Trombóza: Tichý nepriateľ v žilách a tepnách – Príčiny, príznaky a prevencia

Všimli ste si, že v poslednom čase vám častejšie opúchajú nohy? Sú citlivé, až bolestivé na dotyk, prípadne chytajú modrú farbu? Zbystrite pozornosť. Všetko sú to možné príznaky trombózy. Toto ochorenie si možno ľahko zameniť s inými, navonok nevinnými prejavmi. Ak je však neliečené, môže spôsobiť závažné zdravotné komplikácie. V Slovenskej republike sa trombóza ročne podieľa na približne 1 000 až 1 500 úmrtiach. Ochorenie postihuje častejšie ženy, najmä kvôli hormonálnym faktorom ako tehotenstvo či hormonálna antikoncepcia. Včasná diagnostika a liečba sú kľúčové pre minimalizáciu rizík a zlepšenie prognózy pacientov.

Čo je to trombóza?

Trombóza je ochorenie krvných ciev, pri ktorom sa na ich stenách vytvorí krvná zrazenina - trombus. Ten v postihnutom mieste obmedzuje prietok krvi, čo zvyčajne spôsobuje ďalšie zdravotné ťažkosti. Krvné zrazeniny vznikajú napríklad, keď sa porežeme či iným spôsobom poraníme. Zhluky krvných doštičiek a červených krviniek zacelia ranu a bránia vykrvácaniu. Ide o prirodzený obranný mechanizmus tela. Problém nastáva, keď k zrážaniu dochádza vtedy, keď to nie je potrebné. Tromby vtedy abnormálne vznikajú priamo vnútri ciev. Môžu byť úplne bezpríznakové, ale aj vyvolávať bolesť, spôsobiť modranie kože a ak sa uvoľnia a upchajú dôležité tepny, tak aj život ohrozujúci stav zvaný embólia.

Pojem trombóza označuje tvorbu krvných zrazenín na stenách ciev. Tieto zrazeniny sa nazývajú trombus. Čím väčšia je zrazenina a čím viac zrazenín v tele máme, tým viac sa srdce musí namáhať a zvyšovať tlak krvi, aby bol rozvoz živín dostačujúci. Trombóza vzniká poškodením cievnej steny, najčastejšie v dôsledku poranenia. Ide o jednu z najčastejších pooperačných komplikácií. Krv sa zráža v mieste poškodenej cievy, aby zabránila krvácaniu. Súčasne dochádza k stiahnutiu poškodenej cievy, čím sa uľahčí uzatvorenie poranenia. Krvná zrazenina sa môže z miesta vzniku uvoľniť a putovať do ďalších častí tela. V tom prípade je unášaná prúdom krvi, kým neuviazne v niektorej cieve, ktorú čiastočne alebo úplne upchá. Tento dej sa nazýva embólia. Najnebezpečnejšie sú krvné zrazeniny putujúce do pľúc, mozgu alebo srdca, kde významne ohrozujú život pacienta. Ak sa trombóza objaví, musí byť ihneď liečená.

Trombus je teda pevná zrazenina krvi. Trombus zužuje lúmen cievy (prierez cievy), tok krvi sa musí zrýchliť aby bol orgán zásobený rovnakým objem krvi. Zrýchlený tok krvi spôsobuje, že srdce sa viac namáha a zvýši sa tlak. Najnebezpečnejšie je uvoľnenie trombu do krvného riečiska. Keď sa teda trombus odtrhne a putuje krvou ďalej, môže spôsobiť upchatie dôležitých ciev, čo vedie k vážnym stavom ako infarkt myokardu alebo pľúcna embólia.

Schéma prietoku krvi v tele

Aké sú príčiny vzniku trombózy?

Trombóza vzniká vtedy, keď sa v cieve vytvorí trombus, teda krvná zrazenina, ktorá zablokuje alebo zúži prietok krvi. Príčin vzniku trombózy je viacero, často sa navzájom kombinujú. Môže ísť o mechanické poškodenie pri úraze, chirurgickom zákroku alebo zápale cievy. U starších ľudí alebo pri ochoreniach ciev sa môže stena cievy ľahšie narušiť a vytvoriť priestor pre vznik trombu.

