Len sedem kilometrov od baníckeho mestečka Rožňava sa skrýva skutočná perla medzi kaštieľmi na Slovensku - kaštieľ v Betliari. Toto monumentálne sídlo, obklopené rozľahlým anglickým parkom, predstavuje nielen najnavštevovanejší, ale aj jeden z najkrajších kaštieľov na juhovýchodnom Slovensku. Jeho bohatá história, impozantná architektúra a rozsiahle zbierky svedčia o výnimočnom vkuse a prepychu jeho niekdajších majiteľov, rodiny Andrássyovcov, ktorá patrila medzi najvýznamnejších aristokratov v Európe 19. storočia.
Počiatky a vývoj sídla
Na mieste dnešného kaštieľa stál v minulosti malý vodný hrádok, ktorý si postavil známy rod Bebekovcov, vlastniaci aj neďaleký hrad Krásna Hôrka. Po tom, ako Bebekovci v roku 1566 opustili územie Horného Uhorska, ich majetky prešli do rúk cisárskeho dvora. V roku 1578 bol Peter I. Andrássy prevelený na hrad Krásna Hôrka, čím sa v Gemeri začala takmer štyristoročná „vláda“ jeho rodu. Dlhé roky boli Andrássyovci v pozícii hradných kapitánov, no v roku 1642 získal Matej II. Andrássy krásnohorské panstvo i betliarske majetky do dedičného vlastníctva od kráľa Ferdinanda III.
Počiatočné fázy stavebných dejín kaštieľa sú nejasné, no klenby s lunetami, ktoré sa zachovali v takmer celom prízemí, pochádzajú zo 17. storočia. O klasicistickej podobe kaštieľa za grófa Leopolda Andrássyho z 80. až 90. rokov 18. storočia sa dozvedáme predovšetkým z archívnych prameňov, no dokumentujú ju aj pruské a české klenby v severnom trakte prvého poschodia. V tej dobe sa začal okolo kaštieľa vytvárať aj rozsiahly anglický park s početnými romantickými stavbičkami.
Kaštieľ bol vo vlastníctve Andrássyovcov takmer nepretržite až do roku 1945. Len niekoľko rokov 19. storočia bol v rukách rodu Nádasdyovcov, ktorí ho predali Pálffyovcom a Grovestinsovcom. Starý rodový majetok so sídlom získal späť pre Andrássyovcov gróf Emanuel I., prezývaný „Železný gróf“, významná osobnosť kultúrno-spoločenského života Uhorska a výrazná postava vtedajšieho železorudného priemyslu. Práve k jeho menu sa viaže posledná veľká prestavba kaštieľa v rokoch 1881 - 1886, ktorá mu dala dnešný vzhľad. Počas tejto romanticko-historizujúcej prestavby bol pôvodný klasicistický objekt nadstavaný o jedno celé poschodie a na západnej strane bola vybudovaná mohutná veža neogotického schodiska.
Počas tej doby sa menila aj funkcia sídla. V druhej polovici 19. storočia sa stalo výlučne poľovnícko-reprezentačným. Na prvom poschodí bola vytvorená galéria predkov, do ktorej sa návštevník dostane cez honosné dubové schodisko s vitrážovými oknami. Na druhom poschodí vznikla obrazáreň so stropným osvetlením, ktorá bola na začiatku 20. storočia adaptovaná na knižnicu.
Emanuelov syn, gróf Gejza I., nechal kaštieľ začiatkom 20. storočia zmodernizovať, čím vznikla skutočne luxusná rezidencia s elektrickým osvetlením, ústredným kúrením, 16 kúpeľňami a početnými pohodlnými apartmánmi. V kaštieli sa okrem rodiny Andrássyovcov zdržiavala aj spoločenská elita, ktorá sa zúčastňovala na chýrnych betliarskych poľovačkách.
Bohatstvo interiéru a zbierok
Kaštieľ v sebe skrýva nespočetné množstvo krás, bohatstva a tajomstiev. Bohaté zbierky umeleckých predmetov, kníh, malieb a vzácneho dobového nábytku svedčia o vkuse a prepychu niekdajších pánov. Pri prehliadke sa určite nudiť nebudete.
