Železničná infraštruktúra tvorí chrbticu dopravy v každej krajine a jej modernizácia je kľúčová pre ekonomický rozvoj a kvalitu života obyvateľov. Na Slovensku sa v posledných rokoch v oblasti rekonštrukcie železničných staníc a tratí realizuje viacero rozsiahlych projektov, ktoré však čelia nemalým výzvam. Od meškajúcich projektov financovaných z Plánu obnovy a odolnosti (POO) SR až po dlho očakávané revitalizácie kľúčových uzlov, situácia je komplexná a vyžaduje si strategický prístup.
Výzvy v oblasti železničných projektov
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR vo svojich kontrolách poukázal na pretrvávajúce problémy pri realizácii železničných infraštruktúrnych projektov financovaných z POO. Žiaden z kontrolovaných projektov sa neskončil, respektíve neskončí v pôvodne plánovanom termíne. Šesť projektov meškalo, jeden bol ukončený s 11-mesačným oneskorením a projekt rekonštrukcie trate Veľký Horeš - Streda nad Bodrogom bol dokonca pre viac ako ročné meškanie vyradený z financovania z európskych zdrojov.
Podľa NKÚ boli v kontrolovaných projektoch kľúčové procesy, najmä majetkovoprávne usporiadanie pozemkov, vydávanie stavebných povolení a verejné obstarávanie, opakovane posúvané. Problémom bol tiež nesúlad medzi metodickými pokynmi Národnej implementačnej a koordinačnej autority a praxou, ako aj nedostatočná kontrola dodržiavania časových harmonogramov. Ako príklad slúži projekt zvýšenia priepustnosti trate Bratislava-Rača - Leopoldov, ktorý mal druhú najvyššiu alokáciu spomedzi kontrolovaných projektov (vyše 43 miliónov eur), no v novembri mal nulové čerpanie a nebola predložená žiadna žiadosť o platbu.
Národná autorita pre externú kontrolu dlhodobo upozorňovala na chýbajúci nadrezortný zásobník investičných projektov pripravených na realizáciu a financovanie. NKÚ pozitívne vníma, že aj na základe týchto zistení vláda rozhodla o vytvorení metodiky na posudzovanie návrhov prioritných investičných zámerov a návrhu ich nadrezortnej priorizácie.
Modernizácia tratí a protihlukové opatrenia
V rámci modernizácie železničnej infraštruktúry sú naplánované rozsiahle práce na viacerých úsekoch. V úseku Z1 je pre obdobie rokov 2021 až 2027 naplánovaná modernizácia infraštruktúry v časti Devínska Nová Ves - Zohor - Kúty - štátna hranica ČR/SR. Tento projekt, presunutý z predchádzajúcich období, zahŕňa okrem iného aj realizáciu protihlukových opatrení (PHO) vo forme protihlukových stien (PHS). Predbežný návrh počíta s celkovými nákladmi na PHS vo výške 21 miliónov eur, z toho 13 miliónov v medzistaničných úsekoch a 8 miliónov v úsekoch staníc. Navrhovaná celková dĺžka PHS je 24 km.
V úseku Z2, v Trnave v území mimoúrovňového križovania železničnej trate s ulicou Hospodárska a ulicou Andreja Žarnova, je navrhnutá protihluková stena s výškou 4 metre nad úrovňou päty koľajnice a celkovej dĺžke 380 metrov. Predpokladané náklady na realizáciu sú 900 tisíc eur.
Úsek Z3, ŽSR 190, predpokladá modernizáciu infraštruktúry vrátane realizácie PHO vo forme PHS s celkovými nákladmi na výstavbu vo výške 69 miliónov eur. Modernizácia je navrhovaná v úseku Bratislava Vajnory - Galanta - Palárikovo, s pokračovaním ďalej Nové Zámky - Štúrovo.
