Susedské vzťahy sú neoddeliteľnou súčasťou života v komunite. Právne vzťahy medzi vlastníkmi a užívateľmi susediacich nehnuteľností upravuje Občiansky zákonník. V súčasnosti sa úprava týchto vzťahov dostáva opäť do popredia v dôsledku spoločenských zmien. Výkon vlastníckeho práva je síce chránený, no zároveň limitovaný zákonom, aby nedochádzalo k neprimeraným zásahom do práv susedov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku náhrady škody spôsobenej vstupom na susedný pozemok a s tým spojené právne aspekty.
Susedské právo a jeho limity
Každý vlastník má právo svoj majetok držať, užívať a nakladať s ním. Toto právo však nie je absolútne a musí rešpektovať práva susedov. Výkon vlastníckeho práva nesmie prekročiť zákonom stanovené medze a musí byť vzájomne tolerovaný. Táto tolerancia však nemôže byť zneužívaná na úkor ostatných susedov, a mala by byť zachovaná vzájomná rovnováha medzi výkonom vlastníckych práv. Vlastníci susediacich nehnuteľností majú rovnaké postavenie a ich vzťahy sa riadia zásadami súkromného práva, ktoré kladú dôraz na dobré mravy a zákaz zneužitia subjektívnych práv.
Imisie: Zásahy do vlastníckeho práva
Pri užívaní nehnuteľnosti môže vlastník prekročiť mieru svojho správania a zasiahnuť do pokojného užívania susednej nehnuteľnosti. Takéto zásahy sa nazývajú imisie. Neoprávnený zásah nastáva, ak ho zákon zakazuje alebo sa neopiera o povolenie vyplývajúce zo zmluvy, úradného rozhodnutia alebo zákona. Neoprávnenosť zásahu sa posudzuje podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že vlastník veci sa musí zdržať obťažovania iného nad mieru primeranú pomerom, alebo ak by vážne ohrozoval výkon jeho práv.
Primeranosť zásahu sa hodnotí objektívne, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu a porovnaním s podobnými pomermi v danej oblasti. Miera primeraná pomerom sa posudzuje rozdielne v závislosti od lokality (dedina, mesto, samota) a intenzity zásahu.
Druhy zásahov do susedských práv
Občiansky zákonník uvádza príklady povinností, ktorých sa musí vlastník zdržať, aby nedošlo k zásahu do práv iných. Medzi takéto zásahy patria najmä:
- Prenikanie pevných, tekutých a plynných látok.
- Vnikanie organizmov a chovných zvierat.
- Činnosť (napr. stavebná), ktorá ohrozuje statiku a oporu stavieb.
- Nečinnosť vlastníka pozemku, na ktorom je stavba v schátranom stave.
- Vnikanie nebezpečných živočíchov (potkany, myši).
- Prenikanie podzemnými cestami (chemikálie, odpady).
- Neadekvátne, neslušné a amorálne správanie sa susedov (urážky, močenie na susedovu stavbu).
Zásahy do susedských práv môžu vznikať činnosťou alebo nečinnosťou vlastníka susednej nehnuteľnosti.
Ochrana susedských práv
Ochranu práv dotknutého vlastníka poskytujú rôzne štátne orgány, najmä súdy. Žalobca sa môže domáhať uloženia povinnosti vlastníkovi veci, aby sa zdržal neoprávnených zásahov. Súd je viazaný žalobným petitom a žalobca musí presne vymedziť podstatné skutočnosti, v čom spočíva zásah do jeho práv. Ak súd zistí, že dochádza k obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom, žalobe vyhovie a vymedzí mieru obťažovania, ktorá je ešte primeraná.
Hroziaca škoda a opatrenia na jej odvrátenie
Ak z konania vlastníka susednej nehnuteľnosti hrozí vážne ohrozenie práv druhého vlastníka a hrozí vznik škody, môže sa poškodený domáhať na súde podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka uloženia povinnosti hroziacemu vlastníkovi, aby vykonal vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Žalobca musí preukázať, že mu hrozí vážna škoda, nestačí preukázať ohrozenie vzniku vážnej škody.
Žaloba o náhradu škody spôsobenej vstupom na susedný pozemok
Ak dôjde k neoprávnenému vstupu na susedný pozemok a tým vznikne škoda, poškodený má právo na jej náhradu. Žaloba o náhradu škody je právny prostriedok, ktorým sa poškodený domáha náhrady majetkovej alebo nemajetkovej ujmy od škodcu.