Galéria predkov a umelecké diela:Kaštieľ sa pýši množstvom obrazov - je ich vyše 500. Väčšinou ide o portréty rodinných príslušníkov, z ktorých mnohí zastávali vysoké vojenské, cirkevné či politické funkcie. Mimoriadnu pozornosť si zaslúži sieň Nádasdyho husárov, kde je vystavených 34 portrétov husárov v uniformách z 2. polovice 18. storočia. Okrem toho, že ide o jedinú intaktne zachovanú vojenskú galériu na Slovensku, na niektorých portrétoch je zachytené meno a hodnosť osoby. V zbierkach sa nachádza viacero historických malieb, z ktorých vyniká monumentálna kompozícia rakúskeho maliara Franza Adalberta Seligmanna z roku 1887, zobrazujúca poľovačku cisára Otta I. s pážaťom Leopoldom I. Zaujímavé sú aj diela od uhorského maliara Žigmunda Vajdu, dvorného maliara Emanuela I. a jeho syna Gejzu I., či od vynikajúceho maliara Júliusa Bencúra. Andrássyovci boli známi ako zberatelia starožitností a umeleckých diel, preto dnes môžeme obdivovať diela významného holandského maliara zátiší Otta Marseus van Schrieck zo 17. storočia či tabuľovú maľbu klaňanie sa troch kráľov z druhej polovice 16. storočia.
Knižnica s nepoznaným bohatstvom:Najväčším bohatstvom kaštieľa je nádherná knižnica, ktorá sa pýši viac ako 15 000 zväzkami kníh. Napísané sú v 15 jazykoch a skrývajú v sebe poznatky z teológie, histórie, geografie a filozofie. Najstaršie zväzky sú z 15. storočia. Pôvodná knižnica bola založená Leopoldom Andrássym v druhej polovici 18. storočia a jej interiér pochádza z rokov 1792 - 1795. Fond pozostáva prevažne z vedeckej literatúry 18. a 19. storočia.
Exotické zbierky a kuriozity:Ďalšou zaujímavosťou kaštieľa sú dve egyptské múmie, ktoré si Andrássyovci priviezli zo svojich exotických ciest. Ide o hodnotné artefakty s potvrdeným egyptským pôvodom. Jedna z múmií má tritisíc rokov a druhá je o tisíc rokov mladšia. Na prízemí sú zase trofeje z ciest - krokodíl, slon africký, korytnačka obrovská či nosorožec. Zaujímavé sú aj slonie nohy, ktoré boli využívané na odkladanie vychádzkových palíc šľachty. V ostatnej dobe začal kaštieľ odkrývať svoje tajomstvá. Pri veľkom upratovaní sa našli predmety, na ktoré roky sadal prach, a práve tieto stratené a zabudnuté predmety boli vystavené v zaujímavej výstave „Čo ukrýva kaštieľ“.
Tajomné schody a plné vykurovanie:Začiatkom roka boli v kaštieli Betliar objavené schody, ktoré zjavne nevedú na žiadne logické miesto. Schody boli dlho zamurované a podarilo sa ich objaviť iba nedávno. Presný dôvod ich vzniku je ťažké zistiť. Ďalšie schodisko, ktoré nie je prístupné verejnosti, slúžilo výlučne služobníctvu. Kaštieľ v Betliari bol kompletne vykurovaným objektom, čo koncom 19. storočia vôbec nebolo obvyklé.
Cena EUROPA NOSTRA:Krása a zachovalosť tejto budovy bola ocenená cenou za rekonštrukciu EUROPA NOSTRA, ktorá prebehla pred 20 rokmi. Našťastie sa kaštieľ vyhol vojnovému plieneniu, a tak sa jeho interiér a rodové zbierky uchovali až dodnes v perfektnom stave. Dnes je v ňom umiestnené múzeum s expozíciou „Bytová kultúra šľachty v 18. a 19. storočí“.
KAŠTIEĽ BETLIAR A JEHO ZÁHADY (BETLIAR MANOR) 4K
Anglický park - oáza pokoja a romantiky
Okolo kaštieľa sa rozprestiera nádherný anglický park, ktorý má dnes rozlohu 81 hektárov a je jedným z najkrajších historických parkov na Slovensku. Park začali budovať Andrássyovci už v 18. storočí s pomocou významného záhradného architekta Henricha Nebiena, neskôr v tom pokračoval Jozef Bergman. O ich majstrovskom talente sa pri prechádzke presvedčíte takmer za každým stromom.
Park je plný romantických zákutí, vzácnych stromov, fontán a jazier. Po celom areáli sú roztrúsené malé stavby a v odľahlejších častiach parku môžete pri troche šťastia stretnúť divú zver.
