Rast cien bývania na Slovensku zásadným spôsobom mení hodnotu práce a prepisuje finančné stratégie domácností. Práca sa stala priamym meradlom ceny bývania, pričom existujú markantné regionálne rozdiely v tom, koľko času musí obyvateľ venovať práci na získanie jedného metra štvorcového nehnuteľnosti. Kým obyvateľ Nitrianskeho kraja si na jeden meter štvorcový bytu zarobí za približne 30 dní, Bratislavčan potrebuje až 51 pracovných dní. Tento rozdiel, ktorý predstavuje viac než celý mesiac života, jasne ilustruje, ako sa vzdialila realita príjmov od reality cien nehnuteľností. Trh s nehnuteľnosťami tak prestáva byť len otázkou financií - stáva sa otázkou času, ktorý si musíme investovať, ak nechceme, aby nám ušiel vlak ekonomickej budúcnosti.
Prepočet cien na život: Koľko dní práce stojí meter štvorcový
Nová analýza spoločnosti 365.invest, ktorá premenila štatistiky Národnej banky Slovenska a Štatistického úradu SR, odhaľuje pozoruhodný obraz: koľko dní v práci musí obyvateľ Slovenska odpracovať, aby si mohol dovoliť jediný meter štvorcový bývania. Tento pohľad odhaľuje takzvanú „cenu ušlej príležitosti“, teda reálny čas, ktorý venujeme zabezpečeniu domova. Výsledky potvrdzujú dramatické regionálne rozdiely. V Bratislavskom kraji, kde je priemerná mzda približne 2 100 eur, musí obyvateľ pracovať 50,9 dňa na získanie jedného metra štvorcového, zatiaľ čo v Nitrianskom kraji s priemerom platu okolo 1 250 eur stačí len 29,7 dňa.
Najviac za bývanie odpracujú obyvatelia hlavného mesta, zatiaľ čo najmenej tí z južnej časti krajiny. Podobný kontrast vidno aj medzi Prešovom a Trenčínom. V praxi to znamená, že Bratislavčan musí na jeden meter štvorcový bytu obetovať o celý pracovný mesiac života viac než niekto z Nitry. Tento časový rozdiel sa stáva symbolom priepasti medzi regiónmi, ktorá sa neustále prehlbuje. Keď sa cena nehnuteľnosti preloží do reálneho času, ktorý musí občan v práci zaplatiť, problém sa ukazuje v plnom rozmere. Rozdiel 21 pracovných dní medzi Bratislavou a Nitrou na jediný meter štvorcový znamená, že Bratislavčan obetuje na rovnakú rozlohu o celý pracovný mesiac svojho života viac.
„Táto prehlbujúca sa priepasť medzi mzdami a cenami nehnuteľností jasne ukazuje, že stratégia spoliehať sa len na sporenie z platu je pre mnohých už neudržateľná,“ upozorňuje Peter Vojtek, Head of Real Estate Transactions v spoločnosti 365.invest, s tým, že ekonomická realita sa stáva čoraz viac osobnou záležitosťou.
Investície ako záchranné koleso v čase rastúcich cien
Keď je čas limitovaný, alternatívy sa zmenšujú a ostáva jediná možnosť - nechať pracovať nielen ruky, ale aj peniaze. Pasívne sporenie na bežnom účte už nestačí, pretože inflácia a neustály rast cien nehnuteľností znižujú reálnu hodnotu úspor. Odborníci sa zhodujú, že investovanie prestáva byť luxusom a stáva sa nevyhnutnosťou pre zabezpečenie finančnej budúcnosti. Peter Vojtek vysvetľuje, že kľúčom je zapojiť svoje financie do rastu trhu s cieľom skrátiť čas potrebný na dosiahnutie cieľa.
