Martin (33) je finančne zabezpečený slobodný muž s vyhraneným štýlom a vkusom. Hoci pracuje ako šéf internetového portálu, disponuje riadnou dávkou estetického cítenia, ktorú prezentuje aj vo svojom byte. Pre časovú zaneprázdnenosť si na pomoc prizval dizajnérov a tí jeho predstavy splnili do bodky. Moderný bytový komplex, kde sa Martinov byt nachádza, má veľmi príťažlivú polohu, pretože leží blízko lesa v atraktívnej časti Bratislavy. Byt má jednoduchú pravouhlú dispozíciu a rozprestiera sa na ploche 130 m², z čoho takmer polovicu zaberá terasa. Práve tá sa stala hlavným faktorom pri výbere z viacerých ponúk.
Retro štýl ako zdroj inšpirácie
Retro štýl, ktorý prináša slobodu a návrat k prírode, je zdrojom inšpirácie pre mnohých. Vyznávačom oblých tvarov a avantgardy je aj majiteľ bytu, ktorý sme navštívili. Martin si prial jednoduchý moderný dizajn s nádychom retra, a preto dizajnéri použili prvky zo 60. rokov. Najvýraznejšie z nich sú zaoblené tvary a oblúky, ktoré sa stali hlavnou dizajnovou „zápletkou“ interiéru.
Provokatívna farebnosť a hravosť
„Predtým som býval v podnájme, ktorý bol zariadený vo vidieckom štýle - ten mi však celkom nesedel. Keď som si mohol konečne dovoliť kúpiť vlastný byt, mal som jasnú predstavu o tom, ako by mal vyzerať. V tom čase som však trávil v práci aj 16 hodín denne a na ‚akciu bývanie‘ som nemal vôbec čas. Aby som si s nikým pri realizácii neskákal do vlasov, našiel som si cez internet zámerne takých dizajnérov, ktorých tvorba sa najviac približovala mojím predstavám. Hneď prvý návrh sa mi zapáčil. Bol jednoduchý a zároveň veľmi originálny. Provokatívna kombinácia bielej, tmavosivej a fialovej dodala interiéru kúsok rebélie a zvláštny náboj hravosti,“ opisuje svoj smelý krok domáci pán.
Využitie priestoru a funkčné riešenia
Kuchynská zóna je zakomponovaná priamo v obývačke. Okrem tejto miestnosti je tu samostatná spálňa, kúpeľňa, komora a za posuvnými dverami hneď pri vchode pomerne veľký šatník. „Aby sa dali dvere zasunúť priamo do steny, musela byť o pár centimetrov predĺžená,“ ukázal nám Martin kútik plný drobností a dodal: „Napokon sa z toho stala výhoda - na mieru vyrobená policová skrinka pri dverách, kam po príchode do bytu putuje všetok obsah z mojich vreciek, by mi tu dnes veľmi chýbala!“ Dodatočne vymyslená skrinka by majiteľovi veľmi chýbala.
Kuchynská linka, v ktorej je zabudované všetko, čo bežný kuchár potrebuje, je takisto vyrobená na mieru. Jej povrchová úprava s vysokým leskom pôsobí elegantne a evokuje pocit čistoty. Od obývacej časti je oddelená pracovnou doskou so sporákom, ktorá je ďalej prepojená s jedálenským stolom zakončeným elegantným oblúkom. Hoci každá časť má inú výšku, pôsobia kompaktne, akoby celý pult tvoril jeden kus. V prípade, že k vyššej časti pultu pribudnú barové stoličky, za stôl sa zmestí 6 - 8 ľudí. Oblé hrany a provokatívne farby, typické pre retro štýl, nájdete aj v kuchynskej časti.
INSPIRACE: Kuchyňské linky Gorenje - paneláková kuchyně v kombinaci bílé a dekoru dřeva
Prekvapenie v podobe podhľadov
Priestor kuchyne plynule splýva s obývacou časťou, kde sa niektoré prvky a materiály opakujú. K svetlým lesklým policiam a stolíku sedí ako uliata tmavá sedačka hranatých tvarov, oproti ktorej je pred stenou s tmavou vinylovou tapetou nainštalovaný moderný televízor s podsvietením. Vytváranie atmosféry je možné aj pomocou diaľkového ovládania cez LED diódy v podhľadoch zo sadrokartónu. Ich tvar navrhli dizajnéri zámerne, aby zakryli vzduchotechniku, ktorá tadiaľ podľa projektu mala viesť. Na ich prekvapenie ju tam však pri realizácii vôbec nenašli! Hru svetiel dokáže ovplyvniť aj oblúková lampa so základňou za sedačkou. Jej originál patrí k stáliciam na dizajnovom nebi.