Romantické stavby a vodné prvky:Najväčšou niekdajšou atrakciou bol kamenný Vysoký vodopád s nádržou, pod ktorým sa ukrývala jaskyňa pre ľadové medvede. Začiatkom 20. storočia tu Andrássyovci chovali ľadové medvede. V severnej časti parku sa nachádza budova pripomínajúca stredoveký hrad, ktorá slúžila ako Zverinec. Ešte pred 1. svetovou vojnou sa tu nachádzal chov vzácnych zvierat ako medveďov, rysov a divých mačiek. Okrem zvierat mali Andrássyovci aj iné vášne, ktoré sa odzrkadlili aj v architektúre parku. Gróf Leopold Andrássy bol zanieteným slobodomurárom, preto si dal v parku postaviť slobodomurársky pavilón s polygonálnym pôdorysom. Cez betliarsky potok bol postavený typický Japonský most s klobúkovou strechou, ktorý dnes možno obdivovať v podobe repliky. Láska k východnej kultúre sa prejavila aj na ďalšej stavbe v parku - Rotunde, postavenej Leopoldom Andrássym v roku 1811 ako knižnica. V parku je mnoho fontán, niektoré z nich slúžili bohatým majiteľom počas horúčav ako súkromné kúpaliská. Jednou z najkrajších fontán v parku je fontána nachádzajúca sa pred kaštieľom, uprostred ktorej je nádherná socha bohyne Psyché.
Dendrologická rozmanitosť:Park je plný vzácnych stromov ako sú lipy, javory, jasene, duby, hraby, buky a mnoho ďalších. Okrem týchto stavieb sú všade vysadené nádherné staré stromy. Múzeum tak nadviazalo na tradíciu Andrássyovcov v pestovaní ruží, ktoré krášlili okolie kaštieľa od 80. rokov 19. storočia až do konca druhej svetovej vojny. Počas celých prázdnin v júli a v auguste je kaštieľ v Betliari otvorený aj v pondelky, teda 7 dní v týždni.
Betliar - obec s bohatou históriou
Obec Betliar leží na hlavnej ceste medzi Dobšinou a Rožňavou, pod svahmi Volovských vrchov. V minulosti bolo hlavným zamestnaním betliarčanov baníctvo, boli tiež známymi remeselníkmi, vynikali v tkáčstve, murárstve a spracovaní dreva. Rozmach ťažby a spracovania železných rúd v 18. a 19. storočí priniesol početné pracovné príležitosti v obci a tým jej prosperitu.
Z historických budov okrem kaštieľa je najstarší rímskokatolícky kostol sv. Alžbety vdovy z 1. polovice 14. storočia so zaujímavými klenbami a vnútorným zariadením a evanjelický kostol augsburského vyznania postavený v roku 1786. V obci sa nachádza aj evanjelická fara a obecná škola, budova hasičskej zbrojnice, sídlo správcu majetkov Andrássyovcov (dnes budova Správy lesov) a budova Obecného úradu. Malý park so sochou sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia dotvára historický obraz obce.
Obec sa pýši aj mnohými ďalšími pamätihodnosťami, ako sú rodinné domy z prelomu 19. a 20. storočia, bytový dom v lokalite „Píla“ postavený pre zamestnancov Andrássyovcov, budova základnej školy z roku 1911, budova železničnej stanice z roku 1874, či bytové domy na Nižnej Maši z 19. storočia. Neďaleko sa nachádza aj rodný dom Júliusa Koššutha, zakladateľa Pohrebného podporného združenia na Slovensku.
Súčasnosť obce charakterizuje čulý cestovný ruch. Najmä počas letných mesiacov navštívi Betliar a jeho pamiatky, predovšetkým muzeálnu expozíciu kaštieľa a historický anglický park, množstvo domácich i zahraničných turistov. Vďaka tomu sa obec stáva známou v mnohých krajinách sveta.
Kaštieľ v Betliari je jedným z mála kaštieľov na Slovensku, ktorý sa po roku 1945 zachoval so svojím pôvodným zariadením a zbierkami. Nepostretol ho osud iných šľachtických rezidencií - jeho zariadenie nerozkradli, nebol prestavaný a prakticky od znárodnenia slúži účelom múzea. Týmto spôsobom sa zachovala autentická atmosféra života aristokracie a jej vkus, ktorá návštevníkov uchvacuje dodnes.