Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov komplexne upravuje všetky druhy vyživovacích povinností v rámci rodinných vzťahov. Tieto povinnosti zahŕňajú vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, detí k rodičom, medzi ostatnými príbuznými, ako aj medzi manželmi. Osobitnú pozornosť si zaslúži príspevok na výživu rozvedeného manžela a príspevok na výživu a úhradu nákladov nevydatej matke. Tento článok sa zameriava predovšetkým na práva a povinnosti týkajúce sa výživného a bývania matky, najmä v kontexte slobodných matiek a situácií po rozvode.
Vyživovacia povinnosť otca voči nevydatej matke
Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, má zákonnú povinnosť prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Táto povinnosť trvá najdlhšie po dobu dvoch rokov, pričom jej začiatok sa môže určiť najskôr dňom, kedy matke klesli príjmy v dôsledku tehotenstva, a najneskôr dňom pôrodu. Stanovenie výšky príspevku je možné riešiť dohodou medzi rodičmi. V prípade, že sa nedohodnú, súd zohľadní konkrétne náklady a potreby matky, ako aj zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti, vrátane schopností, možností a majetkových pomerov otca dieťaťa.
Príspevok na výživu matky má za cieľ vyrovnať jej zníženú životnú úroveň v období tehotenstva a po pôrode s jej pôvodnou životnou úrovňou pred tehotenstvom. Nie je primárne určený na vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale na zabezpečenie primeranej životnej úrovne samotnej matky. Medzi náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom patria najmä výdavky na tehotenské oblečenie, vitamíny, cestovné do zdravotníckeho zariadenia či doplatky za lieky. Dôležité je poznamenať, že nárok na tento príspevok vzniká bez ohľadu na to, či sa dieťa narodí živé. Náklady na zaobstaranie detskej výbavy alebo oblečenia však do tejto kategórie nepatria, nakoľko ide už o nárok dieťaťa voči rodičovi v rámci vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Pri určovaní výšky príspevku súd prihliada na účelne vynaložené náklady a tiež na dávky, ktoré matke poskytuje štát.
Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu. V prípade, ak nedôjde k dohode medzi matkou a otcom dieťaťa, je možné obrátiť sa na súd. Súd sa v konaní zaoberá nárokmi tehotnej ženy, nie otázkou určenia otcovstva.
Výživné na maloleté dieťa
V prípade určenia výživného na maloleté dieťa je rozhodujúce, či ste otcom dieťaťa, bez ohľadu na to, či ste s matkou boli zosobášení. Výživné na dieťa je základnou povinnosťou rodiča voči dieťaťu podľa § 62 a nasl. zákona o rodine. Výška výživného sa určuje na základe schopností, možností a majetkových pomerov rodiča, ako aj na základe odôvodnených potrieb dieťaťa.
Skutočnosť, že matka dieťaťa je momentálne vydatá a žije s manželom v spoločnej domácnosti, nemá priamy vplyv na vyživovaciu povinnosť biologického otca voči dieťaťu. Nový manžel matky nie je zo zákona povinný živiť dieťa, pokiaľ ho neosvojí. Súd pri určovaní výživného posudzuje najmä príjmy, majetkové pomery, schopnosti a možnosti otca, ako aj potreby dieťaťa, ktoré zahŕňajú náklady na stravu, bývanie, vzdelanie či záujmové aktivity.
Výška 300 € mesačne nie je automaticky schvaľovaná a závisí od konkrétnych okolností. V prípade nesúhlasu s navrhovanou sumou je vhodné podať na súde vyjadrenie s uvedením vlastných príjmov, výdavkov a relevantných skutočností. V súčasnosti súdy pri určovaní výživného často vychádzajú z tzv. tabuľkového výživného, ktoré zohľadňuje čistý mesačný príjem rodiča, vek dieťaťa a počet vyživovacích povinností.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V prípade, ak rodičia žijú v spoločnej domácnosti a starajú sa o dieťa spoločne, nie je spravidla potrebné, aby bolo výživné formálne určené. Výživné sa stáva relevantným najmä v situáciách, keď rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a o dieťa sa stará primárne jeden z nich. Ak by ste výživné na dieťa neplatili, mohli by ste sa dopustiť trestného činu zanedbania povinnej výživy.
Výživné pre matku po rozvode
Po rozvode môže rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, žiadať od bývalého manžela príspevok na primeranú výživu. Rozsah tohto príspevku sa určuje podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného manžela. V prípade, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku súd na návrh niektorého z nich. Príspevok na výživu rozvedeného manžela môže byť priznaný najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
Je dôležité rozlišovať medzi výživným na dieťa a príspevkom na výživu matky. Hoci obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, vyživovacia povinnosť medzi manželmi po rozvode je podmienená neschopnosťou samostatne sa živiť.