Terasa ako rozšírenie obytného priestoru
Spoločenská zóna je znásobená pohľadom do exteriéru na zatrávnenú terasu, ktorá je veľká takmer ako celý byt. Aby vo výhľade nič nezavadzalo, závesy „parkujú“ až na bočných stenách, kam ich odvedie stropná garniža. Z terasy je nielen prekrásny výhľad na mesto, ale slúži aj na relax. „Najviac si oddýchnem pri kosení trávy,“ smeje sa Martin, „v lete som sa jej nevedel nabažiť, párkrát som tu dokonca aj spal. Bez nej by som sa tu cítil ako vo väzení!“
Pohľad architektov na moderné bývanie
Architekti Mgr. arch. Miloš Juráni a Ing. arch. Július Toma uviedli, že Martin si ich našiel cez ich internetovú stránku cool-architecture.sk. Páčili sa mu ich práce a boli mu blízke aj ich princípy tvorby, takže návrh vznikol veľmi rýchlo a jednoducho. Prial si jednoduchý moderný dizajn s nádychom retra, a preto použili prvky zo 60. rokov. Zvláštnosťou realizácie je aj využitie nefunkčnej časti stropu na vytvorenie podsvietených podhľadov, ktoré sa ukázali ako veľmi efektný dizajnový prvok.
V súvislosti s urbanisticky výnimočnými projektami, ktoré zmenili tvár mesta Bratislavy, ako sú Rozadol, Tri veže či Petržalka City, architekti zdôrazňujú, že na práci architekta je krásne práve neznáme a nové, čo je spojené s každým novým projektom. Dôležité je, aby sám architekt neupadol v riešeniach do rutiny, ktorá mu nakoniec vezme radosť z práce. Všetky spomínané projekty sa líšili najmä podstatou podmienok zadania. Rozadol je konverziou malého „braunfi eld“ na obytný komplex s vlastnou priestorovou autonómiou. Tri veže sú, naopak, vertikálny koncentrát veľkého objemu na malej ploche. Petržalka City je takmer ideálnym zadaním s bohatou funkčnou náplňou, výnimočnou lokalizáciou na ohybe dunajského ramena a pre architekta atraktívnou možnosťou komponovania objektov rôznych typologických druhov.
Architekti tiež poukazujú na to, že v oblasti bývania v bytových domoch sa na dispozícii štandardných bytov už dlhé desaťročia nič nemení a kvalitné schémy z tridsiatych rokov vyhovujú aj súčasnosti. Dôležitým sa stáva urbanistický koncept, v ktorom sa nový dom ocitá. V centre mesta či veľkomesta sa dajú vytvoriť bytové domy, kde si obyvatelia nejakým spôsobom uchovajú aspoň čiastočnú intimitu. Doteraz sa však v slovenskom prostredí skôr hovorilo o anonymite bývania a absencii zdravých sociálnych vzťahov v mestskom či sídliskovom dome. Súčasné koncepcie riešenia domov sa však orientujú na otvorenejšie komunikačné priestory v dome, ktoré sa môžu stať miestom aktívnej sociálnej interakcie. Podobne aj fasády nových domov sa otvárajú svetu veľkorysejšími preskleniami. To obohacuje a pocitovo rozširuje vnútorný priestor, ktorý je takto tvorený stenou plnou a stenou transparentnou - nie iba stenou bez okna a stenou s oknom. Intimita sa dá zabezpečiť žalúziami, záclonami či roletami.
Výzvy a perspektívy v architektúre
Slovenská architektka Barbora Markechová, ktorá sa dokázala presadiť v profesii, ktorá nie je ženám príliš naklonená, a to dokonca v medzinárodnom rozmere, zdôrazňuje, že dizajn ju vždy bavil. Ako študentka vyhrala druhé miesto v medzinárodnej súťaži Hettich IDA s návrhom inovatívneho nábytku, ale „hmatateľnému“ produktovému dizajnu sa ďalej už naplno nevenovala. Architektúra si vyžaduje spojiť veľa aspektov do jedného návrhu tak, aby dával zmysel. Dizajn je len jedným z nich a môže byť vnímaný veľmi subjektívne.
