V živote každej obce zohráva kľúčovú úlohu obecné zastupiteľstvo, ktoré je najvyšším „legislatívnym“ orgánom obce a jeho uznesenia formujú chod samosprávy. Avšak proces prijímania a následnej platnosti týchto uznesení nie je vždy priamočiary a môže byť sprevádzaný rôznymi komplikáciami a otázkami, najmä v súvislosti s právom starostu pozastaviť ich výkon a následným potvrdením zo strany zastupiteľstva. Tento článok sa zameriava na detailné preskúmanie tohto procesu, od samotného schvaľovania až po možné scenáre, keď starosta odmietne uznesenie podpísať, a ako sa s takouto situáciou vysporiadať v súlade so zákonom.
Proces Schvaľovania Uznesení a Kompetencie Obecného Zastupiteľstva
Obecné zastupiteľstvo je kolektívnym orgánom, ktorý rozhoduje o zásadných otázkach života obce. Jeho rozhodnutia sú formované prostredníctvom uznesení, ktoré sa prijímajú hlasovaním poslancov. V praxi sa však veľmi často stretávame s tým, že poslanci obecného či mestského zastupiteľstva nemajú dostatočné právne vzdelanie a povedomie. To prináša viaceré problémy s praktickou aplikáciou ich plnenia. Najčastejšie problémy vznikajú predovšetkým vo chvíľach, keď sa dostanú do sporu zastupiteľstvo a starosta obce / primátor mesta. Vtedy dôjde k nepodpísaniu pôvodne prijatého uznesenia zastupiteľstva.
Podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore a jeho rokovania sú zásadne verejné. Na prijatie bežného uznesenia postačuje nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Avšak v niektorých prípadoch, ako napríklad pri potvrdení uznesenia, ktorého výkon bol starostom pozastavený, je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.
Je dôležité si uvedomiť, že obecné zastupiteľstvo má svoje kompetencie jasne definované zákonom. Ak by napríklad zákonodarca v podobe zákona o obecnom zriadení zveril obecnému zastupiteľstvu aj právomoc určovať pracovný úväzok starostu, bolo by to v ňom expressis verbis, t.j. výslovne, uvedené. Takéto svojvoľné rozširovanie právomoci obecným zastupiteľstvom na otázky, ktoré mu zákon nezveruje, je v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením Ústavy Slovenskej republiky.
Sistačná Právomoc Starostu: "Právo Veta" v Obci
Jedným z najdiskutovanejších aspektov procesu schvaľovania uznesení je tzv. "sistačná právomoc" starostu, ľudovo nazývaná aj ako "právo veta". Táto právomoc je starostovi priznaná zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a upravuje ju konkrétne § 13 ods. 6 a 8.
Starosta môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné. Túto právomoc uplatní tým, že uznesenie nepodpíše v zákonom stanovenej lehote, ktorá je 10 dní od jeho prijatia poslancami obecného zastupiteľstva. Zákon výslovne neupravuje, či starosta musí o uplatnení svojho sistačného práva informovať poslancov OZ, a ak áno, v akej lehote.
Je dôležité zdôrazniť, že starosta nemusí využitie sistačného práva hlbšie odôvodňovať či vysvetľovať poslancom. Nikto neprešetruje, či tým de facto nezneužíva svoju právomoc - podľa súčasnej úpravy využíva len svoje zákonné právo. Táto možnosť je starostovi vyslovene priznávaná, a to v taxatívne vymedzených prípadoch. Tieto prípady sú však svojim obsahom tak rozsiahle, že starosta obce môže v extrémnych prípadoch za zjavne nevýhodné považovať prakticky každé uznesenie obecného zastupiteľstva. Zákon o obecnom zriadení pritom expressis verbis (výslovne) hovorí, že postačuje domnienka, a to v obidvoch v zákonom uvádzaných prípadoch.
Zo sistačnej právomoci starostu sú vyňaté dve dôležité uznesenia:
- Uznesenie o voľbe hlavného kontrolóra.
- Uznesenie o vyhlásení miestneho referenda o odvolaní starostu.
Pri týchto uzneseniach nie je možné využiť sistačné právo starostu. Tieto uznesenia sú platné "automaticky", t.j. bez potreby ich podpisu starostom, ak spĺňajú zákonné podmienky.