Vzniku trombózy zvyčajne predchádzajú 3 hlavné faktory, nazývané aj Virchowova trias:

  1. Poškodenie vnútornej výstelky cievnej steny (endotelu): K tomu môže dôjsť narušením cievy zavedením katétra, po úraze, po chirurgickom zákroku alebo operácii, v dôsledku fajčenia, ale aj pri zápalových procesoch.
  2. Zvýšená zrážanlivosť krvi (hyperkoagulačný stav): Toto je stav, pri ktorom sú zvýšené hladiny niektorých zložiek v krvnom obehu, napríklad krvných zložiek či protrombotických proteínov. Tento stav vzniká napríklad po niektorých formách hormonálnej antikoncepcie, v tehotenstve, pri fajčení, obezite, rakovine alebo pri dehydratácii.
  3. Spomalenie prúdenia krvi (stáza): Keď krv v cievach prúdi pomalšie, zvyšuje sa pravdepodobnosť zrážania. Toto môže byť spôsobené dlhodobým sedením, imobilitou, alebo tiež ochoreniami srdca či žíl.

Krvné zrazeniny vznikajú napríklad, keď sa porežeme či iným spôsobom poraníme. Zhluky krvných doštičiek a červených krviniek zacelia ranu a bránia vykrvácaniu. Ide o prirodzený obranný mechanizmus tela. Problém nastáva, keď k zrážaniu dochádza vtedy, keď to nie je potrebné. Tromby vtedy abnormálne vznikajú priamo vnútri ciev.

Aké druhy trombózy poznáme?

Podľa toho, v akej cieve sa vytvorí zrazenina, rozlišujeme dva základné typy trombózy:

  • Žilová (venózna) trombóza: Ak trombus upchá žilu. Pri tomto type sa krv z postihnutej časti tela nedostatočne vracia späť k srdcu, čo vedie k jej hromadeniu a opuchu. Najčastejšou formou je hlboká žilová trombóza (HŽT), ktorá postihuje hlboké žily nôh.
  • Tepnová (arteriálna) trombóza: Ak trombus upchá tepnu. Pri tomto type je obmedzený prísun okysličenej krvi do orgánu alebo končatiny, ktorú tepna zásobuje, čo môže viesť k ischémii (nedokrveniu) až k odumretiu tkaniva.

Toto ochorenie zvykneme klasifikovať aj na základe miesta výskytu na tele:

  • Hlboká žilová trombóza (HŽT): Najčastejší typ, zodpovedný približne za 90 % prípadov. Trombus vzniká v takzvaných hlbokých žilách, spravidla v nohách.
  • Cerebrálna trombóza: Zriedkavý, ale veľmi nebezpečný typ, kedy zrazenina upchá jednu z hlavných žíl v mozgu. Môže spôsobiť príznaky podobné cievnej mozgovej príhode.
  • Trombóza žíl horných končatín: Je pomerne vzácna, postihuje napríklad väčšiu žilu v podpazuší či pod kľúčnou kosťou.
  • Trombóza portálnej žily: Kedy zrazenina vznikne vnútri jednej z najdôležitejších žíl v tele, ktorá zásobuje orgány brušnej dutiny.
  • Trombóza koronárnych tepien: Upchatie tepien zásobujúcich srdce, ktoré môže viesť k infarktu myokardu.
  • Trombóza v dutinách srdca: Napríklad v ľavej srdcovej predsieni pri fibrilácii predsiení alebo nástenný trombus ľavej komory ako komplikácia infarktu myokardu. Tieto tromby sú pôvodcom embolizácie do rôznych orgánov.
  • Budd-Chiariho syndróm: Pomerne zriedkavá trombóza pečene.
  • Renálna trombóza: Vznikajúca v obličkových žilách, môže znižovať funkciu obličiek.

Aké sú príznaky trombózy?

Trombóza môže byť najmä v počiatočných štádiách bezpríznaková. V tom je ukryté riziko, pretože môže škodiť aj bez citeľných prejavov. Navyše, príznaky trombózy sa môžu u rôznych ľudí líšiť. Závisia od typu, miesta vzniku zrazeniny, jej závažnosti, veku pacienta, celkového zdravotného stavu a ďalších faktorov, vrátane dedičnosti.

