Bratislavské Lido, kedysi známe svojou blízkosťou k Dunaju, prítomnosťou dubovo-hrabového lesa a bohatou faunou spevavcov, sa nachádza na prahu významnej transformácie. Po dlhej a miestami napätej diskusii schválili mestskí poslanci konečne zmeny a doplnky územného plánu (ÚP) číslo 10, ktoré otvárajú dvere pre vznik nového celomestského centra v Petržalke. Tento ambiciózny projekt má ambíciu spojiť pravý breh Dunaja s ľavým brehom prostredníctvom pešej promenády, čím sa prepojí Staré Mesto s Petržalkou a vytvorí sa tak nový strategický bod metropoly.
V súvislosti s touto transformáciou sa objavili rôzne pohľady a obavy, ktoré sa odrazili v intenzívnej debate na mestskom zastupiteľstve. Kým niektorí vidia v schválených zmenách príležitosť pre moderný a udržateľný rozvoj mesta, iní poukazujú na potenciálne riziká a nedostatočnú protihodnotu pre mesto.
Rozvojová vízia a prísľuby developerov
Hlavným cieľom schválených zmien a doplnkov územného plánu číslo 10 je zmena urbanizmu v danej zóne, ktorá umožní zvýšenie počtu metrov štvorcových zastavanej plochy. Podľa primátora Matúša Valla sa pri vyjednávaní s developermi postupuje podľa rámca z roku 2021. V prípade, že mesto schváli zmeny v prospech developera, napríklad umožnenie výstavby väčšieho počtu metrov štvorcových, mesto získa 5 % z ich dodatočného zisku.
Z finančného príspevku developerov, okrem poplatku za rozvoj a vyvolaných investícií, má vzniknúť nábrežný park, promenáda a pešie premostenie Dunaja, ktoré spojí Námestie M. R. Štefánika na pravom brehu s centrálnym námestím v Novom Lide na petržalskej strane. Developeri sa tiež zmluvne zaviazali investovať do verejných priestorov 75 miliónov eur a odovzdať do vlastníctva mesta minimálne 97 nájomných bytov v hodnote približne 25 miliónov eur. Okrem toho poskytnú financie na nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom pre základnú školu, ktorú postaví mestská časť z poplatku za rozvoj vo výške 26,5 milióna eur.
Primátor Matúš Vallo zdôrazňuje, že tieto benefity predstavujú maximum, ktoré sa mestu podarilo vyjednať. „My si myslíme, že sme z pohľadu mesta získali maximum možného - kvalitný urbanizmus v novej štvrti, takmer stovku nových nájomných bytov a zmluvne garantovaných 70 mil. eur investícií do verejných priestorov, mimo poplatku za rozvoj,“ uviedol.
Kritické hlasy a obavy o hodnotu mesta
Napriek pozitívnym prísľubom projekt čelí aj značnej kritike. Medzi najvýraznejších kritikov patrí starosta Petržalky Ján Hrčka, ktorý vyjadril pochybnosti o adekvátnosti protihodnoty, ktorú mesto získalo za zvýšenie hodnoty pozemkov developerov a nárast intenzity zástavby o 33 %. Hrčka tiež kritizoval proces vyjednávania, ktorý podľa jeho slov prebehol primárne medzi mestom a developermi, pričom mestská časť bola zapojená až v závere. „S princípom, že mesto niečo získa, súhlasím, ale spôsob, akým to získa, sa mi bridí,“ povedal.
Starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová označila projekt za „lacné vzdávanie sa vyjednávacích pozícií“. Poslanec Martin Winkler bol ešte kritickejší a vyhlásil, že „mesto bude ošklbané ako slepé kura“. Obavy o nedostatočný počet nájomných bytov vyjadrili aj niektorí poslanci. Hlavný architekt Juraj Šujan na tieto výhrady reagoval, že metodika a legislatíva neumožňujú priamo v územnom pláne definovať podiel nájomného bývania.
Jednou z ďalších obáv, ktoré zazneli, je otázka realizácie pešieho mosta, či sa táto myšlienka nestane ďalším neúspešným projektom v histórii mesta, podobne ako plánovaná výstavba planetária na nábreží.
Územné plánovanie ako kľúčový nástroj rozvoja a jeho legislatívny rámec
Témy a priebeh rozpravy boli živým príkladom toho, aké dôležité je územné plánovanie pre občanov a samosprávy, najmä v kontexte dlhodobých projektov presahujúcich volebné obdobia a pre exkluzívne lokality, akou je aj pravý breh Dunaja. Územný plán Bratislavy je právne záväzný dlhodobý koncepčný dokument, ktorý usmerňuje územný rozvoj mesta, vytvára predpoklady pre podporu zdravého životného prostredia, hospodársky rozvoj a spokojnosť obyvateľov.
