýchlymi a pomalými chodcami teda znamená viac, ako len pozorovateľný rozdiel v rýchlosti premiestňovania sa. Odráža aj zásadne odlišné prístupy k angažovanosti v prostredí a časovému uvedomeniu. Rýchli chodci vnímajú čas ako zdroj vyžadujúci starostlivé prideľovanie, zatiaľ čo pomalší chodci môžu mať k svojmu okoliu skôr prieskumnejší vzťah.

Poruchy chôdze: Keď telo prestane poslúchať

Spôsob, akým človek chodí, sa nazýva chôdza. Chôdza môže vyzerať priamočiaro a nekomplikovane, ale niekoľko častí tela vrátane očí, uší, mozgu, svalov a zmyslových nervov sa pri správnej chôdzi navzájom spolieha. Môže sa však stať, že sa objavia problémy, ktoré ovplyvnia našu schopnosť chodiť plynulo a bezpečne. Od artritídy na neurologické stavy a niekedy môže zle padnúca topánka spôsobiť ťažkosti s chôdzou, pády alebo zranenia. Riešenie týchto príčin s praktickým lekárom môže pomôcť opraviť chôdzu.

Ako už bolo spomenuté, slovo „chôdza“ znamená spôsob, akým človek kráča. Chôdza zahŕňa koordináciu niekoľkých častí tela, aby sa telo posunulo dopredu v rytme známom ako krok. Abnormálna chôdza je príznakom základného zdravotného stavu. Je to spôsobené niekoľkými dôvodmi, ako je choroba, genetické faktory, zranenia a defekty nôh a chodidiel. Niekedy sa porucha chôdze môže vyriešiť sama. V opačnom prípade to môže byť trvalé. Fyzikálna terapia pomáha zmierniť symptómy a znížiť nepríjemné symptómy. Starší dospelí sú vystavení vyššiemu riziku vzniku tejto poruchy. Počas fyzického vyšetrenia lekár pozoruje, ako pacient chodí, čo môže poskytnúť informácie o základnom zdravotnom stave spôsobujúcom abnormálnu chôdzu.

Existuje niekoľko typov porúch chôdze:

• Hemiplegická chôdza: Postihuje iba jednu stranu tela. Jedna ruka pacienta zostáva na boku a pri chôdzi sa nehýbe. Pacient tiež ťahá nohu v polkruhu na tej istej strane postihnutej ruky.
• Diplegická chôdza: Postihuje obe strany tela. Jedným z príznakov je, že pacientove bedrá a koleno sa môžu zdať ohnuté a členky vytočené dovnútra. Pacient sa môže pohybovať švihom.
• Neuropatická chôdza: Je tiež známy ako pokles nohy, keď jedna noha spadne, keď sa pacient pokúsi zdvihnúť nohu. Preto musia koleno vytiahnuť dostatočne vysoko, aby zabránili ťahaniu prstov po zemi pri chôdzi.
• Myopatická chôdza: Je všeobecne známa ako kolísavá chôdza. Pacient s myopatickou chôdzou chodí s pohybom zo strany na stranu, často v dôsledku slabosti v oblasti panvy. Je to tiež dôsledok problému bedrového kĺbu prítomného od narodenia.
• Ataxická chôdza: Pacient nemusí byť schopný chodiť po priamom smere alebo môže chodiť zo strany na stranu. Preto sa nazýva aj ohromujúci pohyb. Pacient môže mať problémy s rovnováhou, keď stojí, ale pri chôdzi sa nemusí kývať. Je to príznak intoxikácie alkoholom a zlepšuje sa, akonáhle je človek triezvy.
• Parkinsonská chôdza: Znakom parkinsonskej chôdze je, že pacient je naklonený dopredu s prehnutým chrbtom a krkom. Namiesto dlhšieho kroku môže pacient urobiť menší krok.
• Spastická chôdza: Osoba so spastickou chôdzou ťahá nohy pri chôdzi.
• Nožnicová chôdza: Ľudia s nožnicovou chôdzou majú nohy ohnuté dovnútra. Títo ľudia sa pri chôdzi prekrížia a môžu sa navzájom udrieť.
• Kroková chôdza: Keď pri chôdzi prsty smerujú k zemi, nazýva sa to kroková chôdza.

