„Neviem byť sám…“ Táto veta by mala byť varovným signálom pre každého z nás, nielen pre ženy, ale aj pre mužov. Ľudia, ktorí nedokážu chvíľu vydržať osamote, predstavujú hrozbu - hrozbu sami pre seba aj pre svoje okolie, ktoré často o ničom netuší. Vzťahy, ktoré vznikajú z deficitu, či už priateľské alebo partnerské, nikdy nedopadnú dobre. V takýchto zväzkoch sa často pozeráme opačnými smermi a jeden z partnerov je neférovo ťahaný za nos.
Človek, ktorý nevie byť sám, v skutočnosti ani nevie, čo môže do vzťahu priniesť. Vie len to, čo v ňom môže objaviť, čo mu môže láska či priateľstvo ponúknuť, čo chce pomocou tohto zväzku zahnať, pred čím sa chce ochrániť. Ľahko sa tak môže stať, že sa ocitneme v blízkosti človeka, ktorému je v podstate jedno, či je s nami alebo s hocikým iným, hlavne, že pri ňom niekto je.
Dávajte si pozor na ľudí, ktorí nevedia byť sami. Sú s vami len preto, že sa nenaučili byť sami so sebou. Necenia si vás ani váš čas. Na vašej prítomnosti ich teší len jedna vec - že zahnali osamelosť. Nenaviažu sa k žiadnemu človeku, pretože sú závislí na úľave, ktorú im prináša pocit, že sa konečne necítia opustene. Títo ľudia vedia zradiť, podraziť a odísť práve vtedy, keď to od nich najmenej čakáte. Nezamilovali sa do vás, ale do pocitu, ktorý ste priniesli do ich života, a ten im môže poskytnúť hocikto iný.
Ešte predtým však vyskúšajú, koľko vydržíte. Strach zo samoty maskujú prílišným záujmom. Budú žiarliť a vnucovať vám svoje myšlienky. Ľudia, ktorí nevedia byť sami, v skutočnosti nemilujú toho, kto ich pred samotou zachráni. Vedia len vlastniť a správať sa majetnícky. Vyberte si niekoho, koho nemorí strach zo samoty. Pretože človek, ktorý sa zamiluje do času stráveného so sebou, nikdy nebude strácať čas v blízkosti druhého človeka. A to vám dá istotu, že chvíle, ktoré venuje vám, sú skutočne pre vás. Vyberte si tých, ktorí si vyberú vás. Vás ako osobnosť, do ktorej sa zamilovali.
Zostať single je lepšie, ako byť v nefunkčnom vzťahu. Zostať single napriek tomu, že by ste reálne s niekým mohli byť, značí vašu vyspelosť a rozhodnutie posunúť sa ďalej, no sami. Zostať single je lepšie, ako byť vo vzťahu, ktorý vás len ničí a bráni vám v rozvoji. Vzťahy majú slúžiť na to, aby sme sa v nich cítili príjemne, mohli sa rozvíjať a neboli nijako obmedzovaní. Ak sa ešte necítite na vzťah, je to v poriadku, všetko má svoj čas.
„Míľovať a byť milovaný pre mňa znamená veľa.“ Tieto veci si často robíme na ľahkú váhu. Stáva sa, že sme vo vzťahu len preto, že sa nechceme cítiť sami, a tak sme radi za akúkoľvek spoločnosť, aj keď s ňou nerátame do budúcna.
„Vždy, keď si začnem zúfať nad stavom tohto sveta, spomeniem si na príletovú halu letiska Heathrow.“ Väčšinou si hovoríme, že žijeme vo svete nenávisti a chamtivosti, ale mne to tak nepripadá. Mne sa zdá, že láska je všade okolo nás. Často nie je nijak zvlášť zrejmá alebo významná, ale vždy je tu s nami. Otcovia a synovia, matky a dcéry, manželia a manželky, milenci a milenky, starí priatelia.
