Procesy územného plánovania a stavebnej legislatívy na Slovensku sa stali predmetom intenzívnej diskusie, ktorá odhaľuje hlboké nedostatky v súčasnom systéme. Kritické hlasy, podporené desiatkami odborných organizácií a iniciatív, poukazujú na možné dôsledky navrhovaných zmien, ktoré by mohli viesť k nekontrolovanej výstavbe a narušeniu právnej istoty. Prípad Banskej Bystrice slúži ako varovný príklad toho, ako môžu byť dôležité procesy obchádzané a ako môže byť verejnosť vylúčená z rozhodovania o budúcnosti svojho okolia.
Novela Stavebného zákona: Zúženie územného konania a jeho dôsledky
Poslanci hnutia SME RODINA predložili do parlamentu novelu stavebného zákona, ktorá vyvolala značné obavy. Podľa tvrdení odborníkov, táto novela svojou nejednoznačnosťou môže viesť k tomu, že územné konanie sa zúži len na formálny krok. Dnes platí, že posúdenie súladu plánovanej stavby s územným plánom je kľúčovou otázkou, ktorá sa rieši v územnom konaní. Navrhovaná zmena však predpokladá, že podstatnú časť tohto procesu by malo nahradiť tzv. územné stanovisko obce. Toto stanovisko by malo potvrdiť súlad činnosti s územným plánom, avšak jeho vydávanie mimo povoľovacieho procesu a bez možnosti vyjadrenia sa štátnej správy či verejnosti, vzbudzuje vážne pochybnosti.
Problém spočíva v tom, že územné stanovisko má byť dokumentom, ktorý obec vydáva len na základe vlastného subjektívneho posúdenia. Táto nejednoznačnosť môže otvoriť dvere k netransparentným rozhodnutiam a potenciálnej korupcii. Dôležitosť územného konania pre výstavbu podčiarkuje aj medializované obvinenie bývalého starostu bratislavskej mestskej časti Nové Mesto z prijatia úplatku práve za vydanie územného rozhodnutia.
Paradoxne, novela vzniká v čase, keď člen predsedníctva SME RODINA a podpredseda vlády Štefan Holý zaviazal obce k vypracovaniu územných plánov a poskytol im na to takmer desať rokov, do 31. marca 2032. "Tento návrh je absurdný, keďže územné stanovisko sa vydáva mimo režimu správneho poriadku a majiteľ pozemku ho nemôže nijakým spôsobom namietať. Ide tak o neprípustný zásah do vlastníckeho práva garantovaného čl.", uvádza sa v kritických stanoviskách.
Kauza Banská Bystrica: Príklad porušenia zákona a nedostatočnej participácie verejnosti
Prípad Banskej Bystrice ilustruje, ako môže byť proces obstarávania a schvaľovania územného plánu zneužitý a ako môžu byť pripomienky verejnosti ignorované. Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici na základe podnetu VIA IURIS podala protest voči súhlasnému stanovisku Okresného úradu k novému územnému plánu mesta. Podľa VIA IURIS, mnohé pripomienky verejnosti boli síce formálne akceptované, no vo výsledku neboli zapracované do územného plánu.
Prokurátor konštatoval, že Okresný úrad svojím súhlasným stanoviskom porušil viaceré ustanovenia zákona o správnom konaní a stavebného zákona. Medzi hlavné nedostatky patrilo nezohľadnenie závažných porušení zákona pri obstarávaní, nedostatočné zapracovanie pripomienok verejnosti a akceptovanie protirečivých pripomienok. Okresný úrad navyše posúdil súlad návrhu s územným plánom vyššieho stupňa bez toho, aby mal zadanie k dispozícii.
Tento proces umožnil realizáciu kontroverzných stavieb, ako napríklad novú výstavbu pri pamätníku SNP či v blízkosti banskobystrickej kalvárie. Predpokladalo sa tiež zahusťovanie sídlisk na úkor zelene a budovanie malých vodných elektrární na Hrone. Podanie podnetu na prokuratúru podporilo viac ako 300 občanov, čo svedčí o silnom verejnom záujme na transparentnom a zákonnom územnom plánovaní.