Možné príčiny dočasných ťažkostí s chôdzou alebo rovnováhou zahŕňajú zranenie, traumu, zápal a bolesť. Na základe príčiny abnormálnej chôdze môže lekár rozhodnúť o liečebnom pláne. Liečba choroby automaticky koriguje abnormalitu chôdze, ak je dôvodom základný zdravotný stav. Niekedy niektoré lieky tiež spôsobujú abnormálnu chôdzu. Problémy s chôdzou súvisiace so zraneniami, ako sú zlomeniny, sa dajú napraviť pomocou pomocných zariadení vrátane sadry, barlí, palíc a chodítok. Pacient môže tiež potrebovať fyzickú terapiu a cvičenia na zlepšenie celkovej sily, minimalizáciu účinkov a získanie čo najväčšej mobility. Hoci liečba nemusí v niektorých prípadoch úplne napraviť abnormálnu chôdzu, môže znížiť závažnosť symptómov.

Lekár hodnotí anamnézu a symptómy. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže tiež vykonať fyzické a neurologické vyšetrenie na diagnostiku stavu. Ak pacient nedávno utrpel zranenie alebo má lekár podozrenie na základný zdravotný stav, lekári mu predpíšu zobrazovacie vyšetrenia, ako sú röntgenové snímky, MRI a CT vyšetrenia. Tieto testy kontrolujú rozsah poranenia a neurologických defektov v rôznych častiach mozgu a miechy. Lekár môže tiež predpísať ďalšie testy na posúdenie individuálnych ťažkostí s chôdzou a identifikáciu potenciálnych príčin. Štúdia nervového vedenia a elektromyogram hodnotia svalové problémy a periférnu neuropatiu.

Príčin poruchy chôdze môže byť viacero a niekedy sa príčiny môžu prekrývať. Na diagnostiku tejto poruchy bude lekár najprv pozorovať vašu chôdzu. Výsledok závisí od príčiny poruchy chôdze. Pomocou liečby a domácich liekov môžu byť príznaky kontrolované pred zhoršením a poskytnúť pacientovi určitú mieru nezávislosti. Šanca na rozvoj poruchy sa zvyšuje, keď človek starne.

Diagnostika a liečba porúch chôdze

Chôdza je základný pohybový vzorec, ktorý nám umožňuje mobilitu a nezávislosť v každodennom živote. Keď sa však objavia poruchy chôdze, dokážu výrazne ovplyvniť kvalitu života a schopnosť vykonávať bežné činnosti. Tieto poruchy sa často spájajú s neurologickými, ortopedickými alebo svalovo-kostrovými problémami, no príčin môže byť oveľa viac. Fyziologická chôdza predstavuje ideálny pohybový vzorec, ktorý umožňuje človeku pohybovať sa bezbolestne, ekonomicky a bez nadmerného zaťaženia svalov či kĺbov. Je to komplexný proces, ktorý si vyžaduje harmonickú spoluprácu viacerých systémov tela. Stance fáza (60 % cyklu): V tejto fáze je noha v kontakte so zemou. Plynulá a efektívna chôdza si vyžaduje koordináciu viacerých svalových skupín. Zapájajú sa svaly dolných končatín (napr.

Poruchy chôdze môžu vzniknúť z rôznych dôvodov. Poruchy chôdze sa prejavujú rôznymi formami v závislosti od ich príčiny a typu postihnutia. Tento typ chôdze je typický u ľudí po mozgovej príhode, kde je postihnutá jedna strana tela. Tento druh chôdze sa vyskytuje pri poškodení mozočku, ktorý je zodpovedný za koordináciu pohybov. Pacienti s ataxiou majú nestabilnú, nekoordinovanú chôdzu a rozširujú nohy, aby sa vyhli pádu (tzv. Je charakteristická pre pacientov s Parkinsonovou chorobou. Prejavuje sa pomalou, drobnou a strnulou chôdzou s ohnutým držaním tela. Tento typ chôdze sa objavuje pri oslabení svalov bedrového kĺbu, predovšetkým gluteálnych svalov. Tento druh chôdze sa často vyskytuje u pacientov s detskou mozgovou obrnou. Táto chôdza vzniká v dôsledku oslabenia alebo ochrnutia svalov zodpovedných za dvíhanie prednej časti chodidla (napr. pri poškodení peronálneho nervu).

Fyzioterapia zohráva kľúčovú úlohu pri liečbe porúch chôdze. Cieľom je obnoviť alebo výrazne zlepšiť schopnosť chôdze, znížiť bolesť a celkovo zlepšiť kvalitu života pacienta. Poruchy chôdze môžu mať rôzne príčiny a prejavy, no správna diagnóza a následne cielená fyzioterapia dokážu výrazne pomôcť pri zlepšovaní mobility a celkovej kvality života pacienta. Poruchy chôdze sa vyskytujú najčastejšie u seniorov. Podľa vyvolávajúcej príčiny rozlišujeme niekoľko typov týchto porúch. Chôdza je súhrou niekoľkých cielene koordinovaných pohybov.

