Portál Euractiv.sk, dlhoročný aktívny hráč v oblasti spravodajstva o Európskej únii na Slovensku, prechádza významnou transformáciou. S účinnosťou odteraz bude pôsobiť pod novým názvom euBrief.sk. Táto zmena nie je len kozmetickou úpravou, ale je súčasťou širšej stratégie siete Euractiv Network, ktorá sa transformuje na sieť nezávislých online médií úzko spolupracujúcich na tvorbe a vzájomnej výmene obsahu. Cieľom tejto evolúcie je posilniť dosah a kvalitu európskej žurnalistiky na Slovensku a v regióne.
Euractiv pôsobil na slovenskom mediálnom poli od roku 2003, prinášajúc svojim čitateľom prehľad o dianí v Bruseli a jeho dopadoch na domácu politiku a spoločnosť. V minulom roku došlo k významnému strategickému kroku, keď do portálu majetkovo vstúpila spoločnosť Petit Press. Toto spojenie malo za cieľ synergicky posilniť obsahovú, technologickú a obchodnú spoluprácu nielen s denníkom SME, ale aj s ďalšími titulmi patriacimi pod vydavateľstvo Petit Press. Výsledkom tejto spolupráce je ambícia rozšíriť pokrývanie európskych tém a posilniť tvorbu multimediálneho obsahu, čím sa zvýši dosah nielen samotného portálu, ale aj podujatí, ktoré pravidelne organizuje.
Európska Verejná Diskusia na Slovensku: Tradícia a Inovácia
Radovan Geist, vydavateľ euBrief.sk, zdôraznil, že cieľom Euractiv.sk bolo od samého začiatku vytvárať priestor pre európsku verejnú diskusiu na Slovensku. „S tým pokračujeme v euBrief.sk, aj vďaka našim partnerom zo siete Focus Europe a spolupráci s denníkom SME a ďalšími titulmi vydavateľstva Petit Press,“ uviedol Geist. Táto kontinuita v poslaní pod novým menom naznačuje, že základné hodnoty a ciele portálu zostávajú zachované, pričom sa rozširujú možnosti ich naplnenia.
Roman Krpelan, šéfredaktor denníka SME, podčiarkol dôležitosť pokrývania európskej politiky v kontexte súčasného geopoliticky sa meniacieho sveta. „Vzhľadom na meniaci sa geopolitický svet považujeme pokrývanie európskej politiky za veľmi dôležité,“ poznamenal Krpelan. Spolupráca s euBrief.sk má podľa neho obrovský potenciál, najmä v oblasti spolupráce s expertmi na bruselskú politiku, ktorá má na Slovensko reálny a často rozhodujúci dopad. Táto spolupráca s expertmi zameranými na politiku EÚ je kľúčová pre pochopenie komplexných procesov, ktoré formujú nielen európsky, ale aj národný kontext.
Spolupráca s Bruselom Pokračuje: Zuzana Gabrižová na Čele
Portál euBrief.sk bude aj naďalej pokračovať v strategickej spolupráci s kľúčovým partnerom v Bruseli - s portálom Euractiv.com. Táto medzinárodná väzba zabezpečuje prístup k relevantným informáciám a perspektívam priamo z centra európskeho diania. Pod značkou euBrief.sk pokračuje aj osvedčený manažérsky tím s dlhoročnými skúsenosťami v oblasti médií a komunikácie. Na jeho čele stojí šéfredaktorka Zuzana Gabrižová, spolu s CEO Pavlom Nikodemom a vydavateľom Radovanom Geistom. Ich skúsenosti a vízia sú kľúčové pre úspešné naplnenie ambícií nového portálu.
