Slovenské televízie sú známe tým, že radi a často siahajú po licencovaných formátoch. Tento trend vyplýva z jednoduchého faktu, že nápady sú cenným kapitálom a úspešné formáty sa draho predávajú. Sledovanosť je vďaka tomu často "zaručená" a televízie sa nemusia zaoberať náročným vývojom vlastných originálnych programov. Práve preto sa licencované formáty, ako jeden z mála globálnych televíznych trendov, s takou ľahkosťou uchytili na obrazovkách slovenských televízií.
Prvé kroky: Koleso šťastia a zoznamovacie relácie
Prvý významnejší počin v histórii slovenskej televízie sa odohral na obrazovkách Slovenskej televízie. V roku 1994 sa prvýkrát odvysielala epizóda súťaže Koleso šťastia. Tento vtedajší svetovo úspešný formát, ktorý vznikol koncom 60. rokov v Spojených štátoch a zaznamenával úspechy na nemeckej SAT.1, sa mohol stať inšpiráciou pre vtedajšiu STV. Nablýskané štúdio, výklady s cenami, hostesky obracajúce písmená, šarmantný moderátor, sladkosti a neviditeľný hlas sprevádzajúci divákov - to všetko boli prvky, ktoré dovtedy slovenský divák nepoznal. Súťažná relácia sa v roku 1996 na krátky čas presunula na VTV, aby sa od začiatku jesennej sezóny opäť vrátila na STV. Koleso šťastia, kde sa na moderátorskom poste vystriedali Jozef Pročko, Tibor Hlista či Roman Pomajbo, ukončilo svoju takmer päťročnú éru začiatkom roku 1999 s príchodom nového riaditeľa Milana Materáka.
Televízia Markíza síce neposilnila svoj štart licencovanými formátmi, no jej história je s nimi úzko spätá. Prvýkrát siahla po licencii v roku 1997, konkrétne po zoznamovacej relácii BZZZ! s Petrou Bernasovskou. Táto polhodinová relácia si dva roky udržiavala svojich divákov, potom bola nahradená inými titulmi, pričom jej stiahnutie nebolo nikdy zdôvodnené nespokojnosťou so sledovanosťou.
O rok neskôr Markíza predstavila ambiciózny projekt Fort Boyard od spoločnosti Expand Images. Slovenská Pevnosť Boyard bola uvedená v náročnom období jesennej sezóny 1998. Zaujímavosťou bolo, že jedným z hlavných účinkujúcich, otcom Fourasom, sa stal Ľubomír Gregor, ktorý bol v tom čase vo veľkej nemilosti vedenia Markízy. Slovenská Pevnosť Boyard sa dočkala druhej série o rok neskôr, pričom Ľubomír Gregor bol nahradený Mariánom Zednikovičom.
Milionár a detské dobrodružstvá
Ďalší významný formát sa na Slovensku objavil v septembri roku 2000. Markíza ako prvá z okolitých krajín odvysielala svetovo úspešnú kvíz šou Who Wants To Be a Millionaire, ktorú zjednodušene nazvala Milionár. Súťaž s Martinom Nikodýmom, ktorá sa stala synonymom licencovaných formátov, je u nás dodnes jedným z najúspešnejších titulov. Reláciu vysielala Markíza s úspechom v piatok večer, neskôr ju rozšírila, ako uviedol jej riaditeľ Vladimír Repčík, "priamo oproti Prime" na prime time v utorok a piatok. Napriek úspechu sa slovenské televízne spracovanie, v porovnaní s českou alebo nemeckou verziou, pohybovalo na nižšej úrovni, či už v oblasti osvetlenia alebo poňatia scény.
S nečakaným a nákladným formátom sa po čase v roku 2001 prihlásila STV. Jednalo sa o detskú reláciu, francúzsky Piratek. Zakúpenie licencie na Ponorku na Dunaji spolu s výstavbou štúdia stálo 20 miliónov korún, čo bola na detskú akčnú súťaž dovtedy neslýchaná suma. Veľkolepá súťaž s "reálnym" niekoľkopodlažným interiérom ponorky, množstvom chodieb a stanovíšť, sa síce priemerne začlenila do vysielacej štruktúry STV, no verejnosť sa búrila proti vysokej cene, ktorú museli koncesionári zaplatiť. Vedenie argumentovalo sľubmi o čiastočnej návratnosti investície, keďže štúdiovú stavbu ponorky mali využiť aj štáby Českej a Maďarskej televízie, pričom rokovali s ďalšími. Nič z toho sa však nedotiahlo do konca. STV tak nakrútila aj druhú sériu súťaže s ročníkom 2002, po príchode Rybníčka bol projekt stiahnutý.