Potvrdenie Uznesenia: Kľúčový Krok k Platnosti
Ak starosta pozastaví výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, nastupuje ďalší dôležitý proces - potvrdenie uznesenia zastupiteľstvom. Podľa § 13 ods. 8 zákona o obecnom zriadení, ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva pozastavený, môže obecné zastupiteľstvo toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť.
Táto podmienka zvýšeného volebného kvóra je kľúčová. Kým na prijatie bežného uznesenia postačuje nadpolovičná väčšina poslancov, pre potvrdenie sistovaného uznesenia je potrebná už trojpätinová väčšina hlasov všetkých poslancov. Ak obecné zastupiteľstvo uznesenie do troch mesiacov od jeho schválenia nepotvrdí, uznesenie stráca platnosť.
Je dôležité si uvedomiť, že obecné zastupiteľstvo môže potvrdiť uznesenie, ale nie ho meniť, zrušiť alebo "znovusplatniť". Zákon vyžaduje expressis verbis formuláciu, využívajúcu štylistiku slova "potvrdiť". Ak by sa obsahové znenie potvrdzovaného uznesenia zmenilo, opačný výklad by znamenal, že starosta by mohol s poukazom na poslednú vetu § 13 ods. 8 zákona o obecnom zriadení napadnúť platnosť nového uznesenia.
Aplikačná prax často prinášala problémy, na základe ktorých starostovia reálne zvolávali zasadnutie zastupiteľstva raz za tri mesiace, čím reálne dochádzalo k upretiu možnosti využitia inštitútu potvrdenia uznesenia v prípade, že poslanci zastupiteľstva neboli dostatočne dôslední. V minulosti bola lehota na potvrdenie uznesenia stanovená na obdobie dvoch mesiacov, ale posledná novela zákona to zmenila na tri mesiace.
Výkon potvrdeného uznesenia starosta už pozastaviť nemôže.
Prípady, Kedy Uznesenia Nadhliadajú Zákonné Rámce
Nie vždy sú uznesenia obecného zastupiteľstva v súlade so zákonom, čo môže viesť k problémom. V takýchto prípadoch nastupuje inštitút protestu prokurátora a následné preskúmanie zákonnosti.
Ak obecné zastupiteľstvo prijme nezákonné všeobecne záväzné nariadenie (VZN), prokurátor môže podať protest. Orgán verejnej správy, ktorému je protest doručený, má povinnosť sa ním zaoberať. Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 90 dní od doručenia protestu prokurátora, nezákonný všeobecne záväzný právny predpis zrušiť, prípadne nahradiť všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ak sa orgán verejnej správy domnieva, že protest prokurátora nie je dôvodný, predloží ho do 30 dní od jeho doručenia spolu so spisovým materiálom nadriadenému orgánu a o tomto postupe upovedomí v rovnakej lehote prokurátora. Orgán verejnej správy je povinný o proteste rozhodnúť do 30 dní od doručenia protestu.
Ak obecné zastupiteľstvo nevyhovie protestu prokurátora, prokurátor je oprávnený podať žalobu priamo proti všeobecne záväznému nariadeniu, proti ktorému podal protest (§ 45 ods. 4 v súlade s § 357 a nasl. Správneho súdneho poriadku). Správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby a uznesením vysloví nesúlad všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia. Dňom nadobudnutia právoplatnosti jeho rozhodnutia stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie účinnosť.
Zároveň je dôležité pripomenúť, že VZN nadobúda účinnosť pätnástym dňom od vyvesenia na úradnej tabuli. Zverejnenie na internetovej stránke je len doplnkovou službou. Podmienkou účinnosti VZN je jeho vyvesenie na úradnej tabuli. Podľa právneho názoru Ministerstva vnútra SR, vzhľadom na zachovanie právnej istoty a jednoty právneho poriadku, by obec mala zabezpečiť nepretržitý prístup verejnosti k úradnej tabuli tak, ako je to uvedené v § 3 ods. 5 správneho poriadku.
Neplatnosť Právnych Úkonov a Prevody Majetku Obce
Ďalšou oblasťou, kde môže dôjsť k problémom, je neplatnosť právnych úkonov týkajúcich sa majetku obce. Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražby alebo priameho predaja najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa.