Mám mnoho slobodných priateliek, ktoré sa ma často pýtajú, ako to robím, že vyžarujem rovnakú energiu, či som single alebo zadaná? A tu je prvá chyba, dámy. Mala som susedu, mala asi 80 rokov (už pred dvadsiatimi piatimi rokmi). Bola to útla žena plná energie, ktorú som nestretla azda nikdy nenalíčenú a bez lodičiek. Toto budem ja v jej veku! Vydávala sa, keď mala osemnásť, a v dvadsiatich dvoch rokoch bola už rozvedená. Jej manžel bol tyran. Odišla od neho aj so svojou dcérou a synom. V dedine, v ktorej žila, boli rozvedené ženy považované za nešťastnice, ktoré musia byť automaticky vylúčené z takmer všetkých spoločenských stretnutí. Jej život nebol jednoduchý a sama strávila takmer sedemdesiat rokov svojho života. Skôr ako začnete empaticky nazerať do tejto ženy a cítiť jej smútok a osamelosť, zastavte prosím. ONA JE JEDNA Z NAJŠŤASTNEJŠÍCH žien, aké som kedy stretla.
Klišé a ich prekonanie
- Klišé, ktoré všetci poznáme, ale čo vlastne znamená? Je to jednoduché - keď budete o sebe hovoriť ako o chudere, ktorú každý muž podviedol, obral o peniaze, či týral, presne taký človek sa na vás nalepí. Zdvihnite hlavu a nežite v minulosti, tú už nezmeníte. Vaše negatívne skúsenosti vás mali predsa posilniť. Ak o nich stále hovoríte, znamená to, že ste sa cez ne ešte neprehnali.
Budovanie sebalásky a sebavedomia
Sebaláska. Máte 30 rokov a stále bývate s mamou? Presťahujte sa! Počas celého života ste bývali vždy s niekým, tak to zmeňte. Ako má s vami niekto iný vydržať, keď vy sama to so sebou nedokážete? Alebo skôr neviete, či to dokážete, lebo ste to nikdy neskúsili. Spoznajte sa, buďte sama so sebou, keď ste šťastná, aj keď ste smutná či rozhádzaná hormónmi. Zistite, aká ste, a možno v budúcnosti budete vedieť partnerovi povedať, ako na vás, štýlom: „Viem, že vtedy robím to a to, ale keď to robím, tak ty prosím…“. Budete samy sebou a úprimná. Je krásne priznať si, že nie sme dokonalé, lebo práve nedokonalosť nás robí jedinečnými. Naše sebavedomie a sebaláska sa ukrývajú v spoznávaní samej seba.
Starostlivosť o seba. To, že ste single, neznamená, že máte jesť z kartónovej krabice. Nie ste o nič menej ako ktokoľvek z vašich priateliek. Naučte sa mať rada seba tým, že budete robiť krásne veci sama pre seba, rovnako, akoby ste ich robili pre druhého. Nie, to nie je samoľúbosť, to je sebaláska. Varíte si, keď máte čas. Nekompromisujte vzhľad ani náročnosť len preto, že nemáte „polovičku“, s ktorou by ste sa mohli podeliť o večeru.
Nezávislosť a vlastný život
- Vlastný priestor a čas. Poznám to aj vy, že kamarátka je super a trávi s vami veľa času, ale akonáhle si nájde partnera, tak ani neviete, že existuje, ak sa prvá neozvete? Nerobte to aj vy. Majte čas aj pre seba a nechajte ho aj partnerovi. Choďte von s priateľmi, do fitka, na jógu, ku kozmetičke či na výlet. Je neuveriteľne otravné čakať, čo ten druhý vymyslí, a keď nič, tak nuda.