„Stratégia ‚budem viac pracovať a viac šetriť‘ má svoje limity. Oveľa efektívnejší prístup je postaviť sa na správnu stranu trhu. Kým pracujete na to, aby ste si zarobili na svoj byt, vaše peniaze môžu v realitnom fonde zarábať na tých istých nehnuteľnostiach, ktorých ceny stúpajú. Týmto spôsobom nielen sporíte, ale zároveň sa podieľate na raste trhu a skracujete čas, ktorý potrebujete na dosiahnutie svojho sna o bývaní. Navyše, cez realitný fond sa stávate spoluvlastníkom nehnuteľností zastúpených vo fonde,“ dodáva Vojtek.
Pre mladé domácnosti sa tak otvára alternatíva: namiesto dlhoročného čakania na hypotéku môžu zhodnocovať svoje úspory a pripraviť sa na nákup s väčším vlastným kapitálom. Takýto prístup zároveň znižuje riziko, že človek zostane „uväznený“ v nekonečnom cykle práce a splácania úverov. V kontexte rastúcej úrokovej záťaže je to čoraz dôležitejšie. Aktívne investovanie pomáha nielen diverzifikovať riziko, ale aj vyrovnávať infláciu, ktorá oslabuje reálnu hodnotu úspor.
Nerovnováha trhu: Dopyt prevyšuje ponuku
Podľa analytika Realitnej únie SR Vladimíra Kubrického „aktuálne na realitnom trhu dopyt prevyšuje ponuku, čo sa prejavuje vo všeobecnom raste cien nehnuteľností“. Najväčší záujem je o jedno a dvojizbové byty, ktoré lákajú nielen mladých ľudí, ale aj investorov. Pretrvávajúca prevaha dopytu nad ponukou vytvára tlak na rast cien, ktorý je citeľný vo všetkých krajoch Slovenska. Nová výstavba často nestíha reagovať na potreby obyvateľstva, a to najmä v okolí Bratislavy a Trnavy, kde je záujem o bývanie najvyšší. Nedostatok bytov zároveň vytvára priestor pre rast cien nájmov, čo ďalej sťažuje proces šetrenia na vlastnú nehnuteľnosť.
Významnú úlohu v tomto trende zohráva aj demografický vývoj a migrácia za prácou. Veľká časť populácie sa presúva do ekonomicky silnejších regiónov, čím prirodzene rastie tlak na bývanie v mestách. Tento trend sa posilňuje aj prítomnosťou investorov, ktorí vnímajú nehnuteľnosti ako istý prístav v čase inflačnej neistoty. Na druhej strane, v menej rozvinutých oblastiach krajiny ostávajú byty cenovo dostupnejšie, ale často trpia nižším dopytom a slabším investičným potenciálom. Vzniká tak paradox - kde sú platy nižšie, bývanie je lacnejšie, ale ekonomické možnosti sú obmedzené.
Riziká a neistoty na realitnom trhu
Realitný trh však nie je bez rizika. Vladimír Kubrický upozorňuje, že hlavným problémom pre kupujúcich s hypotékou je schopnosť dlhodobo zvládať splácanie úveru. Rizikom je aj refixácia úrokovej sadzby, keď sa po skončení fixácie splátka hypotéky môže výrazne zvýšiť. K tomu sa pridávajú rastúce ceny energií a neistota ohľadom štátnych dotácií. Ak štát prestane kompenzovať vysoké náklady spojené s bývaním, domácnosti s úvermi sa môžu dostať pod značný tlak. V takom prostredí sa aj malá zmena v úrokovej miere či v cenách energií môže stať impulzom, ktorý rozhodne o finančnej stabilite rodiny.
Pre investorov zasa predstavuje riziko volatilita trhu. Hoci nehnuteľnosti pôsobia stabilne, ich výnosy závisia od makroekonomických cyklov. Pokles ekonomiky môže znamenať stagnáciu cien a nižšie zhodnotenie investícií. Napriek tomu ostávajú reality pre väčšinu Slovákov preferovanou formou uchovania hodnoty. V čase, keď iné aktíva kolíšu, byt alebo pozemok pôsobí ako istota - aj keď čoraz drahšia.
