Štrbské Pleso, známe svojou majestátnou polohou vo výške 1346 metrov nad morom, sa pýši titulom najznámejšieho a najnavštevovanejšieho tatranského plesa. Okrem svojej prírodnej krásy je aj najvyššie položenou turisticko-liečebnou osadou vo Vysokých Tatrách, ktorá sa rozprestiera na južnom brehu rovnomenného plesa. Od svojho vzniku slúži ako turistické centrum, neskôr sa obohatilo o liečebné domy a zariadenia určené pre rekreačný aj vrcholový šport. Jeho výborné dopravné spojenie z neho robí ideálne východisko pre mnohé atraktívne túry a v zimných mesiacoch sa mení na vyhľadávané lyžiarske stredisko. Celoročne tu pulzuje čulý spoločenský a kultúrny život, pričom osada hostí podujatia európskeho a svetového významu.
V kontexte rozvoja tohto unikátneho prostredia je kľúčový územný plán, ktorý definuje smerovanie budúcich zmien a rozvoja. Aktuálne schválený územný plán mestskej časti, pokrývajúci oblasti Podbánske, Štrbské Pleso, Vyšné Hágy, Nová Polianka, Tatranská Polianka a Tatranská Kotlina, má charakter strategického a strednodobého rozvojového dokumentu s horizontom 5 až 7 rokov. Jeho cieľom je byť nositeľom rozvojovej politiky obce, odrážať predstavy jej vedenia a obyvateľov o smerovaní rozvoja. Spracovanie takéhoto dokumentu, ako je napríklad Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR), preukazuje záujem obce o svoju budúcnosť a budúcnosť jej obyvateľov. PHSR slúži ako nástroj na aktívne riadenie rozvoja, založené na iniciovaní potrebných a žiaducich zmien. Ide o otvorenú a flexibilnú koncepciu, schopnú reagovať na aktuálne zmeny východiskových podmienok.
Kontroverzie a Výzvy v Územnom Pláne Štrbského Plesa
Napriek snahám o strategické plánovanie, návrhy zmien v územnom pláne Štrbského Plesa vyvolali značné kontroverzie a kritiku, najmä v súvislosti s ambicióznymi stavebnými zámermi a ich potenciálnym vplyvom na životné prostredie a charakter osady. Jedným z hlavných bodov kritiky je načasovanie verejného prerokovania zmien územného plánu, ktoré sa uskutočnilo v období pandémie koronavírusu. Verejné prerokovanie bolo obmedzené na 50 účastníkov, čo vyvolalo otázky o transparentnosti a možnosti zapojenia širšej verejnosti. Hoci bolo avizované dodatočné verejné prerokovanie pre občanov v neskoršom období, termín na podávanie pripomienok k novému územnému plánu bol stanovený na 5. júna, čo niektorí kritici považujú za príliš krátke obdobie vzhľadom na rozsah a citlivosť navrhovaných zmien.
Štefan Bieľak, poradca starostu Štrby, označil toto prerokovanie za odborné a prisľúbil ďalšie kolo pre občanov v júni alebo júli, v závislosti od epidemiologickej situácie. Avšak Jaroslav Švorc vyjadril pochybnosti o nevyhnutnosti urýchleného schvaľovania v čase pandémie a poukázal na to, že o niektorých návrhoch sa rokuje napriek pozastaveniu štúdie dopravnej obslužnosti Žilinskou univerzitou v dôsledku pandémie. Chýbajúce údaje o doprave, ktoré mali byť podkladom pre rozhodnutia o výstavbe, predstavujú ďalší problém.
Obec aktuálne považuje riešenie parkovania a dopravy za svoju najväčšiu prioritu. Medzi navrhovanými zmenami sa však objavuje množstvo projektov, ktoré by mohli nezvratne zmeniť tvár Štrbského Plesa a jeho okolia. Jedným z najdiskutovanejších návrhov je výstavba viacposchodového parkovacieho domu priamo v intraviláne Štrbského Plesa, a to na mieste vzácnej mokrade. Tento zámer je v priamom rozpore s trendom v horských oblastiach, ktorý preferuje presúvanie individuálnej dopravy do podhoria na záchytné parkoviská. Okrem toho sa obec snaží zlegalizovať aj ďalšie miesta, kde sa v súčasnosti parkuje nelegálne.
Riešenie parkoviska a reštaurácie na mieste s výhľadom je len jedným z mnohých návrhov, ktoré obsahujú množstvo stavieb ubytovacích zariadení, lanoviek, zjazdoviek a parkovísk. Tieto ambiciózne plány vyvolávajú obavy z možných škôd na prírode a z narušenia charakteru osady, vrátane zničenia ikonických výhľadov. Jeden z návrhov totiž ráta so zastavaním výhľadového miesta na južnom brehu plesa výstavbou vyhliadkovej reštaurácie, ktorá by mala byť zapustená do terénu.
Ochrana Prírody a Zraniteľnosť Štrbského Plesa
Južná strana Štrbského plesa je považovaná za najzraniteľnejšiu časť. Nachádza sa tu moréna, teda geologický útvar vytvorený ľadovcom, ktorý prirodzene bráni úniku vody z plesa. Príkladom negatívnych dôsledkov ľudskej činnosti na vodné ekosystémy v Tatrách je odstrašujúci prípad Skalnatého plesa. Po rozsiahlej výstavbe v jeho okolí stratilo vodu a už sa ho nikdy nepodarilo plne obnoviť.
Hydrogeológ Dávid Krčmář z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského varuje, že počas stavebných prác na Štrbskom Plese by mohlo dôjsť k narušeniu nepriepustných vrstiev dna a brehov, čo by mohlo viesť k únikom vody zo Štrbského plesa. Tieto obavy sa týkajú aj plánovanej údolnej stanice kabínkovej lanovej dráhy, ktorá by si v závislosti od svojich kapacít vyžadovala rozsiahle podzemné parkoviská.
