Ceny bývania v Európskej únii od roku 2013 vzrástli o viac ako 60 percent, pričom priemerné nájomné sa zvýšilo približne o 20 percent. Táto alarmujúca štatistika poukazuje na prehlbujúcu sa bytovú krízu, ktorá zasahuje milióny občanov naprieč členskými štátmi. Značná časť príjmov domácností smeruje na splácanie hypoték a nájomného, čo vedie k preplneným domácnostiam, nedostatočnému vykurovaniu a v krajných prípadoch až k bezdomovectvu. Na druhej strane, paradoxne, až 20 percent bytových jednotiek zostáva neobsadených, čo signalizuje disproporciu medzi ponukou a dopytom. Európska komisia (EK) sa v reakcii na túto situáciu pustila do riešenia bytovej krízy, pričom odhaduje, že na uspokojenie potrieb by bolo potrebné každoročne postaviť o 650-tisíc bytov navyše.
Revízia pravidiel štátnej pomoci pre cenovo dostupné bývanie
Európska komisia podnikla kroky na uvoľnenie pravidiel štátnej pomoci s cieľom umožniť členským štátom EÚ efektívnejšie podporovať cenovo dostupné bývanie. Cieľom je uľahčiť krajinám EÚ podporu cenovo dostupného bývania rýchlejším a jednoduchším spôsobom prostredníctvom revízie rozhodnutia o službách všeobecného hospodárskeho záujmu z roku 2012. Súčasné pravidlá štátnej pomoci nie sú uspôsobené na to, aby mohli členské štáty účinne riešiť výzvy spojené s cenovou dostupnosťou bývania, ktoré presahujú rámec sociálneho bývania. Pozmenené pravidlá ponúknu vládam nový nástroj na riešenie.
Do rozhodnutia o službách všeobecného hospodárskeho záujmu sa dopĺňa nová kategória výnimky pre cenovo dostupné bývanie. Táto nová definícia je formulovaná ako „Bývanie pre domácnosti, ktoré v dôsledku výsledkov trhu a zlyhaní trhu nie sú schopné získať prístup k bývaniu za cenovo dostupných podmienok“. Táto úprava umožňuje poskytnutie štátnej pomoci bez nutnosti jej oznámenia Európskej komisii. Verejná konzultácia, ktorá sa začala, má pomôcť EK transparentne posúdiť, ako presne treba rozhodnutie o službách všeobecného hospodárskeho záujmu zmeniť, aby uľahčovalo investície do cenovo dostupného bývania. Očakáva sa prijatie revidovaného rozhodnutia do konca roka, čo by malo byť súčasťou celoeurópskeho plánu pre cenovo dostupné bývanie.
Problém presahuje sociálne bývanie: Mladé rodiny a pracujúci v mestách
Problematický prístup k cenovo dostupnému bývaniu sa netýka len nízkopríjmových skupín, ale zasahuje širší segment spoločnosti. Ceny nehnuteľností v EÚ od roku 2013 vzrástli o 53 % a nájomné o 25 %. Cieľom EK je rozšíriť podporu aj na širšie skupiny obyvateľstva, ako sú mladé rodiny či pracujúci v mestách s vysokými cenami nehnuteľností. Európska komisia plánuje zmeniť pravidlá štátnej pomoci tak, aby členské krajiny mohli účinnejšie podporovať výstavbu a prístup k cenovo dostupnému bývaniu. Nové pravidlá by mohli umožniť pomoc aj pracujúcim ľuďom a mladým rodinám v mestách, kde náklady na bývanie výrazne stúpli.