Neprimerane megalomanským projektom Materákovej STV bolo aj zakúpenie licencie na adventure show Desert Forges. Bez akejkoľvek rozsiahlejšej promo kampane bolo odvysielaných 16 dielov adrenalínovej dobrodružnej šou Divoká púšť, odohrávajúcej sa v jordánskej púšti Wadi Rum. Zaujímavosťou bolo, že 8 hodinových dielov bolo rozdelených na 16, pričom sa vysielali vždy dva za sebou, čím sa relácia umelo delila a vytváral sa priestor na reklamné prestávky. Rada pre vysielanie a retransmisiu však situáciu ignorovala, hoci za podobný počin s reláciou Svadba snov je v tom čase STV v správnom konaní.
Relácia KOLESO ŠŤASTIA vysielaná 6. septembra 2016 v TV MARKÍZA
Hodina pravdy, IQ TEST NÁRODA a rok 2004
Rok 2003 priniesol ďalší úspech s licencovanými formátmi televízii Markíza. Japonskú súťaž Happy Family Hour uviedla v septembri podľa nemeckého vzoru pod názvom Hodina pravdy. Vydarená adaptácia formátu televíziou Markíza bola podčiarknutá aj zmenou imidžu moderátorky Ivety Malachovskej, ktorá roky moderovala finančné súťaže, pričom v posledných rokoch to boli jednotvárne tituly Tiposu.
So svojím prvým veľkým projektom v rámci kampane „Roztáčame to“ prišla v roku 2003 aj televízia JOJ. 1. novembra odvysielala holandskú šou IQ TEST NÁRODA. Dobre zvládnutá interaktívna šou sa stala príjemnou novinkou v zabehnutom slovenskom televíznom „svete“ a tak ako aj v materskej TV Nova, dosiahla mimoriadne čísla sledovanosti, pričom dodnes patrí do TOP 3 najsledovanejších programov TV JOJ vôbec. Ako producent sa však nepodpísala MAC TV - čiže TV JOJ, ale Česká produkční 2000 - čiže TV Nova.
Rok 2004 sa pravdepodobne zapíše ako rok s najväčším počtom licencovaných formátov odvysielaných na slovenských televíziách vôbec, za čo mohol "nový začiatok" STV. Ten so sebou priniesol kvízovú reakciu na úspešného Milionára - Super Kvíz (Quiz Show). Na prevedení dennej nenáročnej vedomostnej súťaže sa podpísalo zastarané technické vybavenie STV, nedotiahnutá scéna (stačí porovnať s obdobou na českej televízii Prima) a relácia je navyše vizuálne nezvládnutá.
Čoraz úspešnejším formátom STV je aj Pošta pre Teba s Katarínou Brychtovou. Talianska šou v sobotnom prime time prináša dojemné príbehy stretnutí rôznych ľudí. Jedna z najvydarenejších štúdiových scén v súčasnej STV a jeden z najvydarenejších vizuálov relácie tejto televízie charakterizuje podobu Pošty pre Teba na obrazovke. Odvážny ťah s nasadením titulu na sobotu večer sa zatiaľ oplatil, relácia patrí stabilne do TOP 15 dokonca aj v denníkovom prieskume televízie Markíza.
Na prevedení v súčasnosti najväčšej cyklickej šou na Slovensku - Svadby snov si dala STV naozaj záležať. Jedným z najväčších prínosov je možno fakt, že stavba štúdia sa nerealizovala na Slovensku, ale v zahraničí, čiže scéna je na slovenské pomery nezvyčajne veľkolepá a vizuálne príjemná - na nerozoznanie so scénami, ktoré bežne divák môže sledovať napríklad na nemeckých televíznych staniciach. Isté je, že STV titulu so Zuzanou Čižinskou venuje veľké kapacity svojej self-promotion a nielen to pomáha relácii vyhrávať televízne večery, v ktorých sa vysiela.