Uprednostňuje dizajn, ktorý nie je len vrtochom architekta, ale v celkovom koncepte má opodstatnenie a musí byť hlavne zrealizovateľný v top kvalite. Načo má mať objekt trendový obklad fasády, keď nie sú doriešené jeho nadväznosti na ďalšie materiály? V interiérovej tvorbe, ktorú v ateliéri tiež riešia, ideálne ako súčasť projektu, jej neprekáža ani eklektizmus, nie je to totiž zásah do prostredia na ďalšie storočie. Je to viac osobné a človek si môže dovoliť aj úlet či nejakú zbytočnosť.
Jej pôsobenie v ateliéri Foster + Partners, ktorý patrí medzi top ateliéry sveta, bolo výzvou. Pokiaľ človeku neprekážajú 80-hodinové pracovné týždne, nekonečné pracovné noci a víkendy, bude mať v životopise najlepšiu referenciu. V ateliéri F + P pracovala v tíme, ktorý riešil projekty pre Blízky východ a Áziu, a jej hlavným projektom bola 700-metrová hotelová veža India Tower na pobreží Bombaja. Zo začiatku spoločne navrhovali koncept, vytvárali nespočetné varianty riešení, fyzické modely a vizualizácie. Po utrasení konceptu sa objekt rozdelil na tzv. časti.
V obrovskom ateliéri F + P je organizácia a štruktúra projektov dotiahnutá do posledného detailu. Každý má k dispozícii všetky potrebné prostriedky - či už materiálne, alebo virtuálne - na ideálne zrealizovanie svojej práce. Ústretový bol určite aj prístup konzultantov a dodávateľov. Väčšina technických riešení a detailov je vo F + P robená na mieru, čo je sen asi každého architekta. Top kvalita všetkého, čo opustí ateliér, je to, čo dostalo ateliér medzi tie najlepšie na svete. Všetky výkresy, detaily a aj samotné prezentácie boli domyslené a perfektné. Všetko muselo dávať zmysel. A túto kvalitu vidieť aj v realite.
Norman Foster je charizmatický, vyrovnaný človek, bez vrtochov a predovšetkým výborný biznismen. Keďže pracuje v ateliéri viac ako 1 000 ľudí, nie je možné, aby sa s každým poznal, ale snaží sa všetkým aspoň priblížiť. Organizuje pre nových členov tímu neformálny večer, kde môžu záujemcovia odprezentovať svoju diplomovú prácu priamo jemu a jeho partnerom.
V Prahe vedie s kolegyňou pobočku Bogle Architects. Nadchla ju možnosť vrátiť sa do britskej firmy so silným zázemím a podieľať sa na zrode niečoho nového. Zároveň jej vyhovovala profesijná dráha Iana Boglea a vtedajších partnerov, ktorí všetci strávili u Fostera dlhé roky. V ateliéri Bogle Architects je riaditeľkou a spolu s kolegyňou vedie 20-členný tím architektov a inžinierov.
Čo sa týka presadenia sa v mužskej profesii, Barbora Markechová uvádza, že možno nie je súčasťou až takého veľkého biznisu. Je pravda, že na začiatku jej pôsobenia na českom trhu jej párkrát mužské pokolenie nevedelo informáciu povedať priamo do očí a potrebovalo na to prostredníka, ale bola to skôr výnimka. Postupom času sa aj ona naučila vo svojom biznise pohybovať a myslí si, že je to všetko o skúsenostiach. Keď človek vie, o čom hovorí, a má za sebou dobrú prácu, je jedno, či je žena alebo muž. Niekedy je byť ženou naopak výhodou.
Jej obľúbenou fázou projektovania je úvodná fáza, kedy sa zadanie pretavuje do hmoty, hľadá sa správna forma, nadväznosti, veľa sa kreslí, diskutuje. A toto je vždy najľahšie dané na papier formou skice. Snažia sa aj do ateliéru vyberať ľudí, ktorí sa vedia touto formou vyjadriť. Architektúra je najmä o realizácii, čo znamená, že nechcú, aby ich návrhy zostávali len na papieri. Každý projekt preto musí byť u nich domyslený od „hmotovky“ do posledného detailu. A vtedy zase prichádza na rad skicovanie detailov a axonometrií, ktoré vysvetľujú komplikované nadväznosti prvkov alebo materiálov.