Realistické očakávania od vzťahov
Realistické očakávania. Ste dokonalá? Najväčšiu chybu, ktorú dokážu ženy často robiť, je, že kladú priveľké nároky na to, ako by mal ich partner vyzerať, ako sa má správať a čo všetko má robiť. Raňajky do postele z romantických filmov a kvety do práce každý deň. Ach, naozaj? Položte si otázku, či ste už jedli v posteli. Nie? Tak si pripravte raňajky do postele. Je to neuveriteľne „pohodlné“, neviete, ako si sadnúť, oprieť sa, snažíte sa, aby ste nič nerozliali ani nevysypali na posteľ, a o tom, že máte omrvinky tam, kde spíte, no čo ja viem, mne to romantické nepríde. Po raňajkách do postele túžia iba ženy, ktoré raňajky do postele nikdy nezažili. Milšie je, keď vám ich raz za čas pripraví a položí na stôl. V každom prípade, nech už vyžadujete od partnera čokoľvek, vezmite si zrkadlo a pozrite sa na seba. Ste dokonalá? Skutočne? Ste? Dajte šancu aj mužom, ktorí možno nerobia gestá z romantických filmov, možno to len tak robiť nevedia, alebo jednoducho sú iní. Keď váš priateľ za 8 rokov známosti nevie, aké kvety máte rady, hoci to hovoríte pri každej príležitosti a vy roky dostávate tú istú kyticu kvetov, na ktoré ste, nedajbože, alergická, nie je to dôvod na rozchod. Ani to neznamená, že vás nemiluje. Jednoducho je taký a iný nebude.
Osveta a intelektuálny rast. Ak očakávate, že váš partner bude inteligentný, vzdelávajte sa neustále. Inteligentný muž spozná, či rozumiete tomu, čo hovoríte, alebo máte pár naučených fráz ukrytých za sarkazmom. S inteligentným mužom sa niekedy nemusíte vôbec rozprávať na vážne témy a môžete byť úplne pokojne uletená. Taký muž bude vedieť, že keď bude chcieť, môže sa s vami rozprávať aj seriózne, ale prečo by to robil? Nikdy nemôžete poľaviť vo vzdelávaní, svet je nekonečné miesto, v ktorom sa za celý život nedokážete naučiť všetko, a nie je hanba to priznať.
Autenticita a sebaprijatie
Nezáujem o názory iných. Mama rada používala túto vetu, keď som ako dieťa prišla zo školy, že ma spolužiačka ohovára: „A viete čo? Nemáte, ani chlieb ani čas.“ Čaro života je neriešiť, čo si o vás myslia ostatní. Je to ich názor a vkus, nie váš. Čo je pre jedného skvelé, pre iného môže byť utrpenie, pre mňa pekné, ale pre vás škaredé… V prvom rade myslite vždy na seba - keď sa pozriete do zrkadla, nepýtajte sa, či sa niekomu budete páčiť, ale či sa páčite sama sebe a cítite sa komfortne.
Žite naplno. Jedzte, modlite sa a milujte! Cestujte, spoznávajte, učte sa a buďte šťastná! Nebuďte v toxických vzťahoch s partnermi ani priateľmi. Nenechajte si život ujsť pomedzi prsty. Naša generácia má mnoho výhod a neobmedzené množstvo možností, čo robiť. Nič neodkladajte! Správny čas je len ten teraz. Nie zajtra, pozajtra, o päť rokov, ale teraz! Nehovorte, že nemôžete, vy len nechcete. Život je otázkou priorít. Toto nie je recept ani záruka ničoho, je to len malé povzbudenie, že veci sa dajú robiť aj inak. Raz, keď budete mať osemdesiat rokov, budete možno môcť mladej novej susede rozprávať, popritom ako varí sama pre seba z lásky, svoj príbeh. Možno aj svojím príbehom niekomu zmeníte svet, či ho povzbudíte. Tak si ho píšte sama, ako najlepšie vieš, nech stojí za to.
Keď niekto nie je sám sebou, je to na ňom vidieť. Cítime, že nám niečo na ňom nesedí, že nie je autentický. Môžeme povedať, že jeho slová nie sú v súlade s jeho prejavmi a že má na sebe masku… Médiá sa nás snažia presvedčiť, že môžeme byť kýmkoľvek, stačí len chcieť. Ale tak to nie je. Ak nemáme dostatočnú výšku, asi ťažko sa presadíme v basketbale. Nemôžeme byť kýmkoľvek, ale to nevadí, pretože môžeme byť tým, kým nemôžu byť iní - sami sebou. Každý z nás je originál a má preto jedinečnú úlohu v tomto svete - má svojím bohatstvom obohatiť svet a aj ľudí naokolo. Spoznať, kto som, rozvíjať svoje dary a talenty, pracovať na sebe je náš recept na šťastie. Ak budeme sami sebou, budeme autentickí. A byť sám sebou je náš recept na šťastie.