Výhľad do budúcnosti: Spomalenie rastu cien, ale pokračujúci tlak
Ochladenie realitného trhu sprevádzané poklesom cien nehnuteľností zažilo Slovensko len nedávno. Mnohí odborníci sa preto domnievajú, že obdobie zdražovania potrvá ešte minimálne niekoľko rokov. Nemožno to však brať automaticky, keďže na trh vplýva viacero faktorov - od makroekonomických po psychologické. Najväčšou neznámou zostáva podľa Vladimíra Kubrického vývoj ekonomiky a zamestnanosti. Ak v tejto súvislosti nenastanú výrazné otrasy, ceny nehnuteľností budú zrejme naďalej rásť. „Tempo ich zvyšovania sa však v porovnaní s tým, čo vidíme, pravdepodobne zmierni,“ dodáva realitný analytik.
Makroekonomické faktory, ako inflácia, rast úrokových sadzieb, štátne investície či vývoj na pracovnom trhu, budú mať rozhodujúci vplyv na smerovanie cien. Pri pokračujúcej urbanizácii a trvalom dopyte po menších bytoch možno očakávať, že tlak na rast cien v mestách zostane silný. V nasledujúcich rokoch sa preto trh s bývaním stane lakmusovým papierikom ekonomickej stability krajiny.
24 podcast: Aktuálny stav na realitnom trhu
Zmenené správanie domácností: Bývanie ako ekonomický nástroj
Dopyt po rôznych typoch nehnuteľností sa mení. Najviac sa predávajú podľa Vladimíra Kubrického dvoj- a trojizbové byty, ktoré patria k najlikvidnejším segmentom rezidenčného trhu. V prvej polovici tohto roka sme videli medziročne rýchlejší rast cien starších bytov, no v súčasnosti už rozdiel medzi novostavbami a staršími jednotkami neplatí plošne. Podľa dát Realitného barometra je vývoj v krajských mestách rozdielny. V niektorých mestách rastú rýchlejšie dvojizbové, inde trojizbové byty. V jednom meste dražejú staršie byty, v inom nové. „Výrazné je však jedno - až pri osemdesiatich percentách bytov bol medziročný rast dvojciferný, pričom výnimkou nie sú ani nárasty nad dvadsať percent,“ hovorí V. Kubrický.
Vývoj signalizuje, že kupujúci reagujú na trh pragmaticky - hľadajú byty s menšou výmerou, ktoré sú cenovo dostupnejšie, a zároveň zaujímavé ako investícia. Takýto trend svedčí o zmene myslenia, v ktorom sa bývanie mení z primárnej potreby na ekonomický nástroj. Domácnosti sa prispôsobujú realite - menej míňajú na spotrebu, viac investujú do aktív, ktoré si zachovávajú hodnotu.
Nová paradigma bývania: Vlastniť byt nie je jediná voľba
Vlastníctvo nehnuteľností na Slovensku dosahuje vrchol, avšak na rad prichádzajú iné formy bývania. Hoci sa často hovorí, že „čo Slovák, to vlastník nehnuteľnosti“, a Slovensko patrí k krajinám s najvyšším podielom vlastníctva bývania v EÚ (hneď po Rumunsku), dôvody sú komplexnejšie než len kultúrna danosť či prirodzená snaha vlastniť strechu nad hlavou. Prvým faktorom bola masívna privatizácia, ktorá odovzdala štátne či družstevné byty do rúk občanov za nízke ceny. Ľudia na Západe toto „šťastie“ nemali a museli nakupovať byty za trhové ceny. Druhým faktorom bolo správne načasovanie. Najsilnejšia generácia Slovákov sa dostala do najlepšej finančnej kondície v časoch nízkych úrokových sadzieb a najvyššieho rastu ekonomiky, čo prirodzene vytváralo tlak na nákup nehnuteľností.