Čo sa týka porovnania stavebnej praxe a najmä tej architektonickej v Prahe a Bratislave, hoci sú obe metropoly veľmi podobné a v minulosti mali a dokonca ešte majú niektoré spoločné stavebné normy, každá má aj svoje špecifiká. Praha má vďaka úžasnému historickému dedičstvu, ktoré si chráni, svoje Pražské stavební předpisy (PSP). Tieto definujú bližšie pravidlá pre navrhované stavby. Upravujú napríklad reguláciu kapacity parkovania podľa mestskej zóny, obmedzujú umiestňovanie bilbordov v rámci mesta, definujú použitie jednotných materiálov vo verejnom priestore. Sú nadradené normám a majú za cieľ koordinovať zásahy do mestskej štruktúry. Toto Bratislave zatiaľ chýba. Bratislava nemá úplne premyslený koncept budúcich zásahov a veľakrát sa až po realizácii zisťuje, čo mohlo byť lepšie regulované a zadefinované. Možno aj preto je v Bratislave vidieť odvážnejšiu a komplikovanejšiu architektúru, ktorá sa akoby snaží upútať pozornosť hlavne na seba.
Stredoeurópska architektúra má špecifické črty z viacerých dôvodov. Prvým je lokálny trh, ktorý ešte nie je ochotný zaplatiť za vyššiu kvalitu, pretože je zvyknutý na nižšie parametre, má zažité trendy, ktoré nemusia byť tie najnovšie, a stačí mu to. Z toho pramení špecifikácia developerského zadania. Napríklad vstupné lobby do budovy. V zahraničí je bežné vidieť vstupné foyer do bytového domu so svetlou výškou cez štyri podlažia. Pôsobí grandiózne a posúva úroveň celého objektu niekde inde. U nás by sa takéto foyer v projekte ťažko objavilo, stačila by mu výška cez jedno až dve podlažia a tie ďalšie by boli zaplnené bytmi. Je to škoda, ale zároveň je to pochopiteľné.
Dobrou architektúrou je stavba, ktorá od svojej realizácie pôsobí s okolím synergicky, s citom ho dopĺňa a obohacuje, výborne plní svoju funkciu, je domyslená do detailu a kvalitne postavená. Ale vlastne to nemusí byť ani postavený objekt. Ako príklad dobrej architektúry uvádza „Gherkin“ („Uhorku“) od Foster + Partners, ktorá by pôsobila ako novostavba aj keby sa zrealizovala tento rok. Na rozdiel od „Uhorky“ existuje veľa novostavieb (aj od svetoznámych architektov), ktorých krásne fotky a články obleteli svet. Po ich návšteve o pár mesiacov však ponúkajú pohľad na pokrivený obklad, nedoriešené detaily alebo tmavý, špinavý a asociálny priestor pod dychberúcou 20-metrovou konzolou. Architektúra by určite nemala byť pomníkom architekta alebo trendovým výstrelkom, ktorý zaplní články architektonických časopisov, čo sa stáva, bohužiaľ, často.
Pri realizácii administratívy Staromestská offices sa pokúsili urobiť administratívu trochu inak. Win-win stav je už v samej podstate slova viacstranná dohoda a tá sa nedá dosiahnuť bez neustálej komunikácie architekta s klientom a s realizačnou firmou. V Bogle Architects pristupujú k navrhovaniu veľmi špecificky. Sú kolaboratívni a vždy s klientom vedú úzky dialóg o tom, čo je vlastne pre neho ten ideálny produkt. S klientom dlho diskutovali nad ideálnymi dispozíciami, ktoré by čo najefektívnejšie reagovali na zadanie, skúšali rôzne varianty jadra, modifikovali fasády z dôvodu potrebnej požiarnej odolnosti… Keďže sa ale klientovi od začiatku návrh páčil a všetci cítili, že je to to správne riešenie pre pozemok, snaha nájsť rovnováhu medzi investičnými nákladmi, nadčasovým kvalitným dizajnom a efektívnosťou návrhu bola na všetkých stranách tímu.
Architekt nesie zodpovednosť (napr. za financie investora), ale sloboda v kreativite architekta je niekedy podriadená veľmi ťažkému zadaniu, ale práve tam dostáva zabrať jeho kreativita. Na to sme tu, aby sme boli inovatívni a vyriešili ťažké zadanie čo najchytrejšie a najlepšie. Ak je maximálna sloboda v kreativite definovaná navrhnutím úžasného projektu na zelenej lúke a bez limitov - či už finančných, alebo technických -, tak to sa stáva veľmi zriedkavo. Slobodu v kreativite vidí v tom, keď dostanú dôveru klienta, ktorý so svojím zadaním, po finančnej stránke zväčša „náročným”, príde práve k nim. Potom je už len na nich, ako to celé uchopia. Tam majú práve tú slobodu. Klienti si vyberajú ich, ale aj oni si vyberajú klientov.