Dnešnou témou bude práve preto autenticita. Príde nám to ako niečo vzdialené, hoci nás to vedie k tomu, aby sme boli sami sebou. Tým prvým prameňom je humanistická psychológia, ktorá vznikla v druhej polovici 20. storočia. Mala byť alternatívou k psychoanalytickému a behaviorálnemu prístupu. Tento smer sa snaží človeka vnímať celostne, dôraz kladie na hodnoty a na určitú kontinuitu a morálku v konaní človeka - aby bol sám sebou. Druhým prameňom je existencializmus, ktorý vznikol po I. svetovej vojne v Nemecku a následne prežil rozmach vo Francúzsku. On kladie dôraz na jedinca, jeho skúsenosť a prežívanie. Človek tu koná slobodne a nesie za svoje rozhodnutia zodpovednosť, preto má obavy, trpí úzkosťou a občas aj pocitom straty zmyslu života (jeho absurdity). Dôraz na človeka mal byť odpoveďou na neľudskosť vojny. Možno tu nachádzať stopy po personalizme, filozofii života či fenomenológii. Táto filozofia uvoľňuje človeka zo spútanosti, aby ho poslala na cestu objavovania života.
Tretím prameňom je samotný Abraham Harold Maslow - jeden z predstaviteľov humanizmu v psychológii. Najvýraznejšie vstúpil do psychológie s koncepciou pyramídy - hierarchie ľudských potrieb. Pôvodne bola na prvom mieste sebarealizácia. Štvrtým prameňom je Carl Ransom Rogers - ďalší z predstaviteľov humanizmu. Ten kládol dôraz na človeka ako jedinca, teda pozrieť sa na jeho svet jeho očami, vcítiť sa do neho, reflektovať udalosti a prežívanie v jeho živote, teda nehodnotiť, ale sprevádzať. Kládol tiež dôraz na „ja“, na potreby, ale v kontexte prehodnocovania, čo je momentálne dôležité. Dôležité je podľa neho dosiahnuť zhodu medzi tým, čo sme prežili a ako sme to prežili.
Túžime byť sami sebou, ale pomerne rýchlo začneme hrať hry, nosiť masku a skrývame svoju pravú tvár. Kým malé dieťa je pomerne autentické a bezprostredne dá najavo svoje pocity, a to dokonca bez ohľadu na následky, my sa bránime prejaviť svoje skutočné myšlienky a pocity. Do istej miery je to pochopiteľné, od dospelého človeka sa vyžaduje, aby kultivoval svoje prejavy a aby jeho vystupovanie malo určitú úroveň. Práve Rogers si začal všímať, že výraznú skupinu medzi jeho pacientmi začali tvoriť ľudia, ktorí prestali žiť svoj život a byť sami sebou. Začali hrať rôzne hry a nosiť masky, čo narušilo ich rovnováhu, do ich života prenikla úzkosť, aby sa časom objavila frustrácia a hnev.
Vždy, keď sa objaví nejaké jubileum, niekto dostane ocenenie, alebo do nášho života vstúpi choroba, začneme prehodnocovať svoj život. Stálo to za to? A čo by sme urobili inak? Minulosť síce nezmeníme, ale môžeme zmeniť budúcnosť. Čo urobíme preto, aby sme o niečo viac žili svoj život? Tá zmena nemusí byť radikálna. Začať môžeme v malom a pomaly sa nadýchnuť pre niečo väčšie. Alebo, ako sa hovorí, s jedlom rastie chuť.
