Právo orgánov činných v trestnom konaní, ktorými sú policajt a prokurátor, začať trestné stíhanie a vzniesť obvinenie je kľúčové pre fungovanie právneho štátu. Avšak, toto právo nie je absolútne a musí byť vykonávané v súlade so zákonom, aby bola zabezpečená spravodlivosť a ochrana práv každého jednotlivca. Ústava Slovenskej republiky, konkrétne v článku 17 odseku 2, zaručuje každému občanovi právo, že nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak, než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Toto právo je rovnako zakotvené aj v Trestnom poriadku.
Každé uznesenie o začatí trestného stíhania, či už vo veci bez vzneseného obvinenia, alebo o vznesení obvinenia, podlieha dozoru prokurátora. Tento dozor má zabezpečiť zákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní. Je dôležité si uvedomiť, že samotný fakt, že spis preskúmal prokurátor, automaticky neznamená, že začatie trestného stíhania alebo vznesenie obvinenia bolo zákonné. Ak zákonodarca zveril prokurátorovi oprávnenie vykonávať dozor, neznamená to, že policajti môžu postupovať nezákonne. V prípade, že dôjde k nezákonnému postupu, je zákonnou povinnosťou prokurátora takéto uznesenie zrušiť.
Zákonné podmienky pre začatie trestného stíhania
Vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania alebo vznesení obvinenia nesmie závisieť od ľubovôle policajta, ale výlučne od splnenia zákonných podmienok. Tieto podmienky sú jednoznačne uvedené v §199 a §206 Trestného poriadku. Podľa §199 odseku 3 a §206 odseku 3 Trestného poriadku, uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať presný opis skutku s uvedením miesta a času jeho spáchania, ako aj iných relevantných okolností. Okrem toho musí uvádzať zákonné pomenovanie trestného činu a príslušné ustanovenie Trestného zákona. Dôležité je, že toto uznesenie neobsahuje odôvodnenie.
Všetky tieto náležitosti by mali byť rešpektované v každom prípade, bez ohľadu na osobu podozrivého. Ak je niekto podozrivý z trestného činu, orgány činné v trestnom konaní musia najprv zistiť, či sa skutok vôbec stal, kedy a kde, za akých okolností a či takéto konanie napĺňa znaky trestného činu. Až na základe týchto zistených skutočností môže byť vydané uznesenie o začatí trestného stíhania. Ak sú navyše na základe vykonaných dôkazov zistené aj dôvody na podozrenie zo spáchania tohto trestného činu konkrétnou osobou, vtedy môže byť vydané aj uznesenie o vznesení obvinenia.
Nezaväzné uznesenia a ich dôsledky
Ak v uznesení chýbajú vyššie uvedené podstatné skutočnosti, jedná sa o nezákonné uznesenie, ktoré by mal prokurátor zrušiť. V poslednom období sa však objavujú prípady, kedy sú vydávané uznesenia, ktoré uvádzajú, že skutok sa stal v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste. Dokonca, v prípade sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uznesenie o vznesení obvinenia formulovalo skutok tak, že k nemu malo dôjsť v presne nezistenom čase, na presne nezistenom mieste a dokonca aj v presne nezistenej veci. Takéto uznesenie bolo generálnym prokurátorom SR zrušené ako nezákonné. Zarážajúce je, že takéto uznesenie nevydal policajt, ale dokonca prokurátor.
Aký je súdny proces v trestnom konaní?
Z pohľadu sudcu, ale aj bývalého prokurátora, takéto uznesenia nemôžu byť považované za zákonné, rovnako ako všetky následné úkony. Takýto postup je nevyhnutný, ak orgány činné v trestnom konaní chcú postupovať v súlade s Trestným poriadkom. Nikto by nemal začať trestné stíhanie alebo stíhať niekoho len preto, že to niekto chce alebo je to politicky očakávané. Nie je správne ani zákonné vydávať uznesenia bez akéhokoľvek určenia času alebo miesta spáchania skutku s očakávaním, že sa tieto skutočnosti upresnia v priebehu dokazovania.