Medzi varovné príznaky trombózy patria:

  • Opuch na postihnutom mieste, vodnatosť.
  • Bolestivosť a citlivosť na dotyk.
  • Pocit pichania v končatine pri pohybe.
  • Nabehnutie, naplnenie žíl.
  • Brnenie, mravčenie, pnutie v končatinách.
  • Na dotyk teplejšia pokožka.
  • Modrá až fialová pokožka, nevysvetliteľný vznik modrín.
  • Malátnosť, slabosť, dezorientácia.
  • Pocit náhlej nevoľnosti bez zjavnej príčiny.
  • Zhoršené vnímanie, fungovanie mysle.
  • Zrakové poruchy, bolesť za okom.
  • Zriedkavejšie vznik epileptických záchvatov.

Príznaky trombózy sa zvyčajne prejavujú v tej časti tela, kde vznikla zrazenina. Neplatí to však absolútne vždy, trombus sa totiž môže uvoľniť a spôsobiť problémy aj v iných partiách. Hĺbková žilová trombóza môže nadobudnúť aj chronický charakter. Hovoríme o takzvanom posttrombotickom syndróme. Príznaky, najmä opuch a bolestivosť nôh, vtedy dlhodobo komplikujú život pacienta, prípadne sa opakovane vracajú aj pri aktívnej liečbe.

Ilustrácia opuchnutej nohy

Prečo je trombóza nebezpečná?

Trombus sa môže odtrhnúť od steny cievy a cestovať krvnými cievami do iných častí tela. Keď sa dostane do pľúc (pľúcna embólia), srdca (infarkt) alebo mozgu (mozgová mŕtvica), môže spôsobiť život ohrozujúce stavy.

Jedným z najnebezpečnejších následkov trombózy je pľúcna embólia. Keď trombus dosiahne pľúca a zablokuje prietok krvi v pľúcach, môže to narušiť okysličovanie krvi, čo vedie k dýchavičnosti, bolesti na hrudi a v závažných prípadoch k náhlemu úmrtiu.

Ak sa trombus vytvorí v mozgových cievach alebo sa tam dostane, môže zablokovať prietok krvi do časti mozgu, čo vedie k mozgovej príhode. Ide o mimoriadne závažné neurologické ochorenie, ktoré až v 70 % prípadoch postihuje ženy. Medzi rizikové faktory patrí kombinácia fajčenia a užívania hormonálnej antikoncepcie. Tento druh trombózy si vyžaduje okamžitý zásah lekárov. Ak je odhalený včas, prognóza je pozitívna a následky minimálne. Pri neskorom zákroku však hrozí mŕtvica, mozgový infarkt, či trvalé neurologické poškodenia.

Trombóza v koronárnych tepnách (tepnách zásobujúcich srdce) môže viesť k infarktu myokardu (srdcovému infarktu), pretože svalové bunky srdca začnú odumierať v dôsledku nedostatku kyslíka. Aj v tomto prípade hrá dôležitú úlohu čas. Akonáhle sa objavia prvé príznaky - bolesti na hrudi, dýchavičnosť, tŕpnutie končatín (zvyčajne ľavej ruky), bolesti hlavy či malátnosť, je potrebné urgentne vyhľadať lekársku pomoc.

Čo sa deje počas infarktu? – Krishna Sudhir

Rizikové faktory trombózy

Trombóza má pomerne širokú škálu rizikových faktorov. Niektoré sú vrodené, ďalšie súvisia s navonok nesúvisiacimi zdravotnými ťažkosťami, iné zasa vyplývajú zo životosprávy.

