V právnom poriadku Slovenskej republiky existuje špecifický typ súdneho konania, ktorý sa zaoberá situáciami, kedy je potrebné určiť, či určitá nehnuteľnosť, alebo iný majetok, patrí do dedičstva po zosnulom. Tento proces je často zložitý a vyžaduje dôkladné preukázanie právnych nárokov. Občiansky súdny poriadok (CSP) v § 137 písm. c) definuje možnosť podať určovaciu žalobu, ktorá sa domáha určenia existencie alebo neexistencie práva, ak existuje na takomto určení naliehavý právny záujem. V kontexte dedičského práva, žaloba o určenie, že vec patrí do dedičstva, je kľúčovým nástrojom na vyriešenie sporov o majetok zosnulého.
Naliehavý právny záujem ako základný predpoklad
Kľúčovým predpokladom pre úspešné podanie a vyhovenie určovacej žaloby je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu. Tento záujem nie je len teoretickou potrebou, ale musí byť reálny a aktuálny, pričom jeho odstránenie je možné len prostredníctvom súdneho rozhodnutia. Inými slovami, ak by súd nerozhodol, právne postavenie žalobcu by zostalo neisté alebo by bolo ohrozené.
Príkladom naliehavého právneho záujmu môže byť situácia, kedy je na liste vlastníctva ako vlastník nehnuteľnosti zapísaná iná osoba, hoci skutočným vlastníkom je žalobca. Bez určení vlastníckeho práva súdom by žalobca nemohol s nehnuteľnosťou nakladať, napríklad ju predať, alebo by mu hrozila exekúcia. V takýchto prípadoch súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je nevyhnutné na zosúladenie skutočného stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.
Je dôležité poznamenať, že naliehavý právny záujem nie je daný vtedy, ak sa žalobca môže domáhať svojho práva prostredníctvom iných právnych prostriedkov, napríklad žalobou na plnenie. V prípadoch, kde existujú iné, priamejšie spôsoby ochrany práva, by súd určovaciu žalobu zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu.
Právne rámce a súdna prax
V súvislosti s určovacími žalobami sa súdna prax vyjadrila viackrát. Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa 06.10.2017, sp. zn. II. zdôraznil, že predpokladom rozhodnutia súdu o určovacej žalobe je preukázanie naliehavého právneho záujmu. Samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení nestačí.
Krajský súd v Trenčíne v rozsudku zo dňa 27.06.2013, sp. zn. 4 Co/91/2012, uviedol, že ak už zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), súd otázku, či nehnuteľnosti patria do BSM, rieši ako predbežnú otázku v konaní o vyporiadanie BSM. Tým naznačil, že v takýchto prípadoch nie je namieste žalovať na určenie, či vec patrí alebo nepatrí do BSM, ale priamo na vyporiadanie BSM.
Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 10.04.2014, sp. zn. 3Cdo/460/2013, potvrdil, že naliehavý právny záujem sa posudzuje vždy s ohľadom na konkrétny určovací petit žaloby. Vyhovenie žalobe je možné len vtedy, ak by išlo o konečné rozhodnutie o veci, bez potreby ďalšieho konania.
Určovacia žaloba v kontexte dedičstva
Žaloba o určenie, že vec patrí do dedičstva, je špecifickým typom určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP. Jej cieľom je stanoviť, či poručiteľ bol v čase svojej smrti vlastníkom danej veci. Toto určenie sa vzťahuje k dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemajú vplyv na rozhodnutie súdu.
Podľa súdnej praxe, ak súd vyhovie takejto žalobe a vec sa následne prejedná v dedičskom konaní, nedochádza k potvrdeniu, že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Rozhodnutie o tom, či vec patrí do dedičstva, sa zameriava na vlastnícke právo poručiteľa v momente jeho smrti.
V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, majú všetci dedičia postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP) až do vyporiadania dedičstva. Žaloba musí smerovať voči tomu, kto je aktuálnym vlastníkom veci zapísaným v katastri nehnuteľností.