Takmer každý by si dnes myslel, že je lepšie nehnuteľnosť vlastniť, ako si ju prenajímať. „Peniaze, ktoré sa dávajú na nájomné, sa môžu alokovať na splátky vlastnej nehnuteľnosti. Načo platiť prenajímateľovi?“ Toto je železný zákon posledných rokov. Ten, kto by si prenajímal miesto nákupu nehnuteľnosti, mohol prísť o státisíce, dokonca možno až o milión eur. Stačí jednoduchý príklad: Záujemca sa rozhoduje medzi kúpou bytu v hodnote 200-tisíc eur na štvorpercentnú hypotéku na 25 rokov s mesačnou splátkou takmer 900 eur a nájmom v rovnakej výške. Ak by rast cien nehnuteľností na Slovensku pokračoval rovnakým tempom ako doteraz, približne sedem percent ročne, o štvrťstoročie by jeho nehnuteľnosť mala hodnotu viac ako milión eur. Na nákupe by jednoznačne získal.
Aj keď táto logika často platí, neplatí univerzálne. Hypotéka je totiž vynútené sporenie, ktorým sa kupuje podiel na byte. Nie je však jediná forma sporenia a existujú alternatívy. Veľký dom - kedysi plný detí a uponáhľaného života, môže po čase navodiť pocit prázdnoty, preto mnohí z nás hľadajú riešenia, ako dom prispôsobiť novým okolnostiam. Čo je však to najlepšie riešenie pre vás? Rozoberme si klady a zápory pri každej z týchto alternatív.
Presťahovanie sa do rozlohou menšieho domu často znamená aj ľahšiu a lacnejšiu údržbu, vrátane - niekedy až podstatne - nižších účtov za energie. Má to však jeden problém: váš dom nie sú len tehly a malta - tvoria ho spomienky. Presťahovanie sa do menšieho môže priniesť pocit, akoby ste opúšťali veľkú časť seba. A akoby to nestačilo, ceny na súčasnom trhu s bývaním pripomínajú skôr studenú sprchu. Keďže ceny bývania dosahujú rekordné maximum, predaj vám môže priniesť slušný zisk, súčasne však aj nákup nového domu môže byť oveľa nákladnejší, než ste si pôvodne mysleli.
Stále viac ľudí sa rozhoduje pre starnutie na pôvodnom mieste. Čo ich k tomu láka? Jeseň života na pôvodnom mieste vám umožní zostať v milovanom domove, v spojení so vzácnymi spomienkami a komunitou, ktorú poznáte už roky. Pravdou však je, že starnutie na pôvodnom mieste si vyžaduje niekoľko úprav, aby ste si aj naďalej zachovali u seba doma dokonalé pohodlie a bezpečie. Lepší prístup u vás doma nemusí vyžadovať obrovskú prerábku. Ak sú problémom schody, možno zvažujete presun spálne na prízemie alebo dokonca presťahovanie sa do menšieho. Stoličkové výťahy sú udržateľným a cenovo efektívnym spôsobom, ako môžete aj naďalej využívať naplno celý svoj dom. Dokonca môžete využiť aj štátny príspevok na časť z ceny inštalácie vybavenia pre mobilitu vrátane stoličkových výťahov, ktoré zlepšujú celkový prístup u vás doma.
Stále uvažujete, ktorá možnosť je tá najlepšia pre vás?
- Finančné hľadisko: Presťahovať sa do menšieho nemusí byť pri súčasnom vývoji na trhu s bývaním takou vhodnou investíciou ako kedysi, ostať si však môže vyžadovať úpravy u vás doma.
- Hľadisko mobility: Dokážete sa vo vašom súčasnom dome pohybovať bez problémov? Ak sú pre vás prekážkou schody, zvážte stoličkový výťah alebo podobné vybavenie na podporu mobility.
- Citová väzba: Je váš dom domovom vzácnych spomienok?
Presťahovanie sa do menšieho aj jeseň života strávená na pôvodnom mieste - obe prinášajú výhody aj nevýhody. Kľúčom k tejto dileme je zvážiť ju v predstihu, pred odchodom do dôchodku. Pomôže vám to plánovať, skúmať dostupné možnosti a urobiť čo najmúdrejšie rozhodnutie v záujme svojho pohodlia a bezpečnosti.