Vysvetlenie nového paktu EÚ o migrácii a azyle
Bývanie ako základné právo: Medzinárodné záväzky a realita na Slovensku
„Bývanie nie je len tovar, je to základné právo. Bývanie je základnou potrebou nás všetkých; bez neho by sme nemali priestor žiť plnohodnotný život, budovať vzťahy a uspokojovať svoje potreby.“ Toto posolstvo zdôrazňuje presun vnímania bývania z komodity na základné ľudské právo. Podľa medzinárodného práva majú štáty povinnosť usilovať sa o zabezpečenie dôstojného bývania pre všetkých ľudí v najväčšej možnej miere a čo najkratšom čase. Štáty tiež musia zabezpečiť ľuďom ochranu pred vysťahovaním. Dôstojné bývanie musí byť bezpečné, zdraviu nezávadné a v štandardných podmienkach s prístupom k službám, škole a zamestnaniu.
Na Slovensku však dochádza k porušovaniu práva na bývanie príliš často. Počet ľudí v bytovej núdzi neustále narastá. Zvyšovanie nákladov na život stále viac ohrozuje aj ľudí so stredným príjmom. Viac ako 1,8 miliardy ľudí na celom svete nemá primerané bývanie a viac ako 150 miliónov ľudí je bez domova. Na Slovensku žije podľa posledného sčítania obyvateľstva až 71 076 ľudí bez domova, čo predstavuje trojnásobný nárast oproti situácii z roku 2011. Toto číslo však pravdepodobne ani zďaleka nezachytáva všetkých ľudí žijúcich v bytovej núdzi. Stále väčšia časť obyvateľstva má pravidelne problém pokryť svoje náklady spojené s bývaním. V Slovenskej republike vynakladajú domácnosti na bývanie v priemere viac ako 27 % svojho hrubého disponibilného príjmu, čo je jedna z najvyšších hodnôt v OECD, kde je priemer 20 %.
Skryté bezdomovectvo a bariéry v prístupe k bývaniu
Fenomén tzv. skrytého bezdomovectva je reálnou výzvou. Nie všetci ľudia v bytovej núdzi spĺňajú tradičnú predstavu o bezdomovcovi. Mnohí bývajú v neistých podmienkach, u známych, na ubytovniach či v útulkoch. Amnesty International Slovensko pracuje s definíciou Európskej typológie pre bezdomovectvo a vylúčenie z bývania (ETHOS), ktorá zahŕňa ľudí prespávajúcich na ulici, dočasne v inštitúciách alebo v neistých podmienkach.
Na Slovensku existujú značné bariéry v prístupe k mestskému nájomnému bývaniu. Medzi najčastejšie patria: podmienka minimálneho dokladovateľného príjmu domácnosti, vysoká zábezpeka (kaucia), podmienka trvalého pobytu na území mesta a podmienka neexistencie dlhov voči mestu. Príjmové hranice sú často nastavené príliš vysoko, čím mestá bránia nízkopríjmovým domácnostiam v prístupe k cenovo dostupnému bývaniu. Dlhy na poplatkoch za odvoz odpadu, ktoré sú často nízke v porovnaní s nákladmi na bývanie, môžu viesť k vylúčeniu z možnosti bývať v mestskom nájomnom byte.
Inštitucionálny rasizmus a segregácia
Výskum Amnesty International poukazuje na existenciu inštitucionálneho rasizmu a diskriminácie v súvislosti s bývaním. V skúmaných mestách sa to premieta do existencie segregovaných lokalít, kde sú rómske domácnosti často umiestňované takmer výhradne. Tieto lokality môžu byť charakterizované zlou infraštruktúrou, nedostatočnými opravami a neprístupnosťou k základným službám.
Nedostatočná kapacita verejného nájomného bývania a pobytové sociálne služby
Bytový fond verejného nájomného bývania je na Slovensku extrémne nízky, predstavuje len 1,6 % celkového bytového fondu. V rámci dokončených bytov bolo v roku 2022 len 1,07 % vo verejnom vlastníctve. Nedostatok verejných nájomných bytov spôsobuje absurdné čakacie lehoty, ktoré sa v Bratislave pohybujú v priemere 6 rokov.