Medzi najčastejšie patria:

  • Poruchy zrážania krvi (vrodené alebo získané).
  • Ochorenie či poranenie žíl (napr. kŕčové žily, zápaly žíl).
  • Choroby obmedzujúce pohyblivosť:
    • Dlhodobé pripútanie na lôžko, imobilita (napr. po úraze, operácii, pri ťažkej chorobe).
    • Zlomeniny, poranenia pohybového ústrojenstva.
    • Dlhšie sedenie (napr. pri cestovaní lietadlom, trvajúcom nad 4 hodiny), ale aj sedavý spôsob života.
  • Výskyt trombózy či porúch zrážanlivosti v rodine (genetická predispozícia).
  • Hormonálna terapia či antikoncepcia (zvlášť kombinácia estrogénov a progestínu).
  • Autoimunitné ochorenia, ktoré zvyšujú zrážanlivosť krvi (napr. systémový lupus erythematosus).
  • Ateroskleróza - kôrnatenie ciev.
  • Cukrovka.
  • Vysoký cholesterol či krvný tlak.
  • Dlhodobý nedostatok pohybu.
  • Vyšší vek.
  • Dehydratácia.
  • Fajčenie.
  • Nadváha a obezita.
  • Tehotenstvo a obdobie po pôrode.
  • Nádory a iné závažné, najmä zápalové ochorenia.
  • Niektoré lieky (napr. kortikosteroidy).

Infografika znázorňujúca rizikové faktory trombózy

Ako prebieha diagnostika trombózy?

Lekár po odobratí anamnézy začne s fyzikálnym vyšetrením, počas ktorého môže prehmatať postihnutú oblasť (zvyčajne nohy) a hľadať príznaky, ako sú opuch, citlivosť, zmena farby kože alebo zvýšená teplota.

Najbežnejšou a neinvazívnou metódou na diagnostiku hlbokej žilovej trombózy je takzvaný Dopplerov ultrazvuk. Zobrazuje prietok krvi v žilách, aby sa zistilo, či je prítomná krvná zrazenina, a kde presne sa nachádza. Lekár môže vykonať tento test opakovane, aby sledoval vývoj trombu.

CT angiografia s aplikáciou kontrastnej látky umožňuje presnejšie sledovanie prietoku krvi a identifikáciu zrazenín v pľúcach alebo v iných častiach tela.

Lekár môže pacienta poslať na krvné testy na určenie hodnoty D-diméru. Ide o fragment bielkoviny, ktorý sa uvoľňuje do krvi, keď sa rozpadá krvná zrazenina. Ak je hladina D-diméru v krvi zvýšená, môže to naznačovať prítomnosť trombózy. Tento test sa používa na vylúčenie trombózy, ale zvýšené hodnoty nemusia vždy znamenať prítomnosť trombu, preto je často potrebné ďalšie vyšetrenie.

Podľa príznakov sa tiež používa EKG vyšetrenie (elektrokardiogram) na monitorovanie srdcovej aktivity, najmä ak existuje podozrenie na pľúcnu embóliu. Echokardiografia môže pomôcť zistiť, či zrazenina ovplyvňuje funkciu srdca.

Röntgen pľúc sa používa na vylúčenie iných príčin bolesti na hrudi alebo dýchavičnosti, zatiaľ čo pľúcna scintigrafia je špecializované vyšetrenie na identifikáciu pľúcnej embólie, ktoré ukazuje, ako dobre krv prúdi do pľúc.

Na základe závažnosti ochorenia potom stanovuje liečbu.

Liečba a prevencia trombózy

Počas liečby sa podávajú takzvané antikoagulanty na rozpustenie krvných zrazenín alebo na zabránenie ich ďalšiemu rastu a vzniku nových. Medzi najčastejšie používané patria heparín a warfarín, ale aj moderné priame perorálne antikoagulanciá (DOACs) ako rivaroxaban, apixaban, dabigatran či edoxaban. Súbežne prebieha aj kompresná liečba. Tá má za úlohu posilniť žilové steny a predchádzať vzniku trombov do budúcnosti. Pacient pri nich nosí kompresné pančuchy, ktoré zároveň bránia vzniku chronických problémov.