Byť autentický znamená byť sám sebou, nehanbiť sa za svoje pocity a myšlienky. Možno bude potrebné ich korigovať, ale sú naše a hovoria niečo o nás. Možno ukazujú na to pekné a môžu nás povzbudiť, a možno sa na povrch dostáva niečo negatívne a môžeme na tom popracovať. Jedna z najkrajších myšlienok o autenticite hovorí: „Buď tým, kým si, a hovor, čo cítiš, pretože na tých, ktorým to vadí, nezáleží, a tým, na ktorých záleží, to nevadí.“
Žiť autenticky je dôležitejšie, než sa zapáčiť niekomu, na kom vlastne nezáleží a kto vlastne nestojí o to, kto naozaj sme. Navyše, ak zahráme rolu a dáme si masku - budeme tým, kým nás chce mať, a aj keď túto našu rolu pochvália, my nebudeme mať pocit naplnenia, pretože to nie sme my. Jednoducho cítime, že tá pochvala je povrchná, pretože nie je skutočná. Ako keď nás pochvália za niečo, čo urobil niekto iný. Náš čas je obmedzený. Nemáme dosť času na to, aby sme zahrali všetky postavy z divadelnej hry. Úplne stačí, ak zahráme tú svoju, a ak ju zahráme naozaj dobre. K tomu máme nakoniec tie najlepšie predpoklady. Tak prečo byť niekým iným? O hercoch sa zvykne hovoriť, že jedna konkrétna rola, ktorú zahrali, bola ich životná. Našou životnou rolou je náš život. Ten v určitom okamihu začal a stále beží.
Znakom autentického človeka je, že je sám sebou. Vie o svojich dobrých aj zlých stránkach. Vie, čo má rád a čo nie. Čo sa mu páči a čo nie, čo chce a čo nie… Je mu jedno, čo si myslia ostatní, pretože dôležité je, čo si myslí on sám. Prípadne ľudia, ktorých má rád a ktorí majú radi jeho. Prijímať seba - v dobrom aj v zlom - je oslobodzujúce. Na to dobré môžeme byť pyšní a to zlé môžeme premieňať. Ako celok, napriek chybám, sme vzácni a ak poznáme seba, môžeme na sebe pracovať. Poznať seba je dôležité, ak sa chceme dobre rozhodovať a zvážiť všetky plusy a mínusy.
Byť autentický znamená preberať opraty svojho života do svojich rúk. Byť zodpovedný sám za seba, aj za to, čo sa nepodarí. Človek, ktorý je autentický, vie, že aj neúspech patrí k životu, a preto sa z neúspechu snaží poučiť, ale neberie ho osobne a nedovolí mu, aby ho obral o dobrý pocit zo seba.
Môže sa nám stať, že za istých okolností si vyberieme pragmatizmus a nepovieme, čo si naozaj myslíme a cítime. Je to podobné, ako v živote. Musíme si premyslieť, do ktorého boja ísť, pretože nemáme dosť síl na to, aby sme vybojovali všetky. Asi nemá zmysel povedať nadriadenému, čo si myslíme, ak o to nestojí a nič to nezmení. Ale to neznamená, že s ním súhlasíme, alebo že jeho názor prijímame za svoj. Skôr je to podnet k premýšľaniu nad tým, či by nebolo správne posunúť sa ďalej a zmeniť pozíciu. Možno situáciu vyhodnotíme ako nepodstatnú a povieme si, že nám tá zmena za tie riziká nestojí. Dôležité je, že tento postoj nemáme často a neskĺzneme k nemu preto, že sme pohodlní. To by sme potom časom dospeli do situácie, ktorú mnohí z nás žijú teraz. Aj teraz z rôznych dôvodov žijeme inak, než by sme mali. Stratili sme v tom mieru a prestali žiť svoj život. Naozaj máte pocit, že to stálo za to?
Pre autenticitu sa rozhodujeme stále znova a znova, keď sme sami sebou. Od jednoduchých rozhodnutí až po tie veľké. Môžeme na chvíľu zahaliť svoju tvár, ale nie preto, aby sme stratili svoju tvár, ale aby sme ju ochránili.
V 4. storočí Aristoteles prišiel s pojmom eudaimonia. Táto slovná hračka doslova znamená „dobrý duch“. Je to koncepcia / životný štýl - žiť v súlade sám so sebou. To má byť cesta k dobrému životu. Žiť v súlade s tým, čo je dobré pre nás, nie čo od nás chcú iní. Je to paradox, ale ak kladieme dôraz na to, aby sme boli sami sebou, dosiahneme naplnenie a šťastie. Naplnenie a šťastie budú odmenou za to, že žijeme svoj život. Ak však na svoj hodnotový piedestál postavíme materiálne hodnoty, zážitky, alebo šťastie, tak budeme mať pocit prázdnoty. Akoby sme vošli do obchodu a nevedeli, čo chceme nakúpiť. Aká je šanca, že kúpime to, čo potrebujeme?