Právo na obhajobu a presnosť informácií
Je samozrejmé, že v priebehu trestného konania môže dôjsť k upresneniu času alebo miesta spáchania trestného činu. Je však dôležité rozlišovať medzi upresnením už uvedeného času a miesta a ich úplným neurčením v uzneseniach. Ak nejakú skutočnosť právna norma vyžaduje, musí byť v uznesení uvedená. Uvedenie týchto dôležitých skutočností nie je dôležité len z hľadiska totožnosti skutku, ale predovšetkým z hľadiska zabezpečenia práva na obhajobu.
Ak obvinený nevie, kedy a kde mal spáchať trestný čin, nemôže sa účinne brániť. Nemôže napríklad predložiť alibi, pretože nevie, z akého obdobia má predkladať dôkazy o svojej neprítomnosti na mieste činu. Ako má predložiť dôkaz na svoju obranu z určitého obdobia, keď ani nevie, kedy sa mal skutku dopustiť?
Hoci uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci neobsahuje odôvodnenie a nie je proti nemu prípustná sťažnosť, neznamená to, že trestné stíhanie je možné začať pre hocijako naformulovaný skutok, ktorý formálne napĺňa znaky trestného činu, ale v skutočnosti tomu tak nie je. Neprípustnosť sťažnosti proti uzneseniu o začatí trestného stíhania nemôže byť dôvodom na jeho nezrušenie v prípadoch, ak bolo vydané bezdôvodne, len za účelom vykonávania procesných úkonov, ktoré môžu byť použité na súde, alebo bez uvedenia času a miesta spáchania skutku.
Prokurátor je zo zákona povinný v rámci dozoru, aj bez podania sťažnosti, preskúmať každé takéto rozhodnutie a v prípade nesplnenia zákonných podmienok ho zrušiť.
Odmietnutie obžaloby a náprava nezákonného postupu
Môže sa stať, že nezákonné uznesenie (bez uvedenia miesta a času spáchania, alebo vydané bezdôvodne) nie je zrušené prokurátorom, alebo dokonca je podaná obžaloba. V takýchto prípadoch nie je dôvod určovať termín hlavného pojednávania. Podľa §234 odseku 1 Trestného poriadku, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, prokurátor podá obžalobu. Toto ustanovenie však nemožno hodnotiť izolovane od ostatných ustanovení Trestného poriadku a Ústavy.
Ak bol celý trestný proces vykonaný nezákonne, napríklad ak už samotné uznesenie o začatí trestného stíhania alebo o vznesení obvinenia neobsahuje konkrétne miesto alebo čas spáchania skutku, nie je možné konštatovať zákonné a odôvodnené postavenie obvineného pred súd. V takom prípade obvinený nebol stíhaný spôsobom, ako to ustanovuje Trestný poriadok v §2. Ak obvinený nebol stíhaný zákonným spôsobom, dochádza k porušeniu článku 17 Ústavy, ktorý zaručuje, že nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť osobnej slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
V prípadoch zákonného postavenia obvineného pred súd je správny postup, keď súd rozhodne na základe vykonaných dôkazov o vine alebo nevine. Ale pri neodôvodnenom postavení obvineného pred súd, na základe porušení Trestného poriadku a Ústavy, je takýto postup zbytočný a len naďalej porušuje práva obvineného. Jediným správnym a zákonným rozhodnutím v takýchto prípadoch je odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi.
JUDr. Stanislav Sojka, PhD., ako absolvent Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach a doktorandského štúdia na katedre trestného práva, sa vo svojom príspevku jednoznačne stavia za dodržiavanie zákonných požiadaviek pri začatí trestného stíhania. Jeho názor reflektuje potrebu zabezpečenia spravodlivého a zákonného postupu v trestnom konaní, čím chráni základné práva a slobody občanov.