Nedostatky v legislatíve: Klimatická kríza, nejasné kompetencie a formálne úkony
Súčasná legislatíva v oblasti územného plánovania a výstavby má vážne nedostatky, ktoré nereflektujú aktuálne výzvy, ako je klimatická kríza. Zákony sa odvolávajú na procesy SEA a EIA, ktoré však ešte nie sú prijaté, čím vzniká právna neistota. Gramatické, legislatívno-technické, vecné a štylistické chyby v zákonoch ďalej komplikujú ich aplikáciu.
Značné obavy vzbudzuje aj priveľká kompetencia zverená projektantom, ktorí sú platení stavebníkom. Ich objektívny pohľad na posudzovanie podkladov od stavebníka je preto otázny. Zákon tiež neprimerane zvýhodňuje stavebníka na úkor ostatných účastníkov konania. Bizarná je požiadavka v prípade stavieb financovaných z verejných prostriedkov, kde sa v zmysle Zákona o výstavbe vyžaduje, aby napríklad verejný obstarávateľ zabezpečil vypracovanie stavebného zámeru.
Mestský priestorový informačný systém [titulky ANG]
Navrhovaný Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR a jeho regionálne úrady síce majú priniesť centralizáciu, no úprava kompetencií medzi štátnymi orgánmi je nedotiahnutá. Nie je vždy jednoznačné, či rozhoduje Úrad, jeho regionálne úrady alebo špeciálne stavebné úrady. Viaceré subjekty navyše namietajú nedostatok odborných a personálnych kapacít na rozhodovanie podľa nového zákona.
Účastníci konania a ich práva: Zúženie prístupu verejnosti
Zákon o výstavbe v navrhovanej podobe tiež reštriktívne definuje okruh účastníkov konania. Za susednú stavbu sa považuje stavba na susednom pozemku, pričom definícia "susedného pozemku" je nejednoznačná a umožňuje obchádzanie práv vlastníkov. V prípade líniových stavieb je okruh účastníkov konania ešte viac zúžený, čo môže viesť k tomu, že vlastníci či nájomcovia pozemkov nebudú mať možnosť sa k zámeru vyjadriť.
Zatiaľ čo súčasný stav garantuje účasť fyzickým a právnickým osobám, ktorých práva môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, návrh obmedzuje účasť na vlastníkov pozemkov a stavieb. Tým sa vylučujú nájomcovia či užívatelia pozemkov na základe iných právnych vzťahov. Taktiež nie je dostatočne zohľadnená možnosť účasti verejnosti v konaniach, ktoré majú významný vplyv na životné prostredie, no nie sú posudzované podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Nezrozumiteľné lehoty a prechodné ustanovenia v zákone ďalej zvyšujú právnu neistotu. Napríklad, v prípade rozporu so záväzným stanoviskom obce alebo VÚC, obec môže podať správnu žalobu, ktorá však nie je upravená v Správnom súdnom poriadku.
Zásadné otázky a návrhy na zlepšenie
Celkovo možno konštatovať, že predkladané legislatívne návrhy v oblasti územného plánovania a výstavby vyvolávajú vážne obavy z možného zhoršenia stavu v oblasti transparentnosti, zákonnosti a ochrany práv občanov. Nedostatky v súčasnej legislatíve, nejasné kompetencie a nedostatočná participácia verejnosti môžu viesť k nekontrolovanej výstavbe a environmentálnym škodám.
Je nevyhnutné, aby sa pri tvorbe legislatívy dôsledne zohľadňovali pripomienky odbornej verejnosti, občianskych iniciatív a aby sa zabezpečila maximálna transparentnosť a zákonnosť celého procesu. Dôraz by mal byť kladený na ochranu verejného záujmu, environmentálnu udržateľnosť a posilnenie práv účastníkov konania, najmä tých, ktorých sa stavebné zámery priamo dotýkajú.