Zuzana Gabrižová vyjadrila spokojnosť s budúcim smerovaním: „Pod novou značkou nájdu čitatelia obsah, na ktorý sú zvyknutí. Dlhodobo sme pracovali na posilňovaní pridanej hodnoty nášho obsahu, ktorú vidíme najmä v analýze verejných politík s európskym presahom. Tento rozmer budeme prinášať aj pod novou identitou.“ Týmto vyhlásením Gabrižová potvrdzuje, že kvalita a hĺbka analýz zostanú prioritou, pričom sa bude klásť dôraz na ich európsky presah a relevanciu pre slovenského čitateľa. Portál je súčasťou medzinárodnej siete nezávislých médií zameriavajúcich sa na európsku politiku s názvom Focus Europe.
Nové Výzvy a Politiky Európskej Únie v Roku
Minulý rok bol pre Európsku komisiu predovšetkým rokom stratégií v hlavných politických prioritách, ktoré sa okrem boja s pandémiou sústredili na dve najdôležitejšie oblasti: zelenú dohodu a digitalizáciu. V oblasti zelenej transformácie pripravuje Komisia ambiciózne opatrenia na zníženie emisií o 55 percent do roku 2030, čo je priorita aj pre aktuálne portugalské predsedníctvo. Medzi kľúčové iniciatívy patria revízie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie a smernice o energetickej účinnosti, kde v súčasnosti prebiehajú verejné konzultácie.
Veľké zmeny čakajú aj európsky digitálny trh. Ambíciou je nielen regulácia pracovných podmienok zamestnancov platforiem, ale aj zavedenie digitálnej dane. EÚ sa v tejto oblasti rozhodla počkať do júla 2021 na vývoj globálnych rokovaní na pôde OECD, aby sa predišlo fragmentácii globálneho digitálneho prostredia.
Treťou oblasťou, v ktorej Komisia pripravuje výrazné zmeny, je finančný sektor a dane. Z hľadiska dôležitosti a dosahu možno tieto iniciatívy zaradiť do troch skupín. Prvá skupina zahŕňa opatrenia ovplyvňujúce konkrétne sektory, ako je zdanenie tabaku, modernizácia DPH, zdanenie energií, pracovné podmienky digitálnych platforiem, digitálna daň či energetická účinnosť budov.
Druhá skupina zmien má širší dopad na európsku ekonomiku. Uhlíkové clo, ak ho EÚ zavedie, sa bude týkať viacerých sektorov a bude chrániť európskych výrobcov pred konkurenciou z krajín s menej prísnou emisnou legislatívou, no zároveň môže nepotešiť importérov do EÚ. Širší dopad budú mať aj revízia obchodovania s emisiami, reformy kapitálových trhov, smernica o OZE a energetickej účinnosti či dátová legislatíva.
Tretia skupina návrhov sa dotýka inštitucionálneho usporiadania EÚ alebo eurozóny. Je dôležité si uvedomiť, že konečná podoba legislatívnych návrhov závisí od Európskeho parlamentu a Rady, teda členských štátov. Legislatívu môžu zablokovať, najčastejšie na pôde Rady, ak sa členské krajiny nedokážu zhodnúť, najmä v oblasti daní, kde je často potrebná jednomyseľnosť. Príkladom je banková únia, na ktorej nevyhnutnosti vytvorenia sa lídri EÚ zhodli už v lete 2012.
Podľa najnovšej správy Európskej agentúry pre životné prostredie si európska zelená dohoda vyžaduje nielen technologické, ale aj spoločenské zmeny. Ekonomický rast je dnes úzko spojený s rastom vo výrobe, spotrebe a využívaní zdrojov, čo predstavuje výzvu pre udržateľnosť. Pre moderné štáty je jednou z najvyšších priorít zabezpečiť čo najvyšší percentuálny rast ekonomiky, pričom po dlhé desaťročia bol ekonomický rast považovaný za čisto pozitívnu vec. V kontexte správy "Rast bez ekonomického rastu" sa však otvára otázka, či je ľudská spoločnosť v súčasnom stave udržateľná a či si Európa a zvyšok sveta musia vybrať medzi ekonomickým rastom a udržateľnosťou.
