Podielové spoluvlastníctvo predstavuje formu vlastníctva, pri ktorej jednu a tú istú vec vlastnia viaceré osoby, pričom každá z nich má presne určený spoluvlastnícky podiel. Tento podiel vyjadruje mieru, do akej sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. V slovenskom právnom poriadku neexistuje tzv. reálne (delené) spoluvlastníctvo, kde by jednotliví spoluvlastníci boli oprávnení disponovať výlučne s určitou, reálne oddelenou časťou veci. Podiel teda nepredstavuje konkrétnu časť spoločnej veci, ani sa vlastnícke právo spoluvlastníka nevzťahuje len na špecifickú časť.
Zásada nikoho nemožno nútiť k zotrvaní v spoluvlastníctve
Základným princípom právnej úpravy zániku podielového spoluvlastníctva je, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu proti svojej vôli. Táto zásada je zakotvená v Občianskom zákonníku a znamená, že každý spoluvlastník má právo kedykoľvek požiadať o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
Existujú dva primárne spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva:
Dohoda spoluvlastníkov: Spoluvlastníci sa môžu kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu dohodnúť o jeho zrušení a vzájomnom vyporiadaní. Táto dohoda, ak je predmetom nehnuteľnosť, musí mať písomnú formu. Obsah dohody nie je zákonom výslovne upravený, ale musí sa týkať celého predmetu spoluvlastníctva a účastníkmi musia byť všetci spoluvlastníci. V rámci dohody je možné riešiť nielen rozdelenie veci, ale aj ekonomické vyrovnanie, vrátane zhodnotenia spoločnej veci investíciami alebo naopak čerpania investícií zo spoločnej veci. Ak dohoda nemá písomnú formu, sú bývalí spoluvlastníci povinní na požiadanie vydať si navzájom písomné potvrdenie o tom, ako sa vysporiadali. Porušenie tejto povinnosti nemá za následok neplatnosť dohody.
Rozhodnutie súdu: Ak spoluvlastníci nedospejú k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Súd pri rozhodovaní prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Občiansky zákonník (§ 142 ods. 1) ustanovuje záväzné poradie troch spôsobov, ako môže súd spoluvlastníctvo vyporiadať:
Reálne rozdelenie veci: Toto je primárna možnosť, ktorá prichádza do úvahy vtedy, ak je vec reálne deliteľná. Reálna deliteľnosť znamená nielen fyzickú, ale aj funkčnú a právnu možnosť rozdelenia veci tak, aby vznikli samostatné veci v právnom zmysle, ktoré sú zároveň zapísateľné do katastra nehnuteľností. Pri rozdelení nehnuteľností, napríklad pozemkov, je často potrebné vyhotoviť geometrický plán. Pri stavbách môže byť delenie zložitejšie, pričom súd berie do úvahy nielen vertikálne či horizontálne delenie, ale aj stavebné predpisy, funkčnosť vzniknutých jednotiek a prípadné náklady na stavebné úpravy. Ak by rozdelenie veci vyžadovalo neprimerane nákladné stavebné úpravy, vec sa považuje za reálne nedeliteľnú. V prípade reálneho rozdelenia veci môže súd zriadiť aj vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti, napríklad právo prechodu a prejazdu.
Prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu: Tento spôsob prichádza do úvahy vtedy, ak reálne rozdelenie veci nie je dobre možné, alebo je hospodársky neúčelné. Súd môže vec prikázať do výlučného vlastníctva jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, pričom tento spoluvlastník (títo spoluvlastníci) je povinný zaplatiť ostatným spoluvlastníkom primeranú peňažnú náhradu za ich podiely. Predmetom prikázania je vždy celá bývalá spoločná vec, nie len podiely ostatných. Podmienkou prikázania veci je súhlas spoluvlastníka, ktorému má byť vec prikázaná. Ak vec chce viacero spoluvlastníkov, súd pri rozhodovaní prihliada na viaceré kritériá, okrem veľkosti podielov a účelného využitia veci, aj na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným. Primeraná náhrada sa spravidla chápe ako trhová cena veci, umožňujúca obstaranie podobnej veci.
Nariadenie predaja spoločnej veci a rozdelenie výťažku: Tretí spôsob prichádza do úvahy v prípade, ak vec nie je možné rozdeliť ani ju prikázať jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, alebo ak žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce. V takom prípade súd nariadi predaj spoločnej veci (hnuteľných vecí podľa § 323 až 332 O.s.p., nehnuteľností podľa § 335 až 337e O.s.p.) a výťažok z predaja rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielov. V prípade neúspešného pokusu o predaj zostáva vec naďalej v spoluvlastníctve.
Dôvody hodné osobitného zreteľa
Existujú však aj situácie, kedy súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Ide o prípady, kedy existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto dôvody sú prevažne subjektívneho charakteru a musia byť starostlivo skúmané individuálne v každom prípade. Môžu sa týkať zdravotného stavu, veku, sociálnej situácie jedného zo spoluvlastníkov, jeho osobitnej väzby na nehnuteľnosť, či objektívnej nemožnosti zabezpečiť si bytové potreby inde. Na druhej strane, ak ide žalobcovi len o vyriešenie užívacích vzťahov a zánik spoluvlastníctva pre neho nemá prioritu, môže to byť tiež dôvodom. Dôvody hodné osobitného zreteľa teda musia spočívať v okolnostiach takej povahy, že záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený je významnejší a prednejší v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo.
Konanie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
Súdne konanie v tomto prípade sa začína len na základe žalobného návrhu, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov. Predmetom konania je vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci. Účastníkmi konania musia byť všetci podieloví spoluvlastníci, pretože súdne rozhodnutie by voči tým, ktorí neboli účastníkmi konania, nebolo účinné.
Hoci sa v nadpise článku spomína "prikázanie predaja veci", Občiansky zákonník primárne ustanovuje predaj veci ako poslednú možnosť vyporiadania, keď predchádzajúce možnosti (reálne rozdelenie a prikázanie za náhradu) nie sú možné alebo chcú spoluvlastníci vec predať.
V kontexte zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je dôležité zdôrazniť, že súd je viazaný návrhom na zrušenie spoluvlastníctva, ale nie je viazaný spôsobom jeho vyporiadania, ktorý bol navrhnutý. Môže teda rozhodnúť aj inak, ak to považuje za spravodlivé a účelné.
Je potrebné poznamenať, že zrušenie podielového spoluvlastníctva súdom je spravidla časovo aj finančne náročnejší proces v porovnaní s uzatvorením dohody, nakoľko je spojený so súdnymi poplatkami, trovami právneho zastúpenia a prípadnými znaleckými posudkami. Preto sa často odporúča najprv sa pokúsiť o mimosúdne riešenie situácie prostredníctvom mediácie alebo právneho poradenstva.
tags: #3 #zrusit #a #vyporiadat #podielove #spoluvlastnictvo