Efektívna kancelária: Kedy odísť a kedy radšej vyjednávať
V osemdielnom seriáli zverejňovanom každú stredu prinášame návod, ako vybrať efektívny administratívny priestor zodpovedajúci potrebám a predstavám firmy. „Naša spoločnosť sa po piatich rokoch zmenšila z 30 na 20 zamestnancov. Priestory, v ktorých sídlime, už nevyhovujú našim požiadavkám. Prenajímateľ je však ochotný vyjsť v ústrety a pomôcť s úpravou priestorov. Otvorený je aj rokovaniam o cene prenájmu. Za akých podmienok by sme mali zostať v tejto budove, alebo je výhodnejšie sa presťahovať?“
Kľúčom k správnemu rozhodnutiu je komplexný prieskum realitného trhu. Pomôcť môže aj odborná rada realitných konzultantov, ktorí pripravia prehľad ponuky vhodných kancelárskych priestorov, pomôžu s vyjednaním obchodných podmienok, či porovnajú finančné ukazovatele, na základe ktorých odporučia najvhodnejšie alternatívy: renegociovať podmienky alebo sa presťahovať. „V priebehu minulého roka sme mali viacero obchodných prípadov, ktoré potvrdili nasledovné: ak je súčasný prenajímateľ ochotný sa dohodnúť a spoločnosti vyhovuje navrhnuté riešenie, je pre ňu výhodnejšie renegociovať obchodné podmienky,“ potvrdzuje skúsenosti poradenskej spoločnosti Colliers jej riaditeľ Ermanno Boeris.
Renegociácia ako jedna z možností
Sťahovanie nemusí byť vždy najvýhodnejšou možnosťou. Príkladom je minulý rok a začiatok tohto roka, keď väčšina nájomcov uprednostnila stratégiu renegociácie nájomnej zmluvy. Vyššia miera neobsadenosti kancelárskych priestorov, na úrovni približne 14,2 %, momentálne zvýhodňuje nájomníkov. Výška mesačného nájomného uvedeného v zmluve v prvom polroku 2010 síce výraznejšie neklesala. Prenajímatelia však boli ochotní poskytovať rôzne úľavy v podobe príspevkov na zariadenie alebo prestavanie kancelárie, prípadne 3 až 6 mesiacov neplatenia nájmu pri opätovnom podpísaní nájomnej zmluvy. Vyjednávacia pozícia nájomcu je silnejšia, ak je nájomná doba dohodnutá na dobu určitú 5 rokov, pri väčších spoločnostiach je možné hovoriť až o 10 rokoch. „Podľa nášho prieskumu sa v priebehu najbližších troch rokov situácia pozmení viac v prospech vlastníkov nehnuteľností,“ konštatuje E. Boeris.
Keď nedôjde ku konsenzu
Počas päťročného trvania nájomnej zmluvy sa interné požiadavky spoločnosti výrazne menia. Neefektívny priestor je taký, ktorý nezodpovedá svojou veľkosťou, nie je flexibilný k požiadavkám spoločnosti, vyžaduje vysoké nájomné a prevádzkové náklady. „Odolať ponukám nových biznis centier býva ťažké, najmä ak prenajímateľ nie je ochotný pristúpiť na flexibilné usporiadanie priestorov, či na znášanie časti nákladov na ich úpravu,” dodáva E. Boeris. Sťahovanie preto môže pre spoločnosť znamenať zvýšenie reputácie a vytvorenie nových podmienok pre jej fungovanie. Nové priestory môžu tiež slúžiť ako odrazový mostík pre zvýšenie produktivity zamestnancov. Výhodou je, že v súčasných podmienkach na trhu, v závislosti od veľkosti spoločnosti, môže nájomník získať aj výhody ako nájomné prázdniny a príspevok prenajímateľa na štandard kancelárskych priestorov. Kvalita budovy, v ktorej spoločnosť sídli, zvyšuje aj hodnotu značky spoločnosti nielen v očiach zamestnancov, ale aj v očiach zákazníkov.