Poruchy chôdze sú nekontrolovateľné abnormálne vzorce chôdze. Môžu ich spôsobovať rôzne faktory, ako genetické, úrazové alebo chorobné. Tieto poruchy môžu súvisieť s poškodením svalov, kostí či nervov dolných končatín. Abnormality chôdze sa môžu objaviť v celej dolnej končatine, alebo len v jej časti - v kolene alebo členku. Problémy s nohou môžu tiež viesť k tejto poruche. Poruchy chôdze sú niekedy dočasné, inokedy trvalé. Niekedy sa zlepšia po adekvátnej liečbe. Niekedy hovoríme aj o vzorcoch (stereotypoch) chôdze. Chôdza nie je pre koordináciu pohybov a rovnováhy vôbec jednoduchou výzvou. Normálna chôdza závisí od správnej interakcie medzi motorickým, senzorickým a kognitívnym systémom. Chôdza pozostáva z troch hlavných zložiek:

• Lokomócie - samotný pohyb, vrátane začiatku a udržania krokového rytmu
• Rovnováhy - balanc
• Schopnosti adaptácie na meniace sa podmienky - okolitý terén

Dysfunkcia niektorej z týchto častí alebo viacerých vedie k vzniku poruchy chôdze. Chôdzu riadia komplexne prevažne kôra predného mozgu, mozoček, miecha, ale aj iné oblasti centrálneho nervového systému. Chôdza je súhrou niekoľkých pohybov. Tieto sú spolu koordinované a sú plynulé. Poruchy chôdze sa často vyskytujú u seniorov. U osôb starších ako 70 rokov je výskytu porúch chôdze 35 %. U seniorov nad 80 rokov má normálnu chôdzu len 20 % z nich. Poruchy chôdze významne súvisia s kvalitou života pacientov.

Z klinického hľadiska rozlišujeme tieto typy porúch chôdze:

• Antalgická - krívanie, skrátenie fázy státia na postihnutej dolnej končatine, chôdza so šetrením končatiny kvôli bolesti
• Paretická - je tu prítomná asymetria, niekedy kohútia chôdza, vidieť deficit pohyblivosti, táto chôdza sa vyskytuje napr. po cievnych mozgových príhodách
• Spastická - porucha plynulosti chôdze, stuhnutosť, napr. po cievnych mozgových príhodách
• Ataktická - chôdza o širokej báze (nohy viac od seba), nekoordinovaná, poruchy mozočka
• Vestibulárna - chôdza, pri ktorej sa pacient nakláňa na stranu postihnutia vnútorného ucha
• Hypokinetická - pomalá šúchavá chôdza, kroky malé, napr. pri Parkinsonovej chorobe
• Dyskinetická - súčasťou chôdze sú aj mimovoľné pohyby
• Opatrná (úzkostná) - chôdza akoby "po ľade", široká báza, krátke kroky, mierny predklon - objavuje sa pri strachu
• Psychogénna - bizardné prejavy pri chôdzi, často silné spomalenie, pri niektorých psychických ochoreniach ako depresia, schizofrénia a pod.

Niektoré stereotýpie (vzorce) chôdze:

• Hnacia, pohonná - stvrdnutý postoj. Hlavu a krk má pacient predsadené pred hrudník dopredu.
• Nožnicová - pacient má dolné končatiny slabo ohnuté dovnútra. Ako kráča, kolená a stehná sa môžu prekrižovať alebo do seba vzájomne narážajú.
• Spastická - osoba vlečie za sebou nohy počas chodenia strnulo.
• Krokovitá - pacient ťahá špičky nadol a odiera si ich pri chôdzi o zem.
• Tackavá - osoba sa tacká pri chôdzi zo strany na stranu.
• Chúliaca - kĺby dolnej končatiny sa dávajú do flexie (ohnutia) a chôdza vyzerá, akoby pacient chcel ísť do kľaku. Táto chôdza sa často vyskytuje pri detskej mozgovej obrne.
• Šúchavá - pri takejto chôdzi pacient nezdvihne nohu od zeme a ťahá ju.

Pri lumboischiadickom syndróme môže tiež dôjsť k poruchám chôdze. Toto chrbticovo-končatinové ochorenie súvisí s vystúpením medzistavcovej platničky či s degeneratívnymi zmenami v oblasti stavcov. Vyšetrenie chôdze robí lekár, pričom okrem základných pohybov si všíma aj pohyby zaostávajúce.

