Dymivosť 1.9 TDI 77kW: Pochopenie a riešenie problémov

Emisie vozidiel sú v súčasnosti jednou z kľúčových tém v automobilovom priemysle. S rastúcimi environmentálnymi požiadavkami na ekologickejšie vozidlá zohrávajú emisie zásadný podiel na tom, ako sú autá vnímané a hodnotené. Každý spaľovací motor má v technickom liste stanovené maximálne povolené limity emisií, ktoré musí spĺňať. Pri naftových motoroch je dôležitým parametrom súčiniteľ absorpcie, známy ako dymivosť. Tento článok sa zameriava na problematiku dymivosti naftových motorov, konkrétne s motorizáciou 1.9 TDI s výkonom 77kW, a na spôsoby, ako ju úspešne zvládnuť pri emisnej kontrole.

Diagram znázorňujúci proces merania emisií dieselového motora

Meranie emisií: Proces a jeho náročnosť

Od roku 2019 boli sprísnené nielen emisné normy, ale aj samotný proces priebehu merania emisií. Každé certifikované pracovisko musí kamerovo snímať pristavené vozidlo a celý proces merania. Samotný proces je navrhnutý tak, aby čo najpresnejšie zhodnotil aktuálny stav motora a jeho emisných parametrov.

Ak je to možné, meracie zariadenie emisií sa pripojí cez OBD konektor na riadiacu jednotku auta. To umožňuje overiť aktuálnu teplotu oleja, maximálne otáčky motora a ďalšie potrebné parametre. Dymivosť sa meria pri maximálnych otáčkach motora, takže je potrebné počítať s tým, že motor bude niekoľkokrát vytáčaný do maximálnych otáčok, často aj nad 5000 ot/min. Korektné meranie prebieha tak, že pedál akcelerátora je zošliapnutý naplno, nie plynulo. Meria sa aj čas, za ktorý sa dosiahli stanovené maximálne otáčky. Do výfukového potrubia je vložený snímač, ktorý zasiela namerané údaje priamo do meracieho zariadenia.

Na jedno meranie môže byť potrebné zošliapnutie plynového pedála 3 až 5-krát, v závislosti od nameraných hodnôt, pretože medzi jednotlivými meraniami je stanovená maximálna odchýlka. Ak vozidlo neprešlo prvým meraním, technik je podľa stanovenej metodiky povinný vykonať opakované meranie emisií. Ak pri opakovanom meraní auto vyhovuje stanoveným normám dymivosti, potom auto úspešne prešlo testom emisií.

Skúsenosti z praxe: Škoda Octavia a Alfa Romeo

Na certifikovanom pracovisku emisií boli podrobené testu dve vozidlá: Škoda Octavia z roku 2002 s motorom 1.9 TDI 81 kW a Alfa Romeo 159 s motorom 1.9 TDI 110 kW z roku 2007. Testovanie bolo vykonané dvakrát. Prvýkrát sa sledovalo, či obe autá prejdú emisiami na STK v štandardnom režime s dobre zohriatym motorom. Druhé meranie sa uskutočnilo po pridaní aditíva JLM Diesel Extreme Cleaner do 50 litrov nafty a najazdení približne 200 km.

Pri Octavii bola výsledná dymivosť v prvom meraní 1,13. Táto hodnota by znamenala neúspešné absolvovanie emisnej kontroly, pretože stanovená maximálna hodnota dymivosti podľa technického listu je 1. Po pridaní aditíva do nafty a najazdení približne 200 km klesla výsledná dymivosť na 0,88, čo je už v rámci povolených limitov.

V prípade Alfy Romeo 159 bolo prvé meranie relatívne dobré, ale aj tak by auto neprešlo testom emisií, pretože stanovená maximálna hranica bola 0,51 a nameraná hodnota 0,58. Je dôležité poznamenať, že majiteľ o toto vozidlo dobre stará a motor je zvyknutý na svižnú jazdu vo vysokých otáčkach. Po pridaní aditíva a najazdení približne 130 km ukázalo opakované meranie emisií hodnotu 0,51, čím sa vozidlo dostalo do povolených limitov.

Graf porovnávajúci výsledky merania emisií pred a po použití aditíva

DPF filter a jeho vplyv na emisie

Mérané vozidlo Alfa Romeo 159 už bolo vybavené filtrom pevných častíc (DPF). Je dôležité si uvedomiť, že ak sa počas testu emisií spustí regenerácia DPF filtra, nie je možné v teste pokračovať, pretože hodnoty budú skreslené v dôsledku vypaľovania filtra. V prípade veľmi častých regenerácií DPF filtra (každých 100-200 km), alebo ak auto jazdí primárne v meste, kde nedosiahne dostatočnú teplotu na úplné dokončenie regenerácie, odporúča sa použiť patentovanú prísadu do nafty JLM DPF Cleaner. Táto prísada oproti iným prípravkom obsahuje prvky platiny a ceru, ktoré veľmi účinne riešia problémy s regeneráciou DPF.