Renegociácia vs. Relokácia: Kľúčové faktory
Nájomníci musia pri rozhodovaní zvážiť nasledovné faktory:
- Či ide o novostavbu, alebo rekonštruovaný objekt s konkrétne vymedzenou dispozíciou.
- Flexibilitu kancelárskych priestorov.
- Štandard kancelárskych priestorov.
- Výšku nájomného.
- Výšku prevádzkových nákladov.
- Výšku nájmu za parkovacie státia.
- Dĺžku nájomných prázdnin.
- Výšku príspevku na štandard priestorov.
- Dostupnosť služieb v okolí projektu (stravovanie, pošta, banka atď.).
- Prípadne ďalšie skutočnosti v závislosti od špecifických požiadaviek nájomcu.
Stagnujúci realitný trh a nové investičné formy
Realitný trh stagnuje, ale obchodovanie v tejto oblasti naberá nové podoby. Jednou z nich je uvedomelé investovanie, kde sú vaše peniaze, ktoré chcete investovať, chránené záložným právom k danému domu či bytu. Výnosy, ktoré klienti dostanú, už nie sú závislé od samotného trhu, ale od realitných služieb, ktoré obchodník ponúka.
V súčasnej dobe sme svedkami napätia na trhu s nehnuteľnosťami. Obdobie prudkého rastu je minulosťou a čelíme stagnácii a „zamrznutiu“ realitného trhu, najmä v sektore rezidenčných nehnuteľností. Hlavnými faktormi, ktoré ovplyvňujú cenu, je nedostatok dopytu, ktorý súvisí s nízkou dostupnosťou financií. V závislosti od lokality a stavu nehnuteľnosti je možné nakupovať v zaujímavých zľavách oproti pôvodne očakávaným cenám.
Niektoré sektory realitného trhu očakávajú stagnáciu, iné mierny pokles. Do akej miery sa to naplní, ukáže až čas. Dopyt ovplyvňuje cenu, ale dopyt je ovplyvňovaný ohromným množstvom faktorov, ako napríklad dostupnosť financií, reálna potreba kupujúcich, nálady a perspektíva ekonomického vývoja v krajine.
Súčasný trh s rezidenčnými nehnuteľnosťami značne ovplyvňovali aj takzvané investičné a špekulatívne nákupy. Tieto sa v súčasnosti transformovali. Krátkodobí „špekulatívni“ kupujúci, ktorí sa snažili nehnuteľnosť obratom predať, teraz často čelia problémom s financovaním. Klasickí investori, ktorí špekulovali na nárast ceny (typicky menšie byty vo veľkých mestách), v súčasnosti vyčkávajú na ďalší vývoj.
Ako bežný investor do nehnuteľností by som bol v súčasnosti veľmi opatrný a asi by som sa pozeral po alternatívnych možnostiach alebo iných trhoch. Existujú však alternatívne spôsoby investovania do nehnuteľností, ktoré nie sú priamo závislé od vývoja realitného trhu.
Uvedomelé investovanie: Bezpečnosť a výnosy nezávislé od trhu
Uvedomelé investovanie vzniklo ako potreba doplniť kapitál pre realitné služby. Ide o iné investovanie ako klasické, s pridanou hodnotou. Tou prvou je, že výnosy nesúvisia s vývojom realitného trhu, čo je v súčasnosti veľmi silný argument. Tou druhou je spôsob zabezpečenia investície. Investori získavajú exkluzívne záložné právo ku konkrétnej nehnuteľnosti, čo ich výrazne chráni pred akýmikoľvek prípadnými problémami.