Koniec marca priniesol informáciu o tom, že STV zakúpila práva na PopIdol spoločnosti Fremantle. Fremantle, vlastnený Bertelsmannovou RTL Group, vysiela v tejto časti Európy formát v podobe, ktorú vyprofilovala samotná RTL, pod (už lokalizovaným) názvom Slovensko hľadá SuperStar. Formát je na slovenskom televíznom trhu absolútnou novinkou, "zaspaté" komerčné televízie nevyvíjali žiadne úsilie o získanie tejto alebo podobnej šou - dokonca k nám nepriniesli ani povestnú pravú reality show. Interaktívny castingový formát Slovensko hľadá SuperStar obsahuje prvky reality show (castingové šou sa vo všeobecnosti považujú za druh reality show) a tak koncom roka 2004 príde tento formát konečne aj na Slovensko. Fremantle, vlastniaci práva na viaceré formáty, trvá na striktnom dodržiavaní jednotného manuálu a tak môžeme očakávať, že slovenskí tvorcovia prevedenie mierne povedané „neposlovenčia“. S príchodom SuperStar tak môžeme očakávať pravú šou na svetovej úrovni, čiže niečo, čo sme v plnej miere na Slovensku ešte nevideli.
Nástup reality show a prvé kontroverzie
Televízne obrazovky vychované socializmom si len ťažko zvykajú na európsky či dokonca svetový štandard a naše televízie sú ešte doteraz zreteľne rozoznateľné prístupom k vysielaniu či prevedením od televízií vo „vyspelých“ krajinách. Treba však podotknúť, že každá z našich televízií je na ceste k „štandardu“ na rozličnom mieste, pričom každá má aj rozličné zámery či možnosti. Licencované formáty tak aspoň čiastočne, pretože sú vytvárané pod dohľadom majiteľov licencií, nútia naše televízie „preskakovať“ niekedy aj niekoľko vývinových štádií a ukazujú našim vysielateľom, ako by mal úspešný titul vyzerať - je potrebné si priznať, že je sa ešte čo učiť. Prínosom pre diváka, aj pre samotné televízie, je, že sa čoraz viac objavujú relácie a tituly z produkcie našich televízií, ktoré stále viac spĺňajú pomyselné štandardy - sú to relácie, ktoré majú predovšetkým silnú vlastnú identitu. Niekedy sa však zdá, akoby niektoré naše televízie ani nechceli urobiť ten krok vpred, ale vyhovoval im súčasný stav.
Pojem „reality šou“ dnes pozná už hádam každý. Momentálne svet televízie a internetu žije dvomi veľkými fenoménmi - Ružou pre nevestu a reláciou Mama, ožeň ma. Prvé spomínané vysiela TV Markíza a ružičky, ktoré bojujú o srdce sympatického Adriána zo Sliača, sa už stihli celému Slovensku predstaviť v plnej paráde. Už po úvodných častiach je jasné, že o pamätné hlášky núdza nebude.
Formát Mama, ožeň ma vytiahla z archívu TV JOJ a už teraz - po odvysielaní úplne prvej časti - sa dá povedať, že nemohla urobiť lepšie. JOJka stavila na bizár, ktorý jej pred dvanástimi rokmi priniesol úspech - a ten sa zopakoval aj teraz. Premiérová časť šou Mama, ožeň ma, ktorú si Slováci mohli pozrieť 9. marca 2026, „rozbila internety“. Porazila totiž programy všetkých konkurenčných televízií a zasadla na trón slovenskej televíznej zábavy. Návrat legendárnej zoznamovacej reality šou po viac než desiatich rokoch ukázal, že diváci majú stále chuť na autentické a nepredvídateľné televízne formáty. Tretia séria priviedla do šou celkovo 36 účastníkov. Hneď v úvode sa divákom predstavila sedmička hlavných hrdinov, ktorí sa pod prísnym dohľadom svojich mám vydávajú na cestu za hľadaním životnej partnerky.