Význam správneho štýlu jazdy

Mnohé skúsenosti poukazujú na to, že spôsob jazdy má zásadný vplyv na dymivosť naftových motorov. Jazda na nízke otáčky, často spojená s honbou za čo najnižšou spotrebou, vedie k nedokonalému spaľovaniu a postupnému zanášaniu výfukového systému sadzami. Keď sa motor dlhodobo pohybuje v nízkych otáčkach (napríklad 1500 ot/min), riadiaca jednotka sa môže prispôsobiť tomuto štýlu jazdy, čo následne ovplyvňuje spaľovací proces.

Odborníci a skúsení vodiči sa zhodujú v tom, že naftový motor v osobnom automobile nie je to isté ako motor v traktore. Pre správne fungovanie a udržanie nízkej dymivosti je nevyhnutné občas motor poriadne prehnať vo vyšších otáčkach. Odporúča sa raz za čas, napríklad raz týždenne, dopriať motoru 20 až 30 minút jazdy v otáčkach 3000 - 3500 ot/min, pokojne až k červenému poľu otáčkomera. Táto "prehrievacia" jazda, ideálne na diaľnici, kde je možné udržiavať vyššie otáčky po dlhší čas, pomáha vyčistiť spaľovací priestor, vstrekovacie trysky a celý výfukový systém od usadenín a sadzí.

30. #motovlog Čo nerobiť s automatickou prevodovkou? | Daniel Miklóši radí

Prísady do nafty a ich účinnosť

Aditivovaná nafta môže skutočne vylepšiť emisie a reálne pomôcť pri prechode emisnou kontrolou. Je však dôležité najazdiť aspoň 100 km na aditivovanej nafte, aby sa účinky aditíva plne prejavili. Výrobca aditíva často odporúča na dosiahnutie najlepšieho výsledku jazdiť aspoň 30 minút v otáčkach nad 3000 ot/min. Preto je pred STK a meraním emisií odporúčané pridať do plnej nádrže (alebo aspoň do 50 litrov) extrémny čistič palivového systému, ako napríklad JLM Diesel Extreme Cleaner, a absolvovať jazdu po diaľnici, ktorá umožní držať motor vo vyšších otáčkach.

Je však mimoriadne dôležité podotknúť, že žiadna prísada do nafty nevyrieši skutočný technický problém v motore. Ak je problémom napríklad opotrebovanie vstrekovacích trysiek, nedostatočný tlak paliva alebo iné mechanické poškodenie, aditíva môžu pomôcť len čiastočne alebo vôbec.

Technické problémy a ich vplyv na emisie

V niektorých prípadoch, aj napriek správnemu štýlu jazdy a použitiu aditív, vozidlo nemusí splniť emisné normy. To môže signalizovať existujúci technický problém v motore. Napríklad, v prípade motorov s technológiou PD (Pumpa-Dýza), ako je spomínaný 1.9 TDI PD s výkonom 77 kW (kód motora BXE), sa s narastajúcimi kilometrami môže znižovať otvárací tlak vstrekovacích trysiek. Opotrebované trysky potom produkujú väčšie kvapky paliva, čo vedie k nedokonalému spaľovaniu a zvýšenej dymivosti. V takýchto prípadoch môže byť nevyhnutná repase vstrekovacích trysiek, čo predstavuje nemalú investíciu (v minulosti sa uvádzali ceny okolo 20 000 Kč). S najazdenými kilometrami sa môžu objaviť aj väčšie vôle v motore, čo môže ovplyvniť viskozitu oleja a jeho schopnosť tesniť. Niektorí vodiči preto preferujú hustejší olej (napr. 5W40) pre staršie motory namiesto redšieho (napr. 5W30), čo môže v teple lepšie pomôcť s tesnením.

Ďalším faktorom, ktorý môže ovplyvniť dymivosť, je stav rozvodového remeňa. Hoci priamo nesúvisí s dymivosťou, jeho pravidelná výmena (každých 5-6 rokov alebo podľa odporúčaní výrobcu) je kľúčová pre celkovú spoľahlivosť motora a prevenciu vážnych poškodení.

Správne fungovanie motora 1.9 TDI 77kW je teda kombináciou pravidelnej údržby, vhodného štýlu jazdy a v prípade potreby aj riešenia technických nedostatkov. Pochopenie mechanizmov tvorby dymivosti a aktívny prístup k starostlivosti o vozidlo sú kľúčom k úspešnému absolvovaniu emisnej kontroly a dlhodobo bezproblémovej prevádzke.

tags: #aka #ma #byt #dymivost #1 #9tdi