Stavebný Odpad a Udržateľnosť: Výzvy a Riešenia
Stavebný odpad, najmä zemina a materiál odstránený počas stavebných prác, predstavuje podľa Eurostatu najväčší typ odpadu z hľadiska objemu. Veľká časť z neho končí na skládkach, napriek tomu, že až 80 % takejto zeminy nie je kontaminovaná a mohla by sa znovu použiť. Pre efektívny systém recyklácie stavebných odpadov však chýbajú dáta aj kontrola. Presné množstvo odpadu nie je známe a nedostatočná kontrola umožňuje ilegálne ukladanie kontaminovaných pôd, čo so sebou prináša aj zdravotné riziká, keďže infraštruktúra a stavby môžu stáť na kontaminovaných pôdach.
Problém stavebného odpadu sa už dostáva aj na európsku úroveň. V tomto roku má byť predstavená stratégia pre udržateľnosť v oblasti stavebníctva. Niektoré krajiny a regióny už podnikli kroky v tomto smere. Belgický región Flámsko napríklad zaviedol povinnosť registrovať všetku vykopanú zeminu do národnej databázy, čím sa zvyšuje transparentnosť a možnosť jej opätovného využitia.
Brexit a Jeho Dôsledky: Prví Cestujúci z Vlaku v Paríži
Po odchode Spojeného kráľovstva z Európskej únie a jeho jednotného trhu a colnej únie na začiatku roka 2021 sa menia pravidlá pre cestovanie, podnikanie a život občanov EÚ aj Spojeného kráľovstva. Vzťah medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom sa teraz riadi obchodnou dohodou podpísanou na poslednú chvíľu pred koncom roka 2020. Rokovania v niektorých oblastiach však pokračujú.
Cestovanie do Spojeného kráľovstva si odteraz vyžaduje pas a umožňujú pobyt na šesť mesiacov; na dlhšie obdobie sú potrebné víza. Európski občania by si mali dať pozor na prekvapenia, ako napríklad konfiškácia potravín holandskými colníkmi na hraniciach.
V oblasti zdravotnej starostlivosti majú Európania v Británii pri pobyte do šiestich mesiacov nárok na základnú zdravotnú starostlivosť na základe Európskej karty zdravotného poistenia.
Spojené kráľovstvo sa rozhodlo neparticipovať na programe Erazmus, čo znamená koniec študijných výmien v rámci tohto programu pre britských a európskych študentov.
Britské spoločnosti už nemajú automatické právo poskytovať služby v Európskej únii. Ak chcú získať prístup na spoločný trh EÚ, musia sa v EÚ usídliť.
Vďaka obchodnej dohode by na tovary nemali byť uplatňované clá, avšak colné náležitosti sa nevyhnú ani exportéri, ani importéri. Obe strany kontrolujú, či dovážaný tovar spĺňa európske/britské bezpečnostné, technické a iné normy, čo zvyšuje byrokraciu.
Zmeny sa dotknú aj ďalších oblastí. Británia opúšťa európsky trh obchodovania s emisiami a vytvára vlastný systém, ktorý je zatiaľ v štádiu príprav. Rovnako opustila európsky systém certifikovania a schvaľovania chemických látok (legislatíva REACH).
Ekonomické Trendy a Politiky: Od Inflácie po Zelené Verejné Obstarávanie
V treťom štvrťroku 2020 sa európsky trh práce mierne zotavil z prepadu v predchádzajúcich štyroch mesiacoch. Do práce sa vrátili ľudia, ktorí boli dočasne neaktívni, a počet týchto osôb sa dostal späť na pred-covidovú úroveň.
Slovenská vláda navrhuje zaviesť minimálny podiel ekologických vozidiel pri verejných nákupoch. Cieľom novely zákona, ktorá transponuje európsku smernicu o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy, je zabezpečiť, aby štátne inštitúcie a samosprávy pri obstarávaní nových vozidiel dodržali minimálny percentuálny podiel takzvaných ekologických vozidiel. Výnimky sú určené pre špecifické kategórie vozidiel, ako sú policajné, armádne, hasičské, stavebné, prístavné, letiskové, poľnohospodárske a lesnícke vozidlá.