Bez platného územného plánu by mesto stratilo základnú koncepciu svojho rozvoja a možnosť koordinovať rozvojové zámery, zabezpečovať potrebné služby pre obyvateľov a rezervovať územia pre strategické projekty. Územný plán obstaráva hlavné mesto prostredníctvom odborne spôsobilej osoby a schvaľuje ho Mestské zastupiteľstvo.
Aktuálne platný územný plán bol schválený v roku 2007. Podľa stavebného zákona orgán územného plánovania sústavne sleduje, či sa nezmenili územnotechnické, hospodárske a sociálne predpoklady, na základe ktorých bola navrhnutá koncepcia organizácie územia. Ak dôjde k zmene predpokladov alebo je potrebné umiestniť verejnoprospešné stavby, obstará sa doplnok alebo zmena územnoplánovacej dokumentácie.
V priebehu používania platného územného plánu prichádzali rôzne podnety na jeho prehodnotenie. Zmeny a doplnky územného plánu sa týkali rôznych oblastí, od dopravných zmien (diaľnice D4, rýchlostná cesta R7) cez zosúladenie s územnoplánovacou dokumentáciou Bratislavského samosprávneho kraja až po zmeny funkčného využitia konkrétnych lokalít a stanovenie územných rezerv pre nosný systém MHD.
V súvislosti so zmenami klímy sa objavila potreba adaptácie, ktorá sa prejavila aj v možnostiach rýchlejšieho a flexibilnejšieho trasovania trolejbusových tratí. Dôvodom na obstarávanie nových zmien a doplnkov bolo aj zvýšenie podielu plôch pre bývanie a získanie disponibilných plôch pre umiestnenie nových projektov nájomného bývania.
Klimatická kríza a znečistenie oceánov: globálne výzvy a riešenia | Dokumentárny film (2024)
Zeleň a ochrana životného prostredia: Viac zelene oproti minulosti?
Jednou z hlavných tém kritiky smerom k novým zmenám bolo potenciálne ohrozenie zelene v lokalite. Aktivisti vyjadrili obavy z úbytku lužného lesa a výrubu stromov. Magistrát však tieto tvrdenia odmieta a uvádza, že oproti predchádzajúcemu územnému plánu sa podiel územným plánom chránenej zelene zvýši o 35,5 %.
Zmenou urbanizmu v zóne vznikne nová poloha centrálneho parku zasahujúca do lokality dnešného Elyzejského lesíka. Stromy, ktoré prejdú dendrologickým posudkom, zostanú v tomto parku zachované v maximálnej možnej miere. Podiel chránenej zelene stúpne aj medzi Dunajom a dnešnou nábrežnou hrádzou. Vypustením odtokového kanála sa zachová lesný porast medzi Mostom Apollo a lodenicou. Lužný les pri Starom moste má byť sprístupnený ľuďom vrátane pláží, pričom sa plánujú len nevyhnutné zásahy pre zabezpečenie priechodnosti a bezpečnosti s ponechaním maximálneho počtu drevín.
Magistrát zároveň uvádza, že súčasný stav tejto zelene je neudržiavaný, tvorený prevažne náletovými drevinami a mnohé stromy sú v havarijnom stave. Ide o inundačné územie, kde zásahy nesmú zhoršiť odtok povrchových vôd počas povodne. Preto sú potrebné zásahy na odstránenie suchých a nebezpečných stromov, orezať stromy s dlhodobou perspektívou, krajinársky upraviť vstupy a vytvoriť bezpečné pešie trasy. Tieto zásahy sú podľa mesta porovnateľné s tými, ktoré sa vykonávajú v iných chránených lokalitách ako Horský park či Železná studnička.
Transparentný proces pripomienkovania a zapojenie verejnosti
Magistrát tiež zdôrazňuje, že proces pripomienkovania bol transparentný a v súlade s legislatívou. Od roku 2014 bola prerokovaná nová podkladová urbanistická štúdia a následne bol spustený proces zmien a doplnkov číslo 10. Oznámenia o verejných prezentáciách boli zverejnené, podklady boli k dispozícii verejnosti a všetkým poslancom. Termín na pripomienkovanie bol stanovený od júla do septembra 2023 a všetky doručené pripomienky boli vyhodnotené a neakceptované pripomienky boli dorokované na pracovných stretnutiach.
Napriek tvrdeniam magistrátu o transparentnosti, niektorí kritici, vrátane starostu Petržalky, vyjadrili pocit nedostatočného zapojenia do procesu.
Schválenie zmien a doplnkov územného plánu číslo 10 pre lokalitu Nové Lido predstavuje významný krok v rozvoji Bratislavy. Projekt má potenciál transformovať túto oblasť na moderné, multifunkčné centrum s novou infraštruktúrou, verejnými priestormi a bývaním. Diskusie a kritické hlasy však poukazujú na potrebu neustáleho dialógu a zabezpečenia toho, aby rozvojové projekty prinášali maximálny úžitok pre mesto a jeho obyvateľov, pričom sa zároveň minimalizujú negatívne dopady na životné prostredie a charakter danej lokality.