Právna veta: Nesprávne označenie orgánu, ktorý má v mene štátu konať, v žalobe o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. nemôže byť na ujmu žalobcovi a nemôže viesť k zamietnutiu žaloby.
V kontexte žaloby o náhradu škody, najmä v prípadoch, kde ide o zodpovednosť štátu, je kľúčové správne identifikovať aktívnu legitimáciu. Nesprávne označenie orgánu, ktorý má konať v mene štátu, napríklad v situácii, keď Okresný súd Banská Bystrica podaním zo dňa 12. 02. 2015 spis z dôvodu nedostatku vecnej príslušnosti v zmysle § 104a O. s. p. postúpil Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorý následne predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, by nemalo viesť k zamietnutiu žaloby. Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. […] pri riešení podobných procesných otázok zohľadňuje primárne práva žalobcu.
Právna veta: Konanie o žalobe na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. spôsobené nesprávnym úradným postupom súdu v konkurznom konaní nie je konaním podľa ust. § 88 ods. 1 písm. j/ O. s. p.
Toto zdôrazňuje odlišnosť postupu pri uplatňovaní náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu v konkurznom konaní od iných procesných inštitútov. Napríklad, Okresný súd Čadca rozsudkom z 23. októbra 2017 č. k. 5 C 116/2016-281 konanie v časti o zaplatenie sumy 16 914,07 eur zastavil a v časti o zaplatenie sumy 12 138 eur spolu s úrokom z omeškania zastavil, pričom vo zvyšku žalobu zamietol. Bolo by nesprávne považovať takýto postup za konanie podľa § 88 ods. 1 písm. j/ Občianskeho súdneho poriadku.
Ušlý zisk ako súčasť škody
Právna veta: Aj ušlý zisk, aj keď je kategóriou škody, pri ktorej sa vychádza z predpokladaného bežného chodu vecí, vždy závisí od konkrétnych okolností posudzovanej veci, ktoré nemusia byť stabilne zachované po celý čas, za ktorý si poškodený náhradu ušlého zisku uplatňuje, a môžu sa meniť (negatívny vývoj trhu, obmedzenie výroby alebo ukončenie podnikateľskej činnosti, legislatívne zmeny). Ušlý zisk musí byť pre poškodeného nástrojom, ako dosiahnuť to, o čo v dôsledku protiprávnej udalosti prišiel, a nie nástrojom, ako dosiahnuť zisk, ktorý by mu z dôvodu objektívnych okolností vzniknúť nemohol.
Ušlý zisk je špecifickou formou škody, ktorej náhrada je často predmetom sporov. Je dôležité rozlišovať medzi reálnym ušlým ziskom, ktorý by poškodený s vysokou pravdepodobnosťou dosiahol, keby nedošlo k protiprávnemu konaniu, a špekulatívnym ziskom. Napríklad, v kontexte neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. V takýchto prípadoch je odberateľ povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. […] sa v podobných prípadoch zaoberá detailnou analýzou okolností.
Určovacia žaloba ako prostriedok ochrany práv
Právna veta: V nadväznosti na skutkový stav rozhodovanej veci je zrejmé, že žalobca nemá k dispozícii žalobu na plnenie (napr. žalobu na zmluvné plnenie, žalobu o náhradu škody a ani žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia) a jediným prípustným prostriedkom ochrany jeho subjektívnych práv je práve podaná určovacia žaloba. Určovací žalobný návrh tak predstavuje vhodný a správne zvolený nástroj ochrany práva žalobcu.
V situáciách, kedy žalobca nemá k dispozícii žalobu na plnenie, môže byť určovacia žaloba jediným efektívnym prostriedkom ochrany jeho práv. Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. […] potvrdil, že v takýchto prípadoch predstavuje určovací návrh vhodný nástroj. Prípadné rozhodnutie súdu o žalobe na plnenie môže byť následne ovplyvnené týmto výrokom.
Neodkladné opatrenia a ich vzťah k žalobe vo veci samej
Právna veta: Pokiaľ sa žalobca neodkladným opatrením domáha obmedzenia konateľských oprávnení žalovaného, predmetné neodkladné opatrenie nemá súvis s podanou žalobou vo veci samej a je teda neodkladným opatrením vo veci samej, keďže ohľadom porušenia povinností žalovaného ako konateľa žalobca žiadnu žalobu nepodal a ani sa podľa vyjadrenia žalobcu žalobu o náhradu škody podať nechystá. Podľa mienky odvolacieho súdu tak navrhované neodkladné opatrenie je neodkladným opatrením vo veci samej, nakoľko nemá povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku uplatnenému podanou žalobou.
