Premiér Robert Fico (Smer-SD) naznačil možnosť zmien v spôsobe, akým Slováci žijúci v zahraničí volia v parlamentných voľbách. Hoci oficiálny návrh vláda nepripravuje, nevylúčil, že s takýmto podnetom by mohli prísť poslanci vládnej koalície. Hlavným cieľom týchto potenciálnych zmien je podľa Fica posilnenie dôveryhodnosti volieb a zabránenie ich falšovaniu. „Ak s tým prídu poslanci NR SR, poviem, dobrý nápad,“ uviedol premiér, čím naznačil otvorenosť k iniciatívam z parlamentu.
Kritika súčasného systému a návrhy na zlepšenie
Súčasný systém hlasovania poštou zo zahraničia kritizoval premiér Fico ako náchylný na ovplyvňovanie voličov. „Ja ponúkam demokratické voľby, aby za plentou odvolili, ako sa patrí. Proti tomu je systém lístočkov. Môže niekto ísť za vami za plentu a vám hovoriť, čo máte voliť? Kto kontroluje spracovanie lístkov,“ pýtal sa rétoricky. Ako alternatívu naznačil vytvorenie konkrétnych volebných miest v zahraničí, kde by Slováci mohli hlasovať osobne, podobne ako to funguje v niektorých iných krajinách. Tento prístup by podľa neho zabezpečil priame a tajné hlasovanie.
Podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) sa s diskusiu o zmene voľby poštou zo zahraničia označil za správnu. Podľa neho súčasná verzia nenapĺňa ústavný článok o všeobecných, rovných, priamych a tajných voľbách, keďže poštová korešpondencia podľa neho nespĺňa podmienku priamych a tajných volieb. „Kto tu platí a žije, ten má rozhodovať o živote Slovenska. Nie niekto, kto platí dane úplne inej krajine, žije úplne inde a má veľmi skreslené informácie o tom, ako sa tu žije,“ poznamenal Kaliňák, pričom ako inšpiratívny model uviedol dánsky systém volieb.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer-SD) potvrdil diskusiu o téme a jej motívy. „Ja potvrdzujem to, čo hovorí premiér, že v súčasnosti jednoducho nie je zabezpečená priama a tajná voľba občanov SR,“ uviedol. Zároveň pripomenul, že do volieb ostávajú takmer dva roky, čo ponecháva priestor na prípadné legislatívne zmeny.
Na druhej strane, opozičná strana Progresívne Slovensko v súvislosti s prípravou zmien pri voľbách zo zahraničia vyjadrila obavy z obmedzenia volebného práva. Ministerstvo vnútra SR oficiálne uviedlo, že neplánuje predkladať novelu zákona upravujúcu voľbu poštou zo zahraničia. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) zatiaľ o príprave takejto novely zákona nemá vedomosť.
Ako sledovať dánske voľby (ako profesionál)
Parlamentné voľby 2023 a obavy z ovplyvňovania
Premiér Fico tiež pripomenul parlamentné voľby z roku 2023, ktoré podľa jeho slov sprevádzali pokusy o ovplyvňovanie. „Veď evidentne západ vstúpil do volieb v roku 2023 v neprospech vtedajších opozičných strán,“ vyhlásil. Pripomenul tiež informácie o možnom poskytovaní peňazí britskou diplomaciou na ovplyvňovanie volieb na Slovensku. „Je našou povinnosťou zagarantovať, že voľby budú demokratické, tajné, také, aké majú byť. Urobíme všetko preto, aby sme zabránili falšovaniu,“ skonštatoval.
Zákony o utajovaných skutočnostiach a prístupe k informáciám
Diskusia o potenciálnych zmenách vo volebnom procese sa dotýka aj širšieho kontextu bezpečnosti a transparentnosti. Zákony o ochrane utajovaných skutočností definujú, ktoré informácie sú obmedzené a kto k nim môže mať prístup. Koncepcia ochrany utajovaných skutočností Slovenskej republiky je súbor cieľov, obmedzení a pravidiel určujúcich spôsob ochrany. Informácia limitovaná podľa zákona nemôže byť sprístupnená neurčitému okruhu osôb. Každý, kto sa s limitovanou informáciou oboznámi, je povinný zachovávať mlčanlivosť.
Bezpečnostné previerky sú kľúčovým nástrojom na overenie spoľahlivosti osôb, ktoré sa majú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Tieto previerky sa delia do štyroch stupňov (I. až IV.) a ich obsahom je vyhodnotenie rôznych podkladových materiálov, vrátane osobných a bezpečnostných dotazníkov, výpisov z registra trestov a bezpečnostných pohovorov. V extrémnych prípadoch môže byť súčasťou aj psychofyziologické overenie pravdovravnosti. Pri bezpečnostnej previerke sa zisťuje, či navrhovaná osoba spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia, pričom za bezpečnostne nespoľahlivú osobu sa nepovažuje ten, kto uviedol nepravdivé údaje alebo pôsobil v určitých štruktúrach v minulosti.
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám (infozákon) zasa garantuje právo občanov na prístup k informáciám z dielne tzv. povinných osôb. Tieto subjekty sú povinné sprístupňovať informácie na základe žiadostí, pokiaľ tomu nebránia zákonné obmedzenia, ako je ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či duševného vlastníctva. V prípade odmietnutia sprístupnenia informácie alebo ak povinná osoba nerozhodne v zákonom stanovenej lehote, môže žiadateľ podať odvolanie a následne správnu žalobu.
V kontexte volieb zo zahraničia sa otvára otázka, aké informácie o procese sú verejné a aké podliehajú určitému stupňu utajenia. Zatiaľ čo samotný proces prípravy volieb a legislatívne návrhy sú zvyčajne verejné, konkrétne detaily týkajúce sa zabezpečenia hlasovania alebo potenciálnych bezpečnostných rizík môžu byť predmetom zvýšenej opatrnosti, najmä ak by mohli byť zneužité na ovplyvňovanie.
Budúcnosť volieb zo zahraničia
Diskusia o zmene spôsobu hlasovania zo zahraničia ukazuje na pretrvávajúcu snahu o zabezpečenie čo najvyššej dôveryhodnosti volieb. Premiér Fico zdôraznil, že cieľom je zabrániť akémukoľvek falšovaniu a zabezpečiť, aby voľby boli demokratické a tajné. Potenciálne zmeny by sa mohli zamerať na vytvorenie bezpečnejších a transparentnejších mechanizmov pre Slovákov žijúcich v zahraničí, či už prostredníctvom osobného hlasovania na ambasádach alebo iných určených miestach. Je však dôležité, aby akékoľvek budúce úpravy boli výsledkom širokej diskusie a zohľadňovali práva všetkých voličov, pričom by nemali viesť k obmedzeniu ich volebného práva.