V niektorých odvetviach je to prakticky nemožné. V Grécku filozofi premýšľali a diskutovali s plným bruchom. Počasie tam bolo stabilné, príroda pekná a po jedle v hájiku slobodne hovorili to, čo si mysleli. Aj my pre svoj život potrebujeme isté zázemie. Ak sme chorí, myšlienky na chorobu a ako sa uzdraviť nás môžu ochromiť. Ak máme problém zaplatiť účty… Jednoducho máme isté potreby a potrebujeme ich naplniť. Nie bezhlavo, ako sa to deje teraz, kedy sa nás reklamy snažia presvedčiť, že keď kúpime to a to, akoby sme lusknutím prsta, a všetko bude super. Myslím tu skutočné - naše potreby. To, čo potrebujeme my, nie to, čo potrebujú iní od nás.
Úplne dole sú fyziologické potreby. Ak sme hladní, asi nebudeme mať chuť riešiť niečo „vznešenejšie“. Hneď nad tým je pocit bezpečia a ochrany. Ak nemáme istoty, potom aj to pekné a dobré máme problém si vychutnať. Nad tým je potreba niekam patriť a prežívať prijatie a lásku. Ešte nad tým je naša túžba vážiť si seba a dostávať uznanie od druhých. Všetky tieto roviny a potreby v nich Maslow označuje ako nedostatkové, pretože ľudia po nich túžia preto, aby naplnili niečo, čo im chýba. Ak tieto potreby nie sú naplnené, nemôžeme vystúpiť na posledný stupeň - na vrchol pyramídy. Na týchto štyroch rovinách sa snažíme byť sami sebou a preto aj napĺňanie jednotlivých potrieb berie na to ohľad. A čo je na vrchole? Realizácia nášho potenciálu, teda naše šťastie. Ak sme sami sebou, potom robíme rozhodnutia dôležité pre nás, napĺňame naše túžby s dôrazom na to, čo je dôležité pre nás, a tak rozvíjame seba a stávame sa naplno sami sebou. Potrebujeme priebežne napĺňať jednotlivé potreby a nikdy nestratiť z očí dôraz na to, kto sme. A ako už bolo naznačené, Maslow na konci života na vrchole pyramídy nahradil sebarealizáciu slovom šťastie.
Počas detstva a dospievania sme sa okrem nosenia masky naučili používať rôzne obranné mechanizmy v nádeji, že ochránime seba pred druhými a tí nás nezrania. Snažíme sa vyhnúť úzkosti, a preto používame rôzne obranné stratégie. Samotný pojem obranný mechanizmus prvýkrát použil Freud. Aby bolo jasné, obranný mechanizmus nám môže pomôcť dostať pod kontrolu situáciu a občas je užitočný. Ak však pravidelne siahneme po obrannom mechanizme, potom prestaneme byť sami sebou. Budeme v defenzívnej polohe a prestaneme žiť normálny život. Keď nepriateľ vtrhol do krajiny, ľudia utekali na hrad, aby si zachránili život. Ale už nežili svoj normálny život a aj keď prežili, trvalo pomerne dlho, kým sa vrátili do normálu. Koľkí z nás sa zabarikádovali na svojom hrade a prestali normálne žiť?