Začiatok nového milénia priniesol na slovenské obrazovky fenomén, ktorý dovtedy diváci poznali najmä zo zahraničia - reality šou. Televízie objavili formát, ktorý dokázal pritiahnuť obrovskú sledovanosť. Stačilo zavrieť skupinu ľudí na jedno miesto, nastaviť kamery a sledovať, čo sa stane. Výsledkom boli momenty, ktoré dnes pôsobia až neuveriteľne. Hádky bez filtrov, provokatívne úlohy, alkohol, slzy aj konflikty, ktoré sledovalo celé Slovensko. Niektoré z týchto scén by dnes pravdepodobne televízne štandardy ani sociálne siete neodpustili.
Mojsejovci, Vyvolení a Big Brother: Éra extrémnych formátov
Keď televízia v roku 2005 spustila reality šou Mojsejovci, okamžite sa stala jedným z najsledovanejších programov v krajine. Nora a Braňo Mojsejovci pozvali skupinu súťažiacich do svojej luxusnej vily, kde mali bojovať o vysokú finančnú výhru. Táto šou bola typická aj prezývkami, ktoré účastníci mali - Model, Nemec, Jožo Ráš, Starosta, Horolezkyňa, Versače a pod. Spomínaš si na ne? Realita však často pripomínala skôr nekontrolovaný experiment. Súťažiaci dostávali úlohy, ktoré mali provokovať konflikty. Hádky medzi účastníkmi aj samotnými Mojsejovcami sa stali hlavným zdrojom zábavy. Nora Mojsejová (dnes už Kabrheľová) bola známa ostrými komentármi a sarkastickými poznámkami.
Reality šou Vyvolení patrila medzi prvé projekty, ktoré priniesli koncept nepretržitého sledovania účastníkov kamerami. Skupina ľudí žila dlhé týždne v uzavretom dome, kde kamery zachytávali každý moment ich života. Absencia súkromia priniesla množstvo extrémnych situácií. Drobné konflikty sa často menili na dramatické hádky, ktoré sledovalo celé Slovensko. Produkcia navyše súťažiacich vystavovala rôznym psychologickým skúškam. Úlohy boli navrhnuté tak, aby vyvolali emócie, napätie či rivalitu medzi účastníkmi. Jedným z nich je aj legendárny Desperado.
Jednou z prvých veľkých reality šou bol aj slovenský Big Brother, ktorý vysielala TV Markíza v roku 2005. Koncept bol jednoduchý - skupina súťažiacich žila v dome bez kontaktu s vonkajším svetom a diváci sledovali ich život prakticky nepretržite. Dom Big Brothera bol navrhnutý tak, aby v ňom účastníci nemali žiadne súkromie. Kamery snímali spálne, kuchyňu, obývačku aj dvor. Súťažiaci boli pod dohľadom 24 hodín denne a ich každodenné situácie - od rozhovorov až po konflikty - sa stali televíznou zábavou. Program pracoval s hlasom takzvaného „Veľkého brata“, ktorý súťažiacim zadával úlohy a pravidlá. Tieto úlohy často testovali spoluprácu, trpezlivosť či schopnosť fungovať v kolektíve. Diváci zároveň rozhodovali o tom, kto v dome zostane a kto musí odísť. „Diváci spoznajú svetoznámy formát, známy na celom svete a konečne sa stanú jeho súčasťou,“ povedala v čase príprav relácie Big Brother hovorkyňa televízie Markíza Ivana Semjanová. Ľudovít Tóth, riaditeľ PR oddelenia TV JOJ na adresu ich Vyvolených zas konštatoval: „…ide o reality show, o ktorú bol doteraz slovenský mediálny trh ochudobnený.“
Záver prázdnin bol v roku 2005 na Slovensku vyplnený spoločenskou diskusiou na tému prichádzajúceho formátu reality show v dvoch dominantných slovenských televíziách. Obhajcovia vysielania tohto formátu zahŕňali divákov zdanlivo jasnou a presvedčivou argumentáciou, prečo tieto relácie pozerať. Ich rozhovor mohol vyzerať asi takto: Prečo to idete dávať? Pretože to divák chce. Prečo to chce? Pretože sa chce zabaviť a zrelaxovať. Prečo sa chce zabaviť práve pri reality show? Pretože klasické filmy sa mu už prejedli. Prečo sa mu prejedli? Pretože neboli reálne. Prečo je reality show reálne? Pretože tam vystupujú reálni bežní ľudia. Prečo sa mám pozerať na reálnych ľudí? Pretože robia reálne každodenné veci, ktoré vás zaujímajú? Prečo ma zaujímajú? Pretože sú súčasťou aj vášho života… Reťazec otázok a odpovedí by mohol pokračovať donekonečna. Obhajcovia Veľkého Brata či Vyvolených by na každú otázku dokázali nájsť presvedčivú odpoveď. V ich spleti by sa stratil asi každý. A pritom je to všetko úplne jasné a jednoduché. Big Brother evokuje Orwelovho Veľkého Brata, ktorého pohľad sme každodenne cítili počas celých štyroch desaťročí. Keď pri svojom „novom začiatku“ začala Slovenská televízia používať slogan „Televízia, ktorá sa na vás pozerá.