Neodkladné opatrenia majú slúžiť na zabezpečenie nároku, ktorý je predmetom súdneho konania. Ak žalobca navrhuje neodkladné opatrenie, ktoré nesúvisí s podanou žalobou vo veci samej, napríklad obmedzenie konateľských oprávnení bez existujúcej žaloby o náhradu škody, takéto opatrenie nemá povahu zabezpečovacieho prostriedku a môže byť považované za neodkladné opatrenie vo veci samej. Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. […] v podobných prípadoch analyzuje tento vzťah.
Správa majetku obce
Právna veta: Obec môže svoj majetok spravovať sama, alebo sprostredkovane, t. j. prostredníctvom správcu majetku obce. Správcom majetku obce v širšom význame môže byť rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená obcou/mestom podľa § 21 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy (správca majetku obce podľa osobitného predpisu). Správca majetku obce vykonáva správu zvereného majetku a je oprávnený a povinný starať sa o majetok obce, t. j. tej časti majetku, ktorú mu obec zverila do správy alebo ktorú správca nadobudol vlastnou činnosťou, užívať ho na plnenie úloh v rámci svojho poslania.
Správa majetku obce je komplexná oblasť, kde obec môže využiť rôzne formy správy. Okrem priamej správy môže obec zveriť správu svojho majetku do rúk zriadených organizácií. JUDr. M. R. vo svojich stanoviskách poukazuje na tento aspekt správy verejných financií a majetku.
Záväznosť rozhodnutí správnych orgánov pre súd
Právna veta: Rozhodnutie vydané v správnom konaní príslušným orgánom je pre súd - rozhodujúci o náhrade škody - záväzné a súd musí vychádzať zo zistenia nezákonnosti príslušným orgánom. Súd rozhodujúci o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy nemôže sám preskúmať otázku nezákonnosti takéhoto rozhodnutia. Všeobecné súdy nie sú oprávnené mimo rámca správneho súdnictva skúmať vecnú správnosť správnych aktov vydaných príslušným orgánom. Keďže nebolo preukázané, že by právoplatné rozhodnutie žalovanej bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, tak…
Súd pri rozhodovaní o náhrade škody, najmä ak ide o škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy, je viazaný zisteniami správnych orgánov. Nemôže sám preskúmavať zákonnosť správnych aktov. V prípade, ak nebolo preukázané zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť, súd nemôže vychádzať z jeho nezákonnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. B. […] sa zaoberal podobnými otázkami.
Zodpovednosť štátu za škodu a dôvody hodné osobitného zreteľa
V súvislosti so zodpovednosťou štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je kľúčové, aby bolo možné jasne preukázať nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie. V jednom z prípadov sa riešila situácia, kedy žalobcovia sa rozhodnutím ROEP (Register obnovenej evidencie pozemkov) stali vlastníkmi nehnuteľností, na ktorých sa už v tom čase nachádzala verejná komunikácia. Chyba v ROEP viedla k tomu, že žalobcovia, ktorí chceli situáciu usporiadať, iniciovali súdne konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia.
V tomto konaní bolo znalcom zistené, že ROEP bol vydaný nesprávne. Žaloba bola následne späťvzatá a pôvodné konanie zastavené. Žalobcovia boli zaviazaní na úhradu trov konania žalovanému. Následne iniciovali ďalšie konanie voči štátu o náhradu škody za zaplatené trovy v pôvodnom konaní. Obrana štátu spočívala v tom, že nezodpovedá, pretože rozhodnutie ROEP nebolo zrušené a žalobcovia nepodali riadny opravný prostriedok.
Krajský súd v Prešove v rozhodnutí 1Co/4/2019 však dospel k záveru, že pokiaľ orgány konajúce v procese ROEP priznali právnym predchodcom žalobcu vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, nemožno od nich očakávať, aby voči takémuto zisteniu podávali námietky. V tomto prípade bol naplnený dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý umožňuje poskytnutie náhrady škody aj v situácii, keď rozhodnutie, ktoré je príčinou vzniku škody, nebolo v príslušnom konaní zrušené. Dôvodom hodným osobitného zreteľa boli skutkové okolnosti spočívajúce v tom, že právni predchodcovia žalobcu ako vlastníci predmetných nehnuteľností nemali najmenší dôvod toto rozhodnutie spochybňovať a napádať. Trovy, ktoré takýmto spôsobom vznikli, boli považované za škodu, pretože došlo k zmenšeniu majetku právnych predchodcov žalobcu ich zaplatením. Odvolací súd nemal pochybnosti o príčinnej súvislosti medzi nesprávnym rozhodnutím a vznikom škody na strane právnych predchodcov žalobcu.