Prvým obranným mechanizmom je popieranie. V podstate popierame skutočnosť a pretvárame ju do prijateľnejšej podoby. Druhým je štiepenie. Keď sme boli deti, náš svet bol jednoduchý - čiernobiely. Keď sme dospeli, uvedomili sme si, že medzi čiernou a bielou je množstvo farieb a tak rozlišovať a rozhodovať sa nie je jednoduché. Tretím je potlačenie. Aký je rozdiel medzi popieraním a potlačením? Pri popieraní sme konfrontovaní s pravdou, ale v danej chvíli ju neprijímame. Pri potlačení sme ju nikdy nepripustili ako možnú. Jednoducho neexistuje. Štvrtou je sublimácia, čo je vlastne presmerovanie myšlienok a konania inam. Piatim je projekcia. V podstate to, čo si myslíme a cítime, ale nie sme ochotní to prijať, to, čo nám vadí a nedokážeme prijať, všetko to projektujeme do druhej osoby (hoci to nemá) a na nej to odsúdime. Šiestym mechanizmom je obviňovanie. Disociácia je v podstate skresľovaním reality. Je to situácia, kedy sa stratíme v sebe a prestaneme vnímať okolie. Koľkokrát sme zažili skúsenosť, že ani nevieme, ako nám ubehla cesta. Jednoducho sme nevnímali. Racionalizácia je veľmi obľúbená. V podstate si vieme zracionalizovať čokoľvek, ak máme motiváciu. V tomto je rozum zlým nástrojom, ak riadenie v podstate odovzdá pocitom a túžbam. Rozum to už potom len „posvätí“, keď príde s teóriou, prečo to tak je. Už ste stretli klamára z povolania? Regresia najčastejšie pripomína stratégiu dva kroky vzad. Jednoducho sme sa ocitli na novej pôde, prípadne sme sa zľakli a situácia sa nevyvíja dobrým spôsobom, tak sa snažíme vrátiť do východzieho bodu. Tento mechanizmus asi ani nemá dobré pomenovanie v slovenčine. V podstate ide o extrémne prežívanie situácie navonok. Ako by sme inak neboli schopní to všetko povedať a prejaviť. Jedenástym je presúvanie, čo je vlastne presmerovanie, ale zamerané čisto na osoby. Je to v situácii, kedy nemôžeme bezpečne prejaviť svoje pocity. Napríklad nás šéf zvrzne a my sa mu nebránime a potom si to odnesie iná osoba, ktorú zase zvrzneme my. Reaktívna formácia je zaujímavá tým, že človek prijme rolu, ktorá je úplne iná, ako je on sám.
Nakoniec prichádzame k trom mechanizmom. Ten prvý používa rozum na to, aby nestratil kontrolu a vysporiadal sa so situáciou vhodným spôsobom. Zrelým mechanizmom je aj humor. Zaujímavosťou je, že čierny humor sa hlási k životu, kedy sme v absurdnej situácii, priam v nezmyselnosti bytia. A tretím je identifikácia, ktorá je opakom projekcie. Jednoducho sa identifikujeme s tým, čo sa stalo. Môže to byť nepríjemné.
Byť autentický znamená rásť. Ak kladieme dôraz na poznanie a realizáciu seba, potom rastieme a rastieme oveľa rýchlejšie, ako keď sme ponechaní chaotickému hádaniu, čo by sme chceli a čo by nás naplnilo. Autentickosť nám pomáha dosiahnuť vnútorný pokoj. Sme sami sebou a na tom je postavený náš život. Tým, že rozvíjame seba, náš život má zmysel. Ak sme sami sebou, robíme to, čo nás napĺňa, a čas okolo plynie. Práca nám ide od ruky a doslova čas beží. Ak sme sami sebou, potom máme radosť z toho, čo robíme a veci robíme naplno a s vášňou. Vďaka autentickosti sme šťastnejší, sme zdravší, menej sa stresujeme a zápasíme s úzkosťami a s depresiou. Situáciu vnímame realisticky, sme otvorení novým možnostiam (pretože s nimi spájame svoj rast), pri realizácii kladieme dôraz na svoje silné stránky a prežívame aj hlbšie vzťahy.
Pretečie ešte veľa vody Dunajom, kým budeme môcť povedať, že rozprávanie o autentickosti prinieslo svoje ovocie. Byť viac sám sebou je niečo, čo by prospelo mnohým ľuďom. Byť sám sebou, samo o sebe je veľmi pozitívne, treba si však dať pozor na to, aby sme neskĺzli do egoizmu. Byť autentický neznamená byť egoistický. Egoista kladie dôraz na seba a pre neho ostatní prestali existovať - používa ich iba ako nástroj. Autentický človek kladie dôraz na seba, ale vníma seba ako súčasť spoločenstva a vzťahu/rodiny. Dokáže dať bokom svoje uspokojenie a obetovať sa pre iných, ale nestratí pritom z pohľadu, kto je a kým by sa mal stať. Môže svoju realizáciu na istý čas odložiť, ale nikdy sa nestane šedou myškou.