Nedostatok verejných nájomných bytov núti ľudí ohrozených chudobou a bezdomovectvom využívať pobytové sociálne služby krízovej intervencie ako formu dlhodobého bývania. Tieto služby však často zahŕňajú obmedzovania pohybu, návštev, neplatenú prácu a prísny režim, ktoré ľudia vnímajú ako značne obmedzujúce. Až 39 zo 45 respondentov, ktorí využívali pobytové sociálne služby ako alternatívu bývania roky, malo pravidelný príjem, no podmienky im nedovoľovali získať lepšie bývanie.
Potreba celoeurópskeho plánu a zmeny politiky
Európska komisia predstavila vôbec prvý Európsky plán dostupného bývania, ktorý má tlmiť rast cien nehnuteľností a reagovať na prehlbujúcu sa bytovú krízu. Tento plán počíta s uvoľnením pravidiel štátnej pomoci, novými investíciami do študentského a sociálneho bývania a zmenami týkajúcimi sa krátkodobých prenájmov.
V súvislosti s týmto plánom, správa poradného výboru pre bývanie, predstavená v Európskom parlamente, zdôrazňuje potrebu potvrdiť, že bývanie je základným právom a nemôže byť považované za majetok zameraný na zisk. Požiadavky zahŕňajú masívne investície do cenovo dostupných a dôstojných domov, spružnenie pravidiel štátnej pomoci a ukončenie špekulácií. Dôležité je tiež umožniť miestnym, regionálnym a vnútroštátnym orgánom zaviesť opatrenia v oblastiach, ktoré čelia výraznému tlaku na bývanie, ako sú napríklad nočné limity či územné obmedzenia.
Na Slovensku je potrebná zmena v prístupe k bytovej politike. Zodpovednosť za bytovú politiku je na Slovensku roztrúsená medzi viaceré inštitúcie a útvary. Legislatíva upravujúca bývanie nie je zjednotená v jednom právnom predpise, oblasť bývania upravuje až 11 zákonov a ďalších 75 zákonov a 31 podzákonných noriem priamo či nepriamo ovplyvňuje oblasť bývania. Zodpovednosť za bytovú politiku je zo štátnej úrovne prenesená na mestá a obce, ktoré však majú obmedzené kapacity.
Odporúčania pre zlepšenie situácie
Na základe analýzy situácie je možné formulovať niekoľko kľúčových odporúčaní:
- Odstránenie bariér v prístupe k mestskému nájomnému bývaniu: Zrušenie podmienky bezdlhovosti domácností alebo jej rozšírenie o možnosť splátkového kalendára, zrušenie podmienky trvalého pobytu alebo jej rozšírenie, a zrušenie podmienky vyplatenia zábezpeky pre nízkopríjmové domácnosti.
- Zvýšenie kapacity verejného nájomného bývania: Aktívna podpora výstavby nových verejných nájomných bytov zo strany štátu a samospráv.
- Prehodnotenie systému prestupného bývania: Zabezpečenie toho, aby pobytové sociálne služby neboli vnímané ako náhrada za dôstojné bývanie, ale ako dočasné riešenie s jasnou cestou k samostatnému bývaniu.
- Systematické zbieranie dát: Pravidelná realizácia sčítania ľudí bez domova a ich potrieb na území mesta alebo obce na lepšie pochopenie rozsahu problému.
- Posilnenie práv nájomníkov: Zabezpečenie silnejších právnych rámcov na ochranu nájomníkov pred neoprávneným vysťahovaním a diskrimináciou.
- Podpora diverzifikovaných riešení: Zváženie inovatívnych prístupov k bývaniu, ako napríklad svojpomocné stavanie, squatovanie v kontexte premeny mestského prostredia a prehodnotenie regulácie krátkodobých prenájmov.
- Vytvorenie jednotnej zodpovednosti za bytovú politiku: Zriadenie odborného útvaru zodpovedného za oblasť bývania a napĺňanie práva na bývanie na Slovensku.
Riešenie bytovej krízy si vyžaduje komplexný a koordinovaný prístup na európskej aj národnej úrovni, s dôrazom na bývanie ako na základné ľudské právo.