Pri závažnejších stavoch, keď je potrebné rýchlo obnoviť prietok krvi a znížiť riziko trvalého poškodenia alebo úmrtia, sa používa zákrok trombolýza. Lekári pacientovi podávajú lieky trombolytiká alebo fibrinolytiká s cieľom rozpustiť zrazeninu, ktorá bráni prietoku krvi. Tieto lieky pôsobia na rozklad fibrínu - proteínu, ktorý tvorí štruktúru krvnej zrazeniny. Podávajú sa buď intravenózne (cez žilu), alebo priamo do miesta, kde sa nachádza krvná zrazenina (katétrová trombolýza). V niektorých prípadoch je možná aj mechanická trombektómia - chirurgické odstránenie zrazeniny.

Pri liečbe, ale aj prevencii trombózy zohráva dôležitú úlohu tiež úprava životosprávy.

Pacientom sa odporúča:

  • Aktívny pohyb: Najmä cvičenie s dolnými končatinami, dlhšie prechádzky, cyklistika, plávanie.
  • Vyhýbanie sa dlhodobému sedeniu alebo státiu: Pri sedavej práci si dávať častejšie prestávky na prechádzku alebo precvičenie nôh.
  • Dostatočná hydratácia: Pomáha riedeniu krvi. Piť čistú vodu, nesladené čaje.
  • Obmedzenie, ideálne úplne stopnutie fajčenia: Fajčenie poškodzuje cievy a zvyšuje riziko trombózy.
  • Pestrý a vyvážený jedálniček: Na zníženie cholesterolu, udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti. Zamerať sa na potraviny bohaté na omega-3 mastné kyseliny, vlákninu a antioxidanty.

Pri trombóze sa odporúča zamerať aj na príjem určitých živín, ktoré môžu podporiť zdravie ciev a zlepšiť prietok krvi:

  • Omega-3 mastné kyseliny: Majú protizápalové účinky a môžu znižovať riziko tvorby krvných zrazenín.
  • Horčík: Prispieva k relaxácii ciev a regulácii krvného tlaku.
  • Vitamín C: Má antioxidačné vlastnosti a pomáha posilňovať steny ciev, čím znižuje riziko ich poškodenia.
  • Zinok: Je dôležitý pre imunitný systém a regeneráciu tkanív.
  • B-komplex (najmä vitamíny B6, B12 a kyselina listová): Podporuje znižovanie hladiny homocysteínu, ktorý je spojený so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych ochorení vrátane trombózy.

V rizikových situáciách, ako sú dlhodobé imobilizácie, tehotenstvo alebo pri kŕčových žilách, sa odporúča používanie kompresných pančúch.

Ilustrácia kompresných pančúch

Kedy vyhľadať lekára?

Vyhľadajte lekársku pomoc, ak spozorujete náhly opuch končatiny, bolesť alebo citlivosť na dotyk, najmä v oblasti nôh alebo lýtok. Ďalšími varovnými príznakmi môžu byť zmena farby pokožky na modrastý alebo červený odtieň a zvýšená teplota na postihnutom mieste.

Ak sa trombóza nachádza v pľúcach, čo spôsobuje pľúcnu embóliu, symptómy zahŕňajú náhlu dýchavičnosť, bolesť na hrudníku, rýchly srdcový tep a kašeľ, ktorý môže byť spojený s vykašliavaním krvi. Tieto príznaky sú veľmi závažné a vyžadujú urgentnú návštevu pohotovosti, pretože pľúcna embólia môže ohroziť život.

Opuchy a bolestivosť v nohách neradno podceňovať. Hoci niekedy ide o pomerne nevinné príznaky, v istých prípadoch môžu signalizovať prítomnosť zrazeniny. Neliečená trombóza môže viesť k chronickým problémom, ale aj život ohrozujúcim stavom. Návštevu lekára neodkladajte. Ešte lepšie urobíte, ak si dáte záležať aj na prevencii. Posledný úsek cesty do práce prejdite po vlastných, pri sedavom zamestnaní si dávajte častejšie prestávky - poďakujú sa vám tiež oči a krčná chrbtica. Pite dostatok vody a vyhnite sa fajčeniu.

V prípade neistoty vždy konzultujte svoj stav s odborníkom.


Upozornenie: Článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie alebo konzultáciu ohľadom vášho zdravotného stavu s lekárom alebo iným kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom.

tags: #ak #sa #vytvaraju #tromby #v #tele