Ak vás zaujal ten pohyb na hrane medzi „ja“ a „ty“ na ceste k sebarealizácii, môžete siahnuť po knihách Johna Powella. Aby bolo jasné, máme pred sebou dlhú cestu. Pomalými krokmi pracujeme na sebe, stávame sa lepšími ľuďmi, lepšie spoznávame sami seba a aj rozvíjame svoje dary a schopnosti. Výstup na pyramídu preto nie je jednorazová záležitosť, ale niečo, čo musíme uskutočňovať stále znova a znova. A neustále pritom prechádzame zmenami, takže aj ten vrchol sa v niečom mení - akoby sme dosahovali vrchol, ale zakaždým inou cestou, alebo za iných podmienok. Ono stále sa budú objavovať nové a nové prekážky. Niekedy budeme musieť odložiť cestu na vrchol, či už nám okolnosti v tom zabránia, alebo nás bude niekto potrebovať. Byť autentický neznamená žiť sám pre seba, ale nepopierať seba.
Autenticita ZMENIE váš život
Stephen Joseph je britským psychológom a psychoterapeutom, ktorý sa vo svojej praxi zameral na zvládnutie traumy v duchu pozitívnej psychológie. Je spoluzakladateľom Centra pre traumu a autorom množstva kníh.
Obmedzuje vás váš vzťah? Nemôžete dýchať? Podlomilo sa vám sebavedomie? Napadlo vám niekedy, že by bolo lepšie, keby ste takýto vzťah opustili a stali sa slobodným človekom? Často môže subjektívny pocit osamelosti spôsobiť, že pri vstupe do nového vzťahu nepremýšľate. Nikdy nezabudnite, že na samote nie je nič zlé! V toxickom vzťahu sa stávate niekým iným.
Prehnaná kompenzácia. Keď ste v zlom vzťahu, cítite potrebu to prehnane kompenzovať. Vaša myseľ vás presviedča, že bolesť vo vzťahu je spôsobená niečím, čo nerobíte dostatočne dobre, aby ste potešili svojho partnera. Vzchopte sa! Byť single vám umožňuje žiť svoj život tak, ako chcete, a vo vašej hlave nie sú žiadne myšlienky typu „čo keby“ alebo „čo sa pokazilo“.
Rešpektovanie hraníc. Hranice sú dôležité vo všetkých vzťahoch. Môže byť však dusivé byť vo vzťahu s niekým, kto nerešpektuje hranice a obmedzuje vašu slobodu.
Partner vás berie ako samozrejmosť. Takmer každý vzťah sa na prvý pohľad zdá dokonalý. Sú bláznivo zamilovaní a nevedia sa jeden druhého nabažiť. Ale v zlom vzťahu vás partner začne zanedbávať a brať ako samozrejmosť. Ste dôležitá. Zaslúžite si byť skutočne milovaná! A ak vás váš partner nevie oceniť, nezaslúži si vás.
Hľadanie šťastia mimo vzťahu. Každý si zaslúži byť milovaný, uznávaný a šťastný. Ak vám vzťah nemôže poskytnúť tieto pocity, možno by ste v ňom nemali byť. Keď ste single, máte dostatok času prehodnotiť svoje priority a robiť veci, ktoré sú prospešné pre vaše vlastné šťastie.
Ochrana vlastnej sebaúcty. Ak ste boli v jednostrannom, nezdravom vzťahu, vedeli by ste, ako môže zlé správanie poškodiť vašu sebaúctu. Cítite sa bezcenní a bezvýznamní. A to by ste sa rozhodne nemali cítiť v žiadnom vzťahu za žiadnych okolností. Buďte si istá. Vzťah, do ktorého musíte najviac investovať, je váš vzťah k sebe. Na prvé miesto by ste mali dať svoje blaho. A keď sa naučíte milovať sami seba, budete môcť vidieť, kto je tam na dlhú trať a kto hľadá niečo dočasné.