Návrh územného plánu zasahuje do ochrany prírody aj na ďalších miestach. Celé Štrbské Pleso sa nachádza v národnom parku s tretím stupňom ochrany. Niektoré navrhované projekty však zasahujú priamo do rezervácií s najvyšším, piatym stupňom ochrany. Mokraď Slepé pleso nad Štrbským Plesom, ktorá leží v Národnej prírodnej rezervácii (NPR) Furkotská dolina, je napriek tomu predmetom plánov na spevňovanie turistického chodníka s cieľom vytvoriť účelovú komunikáciu. Táto komunikácia by mala byť zjazdná pre záchranné zložky a zabezpečiť lepší prístup k údržbe pozemkov. Plánované verejné toalety na juhovýchodnom brehu jazera sa nachádzajú v tesnej blízkosti ďalšej prírodnej rezervácie Rašelinisko. Poschodový parkovací dom pod hotelom Helios má nahradiť vzácnu mokraď, ktorá je súčasťou európskej sústavy chránených území Natura 2000.
Je pravdepodobné, že k zmenám územného plánu sa vyjadrí aj Ministerstvo životného prostredia SR, ktorému to umožnila nedávna novela zákona o ochrane prírody. Už teraz je na Štrbskom Plese badateľný čulý stavebný ruch. Predložený územný plán kritizujú aj Štátne lesy TANAP-u a miestni občania, ktorí sa obávajú najmä výstavby bytových domov. Rozvoj trvalého bývania by totiž znamenal ďalší tlak na existujúcu občiansku vybavenosť, ako sú školy a škôlky.
Štrbské Pleso malo v minulosti odlišné administratívne začlenenie. Pôvodne patrilo pod mesto Vysoké Tatry, avšak neskôr súd rozhodol o jeho príslušnosti k obci Štrba. Jaroslav Švorc pripomína sľuby dané verejnosti pri zakladaní združenia tatranských obcí, ktoré bojovali za svoje pôvodné katastre. Vtedajšie združenie sľubovalo, že Štrbské Pleso si zachová charakter pokojnej kúpeľnej a turistickej osady. Tieto sľuby sú dnes v ostrom kontraste s niektorými ambicióznymi stavebnými plánmi, ktoré by mohli tento charakter nenávratne zmeniť.
Širší Kontext Tatranských Osád
Štrbské Pleso nie je jedinou tatranskou osadou s jedinečným charakterom a históriou. Každá z nich si nesie svoju vlastnú identitu a prispieva k celkovému obrazu Vysokých Tatier.
Tatranská Kotlina: Najnižšie položená tatranská osada, situovaná vo východnej časti Belianskych Tatier. Je známa najmä objavom Belianskej jaskyne v roku 1881 a následnou výstavbou liečebných pavilónov. Dnes slúži ako liečebné ústavy pre ochorenia dýchacieho ústrojenstva a využíva sa tu aj speleoterapia. Zároveň si zachováva aj funkciu turistickej základne.
Starý Smokovec: Najstaršia tatranská osada a v súčasnosti administratívne centrum Vysokých Tatier. Sídlia tu dôležité úrady, centrum Tatranskej horskej služby, hotely a rôzne služby pre turistov. Je významným dopravným uzlom s napojením na Tatranskú elektrickú železnicu a lanovku na Hrebienok, odkiaľ vedú túry do najnavštevovanejších dolín.
Nový Smokovec: Vznikol primárne ako liečebná osada a bol prvou, ktorá začala liečiť pacientov aj v zime. Postupne sa rozšírila aj funkcia turizmu a vyrástol tu lyžiarsky areál. Osada je východiskom pre túry do okolitých dolín a je architektonicky spojená so Starým Smokovcom.
Horný Smokovec: Najstaršia tatranská turisticko-rekreačná osada na úbočí Slavkovského štítu, dôležité východisko do centrálnej časti Vysokých Tatier. Rozvíjala sa ako rad penziónov a zotavovní, pričom táto funkcia sa zachovala dodnes. Pribudla detská liečba a čiastočne aj obchodná sieť.
Dolný Smokovec: Najväčšie tatranské stredisko pre liečbu ochorení dýchacích ciest a pľúc u detí. Okrem tejto prioritnej funkcie sa v časti Pod lesom rozvíjala aj výstavba bytových domov, čím vzniklo zázemie pre bývanie zamestnancov tatranských zariadení. Osada taktiež slúži ako turistické východisko do lyžiarskych stredísk a dolín.
Tatranská Lomnica: Najväčšia tatranská osada s viacerými funkciami. Je centrom turizmu, ponúka lyžiarske terény a lanovky na Skalnatom Plese. Ubytovacie možnosti siahajú od kempingov po luxusné hotely. V Tatranskej Lomnici sídli aj vedenie Tatranského národného parku a Múzeum TANAP-u, a fungujú tu aj rôzne kultúrne a zábavné zariadenia.
Každá z týchto osád prispieva k jedinečnému charakteru Vysokých Tatier. Pri tvorbe územných plánov je preto nevyhnutné brať ohľad na ich historický vývoj, prírodné danosti a špecifické potreby obyvateľov aj návštevníkov, aby sa zachovala ich hodnota pre budúce generácie.
[Zdroj informácií: Územný plán mestskej časti Podbánske, Štrbské Pleso, Vyšné Hágy, Nová Polianka, Tatranská Polianka, Tatranská Kotlina, a ďalšie dostupné materiály o tatranských osadách.]