Výhody a nevýhody SRO z právneho hľadiska v kontexte zmien z roku 2022 a porovnanie so živnosťou ...
Zovšeobecnenie: Ako dôvod hodný osobitného zreteľa podľa zákona č. 514/2003 Z. z., pripúšťajúci zodpovednosť štátu za škodu za súčasnej konštatácie o existencii rozhodnutia, môže byť vnímané skutkovo odôvodniteľné nenapadnutie rozhodnutia orgánu verejnej správy žalobcom v prípade, ak bolo toto rozhodnutie orgánu verejnej správy vydané v prospech žalobcov, nakoľko žalobca nemal dôvod toto rozhodnutie napádať v odvolacom konaní podľa osobitného zákona, keďže smerovalo a vytváralo situáciu v jeho prospech.
Diskusia a interpretácie zákona
V súvislosti s týmto judikátom sa objavili rôzne názory. Tomáš Klinka vníma rozsudok ako podnetný a ukazujúci, ako sa má zákon 514/2003 vykladať a aplikovať tak, aby nedošlo k vyprázdneniu ústavného práva na náhradu škody proti štátu. Poukazuje na to, že zákon by si zaslúžil revíziu a zrušenie inštitútu predbežného predbežného prerokovania.
Michal Novotný naopak vyjadruje pochybnosti nad rozhodnutím, keďže podľa neho zákon (§ 6 ods. 1) jasne uvádza, že rozhodnutie musí byť zrušené a odsek 2 (dôvody hodné osobitného zreteľa) sa vzťahuje len na podanie opravného prostriedku, nie na zrušenie rozhodnutia. Tvrdí, že rozhodnutie súdu je v rozpore s jasným znením zákona. Poukazuje na to, že škoda by mala byť priamym dôsledkom nezákonného rozhodnutia, nie dobrovoľného majetkového úkonu z dôvodu "spoliehania sa" na správnosť rozhodnutia. Používa paralely s kúpou zbrane na základe zbrojného preukazu, ktorý bol následne zrušený.
Jaroslav Čollák reaguje na túto kritiku argumentom, že v danom prípade štát vydal vlastníctvo zaťažené cestou, čo vytvorilo povinnosť na strane žalobcu riešiť situáciu. V dôsledku tohto konania a zistenia, že ROEP bol vydaný zle, vznikli náklady (trovy konania). Podľa jeho názoru, ak by štát nevydal ROEP, súdne konanie by nebolo iniciované, a ak by bol ROEP vydaný správne, žalobca by v konaní neprehral. Preto vidí kauzalitu medzi rozhodnutím štátu a vznikom škody. Paralelu s pištoľou považuje za nevhodnú, pretože v prípade ROEPu išlo o "zhodnocovanie" zlého postupu, nie o realizáciu oprávnenia.
Michal Novotný následne uvádza, že ROEP nie je konštitutívne rozhodnutie spôsobujúce nadobudnutie vlastníckeho práva, ale len zápis údajov. Údaje katastra sú hodnoverné, kým sa nepreukáže opak. Tvrdí, že z rozsudku nie je zrejmé, v čom spočívala nezákonnosť rozhodnutia o ROEP. Podľa neho by mal nezákonnosť rozhodnutia posudzovať príslušný orgán, nie súd incidenčne v civilnom konaní. Opätovne sa vracia k paralely s pištoľou, argumentujúc, že ani v prípade zrušenia zbrojného preukazu by štát nemal uhradiť cenu pištole.
Jaroslav Čollák uzaviera diskusiu tým, že technické aspekty procesu ROEP sú podružné. Zdôrazňuje, že rozhodnutie bolo založené na § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na dôvode hodnom osobitného zreteľa, čo zákon umožňuje aj v prípade, ak rozhodnutie nebolo zrušené alebo nebol podaný opravný prostriedok. Opätovne zdôrazňuje, že nárokujúc sa nie cena pozemku, ale náklady na usporiadanie vzťahu s cestou, ktoré vznikli v dôsledku chybného ROEPu.