“, zo všetkých strán sa ozývali rozhorčené hlasy, že tieto slová až príliš pripomínajú socialistické časy. Po čase STV slogan stiahla. Názov VyVolení operuje s kresťanskou terminológiou. Tento termín sa mnohokrát vyskytuje vo Svätom písme a v liturgických textoch. V nich akt vyvolenia vykonáva vždy Boh. Pri VyVolených sú to však práve ľudia, ktorí volia tých, ktorí ostanú vo vile. Divák sa tak - v jednej ruke s mobilom a v druhej s televíznym ovládačom - stáva na chvíľu bohom, ktorý má „moc“ nad druhými ľuďmi. Takto je v človeku opätovne posilňovaný pocit božskosti, ktorý ľudstvo privádza do záhuby. Klonovanie, interupcie, eutanázie - to všetko sú prejavy človeka ako boha, ktorý rozhoduje o bytí a nebytí druhého.
Propagátori oboch relácií hovoria o ich účastníkoch, že sú to obyčajní ľudia, dokonca že sú reprezentatívnou zložkou spoločnosti. „…my sme vybrali normálnych obyčajných ľudí…; neangažovali sme prostitútky, uchylákov…,“ presviedčal divákov generálny riaditeľ TV JOJ Milan Kňažko televíznych divákov v relácii Zrušte VyVolených. Jednotlivé časti oboch relácií však ukazujú, že aj keď účinkujúci nie sú sexuálni maniaci (i keď niektorí od nich nemajú ďaleko), určite nie sú ani normálnymi, obyčajnými ľuďmi. Riaditeľ PR oddelenia TV JOJ Ľudovít Tóth svojím tvrdením priamo vyvracia slová svojho generálneho riaditeľa: „Skupina nie je zostavená zo štyridsiatich piatich extrovertov a čudákov a dvoch normálnych ľudí. Snažíme sa nejakým spôsobom kopírovať slovenskú spoločnosť s tým, že sme determinovaní povahou súťaže.“ Akým smerom determinoval charakter relácie výber súťažiacich, asi netreba upresňovať. O čomsi svedčí aj výber moderátoriek: Zuzana Belohorcová (Markíza), Tereza Pregnerová (Prima), Eva Aichmajerová (NOVA). Všetky tri už majú svoje skúsenosti s „hviezdičkovými záležitosťami“.
Reálnym nie je ani správanie osadenstva kontajnerových víl. Nehovoriac o nevyhnutnej štylizácii účinkujúcich pred kamerou, ktorej sa nikto (aspoň podvedome) nemôže vyhnúť. Normálny človek sa cez deň venuje zmysluplnej činnosti, pracuje, aby zarobil a mohol viesť slušný život. Odmenu dostane až za vykonanú prácu. Občas urobí čosi nesprávne, ale svoje zlyhanie nedáva „na bubon“, ale snaží sa ho utajiť a poväčšine aj odčiniť. Stráži svoj súkromný život a svoju intimitu. Tieto klasické životné princípy sú v oboch reláciách postavené na hlavu. Súťažiaci sa celé dni nevenujú ničomu rozumnému. Fajčia, pijú, nadávajú a vykonávajú nezmyselné úlohy. Odmenu dostanú v podstate za nič. Vystatujú sa svojimi negatívnymi vlastnosťami, súkromie a intimita im nehovoria nič. Psychologička Eva Jaššová k tomu dodáva: „Reálnym je práve opačné správanie - normálny, teda reálny človek, ak nazrie do intímneho priestoru iného človeka jednoducho povie pardon a privrie dvere.“ Celkové posolstvo, ktoré relácie vysielajú, tak znie: „Ak budeš vulgárny, neverný, bezcharakterný, budeš slávny a bohatý.“ Aj pravidlá súťaže či samotná stavba vily tlačia osadenstvo k požadovanému správaniu. K nereálnosti reality show prispievajú aj denné zostrihy. Nikto z externého prostredia nedokáže určiť, či odrážajú reálne dianie vo vile. Nikto nezistí dokonca ani to, či účinkujúci nie sú štylizovaní pokynmi z réžie. Divák to nemá ako zistiť (a popravde ho to asi ani netrápi), súťažiaci o tom nesmú hovoriť.