Príčiny porúch chôdze

Medzi hlavné príčiny porúch chôdze patria:

• Poranenia nohy - pomliaždeniny, rany, poškodenie nervu a podobne
• Zlomeniny kostí
• Artritída - zápal kĺbu, aj pri reumatoidnej artritíde
• Artróza - opotrebovanie kĺbu
• Vrodené defekty - pes equinovarus (konská noha)
• Infekcie, ktoré poškodzujú tkanivá v dolnej končatine
• Naštiepená holeň - ochorenie vyskytujúce sa u atlétov s bolesťami holene
• Zápaly šliach svalov dolnej končatiny
• Psychologické poruchy
• Infekcie vnútorného ucha
• Tumory
• Ochorenia nervového systému ako cievna mozgová príhoda alebo sclerosis multiplex
• Poruchy zmyslového spektra - zrak, sluch, čuch, chuť, hmat a ich poruchy
• Ochorenia chrbtice - vysunutie medzistavcovej platničky, úrazy, degeneratívne zmeny
• Niektoré metabolické ochorenia - cukrovka, dna (hyperurikémia) - môžu viesť k poškodeniu nervov, ciev a kĺbov dolných končatín
• Kardiovaskulárne ochorenia - ateroskleróza niekedy môže viesť k zhoršeniu cirkulácie dolnými končatinami a k následnej zmene chôdze
• Niektoré lieky môžu viesť k zmene chôdze - sedatíva
• Obezita - zvýšená váha nad normu môže viesť k rýchlejšiemu poškodeniu veľkých nosných kĺbov dolnej končatiny. To môže viesť k deformácií dolnej končatiny a zmene chôdze

Zaujímavosti, diagnostika a prevencia

Ochorenia súvisiace s poruchami chôdze môžu byť diagnostikované pomocou RTG (röntgenu) alebo MRI (magnetickej rezonancie). Veľa objasní aj laboratórne vyšetrenie. Problematikou sa zaoberá špecialista ortopéd-traumatológ alebo neurológ. Často sa však jedná o multidisciplinárny problém, preto sa ku konzíliu privoláva aj rehabilitačný lekár. Je dôležité vyhľadať lekára, ak sa chôdza či chôdzové stereotýpie zmenili oproti norme. Často je to vtedy, keď pacient pociťuje točenie hlavy, pocit na vracanie, zdvojené videnie, vyhýba ho do strán, nevie prejsť po rovnej čiare a podobne. Medzi hlavné komplikácie porúch chôdze patria častejšie pády, svalová slabosť, náhla neschopnosť urobiť krok, bolesť či znížená schopnosť obstarať si bežné úkony. Pri antalgických vzorcoch správania a chôdze dochádza často k nerovnováhe medzi jednotlivými svalovými skupinami. Niektoré snopce sú neprirodzene dlhodobo napäté a to prehlbuje antalgickú chôdzu aj držanie tela.

Prevencia dbá na vystríhanie sa zraneniam pri športe, hlavne kontaktnom. Treba preto nosiť ochranné pomôcky. Pri obezite je vhodné okrem diéty zaradiť do denného programu aj pohybovú aktivitu. V zásade sa lieči pri poruchách chôdze základné ochorenie. Pri poraneniach či zlomeninách dolných končatín sa poranenie ošetrí a často sa nechá nastaviť dlaha na spevnenie. Prípadná fraktúra sa tak môže správne dohojiť. Pri infekčnom ochorení, ktoré môže okrem iného spôsobovať aj poruchy chôdze, sa podávajú antibiotiká, prípadne antivirotiká podľa prekázaného infekčného agensu. Fyzikálna terapia je tiež indikovaná. Slúži na spevnenie svalstva a úpravu chôdze i nesprávnych návykov pri chôdzi. Liečba býva zameraná na posturu (držanie tela), s obvyklým odporúčaním cvikov aj v domácich podmienkach. Prechádzky sú výbornou doplnkovou liečbou u pacientov, ktorým ochorenie nezabraňuje chodiť. Návyky získané v predchorobí upravujú chôdzu a zamedzia opakovanému zhoršeniu stavu. Niektorí pacienti majú chôdzu obmedzenú natoľko, že potrebujú pomocnú francúzsku barlu, paličku, chodítko či invalidný vozík. Niekedy je nutná chirurgická liečba, napríklad pri opotrebovaní kĺbovej chrupavky alebo pri úraze.

tags: #aka #mize #byt #chodza