Každý občan Slovenskej republiky má zakotvené právo na prístup k informáciám, ktoré majú v držbe takzvané "povinné osoby". Medzi tieto subjekty patria aj stavebné úrady. Uplatnenie tohto práva je kľúčové pre transparentnosť a kontrolu vo verejnej správe, a to najmä v oblasti stavebného poriadku a územného plánovania. Tento článok vás prevedie procesom podania žiadosti o sprístupnenie informácií na stavebný úrad, vrátane náležitostí žiadosti, postupov pri jej vybavovaní a možností obrany v prípade odmietnutia.

Čo sú to informácie a na čo sa vzťahuje právo na prístup?
Právo na prístup k informáciám sa vzťahuje na všetky informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Je dôležité poznamenať, že toto právo sa nevzťahuje na informácie, ktoré povinná osoba nemá k dispozícii, a to najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov, ako aj na vytváranie názorov. Stavebný úrad tak poskytuje informácie, ktoré sú súčasťou jeho agendy a ktoré má reálne k dispozícii vo svojich spisoch alebo databázach.
Kto je povinnou osobou v kontexte stavebného úradu?
V kontexte stavebných úradov sú povinnými osobami predovšetkým Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad“) a regionálne úrady pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Od 1. apríla 2024 prešli právomoci a povinnosti týkajúce sa agendy územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na tieto úrady. Úrad teda poskytuje výlučne informácie, ktoré má k dispozícii, a to prostredníctvom svojich regionálnych pracovísk.
Ako správne formulovať žiadosť o informácie?
Žiadosť o sprístupnenie informácií, často označovaná ako "infožiadosť", musí spĺňať určité náležitosti, aby bola úradom riadne vybavená. Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená. V praxi to znamená, že žiadateľ by mal priamo v žiadosti označiť povinnú osobu jej názvom. Zákon však nevyžaduje presné označenie povinnej osoby. V prípade, že žiadateľ označí adresáta nepresným či neaktuálnym názvom, napríklad starým názvom úradu, môže to viesť k zbytočným prieťahom.
Okrem identifikácie povinnej osoby musí žiadosť obsahovať:
- Meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa: Fyzická osoba uvedie svoje meno a priezvisko, právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ uvedie svoj názov alebo obchodné meno.
- Adresa pobytu alebo sídlo žiadateľa: Fyzická osoba uvedie svoju adresu pobytu, právnická osoba uvedie sídlo zapísané v obchodnom registri, resp. v inom príslušnom registri.
- Predmet žiadosti: Žiadateľ musí jasne špecifikovať, ktorých informácií sa žiadosť týka. Toto je kľúčové pre efektívne vyhľadávanie informácií.
- Navrhovaný spôsob sprístupnenia informácií: Žiadateľ môže navrhnúť preferovaný spôsob, akým mu majú byť informácie sprístupnené (viď nižšie).

Spôsoby podania žiadosti a možnosti sprístupnenia informácií
Žiadosť o sprístupnenie informácií je možné podať viacerými spôsobmi:
- Písomne: Klasickou písomnou formou, ktorá môže byť doručená poštou alebo osobne podaná na podateľni úradu.
- Ústne: Priamo na pracovisku povinnej osoby.
- Faxom: Prostredníctvom faxového prístroja.
- Elektronickou poštou: Na oficiálnu e-mailovú adresu úradu.
Je dôležité poznamenať, že žiadosť podanú elektronicky či faxom netreba dodatočne do troch dní dopĺňať aj v písomnej podobe.
Informácie sa môžu sprístupňovať rôznymi spôsobmi, pričom žiadateľ môže navrhnúť preferovaný spôsob:
- Ústne: Priamo na úrade.
- Nahliadnutím do spisu: Vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis.
- Odkopírovaním informácií na technický nosič dát: Napríklad na USB kľúč, CD/DVD.
- Sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami: Tlačené kópie dokumentov.
- Telefonicky: Ak je to možné a vhodné.
- Faxom: Poslaním informácií faxom.
- Poštou: Zaslaním písomných informácií alebo kópií.
- Elektronickou poštou: Zaslaním informácií e-mailom.
Úrad sprístupňuje informácie na účely ich opakovaného použitia v podobe a spôsobom, ktoré umožňujú jeho technické podmienky, prednostne však v elektronickej podobe, a pokiaľ je to možné a vhodné, ako otvorené údaje umožňujúce automatizované spracovanie spolu s ich metaúdajmi (datasety).
Lehota na vybavenie žiadosti
Žiadosť o sprístupnenie informácií sa vybavuje bez zbytočného odkladu. Základná lehota na vybavenie žiadosti je najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti. V prípade, že sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe, lehota sa predlžuje na 15 pracovných dní.
V niektorých prípadoch, najmä ak ide o komplexné informácie alebo ak Úrad nemá požadované informácie okamžite k dispozícii, môže byť lehota predĺžená o najviac 8 pracovných dní (§ 17 ods. 2 zákona), pričom celková lehota na vybavenie žiadosti tak môže dosiahnuť až 16 pracovných dní. O tomto predĺžení musí byť žiadateľ upovedomený.
V prípade, že Úrad nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii. Postúpenie žiadosti Úrad bezodkladne oznámi žiadateľovi.
Postup získavania informácií podľa zákona o právach na informácie z roku 2005
Čo ak žiadosť nespĺňa náležitosti?
Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak žiadateľ nedostatky v stanovenej lehote neodstráni, žiadosť sa považuje za nedoplnenú a nie je ďalej posudzovaná.
Odmietnutie žiadosti a opravné prostriedky
Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. V rozhodnutí o odmietnutí žiadosti musí byť uvedený dôvod odmietnutia.
Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí sprístupniť informáciu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti. Odvolanie treba adresovať povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán nerozhodne v 15-dňovej lehote, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie. Ak odvolací orgán zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba následne vybaví žiadosť o sprístupnenie informácie v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu.
V prípade, že povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Aj proti tomuto "fiktívnemu" rozhodnutiu je možné podať odvolanie.
Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti, t. j. rozhodnutie o odmietnutí poskytnutia požadovanej informácie, možno následne preskúmať súdom prostredníctvom správnej žaloby podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok.

Náklady na sprístupnenie informácií
Informácie sa sprístupňujú bezplatne. Výnimkou sú náklady spojené s fyzickým sprístupnením informácií. Tieto náklady zahŕňajú:
- Úhradu vo výške, ktorá nesmie prekročiť výšku materiálových nákladov spojených so zhotovením kópií.
- Úhradu nákladov na zadováženie technických nosičov dát (napr. CD, DVD, USB kľúče).
- Úhradu nákladov na odoslanie informácie žiadateľovi (poštovné).
Povinná osoba môže zaplatenie úhrady odpustiť, napríklad v prípade, ak ide o žiadateľa so zmyslovým postihnutím, kde náklady na sprístupnenie informácie prístupnou formou znáša povinná osoba.
Dôležitosť evidencie žiadostí
Za účelom možnosti kontroly vybavovania žiadostí, ako aj za účelom zhromažďovania údajov o najčastejšie vyžiadaných informáciách, vedie povinná osoba evidenciu žiadostí podľa § 20 zákona č. 211/2000 Z.z. Táto evidencia slúži na interné účely úradu a na monitorovanie efektivity poskytovania informácií.
Uplatňovanie práva na prístup k informáciám je dôležitým nástrojom občianskej spoločnosti na získavanie informácií o činnosti štátnych orgánov, vrátane stavebných úradov. Dodržiavaním uvedených postupov a náležitostí žiadosti môžete zabezpečiť úspešné vybavenie vašej požiadavky.