Každý investor, ktorý spĺňa parametre, dostane ako protihodnotu ku svojej investícii - záložné právo na svoju nehnuteľnosť. V prípade, ak by sa stalo niečo nepredvídané, negatívne, tak sú ich peniaze kryté nehnuteľnosťami. V každom prípade a u každého investora je to konkrétna nehnuteľnosť. Tento systém zabezpečuje vysokú atraktivitu produktu a zároveň vysokú bezpečnosť. V roku 2022 bol zaznamenaný výnos 15,21 percenta, rok predtým to bolo 11,62 percenta. Aj tento rok sa očakáva výnos nad 10 percent, pričom realitný trh ako taký je v prepade.
Inovatívne služby na realitnom trhu
Existujú služby, ktoré pomáhajú riešiť aktuálne problémy na trhu s bývaním:
- Vovlastnom.sk: Služba, kde spoločnosť nakupuje nehnuteľnosti pre tých, ktorí ich chcú kúpiť, ale nevedia na to získať okamžité finančné zdroje. Napríklad rodina potrebuje väčší byt, ale musí najprv predať svoj súčasný. Spoločnosť im krátkodobo kúpi vyhliadnutú nehnuteľnosť, oni si vyriešia predaj svojho starého bytu a následne odkupujú novú nehnuteľnosť od spoločnosti za vopred dohodnutých podmienok.
- BrokerWings.com: Služba pre realitných maklérov, ktorí vidia príležitosť na kúpu nehnuteľnosti, ktorú treba zrekonštruovať a neskôr predať so ziskom, ale nemajú na to kapitál. Spoločnosť im poskytne financovanie a obchoduje nehnuteľnosti spolu s nimi. Maklér tak môže zarobiť aj 100 percent zo svojich peňazí ročne.
- CEELand.eu: Podobná služba ako BrokerWings.com, ale zameraná na skoršie štádiá projektov, napríklad pri výstavbe rodinných domov. Spoločnosť vstupuje do projektu ako finančný partner, ktorý zároveň pozná procesy od A po Z.
Každý mesiac sa pripravujú reporty a komunikuje sa s investormi. Pre investorov, ktorí sa pridajú, sú kľúčové tri „aha“ momenty: pochopenie, že výnos nesúvisí s vývojom realitného trhu; zistenie, že dostanú reálne exkluzívne záložné právo na konkrétnu nehnuteľnosť; a vyplácanie výnosu každý mesiac.
Koronakríza a realitný trh: Odolnosť voči neistote
Počas koronakrízy sa predpokladal pokles cien nehnuteľností, avšak silný dopyt po bývaní túto predikciu nenaplnil. Napriek obmedzeniam sa záujem Slovákov o kúpu nehnuteľností neutlmil. Dôvodom je pretrvávajúci deficit bývania na Slovensku a motivácia klientov veľmi lacnými hypotékami. Dvoj- a trojizbové byty sú naďalej najviac v kurze, a to nielen v Bratislave a Košiciach, ale aj v iných krajských mestách. Situácia v Bratislave je zaujímavá, keďže tam bol zaznamenaný najnižší počet voľných nových bytov za posledných osem rokov.
Z pohľadu klienta je dôležitá aj kvalita nových bytov, ktoré spĺňajú prísnejšie technické normy a znižujú budúce náklady na rekonštrukciu, údržbu a energetickú náročnosť.
Podľa štatistík a správ realitných kancelárií z celého Slovenska dopyt neustával ani počas letných mesiacov. Obchoduje sa priebežne, bez zásadných zmien v cenách, stagnácie alebo poklesu. Vývoj v štvrtom kvartáli bude závisieť od jesenného vývoja ekonomiky a možného dopadu druhej vlny pandémie.
V súčasnosti je situácia vnímaná ako dobrá tak na kúpu, ako aj na predaj nehnuteľností. Ceny nehnuteľností sa predpokladajú, že budú naďalej rásť, zatiaľ čo ponuka sa nebude výrazne rozširovať. V takomto prostredí nie je predpoklad, že by sa o pol roka dala nájsť tá istá nehnuteľnosť lacnejšie. Pre predávajúcich, ktorí by prostriedky z predaja vložili na účet, je často jednoduchšie nehnuteľnosť si nechať a prenajímať.