Prípadová štúdia: Nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a ich následné dedenie
Nasledujúci príklad ilustruje komplexnosť situácie, kedy sa spor o vlastníctvo nehnuteľností rieši v kontexte dedičského konania.
Fakty:
Navrhovateľka, ako jediná dcéra zosnulého Petra Suchého a Miroslavy Suchej, sa domáha určenia, že určité nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej otcovi. Tieto nehnuteľnosti - podiel ½ na byte č. 32, spoluvlastnícky podiel 28/100 na spoločných častiach domu a podiel 1/6 na pozemkoch - neboli zahrnuté do Osvedčenia o dedičstve po jej otcovi.
Sporné otázky:
- Bezpodielové spoluvlastníctvo (BSM): Nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas manželstva rodičov, a preto podľa § 143 Občianskeho zákonníka patrili do ich BSM. Manželia boli rozvedení, ale ich BSM nebolo v čase smrti otca vyporiadané.
- Prevod vlastníctva: Dňa 16.08.1997 uzavrelo mesto Zvolen zmluvu o prevode vlastníctva bytu s Miroslavou Suchou ako nadobúdateľkou. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 09.11.1997. Otec sa o tejto skutočnosti dozvedel až po mnohých rokoch.
- Súdne konanie o určenie vlastníctva: Peter Suchý podal žalobu o určenie, že je bezpodielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností. Okresný súd Zvolen jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel rozsudkom zo dňa 12.01.2008. Tento rozsudok potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 05.11.2008. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.01.2009.
- Darovacia zmluva a vecné bremeno: Dňa 01.03.2008, pred právoplatnosťou rozsudku o určení vlastníctva, Miroslava Suchá uzavrela s jej neterou Lujzou Starou darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena. Darovala jej predmetné nehnuteľnosti a zároveň si vyhradila právo doživotného bezplatného užívania.
- Zahrnutie do dedičstva: Napriek právoplatnému rozsudku o určení vlastníctva otca, notárka JUDr. Mária Popletená nezahrnula podiel otca na nehnuteľnostiach do súpisu dedičstva. Odôvodnila to spochybneným vlastníckym právom a tým, že na liste vlastníctva figuruje iná osoba. Poukázala na potrebu samostatnej žaloby na vyriešenie spornej skutočnosti.
Argumentácia navrhovateľky:
Navrhovateľka argumentuje, že darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 01.03.2008 sú neplatné. Dôvodí, že Miroslava Suchá vedela o tom, že nehnuteľnosti patria do BSM jej rodičov, a nemala právo ich previesť bez súhlasu otca. Konanie matky bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka), čo spôsobuje neplatnosť zmluvy.
Právna poradňa - Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
Navyše, podľa § 175l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal poručiteľ s pozostalým manželom majetok v BSM, o ktorého vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde, vyporiada sa tento majetok v konaní o dedičstve. Notárka pochybila, keď toto BSM nevyporiadala a nezahrnula otcov podiel do dedičstva.
Záver:
Žaloba o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, je dôležitým právnym nástrojom na ochranu práv dedičov. Vyžaduje si však dôkladné preukázanie naliehavého právneho záujmu a rešpektovanie príslušných právnych predpisov a súdnej praxe. V predmetnom prípade, navrhovateľka sa domáha nápravy situácie, kedy boli nehnuteľnosti, patriace do BSM jej rodičov, neoprávnene prevedené a následne nezahrnuté do dedičského konania po jej otcovi. Súdne konanie by malo viesť k určeniu skutočného vlastníckeho práva a ku spravodlivému vyporiadaniu majetku.
Kolky v hodnote 99,50 € boli zaplatené ako súdny poplatok za určovaciu žalobu podľa položky 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov. Priložené sú fotokópie rozsudkov Okresného súdu Zvolen a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako aj výpisy z listov vlastníctva a fotokópia Osvedčenia o dedičstve, ktoré slúžia ako dôkazy v tomto spore.