Existuje niekoľko dôvodov, ktoré prijateľne zdôvodňujú vysokú sledovanosť reality show: obyčajní ľudia sa ľahko stotožnia s (zdanlivo) obyčajnými ľuďmi na TV obrazovkách (o „obyčajnosti“ účinkujúcich v reality show sme si už čosi povedali); pocit božskosti, ktorý divákov napĺňa pri zasahovaní do deja; priame útoky oboch relácií na najnižšie ľudské pudy, ktoré vždy zaberú… Slovom, osvedčené recepty, osvedčený úspech. Netreba zabudnúť ani na tých, ktorí obe relácie sledujú len preto, lebo chcú byť „in“ alebo jednoducho preto, aby sa utvrdili v tom, že v porovnaní s nimi sú ešte stále normálnymi ľuďmi. Paradoxným dôvodom sledovania reality show je aj zabudnutie na realitu. Kvôli tomu mali kedysi úspech relácie typu Smotánka či Extra. Diváci aspoň na chvíľu zabúdajú na neraz zložitú životnú realitu a dotýkajú sa toho, čo bežný človek získa len ťažko: pätnásť minút slávy a desať (jedenásť) miliónov.
Naopak, dôvod, ktorý uvádzajú propagátori oboch relácií - reality show sú úspešné kvôli „prejedenosti sa“ divákov klasickými filmami - veľmi pokrivkáva. Pravdou je, že výrazové prostriedky filmov a seriálov sa pri ich nadprodukcii stali opakujúcou a vopred odhaliteľnou schémou. V čom sa však od nich odlišujú reality show, ktoré chcú ukázať život taký, aký je? Veď v reality show takisto ako v „ošúchaných“ filmoch je schéma koniec - koncov rovnaká: postavy sa dlho profilujú (jedia, rozprávajú sa, intrigujú, milujú sa), aby nakoniec niektoré skončili smutne a iné šťastne. Jedine možnosť čiastočne zasahovať do deja robí reality show momentálne príťažlivejšími. Nič viac a nič menej. Ide o neškodnú zábavu na žiadosť diváka, vravia tvorcovia reality show. Zábava to možno pre niekoho je, ale určite neškodná? „V žiadnom prípade neporušíme zákon,“ tvrdil pred spustením Vyvolených Milan Kňažko. Dajme tomu, že k porušeniu zákona by skutočne nedošlo (aj keď desiatky podaní na licenčnú radu a začatie zatiaľ troch správnych konaní proti obom televíziám, o tom nesvedčí). Stačilo by to? Určite nie. Zákon nepostihuje a ani nemôže postihovať všetky zložky života. To ale neznamená, že to, čo zákon priamo nezakazuje, je dovolené. Je tu ešte prirodzený zákon, ktorému je ľudský len podriadený, a ktorý je človek povinný rešpektovať za každých okolností. Podstatou každého zákona je ochrana ľudskej dôstojnosti. Tú obe relácie zreteľne znevažujú. To je podstatné, nie to, či je prekročená samotná právna norma (aj keď až jej prekročenie je právne postihnuteľné).