Žalobu je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa. V žalobe nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, tak ako je to u iných určovacích žalôb.
Prenechávanie obecného (mestského) majetku do nájmu upravuje ustanovenie § 9a ods. 9 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Zákon o majetku obcí neupravuje možnosť zmeny nájomnej zmluvy uzatvorenej podľa ustanovenia § 9a ods. 9 zákona o majetku obcí prostredníctvom dodatku, ktorý zhoršuje postavenie obce, konkrétne vo veci nájomného. Účelom verejnej obchodnej súťaže je súťaženie o čo najvýhodnejšie podmienky pre obec. Ak sa táto ponuka, už premietnutá do samotnej zmluvy, následne zmení prostredníctvom dodatkov tak, že sa zmenia jej podstatné náležitosti, je možné takýto postup charakterizovať ako neprípustné obchádzanie zákonných podmienok.
Jedinú zákonnú cestu v tomto prípade vidíme v uplatnení postupu podľa ustanovenia § 9a ods. 9 písm. c) zákona o majetku obcí. Ak je mestské zastupiteľstvo presvedčené, že schválenie uvedených dodatkov k nájomnej zmluve bolo potrebné, pretože ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, malo by postupovať podľa uvedeného ustanovenia a po splnení jeho podmienok uvedené dodatky schváliť trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov mestského zastupiteľstva.
Referendum o Odvolaní Starostu: Ľudová Kontrola Moci
Jednou z možností, ako sa obyvatelia obce môžu zapojiť aktívne do fungovania svojej obce, je vysloviť nespokojnosť s konaním starostu, a to tak, že ho odvolajú v miestnom referende. Konanie miestneho referenda môžu obyvatelia podnietiť zorganizovaním petície.
Obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum o odvolaní starostu, ak o to petíciou požiada aspoň 30% oprávnených voličov. Pri spísaní takejto petície sa postupuje podľa všeobecného postupu pre petície a zároveň podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
Je dôležité, aby starosta obce v rámci svojich právomocí a povinností vykonal všetky úkony k tomu, aby mohlo riadne prebehnúť miestne referendum. Ak by starosta nejakým spôsobom referendum maril, napríklad zneprístupnením miestností určených na referendum, môže sa jednať o marenie referenda, ktoré je trestným činom. V prípade podozrenia z marenia referenda je možné podať na starostu trestné oznámenie pre tento skutok.
Zodpovednosť Starostu a Obce
Starosta zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Obec ako poškodený subjekt by si mala uplatniť svoj nárok na náhradu škody podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Za škodu teda zodpovedá aj starosta, ktorý ju spôsobí nezákonným výkonom svojej právomoci.
V prípade, že starosta vykonáva nezákonný výkon svojej právomoci, obec ako poškodený subjekt by si mala uplatniť svoj nárok na náhradu škody.
Práva Občanov a Transparentnosť
Občania majú právo byť informovaní o dianí v obci. Zákon o obecnom zriadení však nenariaďuje, aby pripomienky k rozpočtu alebo k iným nariadeniam obce museli byť zverejňované na úradnej tabuli. Ak teda starostka odmietla zverejniť pripomienky na úradnej tabuli, neporušila tým žiadny zákon. Je ale samozrejmé, že v záujme transparentnosti úkonov obce by tak mala učiniť.
Ako obyvateľ obce máte aj iné možnosti, ako zverejniť svoje pripomienky tak, aby sa k nim dostali ostatní obyvatelia obce - napríklad komentárom na webovej stránke obce.
Záver
Proces schvaľovania uznesení obecného zastupiteľstva je komplexný proces, ktorý vyžaduje dôkladné poznanie zákonných ustanovení a kompetencií jednotlivých orgánov obce. Sistačná právomoc starostu, potreba potvrdenia uznesenia trojpätinovou väčšinou, ako aj možnosť preskúmania zákonnosti prostredníctvom protestu prokurátora, sú kľúčové prvky, ktoré zabezpečujú správny chod samosprávy. Nedostatočná odborná príprava poslancov obecného zastupiteľstva však aj naďalej predstavuje výzvu pre efektívne a zákonné fungovanie miestnej samosprávy.