V úseku Z4 je naplánované pokračovanie modernizácie trate ŽSR 120 v subúseku Púchov - Žilina. Modernizácia je rozdelená na dve časti: Púchov - Považská Teplá a Považská Teplá - Žilina. V časti Púchov - Považská Teplá sa plánuje dokončenie zmeny trasovania trate s výstavbou troch nových mostov a dvoch nových tunelov. Tieto práce, spolu s rozsiahlymi PHO, majú zabezpečiť dodržanie legislatívnych limitov hluku. Po dokončení sa predpokladá výstavba PHS v celkovej dĺžke približne 4,8 km. Predpokladaná cena modernizácie časti Púchov - Považská Teplá je 370 miliónov eur. V časti Považská Teplá - Žilina sa predpokladajú náklady na modernizáciu 230 miliónov eur (údaje z roku 2015). Táto časť zahŕňa prestavbu zvršku a infraštruktúry, ako aj výstavbu nových mostov. Naplánované PHO sú vo forme PHS v celkovej dĺžke približne 17,5 km s predpokladanou cenou okolo 15,8 milióna eur a opatrenia na mieste príjmu (na fasádach dotknutých budov) vo výške približne 180 tisíc eur.
V subúseku Žilina - Čadca (trať ŽSR 127) je naplánovaná úplná modernizácia v úseku Krásno nad Kysucou - Čadca s PHO vo forme PHS s predpokladanou cenou približne 15 miliónov eur.
Najrozsiahlejšia modernizácia sa plánuje v subúseku Žilina - Košice, trať ŽSR 180 (po hranicu Aglomerácie Košice), ktorá bude prebiehať v niekoľkých etapách. Odhadované celkové investície na modernizáciu jednotlivých subúsekov sa pohybujú v rozsahu 4,5 až 5,5 miliardy eur s predpokladaným ukončením realizácie v období 20 až 25 rokov. Modernizácia zahŕňa aj zmenu trasovania trate, napríklad okolo Liptovského Mikuláša, kde sa plánuje výstavba novej železničnej stanice mimo zastavaného územia mesta. V častiach Krompachy - Kysak a Kysak - Košice sa počíta s výstavbou nového tunela pre dosiahnutie traťovej rýchlosti 160 km/h. Časový harmonogram ani celkové náklady na PHO nie sú stanovené. Niektoré časti sú vo fáze štúdie realizovateľnosti alebo posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). V rámci tohto subúseku sa plánuje aj modernizácia a dostavba Zriaďovacej stanice Žilina-Teplička a nadväzujúcej infraštruktúry v uzle Žilina.
Konkrétnejšie sa v súčasnosti rieši rekonštrukcia a modernizácia subúsekov Liptovský Mikuláš - Poprad (I. Etapa Lučivná - Poprad mimo, s cenou približne 97 miliónov eur) a Poprad mimo - Spišská Nová Ves (s cenou cca 220 miliónov eur).
Modernizácia trate ŽSR 190 v úseku Z5, v rámci modernizácie V. koridoru v časti Košice - Čierna nad Tisou, má celkové predpokladané náklady v rozsahu 1,6 až 2,0 miliardy eur (údaje v roku 2018).
Rekonštrukcia bratislavskej Hlavnej stanice
Bratislavská Hlavná stanica je dlhodobo kritizovaná za svoj zastaraný stav a neposkytovanie moderných podmienok pre cestujúcich. Napriek tomu, že sa o jej rekonštrukcii hovorí už roky, k zásadným zmenám dochádza až teraz. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) plánujú investíciu vo výške minimálne 20 miliónov eur.
V auguste bol zverejnený zámer národného projektu "Bratislava hlavná stanica - rekonštrukcia výpravnej budovy", ktorý zahŕňa projektovú prípravu a inžiniersku činnosť. ŽSR vnímajú súčasný stav stanice ako "hanbu Slovenska" a cieľom je zásadné zlepšenie a vytvorenie dôstojnejšieho prostredia.
Súčasná podoba stanice, tvorená štyrmi spojenými stavbami (poštový, stredný, dopravný trakt a prístavba s prepojom), prejde výraznými zmenami. Najväčšie úpravy sa dotknú prízemia a prístavby. Plánuje sa nová fasáda, výmena presklených častí, okien a dverí, oprava povrchov, výmena strešnej krytiny, prepracovanie rozvodov vody, kúrenia, chladenia a klimatizácie, ako aj modernizácia navigačného systému.