K vyššie spomenutým negatívam možno prikladať ďalšie a ďalšie. Vo filmoch a seriáloch bola nahota a sex prezentované aj doteraz. Divák sa však na to pozeral ako na čosi vzdialené, ako na niečo, čo prezentujú herci, ktorí sú za to platení a z ktorých niektorí to robia „len“ ako svoju prácu, iní kvôli pocitu tvorby hodnotného umenia, kým iní jednoducho kvôli strate súdnosti a zábran. V reality show však nahotu a rôzne sexuálne narážky predvádzajú „smrteľní“ ľudia, ktorých mnohí osobne poznajú z videnia či dokonca osobne z práce alebo zo školy. Môžu tieto ataky na intimitu človeka ostať bez následkov? Po negatívnych výpočtoch zakončime pozitívne. Dôsledkom reality show môže byť aj pozitívna skutočnosť: každý z nás sa môže každodenne presviedčať o tom, či dokáže žiť ešte vždy len slobodne, alebo už aj zodpovedne.
Talentové súťaže a ďalšie formáty
Trend reality šou začal byť na Slovensku populárny hlavne v roku 2004, kedy obrazovky televízií ovládol tento vtedy nový formát. Či už išlo o talentové súťaže alebo o totálne nezmysly, vždy si našli svoje publikum.
Dievča za miliónPrvá reality šou televízie Joj Dievča za milión sa vysielala v roku 2004. Desať krások vtedy bojovalo o post moderátorky tejto stanice a lukratívnu miliónovú zmluvu. Po skončení šou sa však veľa z moderovania chtivých slečien v šoubiznise dlho neohrialo. Miliónovú výhru si vtedy odniesla Karin Olasová, ktorá dnes pôsobí najmä ako muzikálová herečka. Moderátorom tejto šou bol Michal Hudák.
Miliónový tanecMiliónový tanec bol uvedený na obrazovkách TV JOJ v roku 2005. Moderátormi relácie boli Lenka Čviriková Hriadeľová a Vlado Voštinár. Hviezdami reality šou boli šikovní tanečníci a mená niektorých z nich sú v našom šoubiznise zvučné doteraz. Melánia Kasenčáková, ktorá sa pretancovala až do finále sa stále aktívne venuje tancu. Víťazkou šou sa stala Daniela Edlingerová. Diváci, ktorí reláciu sledovali, si určite budú pamätať meno Johnny Mečoch, ktorý je stále aktívny tanečník a svoje zručnosti učí deti.
Vyvolení a Big BrotherV roku 2005 išli televízie do extrémnejších formátov a to do skutočných reality show. Televízia Markíza v tom čase stavila na overený formát zo zahraničia - Big Brother a konkurečná Jojka kúpila reláciu Vyvolení z Maďarska. Účastníkov Big Brother si dnes už nikto nepamätá, ľudia z prvej aj druhej série šou Vyvolení ostali v pamäti divákov dodnes. Objavili sa tam mená ako Šakal, Desperado, Tony, Erik Hilár. V roku 2006 Erik Hilár Lakatošovie vyhral reality šou VyVolení.
MojsejovciOd marca 2005 sa v televízii Markíza objavil nový fenomén na televíznych obrazovkách, v podobe reality show s názvom "Mojsejovci". Bola to šou, ktorú Slovensko ešte nezažilo! Ako to vyplýva už zo samotného názvu, súťaž prebiehala v spolupráci s manželským párom Mojsejových. Dvojica vybrala na castingov ľudí, ktorí žili s nimi v luxusnom dome na Pereši. Manželia nakoniec museli vybrať jedného, ktorý získal finančnú odmenu. Víťazom sa stal Pavol Petrík „Model“, ktorý získal vysnívanú výhru, dva milióny slovenských korún (asi 67-tisíc eur).
Farmár hľadá ženuPiati osamelí farmári a jedna sympatická nezadaná farmárka hľadajú lásku svojho života. Veria, že práve prostredníctvom televíznej relácie spoznajú toho správneho partnera. Kto bude bojovať o ich srdcia? Tak znie anotácia reality šou, ktorú začala vysielať TV JOJ v rokoch 2010 až 2017. Kontroverzná šou si získala obľubu u televíznych divákov hlavne vďaka extravagantnosti jej účastníkov. Farmár Ján Fodor kedysi hviezdil v televíznej šou "Farmár hľadá ženu." Táto šou preslávila aj nebohú Martinku z Turca, vlastným menom Martinu Chovancovú († 34), ktorá sa preslávila aj svojím módnym nevkusom a výrazným mejkapom.