Inflácia v eurozóne bola na konci minulého roka v mínusových číslach, čo bolo spôsobené najmä poklesom cien energií a neenergetických priemyselných tovarov. Slovensko zostáva jedinou krajinou menovej únie s výrazne opačným trendom, kde ceny v decembri medziročne rástli o 1,6 percenta. Druhý najvyšší nárast cien zaznamenalo Holandsko (0,9 percenta).
Ministerstvo životného prostredia predstavilo nového správcu systému zálohovania PET fliaš, pričom o túto úlohu sa uchádzal len jeden kandidát.
V treťom štvrťroku 2020 bola miera úspor domácností 17,3 %. Hoci oproti predchádzajúcemu štvrťroku poklesla, stále je nad dlhodobými hodnotami.
Ministerstvo pôdohospodárstva zvažuje, že v budúcom dotačnom období už nebude navyšovať priame platby na úkor investičných projektov. Hoci sa farmárom znížia hektárové dotácie, podpora investícií môže zvýšiť produkciu slovenského poľnohospodárstva a lepšie ho pripraviť na klimatické zmeny. Presun prostriedkov medzi finančnými balíkmi Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP) bude mať citeľné dopady na slovenské poľnohospodárstvo.
V roku 2019 predstavovali environmentálne dane v EÚ približne 5,9 % z celkového objemu daní a príspevkov do sociálnych fondov. Tento podiel sa líši v jednotlivých krajinách, napríklad v Bulharsku a Grécku je okolo 10 percent, zatiaľ čo v Nemecku a Luxembursku len 4,4 %.
Spojené štáty sa rozhodli neuvaliť odvetné 25-percentné clo na vybrané francúzske tovary, hoci pôvodne hrozili reakciou na francúzsku digitálnu daň, ktorá údajne poškodzuje americké firmy. Americké úrady však oznámili, že zavedenie cla suspendovali. Od pondelka však USA uplatňujú 15-percentné clo na dovoz leteckých súčiastok z Francúzska a Nemecka a 25-percentné na niektoré vína.
Severský telekomunikačný operátor Tele2 bude na budovaní 5G sietí spolupracovať s firmou Nokia. Švédska firma sa týmto krokom odklonila od čínskych firiem Huawei a ZTE, ktorých spoluprácu Švédsko zakázalo z bezpečnostných dôvodov. V minulom roku sa od čínskych firiem odklonilo viacero európskych krajín.
Čínsky systém obchodovania s emisiami má začať fungovať vo februári, pričom naň vstúpi viac ako 2 200 firiem emitujúcich vyše 26 000 ton skleníkových plynov ročne. Očakáva sa, že čínsky trh s emisiami prekoná objemom európsky a stane sa najväčším na svete.
Nemecká vláda navrhla zákon, ktorý má posilniť účasť žien vo vedení firiem. Britská vláda sa rozhodla neblokovať otvorenie uhoľnej bane, prvej, ktorá dostane povolenie v posledných 30 rokoch.
Gréckej vláde sa míňajú peniaze. V roku 2018 Grécko opustilo program záchranných pôžičiek s rezervou 32 miliárd eur, ktorá mala verejné financie uchrániť pred budúcimi otrasmi. Z týchto peňazí musela vláda počas pandémie financovať záchranu ekonomiky a pokračovanie obmedzení fondy ďalej vyčerpá.
Ceny bývania vo vyspelých krajinách rastú, čo je mimoriadne závažné najmä v rýchlo sa rozvíjajúcich metropolitných regiónoch, kde sa bývanie stáva nedostupným. Výskumníci z Alternatives Economiques porovnali podiel nákladov na bývanie v celkovej spotrebe ľudí v krajinách OECD a zistili, že rastie aj nákupná cena vlastného bývania.