Cesta záhadnou minulosťou Slovenska: Odhaľovanie neznámych príbehov
V rámci rekonštrukcie sa zrušia súčasné pokladne a nahradia ich zákaznícke centrá jednotlivých dopravcov. Pribudne výťah na druhé podlažie, kde sa obnovia toalety a pravdepodobne vznikne kaviareň. V strednom trakte sa majú vytvoriť nové priestory pre cestujúcich a nájomné jednotky, pričom sa preverí možnosť umiestnenia eskalátorov smerom do a z podchodu. V poštovom trakte sa skvalitnia kancelárie, vybudujú sa nové šatne so zázemím a naprojektujú nové napojenia vody a kanalizácie.
Prvá fáza obnovy, zameraná na hygienické zázemie a bezbariérový prístup, sa začne v najbližších dňoch. Cieľom je vynoviť toalety, vytvoriť nové priestory na čakanie a posilniť bezpečnosť. V druhej, zásadnejšej etape, ktorá bude zahŕňať projektovú fázu trvajúcu desať mesiacov, sa zmení tvár celej stanice. Táto fáza bude zahŕňať rekonštrukciu všetkých podlaží a areálu stanice, vrátane rozvodov, nových parkovacích plôch a vyhradeného parkovania pre imobilných.
Napriek plánovaným zmenám sa však jedná skôr o rozsiahly "facelifting" ako o generálnu prestavbu, aká je bežná v iných európskych metropolách. Cieľom je, aby cestujúci po príchode z Viedne nezažili kultúrny šok.
Rekonštrukcie ďalších staníc a infraštruktúry
Okrem bratislavskej Hlavnej stanice prebiehajú alebo sú plánované rekonštrukcie aj na iných železničných staniciach a úsekoch. Medzi posledné objekty železničných staníc, ktoré boli súčasťou komplexnej modernizácie ako súčasť koridorových stavieb, patria budovy v Novom Meste nad Váhom a v Trenčianskej Teplej. Úplne nová budova stanice bola vybudovaná v rámci stavby „Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov.
V roku 2024 sa budú vypracovávať projektové dokumentácie v súvislosti s nadlimitnou súťažou na zákazku „Rekonštrukcia vybraných výpravných budov a prevádzkových budov za účelom energetických úspor“. Celkovo ide o 37 budov, z toho 20 výpravných budov. Predpokladaná realizácia obnovy týchto budov je v roku 2026.
Železničná stanica vo Svite prešla rekonštrukciou ako národná kultúrna pamiatka, pričom boli ukončené všetky stavebné objekty a prevádzkové súbory. Je potrebné doplniť segmenty súvisiace s bezpečným pohybom osôb so zníženou schopnosťou pohybu a orientácie.
V súčasnosti sa vykonávajú opravné práce vo všetkých objektoch železničných staníc podľa potreby. Železnice Slovenskej republiky sú správcom majetku štátu a zabezpečujú údržbu a opravy.
V Košiciach prebieha rozsiahla rekonštrukcia, ktorá sa začala v septembri 2021 a mala byť pôvodne dokončená do konca roka 2023. Projekt sa však predĺžil a predražil o takmer 2,7 milióna eur z dôvodu potreby nahradiť staré poškodené betónové konštrukcie novými. Rekonštrukcia nástupíšť č. 3 by mala byť ukončená do konca mája 2025, s možným posunom do júna 2025. Rekonštrukcia nástupišťa č. 1 bude riešená samostatne. Cieľom projektu je zvýšiť bezpečnosť a zrýchliť príchody a odchody vlakov, vrátane úprav trakčného vedenia, zastrešenia nástupíšť a zriadenia výťahov.
Železničný uzol Žilina prechádza komplexnou rekonštrukciou železničnej infraštruktúry v meste a jeho blízkom okolí, vrátane dostavby zriaďovacej stanice Žilina-Teplička a nadväzujúcej infraštruktúry.
Celkovo je zrejmé, že modernizácia železničnej infraštruktúry na Slovensku je dlhodobý a komplexný proces, ktorý si vyžaduje koordináciu, efektívne plánovanie a dostatočné financovanie. Napriek prekážkam a výzvam, ktoré sa vyskytujú, je pokrok v niektorých oblastiach viditeľný a smeruje k modernejšiemu a funkčnejšiemu železničnému systému.
tags: #zeleznicna #stanica #by #mala #byt #zrekonstruovana