Mama ožeň maNezabudnuteľná šou Mama, ožeň ma „preslávila” ešte v roku 2013 viaceré výrazné tváre, ktoré celkom určite rezonujú v pamäti Slovákov dodnes. Do tejto skupiny bez pochýb patrí aj bezzubá Martinka P. zo Žiliny, ktorá sa snažila získať si lásku Tibora. No od začiatku to medzi nimi výrazne škrípalo a mladá žena si jeho srdce nezískala ani povestným smiechom či vtipmi. Pointou celej šou boli starostlivé mamičky, ktoré hľadali dokonalé partnerky pre svojich už dávno dospelých, no stále nezadaných synov.
V roku 2004 sa na Slovensku stalo niečo, čo bolo dovtedy nevídané. Na dlhé roky totiž obrazovky televízií ovládol formát takzvaných reality shows. Či už išlo o talentové súťaže v speve či tanci alebo o totálne nezmysly ako Mojsejovci, vždy si našli svoje publikum. Táto relácia TV Joj odštartovala vlnu reality shows u nás. Písal sa rok 2004 a Dievčaťom za milión naozaj žilo celé Slovensko. Pritom o nič také nešlo, víťazka mala dostať svoju televíznu reláciu. Dievčatá však museli vedieť spievať, tancovať, odvážiť sa skočiť bungee jumping a podobne. Talentové súťaže sú doteraz sledované, no mániu, akú zachytilo Slovensko na prelome rokov 2004 a 2005, keď išla na STV prvá séria SuperStar, už asi nikdy nezažije. Finalistov poznal každý, v piatky večer sa nikam nechodilo, lebo sa pozeralo SuperStar. Víťazkou sa stala Katka Koščová, ktorá vo finále porazila Martinu Šindlerovú. Medzi finalistami vtedy bol aj už nebohý Peter Konček, Zdenka Predná, Miro Jaroš, Tomáš Bezdeda alebo Robo Mikla. Moderátorská dvojica Adela Banášová a Martin Rausch - Pyco sa tiež poriadne zviditeľnila. Jojka si užívala slovo milión v názvoch. Kým na STV sa spievalo, u nich sa tancovalo v Miliónovom tanci. V roku 2005 išli televízie do extrémnejších formátov a to do skutočných reality shows. Kým Markíza stavila na overený formát zo zahraničia - Big Brother, Joj kúpila reláciu Vyvolení z Maďarska. A vyšlo im to na jednotku. Kým na účastníkov Big Brother si dnes už nikto nepamätá, zberba ľudí z prvej aj druhej série nám ostala v pamäti - Šakal, Desperado, Tony, Erik Hilár. V roku 2005 sa Braňo a Nora Mojsejovci ocitli vo vysielaní Markízy. A kým pri Vyvolených nemal nikto poňatia, o čo tam vlastne ide, tak v Mojsejovcoch to bolo potiahnuté ešte do väčšieho extrému. Súťažiaci dostali prezývky ako Model, Tiroláčka, Versače a tiež spolu nahrali aj skladbu Chcem byť v dome. Milionár Honzík Novotný si v roku 2006 vetou Přijmeš moji růži? snažil získať srdcia slovenských dievčat. Vlastne nie, bolo to naopak, milionár si dievčatá vyberal. Honzík si skutočne dievča vybral - Veroniku Nedovú. K svadbe však nikdy nedošlo. Paľo Drapák, bývalý minister Ľudovít Kaník, Silvia Šuvadová, Eva Máziková alebo Ibrahim Maiga. To je časť zostavy, ktorá sa stretla v roku 2007 v reality show Celebrity Camp. Zvíťazila moderátorka Aneta Parišková, do pamäte sa však zapísali skôr hádky a výlevy jednotlivých účastníkov. Show Farmár hľadá ženu rozbehla módu na farmárske programy. Stalo sa tak v roku 2010, keď sa televízie skôr začali sústreďovať na výrobu vlastných hraných seriálov, ako na takéto relácie. Nora Mojsejová sa ešte na obrazovky vrátila v Šéfke, reality šou, v ktorej súťažiaci bojovali o pozíciu v jej firme. Takéto relácie kedysi v Spojených štátoch moderoval aj dnešný prezident Donald Trump, Mojsejovej však vstup do politiky nevyšiel.