Výživné v rámci spoločnej domácnosti
V prípade, ak rodičia dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti, avšak nie sú zosobášení, automaticky majú obaja rodičovské práva a povinnosti. Otec dieťaťa, ktorý nie je manželom matky, však musí byť úradne určený ako otec, buď matričným úradom alebo súdom. V takom prípade by mal automaticky práva aj v zmysle zákona o rodine. Ak sa obaja rodičia spoločne starajú o dieťa v spoločnej domácnosti, nie je spravidla potrebné, aby bolo výživné formálne určené súdom. Táto situácia sa však môže zmeniť v prípade, ak by sa rodičia rozhodli oddeliť.
Ak dôjde k opätovnému spolužitiu rodičov po rozvode, znamená to podstatnú zmenu pomerov, ktorá môže byť dôvodom na zmenu rozhodnutia o výživnom. V takom prípade je vhodné podať na súd návrh na zrušenie výživného, v ktorom sa odôvodní, že rodičia opäť žijú spolu a výživné je zabezpečované aj v naturálnej forme.
Minimálna výška výživného a odôvodnené potreby
Neexistuje žiadne minimálne alebo maximálne zákonom stanovené výživné. Každé výživné sa určuje individuálne na základe odôvodnených potrieb oprávneného (dieťaťa, matky) a schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. Rozdiely vo výške výživného sú bežné aj v podobných prípadoch, čo vyplýva z individuálneho posúdenia každej situácie súdom.
V kontexte príspevku na výživu matky je dôležité, aby súd prihliadal na účelne vynaložené náklady a tiež na sociálne dávky, ktoré matke poskytuje štát. Súd pri rozhodovaní o výživnom nevydatej matke neberie do úvahy len zabezpečenie celej jej výživy, ale aj mnohé ďalšie faktory, ako napríklad či má k matke vyživovaciu povinnosť aj niekto iný.
Bývanie a finančná zodpovednosť v rodine
Ceny nehnuteľností a nájmov na Slovensku predstavujú rastúci problém, ktorý sa dotýka najmä mladých rodín a slobodných matiek. V situácii, keď jeden z partnerov poberá materské dávky a druhý partner zabezpečuje financie domácnosti, môže dôjsť k napätiu ohľadom príspevku na výdavky domácnosti. Podľa zákona o rodine majú obaja manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá trvá počas celého manželstva a zahŕňa povinnosť prispievať na potreby spoločnej domácnosti a detí. Táto povinnosť platí nezávisle od toho, či jeden z manželov pracuje alebo nie. Vzájomná vyživovacia povinnosť znamená, že by sa mali obaja podieľať na financovaní potrieb rodiny.
Ak jeden z manželov nepracuje dlhodobo a nie je schopný prispievať iným spôsobom (napr. starostlivosťou o domácnosť alebo dieťa), je možné túto situáciu riešiť. V prípade, že druhý z manželov nepomáha finančne, môže požiadať súd o určenie povinnosti platiť výživné. Pokiaľ ide o povinnosť prispievať na dieťa, obaja rodičia sú povinní prispievať v súlade s ich finančnými možnosťami a schopnosťami. V prípade, že nie ste zosobášení, ale žijete v spoločnej domácnosti a staráte sa o dieťa spoločne, nie je potrebné formálne určenie výživného. Avšak, ak by došlo k oddeleniu, vyživovacia povinnosť by sa stala relevantnou.
Výživné pre plnoleté deti
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom nezaniká automaticky dovŕšením 18. roku života, ak dieťa stále študuje na strednej škole a nie je schopné sa samo živiť. V takom prípade sa považuje za osobu, ktorá sa sústavne pripravuje na budúce povolanie, a vyživovacia povinnosť rodičov trvá ďalej. Výživné prináleží od oboch rodičov. Ak dieťa žije s matkou, jej vyživovacia povinnosť sa realizuje najmä osobnou starostlivosťou a zabezpečením domácnosti. Ak sa dieťa odsťahuje, napríklad k priateľovi, vyživovacia povinnosť matky nezanikne, len sa môže zmeniť jej forma. Dieťa môže od nej žiadať príspevok v peniazoch na pokrytie nákladov na bývanie a bežné potreby, ak ich objektívne neviete pokryť samo. Je v poriadku, aby otec po dovŕšení 18 rokov posielal výživné priamo na účet plnoletého dieťaťa. Ak sa rodičia vedia dohodnúť, nie je potrebné podávať návrh na súd. V opačnom prípade, ak matka odmietne prispievať alebo otec prestane platiť, odporúča sa podať návrh na určenie/úpravu výživného pre plnoleté dieťa. V takomto konaní už dieťa vystupuje samostatne.